Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/14/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v spore žalobkyne Y. E., nar. X.XX.XXXX, bytom E.. K., W. X B., X T. A., W. X, H. R., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5 , IČO: 47239948 proti žalovanému Ľ. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXXX Y.. XX E.., V. XX XXX, O., E. Š.F. K., o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom G. Č.K., nar. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX uvedené v Listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané a žalobkyňa je zákonným dedičom poručiteľa G. Č., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX.

II. Súd zmenu žaloby na základe návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 26.12.2017, doručeného súdu dňa 09.01.2018 nepripúšťa. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % . IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1)Žalobkyňa sa žalobou podanou proti žalovanému domáha určenia, že dôvody jej vydedenia otcom G. Č., nar. XX.XX.XXXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX uvedené v listine o vydedení zo dňa 12.03.2008 nie sú dané a že je zákonným dedičom poručiteľa. Žalobu odôvodnila tým, že je dcérou poručiteľa. Poručiteľ, jej otec pre prípad jeho smrti spísal závet a listinu o vydedení zo dňa 12.03.2008, titulom ktorej ju vydedil z dôvodu, že sa bez uvedenia dôvodu prestala o poručiteľa zaujímať, nenavštevovala ho a vyhýbala sa osobným stretnutiam s ním s poukazom na ust. § 469a ods. 1 písm. b/ Obč zákonníka. V listine o vydedení poručiteľ zároveň určil, že dôsledky vydedenia sa vzťahujú aj na jej potomkov podľa § 469a ods. 2 Obč. zákonníka. Spolu s listinou o vydedení spísal poručiteľ toho istého dňa aj závet, ktorým všetok svoj majetok zanechal žalovanému, t.j. jeho synovi. Dňa 13.03.2012 bola na Notárskom úrade v Partizánskom notárom Mgr. Martinom Výskokom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po nebohom G. Č.Í., nar. XX.XX.XXXX, zomr.dňa XX.XX.XXXX, spísaná za účasti pani K. G., jej splnomocnenej zástupkyne, zápisnica, v ktorej jej bola poskytnutá 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti vydedenia na súde. Poručiteľ ako dôvod vydedenia uviedol, že dcéra o neho neprejavovala záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala, keďže sa údajne bez uvedenia dôvodu prestala o poručiteľa zaujímať, nenavštevovala ho a vyhýbala sa osobným stretnutiam s ním. Tieto údaje sa však nezakladajú na pravde. Jej rodičia boli rozvedení, pričom ona žila s matkou. Keď mala 4 roky poručiteľ, jej otec, odišiel do USA a vrátil sa až keď mala 16 rokov. Práve poručiteľ celý tento čas neprejavoval o ňu ako svoju dcéru záujem. Až po jeho návrate na Slovensko sa začal o ňu zaujímať a budovať si k nej vzťah. Pokiaľ žila na Slovensku, stretávali sa spolu, navštevovala ho uňho doma a on ju chodil navštevovať do práce. Keď sa v roku 1999 odsťahovala do Anglicka, kde dodnes žije,

je samozrejmé, že už sa nemohli stretávať tak často ako predtým, avšak zakaždým, keď prišla na Slovensko, išla navštíviť aj svojho otca - poručiteľa. Naposledy ho bola navštíviť v novembri 2010, keď bola vôbec naposledy aj na Slovensku. Okrem osobného kontaktu udržiavala s poručiteľom aj telefonický kontakt. Svoj vzťah s otcom považovala za dobrý. O ich dobrom vzťahu svedčí aj to , že jej ešte v máji 2011 sám daroval jeho zlaté šperky spolu s prsteňom s jeho monogramom, ktorý vždy nosil , ktoré jej poslal po matke. Nikdy jej nedal najavo, že oňho neprejavuje skutočný záujem aký by ako dcéra mala prejavovať a preto, keď sa dozvedela, že spísal listinu o vydedení bola veľmi prekvapená. Napriek spísaniu listiny o vydedení na otca nezanevrela a naďalej s ním udržiavala osobný aj telefonický kontakt. O otca vždy prejavovala preukázateľný záujem a konala tak v súlade s dobrými mravmi i napriek skutočnosti, že dlhodobo žije a pracuje v zahraničí. Dôvody uvedené poručiteľom v listine o vydedení nie sú pravdivé a preto nemôžu byť dôvodmi pre jej platné vydedenie. 2) Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 27.07.2012 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Spolu s otcom sa v roku 1978 odsťahoval do USA, kde doteraz žije. So žalobkyňou v spoločnej domácnosti nikdy nežil, keďže žila so svojou matkou. Nemá preto žiaden priamy osobný poznatok o vzťahu žalobkyne a poručiteľa. Avšak od svojich príbuzných a aj od samotného poručiteľa sa dozvedel, že žalobkyňa sa o poručiteľa nezaujímala, neprejavovala mu úctu, ktorú by ako jeho dcéra prejavovať mala. Poručiteľ ďalej poukazoval na fakt, že žalobkyňa sa k nemu správala opovržlivo a urážlivo. Poručiteľa kontaktovala len v prípade keď potrebovala finančnú pomoc. Keď sa presťahovala do Anglicka, poručiteľa nekontaktovala, keďže poručiteľ vo vydedení uviedol, že ju nevidel 10 rokov. Skutočnosť, že na poručiteľa nezanevrela potom, čo sa dozvedela o vydedení , ako aj to, že ho predsa len v roku 2010 navštívila, považuje z jej strany len za záujem o poručiteľov majetok a nie o neho ako o otca. Vzťah medzi žalobkyňou a poručiteľom bol riadne vytvorený, nebol len formálny, avšak z dôvodu nezáujmu žalobkyne o poručiteľa , tento vzťah upadol. Na základe toho boli dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ naplnené. Ak by súd prišiel k záveru , že vydedenie nie je opodstatnené, navrhol, aby súd preskúmal platnosť závetu v osobitnom konaní s poukazom na § 479 Obč. zákonníka. Na základe uvedených skutočností má za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol, prípadne, aby určil, že žalobkyňa je dedičkou jednej polovice dedičského podielu zo zákona. 3) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov K. G., W. G., C. Č., G.A. D., oboznámením obsahu žaloby, zápisnice zo dňa 13.03.2012 spísanej notárom Mgr. Martinom Výskokom v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. , závetu a listiny o vydedení potomka zo dňa 12.03.2008, písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 27.07.2012, písomného vyjadrenia K.Ž. Č. zo dňa 08.06.2015, uznesenia Okresného súdu zo dňa 23.05.2016, č.k. -77, písomného vyjadrenia K. Č. zo dňa 24.10.2017, písomného vyjadrenia G. Š. zo dňa 27.11.2017, čestného prehlásenia K. Č. zo dňa 27.11.2017, čestného prehlásenia K. Č. zo dňa 06.12.2017, čestného prehlásenia C. Č. zo 11.12.2017, zoznamu vecí po poručiteľovi odovzdaných notárovi, vyjadrenia žalobkyne a návrhu na pripustenie zmeny žaloby, rodného listu a zo zápisnice sp. zn. spísanej notárom Mgr. Martinom Výskokom dňa 13.03.2012 zistil, že splnomocnená zástupkyňa zákonnej dedičky, t.j. žalobkyne, po zomrelom poručiteľovi G. Č. bola poučená o listine o vydedení potomka, ktorá bola spísaná poručiteľom. Mala možnosť vyjadriť sa k listine o vydedení . Splnomocnená zástupkyňa po poučení chce listinu o vydedení napadnúť na súde a preto v 30-dňovej lehote musí podať žalobu na súd o určenie neplatnosti vydedenia. Ak v 30-dňovej lehote nebude podaná na súde žaloba na určenie neplatnosti vydedenia, bude mať za to, že vydedenie zákonná dedička nenapadla a súhlasí s listinou o vydedení. 4) Zo Závetu spísaného dňa 12.03.2008 poručiteľom G. Č. pred dvoma súčasne prítomnými svedkami vyplýva, že poručiteľ zanechal všetok svoje majetok synovi Ľ. Č.,nar. XX.XX.XXXX posledné známe bydlisko Z., O., V., XXXX Y.. XXST. Listinou o vydedení zo dňa 12.03.2008 poručiteľ zároveň vydedil žalobkyňu, pretože sa bez uvedenia dôvodu prestala o neho zaujímať, nenavštevuje ho a vyhýba sa osobným stretnutiam s ním. V listine o vydedení je ďalej uvedené, že sa kvôli nej v roku 1990 vrátil z USA, pričom už v tom čase sa s ním stretávala výlučne zo zištných dôvodov, keď niečo potrebovala. Vôbec sa nezaujíma ako žije. Vyše 10 rokov ju nevidel. Je toho názoru, že trvale neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Podľa § 469a ods. 2 Obč. zákonníka sa dôsledky vydedenia vzťahujú aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka. Závet a listina o vydedení potomka sú podpísané dňa 12.03.2008 W. G. K. E. I.. 5) Žalobkyňa do zápisnice o výsluchu zo dňa 04.06.2013 uviedla, že v roku 1978 boli spolu s rodičmi a bratom v Mníchove , odkiaľ jej otec a brat odišli do USA, kde mal ich otec sestru. Keď sa s matkou vrátila domov, zistili, že otec mal odchod naplánovaný, pretože ich byt bol vysťahovaný. V čase odchodu otca do USA mala 4 roky. V čase odchodu otca boli jej matka a otec ešte manželia. Následne bolo

manželstvo jej rodičov rozvedené. S otcom sa nestretla a nevidela od 4 rokov až do jej 16-tich rokov, kedy sa otec vrátil na Slovensko. Otec v období do jej 16 rokov , jej sem tam poslal balík. Od matky vie, že výživné na ňu sem tam platil, potom zase neplatil.Otec sa na Slovensko vrátil v rokoch 1989 - 1990 do Partizánskeho a vtedy sa s ním osobne stretla. Tvrdil, že sa do Partizánskeho vrátil kvôli nej. Jej brat ostal žiť v USA. Po otcovom návrate z USA sa snažili vybudovať si spolu vzťah, pretože ho od svojich 4 rokov až do 16 rokov v podstate nevidela a nemala s ním kontakt. V tom čase bola študentkou 2. alebo 3. ročníka na Gymnáziu v Partizánskom. S otcom sa stretávala až do roku 1999 kedy odišla pracovať do Anglicka. Vie, že v období do roku 1999 otec výživné neplatil , že mu súdom bola stanovená nejaká čiastka , ktorú nezaplatil. Otec jej zaplatil vodičský preukaz, kupoval jej oblečenie,ktoré potrebovala alebo išli spolu niekde na výlet. Pokiaľ ide o jej vzťah s otcom, jej otec bol veľmi divná povaha, aj si vypil a keďže otca nevidela od 4 rokov, nemala k nemu taký blízky vzťah. Napriek tomu sa s ním kontaktovala a stretávala. Keď v apríli 1999 odišla pracovne do Anglicka tak sa vrátila domov až na Vianoce 1999 a otca bola navštíviť. Otcovi bolo ľúto , že on sa vrátil z USA kvôli nej a ona odchádza do zahraničia. V tom čase neplánovala v zahraničí zostať. Krátko potom sa v Anglicku spoznala s terajším manželom, s ktorým uzavrela manželstvo v roku 2002. Od Vianoc 1999 sa domov na Slovensko dostala až v roku 2004 z dôvodu, že nemala pas a musela si vybavovať všetky doklady. Od Vianoc 1999 až do roku 2004 s otcom udržiavala len telefonický kontakt alebo písomný. V roku 2004 prišla na Slovensko na 2 týždne kedy otca bola navštíviť a stretla sa s ním asi trikrát. Bola u neho doma na večeru a stretli sa aj mimo jeho domu. Od roku 2004 znovu žila v Anglicku, na Slovensko prišla až v roku 2007 kedy sa jej narodila dcéra. Od roku 2004 do roku 2007 s otcom udržiavala telefonický kontakt. V roku 2007 bola na Slovensku aj s dcérou na 10 dní, kde sa s otcom stretla asi trikrát. S otcom sa stretla u neho doma, kde išla aj s jej dcérou. Nebolo tam nič také, že by medzi nimi bol konflikt alebo, že by sa hádali. Otec vždy hovoril len to, že sa vrátil na Slovensko kvôli nej a ona tam nie je. Znovu sa vrátila do Anglicka a na Slovensko prišla opäť až v novembri 2010. V období od roku 2007 do roku 2010 s otcom udržiavala telefonický kontakt a to tak raz za dva týždne. V novembri 2010 bola na Slovensku znovu na 10 dní aj s dcérou , počas tejto návštevy sa s otcom stretla dvakrát. Hovoril jej o tom, čo vedela už aj predtým , že sa necíti dobre, že je chorý. Otec jej nepovedal, že spísal listinu o jej vydedení. Znovu sa vrátila do Anglicka a s otcom udržiavala len telefonický kontakt. Od otca vie , že sa jeho zdravotný stav trošku zlepšil a vie aj o tom, že bol v nemocnici , že dostal porážku. Otca viac nevidela lebo jeho smrť bola náhla. Vie , že otec asi mesiac pred jeho smrťou prišiel za jej matkou a doniesol jej zlaté šperky. Otec jej aj volal a povedal jej, že niečo pre ňu má, ona vtedy nevedela, kedy bude môcť prísť lebo študovala. Povedal, že chce jej dcére dať na knižku nejaké peniaze a toto hovoril aj jej matke, keď doniesol šperky pre ňu. V auguste 2011 otec náhle zomrel. Vie, že p. D. zaplatila všetky náklady spojené s jeho smrťou. Až po otcovej smrti sa prostredníctvom svojej matky dozvedela o existencii listiny o vydedení. Keď sa s otcom stretla, tak jej ukázal vkladné knižky, o ktorých hovoril, že by mali byť rozdelené medzi ňu a jej brata. Vie tiež, že brat od neho pýtal peniaze a otec mu poslal vkladnú knižku s vkladom 23.000 USD alebo EUR s tým, že polovicu si má vybrať a zvyšok vrátiť. Vie, že sa mu vkladná knižka nevrátila. Žalovaného od svojich 4 rokov nevidela. Vie, že odkedy otec žil na Slovensku , bol žalovaný za ním na Slovensku jeden raz. Vtedy sa pohádali , žalovaný u otca ani nespal, spal u jeho rodiny v T.. So žalovaným neudržiavala žiadny kontakt, keď jej zavolal, tak sa len rozprávali. Bola veľmi prekvapená, keď sa dozvedela o listine o vydedení. Nemali s otcom ten vzťah, ktorý by asi dcéra s otcom mala mať ale snažili sa spolu udržiavať kontakt a vychádzať spolu. Nikdy nemala pocit, že by sa s otcom stretávala zo zištných dôvodov. Keď bola na Slovensku, tak sa vždy s otcom stretli a kontaktovali. Nie je preto pravda, že by sa o neho prestala zaujímať. Otcovi bolo ľúto, že odišla zo Slovenska, videla sa s ním osobne tak, ako aj s ostatnou rodinou, len keď prišla na Slovensko. Nevie prečo je tam uvedené, že ho nenavštevuje a vyhýba sa osobným stretnutiam s ním. Keď si niekedy vypil tak povedal aj to, čo ho potom mrzelo. Udržiavali spolu telefonický kontakt. Otec nikdy na tom nebol tak, že by potreboval 24-hodinovú starostlivosť. Dlhé roky sa priatelil s pani D. hoci nikdy spolu nežili. Nemala pocit , že by potreboval pomoc inej osoby. Nikdy nenaznačil, že by pomoc potreboval, mal problémy so srdom. Bol zvláštna povaha, bol zatrpknutý z toho, že prišiel na Slovensko a ona odišla. Jediné vysvetlenie spísania listiny o vydedení je, že ju napísal v hneve. Veci, ktoré povedali , on aj ona, ich možno niekedy aj mrzeli. Nemyslí si, že existovali dôvody pre jej vydedenie tak ako sú uvedené v listine o vydedení. Osoby uvedené v listine ako svedkovia nie sú ani otcovi príbuzní, ani jeho priatelia, tieto osoby nepozná. Otec jej povedal, že sa vrátil kvôli nej, no jej bolo povedané, že z USA bol vyhostený ako nelegálny imigrant. Otec a žalovaný mali problémy, dlhú dobu neboli v kontakte a to v období, keď otec už žil na Slovensku. Žalovaný mal v USA veľa problémov, mal konflikty so zákonom. Žalovaný navštívil otca v SR iba raz a to sa pohádali. Myslí si, že otec so žalovaným v kontakte neboli, ak mali kontakt , tak len telefonický.

6) Matka žalobkyne K. G. ako svedkyňa vo výpovedi zo dňa 27.08.2013 uviedla, že žalovaný je synom poručiteľa z prvého manželstva. Bola prekvapená keď videla listinu o vydedení, pretože poručiteľ asi 3 týždne pred smrťou prišiel k nej domov s balíčkom, ktorý jej dal pre žalobkyňu. V balíčku boli zlaté šperky určené ich dcére. O listine o vydedení jej nepovedal, dozvedela sa o nej až po poručiteľovej smrti. Žalobkyňa s poručiteľom do roku 1989 nemali spolu kontakt, pretože žil v USA. Posielal jej len balíky. Od roku 1989, kedy už žil v Partizánskom sa s dcérou stretávali , lebo ešte žila na Slovensku. Kupoval jej veci. Kúpil jej kožuch, zaplatil autoškolu, kúpil jej rúnové deky, preto nevie aký mal dôvod ich dcéru vydediť. Stretávali sa u poručiteľa v byte. Keď doniesol zlaté šperky povedal, že keď žalobkyňa príde v lete s dcérou domov, chce dať jej dcére nejaké peniaze. Keď žalobkyňa odišla do Anglicka, stretávali sa s poručiteľom už len vtedy, keď prišla domov z Anglicka. Keď prišla domov tak vždy poručiteľa navštívila. Nestretla sa s ním len posledné dva roky pred jeho smrťou kvôli tomu lebo nebola vôbec doma na Slovensku. Myslí si, že v čase keď žalobkyňa bola v Anglicku udržiavala s poručiteľom telefonický kontakt, písomný kontakt asi nemali. Je divné prečo poručiteľ žalobkyňu vydedil, pretože sa nevyjadril o tom, že ju vydedil. Nechápe, prečo priniesol to zlato, aby jej ho dala. Nemôže potvrdiť, že by sa žalobkyňa bez dôvodu prestala o poručiteľa zaujímať, navštevovať ho, pretože žalobkyňa nebola doma, ani ona ju nevidela počas dvoch rokov. Nie je pravda, že sa žalobkyňa s poručiteľom stretávala len vtedy keď niečo potrebovala. Robila v cestovnej kancelárii a poručiteľ za ňou chodil. Nie je pravda, že poručiteľ žalobkyňu nevidel, pretože žalobkyňa keď chodila domov a domov chodila každý rok aj dvakrát, vždy sa s poručiteľom stretli. Vedela by to potvrdiť aj p. D., pretože ona vedela o každom ich stretnutí. Vedela aj o tom, že poručiteľ chcel dcére žalobkyne dať peniaze na vkladnú knižku. Hovorila jej to vtedy, keď bola žalobkyňa na výsluchu. Je zvláštne tvrdenie uvedené vo vydedení aj dôvody prečo k nemu vlastne prišlo. Žalovaný bol na Slovensku za celý život len raz a aj to ho poručiteľ vyhodil. Vtedy prišiel k nej pod vplyvom alkoholu či môže u nej byť. S tým nesúhlasila, odišiel a viac ho nevidela. Žalobkyňa sa s otcom stretla viackrát ako žalovaný, pretože žalovaný trvale žije v USA. Žalovaný a žalobkyňa sa spolu nestretávajú. 7) Z písomného vyjadrenia K. Č.K., tety žalovaného, zo dňa 08.06.2015 súd zistil, že poručiteľ v prvom závete nechal dediť aj žalobkyňu. Dal jej značnú sumu peňazí, viac zlata, oblečenie a obuv. Ona sa však ani potom o neho nestarala, v ničom mu nepomáhala /neprala, nevarila, neupratovala, nenakupovala a nerobila mu doprovod ani k lekárovi ani do nemocnice/. Jej otec bol veľmi chorý, mal veľké bolesti, ťažko chodil, zle sa k nemu správala aj pred inými ľuďmi. Z tohto dôvodu brat urobil u notára nový závet a žalobkyňu vylúčil z dedičstva a za výlučného dediča označil len svojho syna. 8) Z písomného vyjadrenia K. Č. zo dňa 24.10.2017 súd zistil, že poručil G. Č. a žalovaný sa hádali len kvôli žalobkyni. 9) Z písomného vyjadrenia G. Š., sestry poručiteľa, zo dňa 27.11.2017, súd zistil, že žije v USA už viac ako 38 rokov. Po zmene režimu navštívila Slovensko v roku 2006, v roku 2008 a v roku 2014. Vždy sa stretli u brata C. H. T., tiež u sestry K. H. F., ktorá žila na Slovensku od roku 2004 do roku 2014. Brat sa vždy sťažoval na dcéru, mal na ňu ťažké srdce. Hovoril, že o neho nestojí, netelefonuje mu , že sa pred ľuďmi správala voči nemu urážlivo. Hovoril, že sa k nemu nechová ako dcéra k otcovi, že jej kupoval veľa rôznych vecí a finančne ju podporoval. Posielal jej z Nemecka od roku 1979 - 1982 balíky. Dcéra ho len využívala. Prišla len vtedy, keď chcela od neho niečo dostať. Vyjadril sa tiež, že ho stála dobrých 15 000 dolárov a jeho ako chorého človeka nepríde navštíviť. Jeho dcéra sa vydala v Anglicku a otca nepozvala na svadbu. Nedala mu ani vedieť, že sa mu narodila vnučka, ktorú videl až keď mala 1 rok a druhýkrát ako trojročnú. Približne 10 rokov sa dcéra poručiteľovi neozvala. Jej brat nemal dcérinu adresu a ani telefónne číslo. Rád by mal s ňou kontakt ale nebolo to možné. Bratove nezhody s jeho dcérou sa u nich v rodine často spomínali. 10) Z vyjadrenia K. Č., sestry poručiteľa, súd zistil, že poručiteľ žil v rokoch 1979 až 1982 v Nemecku. Často posielal dcére balíky na Slovensko. V roku 1982 prišiel k nej do USA. Poručiteľ a jeho syn mali medzi sebou časté hádky, kvôli žalobkyni, ktorú poručiteľ uprednostňoval. V roku 1990 odišiel poručiteľ žiť na Slovensko natrvalo. V roku 1992 prišla na Slovensko a navštívila spolu s bratom C. ich brata G. H. D.. Poručiteľ im povedal, že dcére kupoval drahé oblečenie, dával jej peniaze, platil výlety a všetko čo chcela jej kúpil. Z Nemecka jej posielal balíky, no dcéra si ho nevšíma, vyhýba sa mu. Keď prišiel za ňou do práce, tak si z neho robila posmešky a robila grimasy. Dcéra poručiteľa sa vyjadrila, že otec v jej živote nič neznamená ako keby neexistoval. V roku 2004 prišla na Slovensko, v Partizánskom žila v blízkosti poručiteľa a denne boli spolu. V roku 2002 mal ťažkú operáciu bedrového kĺbu, mával veľké bolesti a po 1. infarkte sa jeho stav oveľa zhoršil. Žalovaný prišiel z USA za ním v roku 2002 , no žiaľ hádky boli zase kvôli žalobkyni, ktorá pracovala v Anglicku a neprišla za otcom, nezavolala keď bol v nemocnici a neozvala sa ani neskôr. Neposlala mu ani pozvánku na svadbu, neoznámila mu narodenie vnučky, nikdy mu v byte nič neurobila. Nepýtala sa ho či niečo potrebuje. Brat povedal, že si to veľmi

dobre zapamätá. Pri vyprataní jeho bytu v auguste 2011 všetko dôkladne prezreli a brat nemal od dcéry žiadne veci, žiadnu jej adresu, jej tel. číslo, žiadny pozdrav od nej, list alebo obálku. 11) Z čestného prehlásenia C. Č., brata poručiteľa, vyplýva, že poručiteľ spolu s rodinou odišli v roku 1979 do Nemecka. Manželka poručiteľa s dcérou sa vrátili na Slovensko a poručiteľ so synom odišli v roku 1982 do USA k ich sestre K.. V roku 1990 sa poručiteľ vrátil žiť na Slovensko. S dcérou sa osobne stretával často a kupoval jej odevy, obuv, dával jej peniaze, zlaté veci, zaplatil jej vodičský kurz, výlety a rôzne iné dary. Brat často chodil k rodičom a k nemu do T. a často spomínal tieto veci. Keď bola dcére poručiteľa, t.j. žalobkyňa, už ako 19-ročná na návšteve u starých rodičov v T., tak povedala, že otec pre ňu nič neznamená. V roku 1994 navštívil spolu so sestrou K. brata v Partizánskom a ten im povedal, že dcéra sa o neho nezaujíma, nehlási sa k nemu, že ho už nepotrebuje. V roku 2002 mal poručiteľ operáciu bedrového kĺbu. Prišiel za ním jeho syn z USA aj sestra K., no dcéra nie. V tom čase žalobkyňa poručiteľa nekontaktovala a ukázala sa až v roku 2007 s ročnou dcérou a následne až v roku 2010. 12) Z výpovede svedka C. Č. vyplýva, že pozná obe strany sporu, keďže sú to deti jeho nebohého brata G.. Ten v roku 1979 emigroval aj s druhou manželkou a oboma deťmi. Jeho žena s dcérou sa po 3 týždňoch vrátili z Nemecka a brat so synom žil 3 roky v Nemecku a v roku 1982 odišli do USA. Brat mal dcéru rád, posielal jej balíky a bolo toho dosť. Manželka sa s ním po jeho odchode do USA rozviedla. V roku 1989 brata navštívil. Brat mu povedal, že túži po dcére a na Slovensko sa vrátil v roku 1990. Často ich navštevoval, pretože v tom čase žili ich rodičia, u ktorých býva. Počas návštev brat hovoril, že dcéra o neho nemá záujem, že sa mu stavia chrbtom. V roku 1990 mala žalobkyňa asi 16 rokov a brat ju dotoval napriek tomu, že sa k nemu takto stavala. Kupoval jej drahé veci, kabát, kožuch, zlato, všetko čo potrebovala, zaplatil aj vodičský kurz. V roku 1992 boli spolu so sestru K., ktorá prišla z USA, na návšteve u brata v Partizánskom a pýtali sa na dcéru. Brat hovoril stále to isté, že ona nemá o neho záujem, že ho ignoruje a keď aj k nemu prišla, tak len zo zištných dôvodov. Dal jej peniaze, kupoval jej dary, všetko čo chcela, zlato. Žalobkyňu boli navštíviť aj u nej doma. Keďže ju navštívili pred Vianocami, tak jej dali nejaké peniaze a takisto sa jej pýtali, prečo nemá o otca záujem, že je to jej otec. Ona povedala, že pre ňu nič neznamená. V roku 1993 prišla žalobkyňa do T. na návštevu starých rodičov a tam povedala, že otec pre ňu nič neznamená. Brat mal auto a chodil k ním dosť často, raz za dva - tri mesiace, cca 6-8 krát do roka. Keď sa pýtali ako vychádza s dcérou, tak hovoril, že o neho nestojí a že si robí z neho posmešky aj pred cudzími ľuďmi. V roku 1994 spolu so sestru K. opäť navštívili brata v D.. Ten im opäť povedal, že dcéra o neho nejaví záujem a keď by ho niekedy navštívila, tak len zo zištných dôvodov. Napriek tomu ju podporil. Keďže v tom čase žalobkyňa pracovala v bare v D., bol ju navštíviť v práci. No ona predstierala, že ho nepozná. Ignorovala ho aj potom, čo sa jej predstavil. V roku 2002 bol brat operovaný na bedrový kĺb, bol ho navštíviť a brat mu povedal, že dcéra mu nepríde ani pohár vody podať, ani upratať. Rok po operácii ho prišiel navštíviť syn z Ameriky , Ľ.. V tom čase žila žalobkyňa v Anglicku už asi 2-3 roky ale nemal na ňu žiadny kontakt. O tom, že s ňou telefonoval mu nehovoril. Keby s ňou telefonoval, bol by si adresu vypýtal. V roku 2005 dostal silnú mozgovú príhodu a takisto sa dcéra o neho nezaujímala. Pokiaľ pri operácii kĺbu a po porážke potreboval pomoc tak mu pomáhala pani D., ktorá bývala v tom istom dome, tá sa o neho starala. Po mozgovej príhode ho boli so sestrou K. navštíviť v nemocnici. Tá sa v roku 2004 vrátila natrvalo na Slovensko. Potom bol asi 3 mesiace v doliečovacom zariadení v Partizánskom a keď potreboval pomoc, tak mu pomáhala pani D., nakúpila, navarila, objednala mu obed a tak. Keď sa z mozgovej príhody zotavil, chodieval k ním na návštevy. Brat mu povedal, že s dcérou nemá stály kontakt 10 rokov, že nemá ani jej adresu. V auguste 2011 zomrel. Boli vyprázdniť byt, brat čo mal poštu tak ju odkladal, ale od žalobkyne tam nebolo nič. Našli šeky, ktoré posielal z Nemecka a listy , ktoré mu písala manželka a v ktorých mu ďakovala za balíky, ktoré jej posielal. Pokiaľ mohol, tak sa o žalobkyňu staral, posielal im. Keď bol v Amerike tak jej matka mala druhého muža. Žalobkyni sa začal znovu venovať v máji 1990 kedy došiel z Ameriky. Keď sa k nemu celé roky stavala takto, spravil to, čo spravil. Je závet, aby to, čo po ňom zostane dedil žalovaný. Žalovaný, t.j. syn poručiteľa Ľ., bol otca navštíviť v roku 2002, keď bol na Slovensku asi 2 mesiace. Mali spolu písomný a telefonický kontakt. Žalovaný počas návštevy Slovenska býval najprv u otca, potom v T.. Je pravda, že sa pohádali ale len kvôli žalobkyni. Od brata vie, že žalobkyňa odišla do Anglicka asi v roku 1998 a 10 rokov s ňou nemal kontakt. Svedka W.L. G. pozná, býva neďaleko T. a pracoval v D.. Brat ho vozil za rodičmi, aby nemusel míňať peniaze. E. I.K. pozná, pretože raz bol s bratom u nich v T.. Brat hovoril, že ho dcéra bola raz alebo dvakrát navštíviť, čo bolo asi v roku 2001 kedy ho navštívila aj s vnučkou. Žalobkyňa odišla do Anglicka asi v roku 1998. Vie, že u neho bola aj s jej dcérou a dievčatko malo vtedy asi dva roky. 13) Z výpovede svedka W. G., vyplýva, že sa s G. Č. spoznal potom, ako sa vrátil z USA na Slovensko. Dôvod, pre ktorý sa G. Č.L. vrátil na Slovensko nepozná. Potom ako sa s G. Č. spoznali, stretávali sa každý deň. On pracoval asi 23 rokov v Partizánskom, kde aj býval. O G. Č. vie, že mal chlapca, s

ktorým odišiel do USA. Chlapec ostal v USA a on sa vrátil na Slovensko. Taktiež vie, že mal aj dcéru. Po návrate na Slovensko žil G. Č. sám. Jeho dcéra bývala v Partizánskom a pracovala v bufete pri závode, kam chodili na pivo. Dcére kúpil retiazku, no neskôr sa na ňu pre niečo nahneval a povedal, že jej ju zoberie. S dcérou sa stretával, pracovala v bufete, do ktorého denne chodili na pivo. S G. Č. sa stretával aj potom čo on odišiel z Partizánskeho, pretože ho chodieval navštevovať. Do bufetu chodili do tej doby pokiaľ fungovalo ZDA. Aj naďalej sa s G. Č.K. stretával denne, pokiaľ býval v Partizánskom. Potom odišiel na adresu terajšieho bydliska. Napriek tomu , že z Partizánskeho odišiel , udržiaval kontakt s G. . Č. , pretože on chodil za ním do jeho bydliska a niekedy on prišiel do Partizánskeho. Žalovaného nepozná, nikdy ho nevidel a G. Č. tu na Slovensku nebol pozrieť. Pokiaľ ide o N. G. Č., bolo to tak, že keď bol na ňu nahnevaný tak hundral na ňu , no potom bolo zase dobre. Pokiaľ mal dobrú náladu tak sa s dcérou normálne rozprávali. Nikdy nespomínal, ako chce pre prípad smrti usporiadať svoj majetok. Nemá vedomosť o tom, že by dcéra G.K. Č. žila v Anglicku. Pokiaľ mal dobrú náladu tak sa s dcérou normálne rozprávali a bavili. Nikdy nespomínal ako chce pre prípad smrti usporiadať svoj majetok, čo chce dať synovi a čo dcére. Keď žil, povedal mu „W. niečo ti nechám“, napísal niečo na papier a on to podpísal. Myslí si, že písal papier, kde mu konkrétne zanechá nejaké peniaze. Papier, ktorý podpisoval aj čítal a bolo na ňom uvedené, že mu zanechá nejaké peniaze. Pri podpisovaní boli prítomní len oni dvaja a zostalo to u nebohého. Žiadnu inú listinu nepodpisoval. Nemá vedomosť o tom, že by G. Č. spisoval listinu, ktorou by jedno alebo druhé svoje dieťa vydedil. Spomínal mu len to , že ani synovi ani dcére nedá nič. Dôvod prečo deťom nechcel nič dať, uviesť nevie. Po nahliadnutí do listiny o vydedení uviedol, že na listine je jeho podpis, „no pokiaľ to podpísal, tak si to asi nepamätá“. G. Č. mal ešte ďalšieho kamaráta, E. I., ktorý býval v D.. Nepamätí si, že by s Č. a I. spoločne niečo podpisovali. Nikdy mu nehovoril o tom, či má kontakt so synom alebo s dcérou alebo či dcéra za ním chodí. S nebohým G. sa navštevovali až do jeho smrti, pretože ten mal auto a chodieval za ním. Čo si pamätá nemal nejaké zdravotné problémy, teda aspoň sa nesťažoval. Na pomoc svojej dcéry alebo syna nebol odkázaný, on si všetko robil sám, aj si navaril, opral. K obsahu listiny o vydedení sa nevie vyjadriť. 14) Z výpovede svedkyne G. D., vyplýva, že pozná svedka C. Č.. G. Č. poznala spočiatku len ako suseda. Potom čo prekonal mozgovú príhodu ju prosil, aby mu dala jej telefónne číslo, ak by niečo potreboval. Keď niečo potreboval, tak jej zavolal a ona mu išla pokúpiť veci. Keď videla, že má v byte neporiadok , aj upratala. Navrhla mu, aby mu nosili obedy. Keď bolo treba oprať, oprala mu a ožehlila veci.Inak mu žiadne záležitosti nevybavovala. Chodili k nemu zamestnanci z opatrovateľskej služby. Vie, že má dcéru Y., ktoré žije v Anglicku. Dcéru nebohého pozná. Bola G. Č. navštíviť aj s jej dcérkou. Vie, že ho bola navštíviť dvakrát už po jeho prvej mozgovej príhode. Pri jednej z návštev bola prítomná. S G. Č. sa o jeho osobných a rodinných záležitostiach veľmi nerozprávala, pretože na otázky reagoval podráždene. Spomínal jej, že bol u nejakého notára spísať závet. Čo bolo obsahom závetu, nevie, o tom nehovorili. Pochválil sa jej s tým, že keď žalobkyňa bola u neho , tak jej dal nejaké peniaze. Počas návštevy boli vzťahy medzi G. Č. a jeho dcérou veľmi pekné. G.. Č.K. sa z vnučky veľmi tešil. Nemá vedomosť o tom, či sa táto návšteva uskutočnila potom ako spísal u notára závet alebo predtým. Či spísal u notára len jeden závet alebo ich spísal viac, nevie. Pred ňou nespomínal že by si s dcérou telefonoval alebo mal s ňou iný kontakt. Počítač nemal, cez ktorý by mohol kontakt udržiavať napríklad cez skype. G. Č. pred ňou o dcére nikdy zle na dcéru nehovoril, vyjadroval sa láskavo. Má vedomosť aj o návšteve jeho syna. Ten sa počas návštevy stretával s kamarátmi, domov sa vracal večer opitý a bolo zle. U otca nebol ani týždeň, keď ho z bytu vyhnal. Dôvodom, pre ktorý ho vyhnal bolo, že mal vypité a stále sa s otcom hádal. Ďalej uviedla, že pozná len E. I., keďže ten je D. a občas prišiel nebohého navštíviť. Františka Mrázika nepozná. Nepamätá si , že by pred ňou G. Č. spomínal, že by žalobkyňu vydedil. Jedna z návštev žalobkyne bola asi v roku 2010, keď bola u neho aj s dcérou a bola to veľmi pekná a radostná návšteva. Kedy sa uskutočnila prvá návšteva dcéry u neho to nevie, pri tej prítomná nebola. 15) Z písomného vyjadrenia žalobkyne k vykonaným dôkazom a návrhu na pripustenie zmeny žaloby vyplýva, že s otcom nemali perfektný vzťah, keďže ich vzťah bol narušený dlhoročným odlúčením, ale napriek tomu sa obaja snažili budovať ich vzťah odznova. Otec jej neraz rozprával o tom ako sa túžil vrátiť na Slovensko a opäť ju vidieť. Chce potvrdiť, že otec občas posielal balíky, keď bola mladšia. Bolo to oblečenie a sladkosti, nie peniaze. Z rozprávania matky vie, že otec občas poslal peniaze na výživné, ale nebolo to často. Toto však bolo vecou jej rodičov. Je pravdou, že otec jej zaplatil vodičský kurz k narodeninám a taktiež kúpil nejaké oblečenie. Bolo to vždy na Vianoce alebo k narodeninám a meninám. Nemala pocit, že do nej vráža tisíce dolárov, ako to opisovala otcova sestra. Taktiež ho príležitostne obdarovala, bolo to väčšinou oblečenie. Podaroval jej jeho šperky. Tie priniesol jej mame krátko pred smrťou, s tým aby jej šperky dala sestra, ktorá plánovala návštevu Anglicka. Vyjadril sa, že sú pre jeho dcéru a jeho vnučku, O.. Toto boli jediné šperky od otca a nikdy ju nefinancoval žiadnym iným spôsobom. Bola finančne sebestačná od 18 rokov, keďže pracovala. Nevie si vysvetliť, kde otcovi

príbuzní nadobudli informácie o tom, že ju otec dotoval a stála ho 15.000 USD. Nikdy od otca nič nežiadala a je si istá, že otec im nikdy nepodal tieto nepravdivé informácie. Otcovi súrodenci C. K. E. K. ju navštívili pred Vianocami v roku 1992, no tvrdenie, že jej dali peniaze nie je pravdivé. Ďalej uviedla, že pri návšteve u starých rodičov v T. ku konverzácii : ,,a sama U. to hovorila, že otec pre ňu znamená 0. Ešte povedala, že keby sa vydávala, tak ho na svadbu nezavolá." nikdy nedošlo. Nemala dôvody k týmto vyjadreniam, bola len po rokoch navštíviť starých rodičov. Otca v roku 2002 na svadbu nepozvala a taktiež ani mamu a zvyšnú rodinu. S manželom sa z finančných dôvodov rozhodli robiť malú svadbu a pozvať len svedkov. Obaja rodičia prijali ich rozhodnutie s pochopením. Do Anglicka odišla v apríli 1999. Do tej doby žila a pracovala v Partizánskom a ako uviedol svedok, pán G., otec ju chodil do práce často navštevovať. Pracovala v bare (vtedajší Seal Bar) a neskôr v reštaurácii Ruža. Otec chodil často na pivo a občas to aj trochu prehnal. Keď bol pod vplyvom alkoholu vždy sa začal sťažovať na mamu. Občas sa kvôli tomu pohádali, ale vždy si to vysvetlili a nikdy nedošlo k tomu, aby na ulici ukazovala gestá a podobne, ako to tvrdia súrodenci jej otca . nikdy by sa k niečou takému neznížila a je jej veľmi ľúto, že jej vlastná rodina si vymyslela takéto klamstvá. V dobe, keď mal otec operovaný bedrový kĺb už na Slovensku nebola. Bola si vedomá, že pani D. otcovi pomáhala a bola jej veľmi vďačná. Aj jej matka mala pred niekoľkými rokmi menený kĺb kolena a taktiež na Slovensku bohužiaľ nebola. Otcovi nepomáhala nie preto, že nemala o neho záujem ,ale preto, že sa jej kvôli pracovným povinnostiam nedalo pricestovať. Keď s otcom telefonovala po jeho operácii, bol smutný, že tam nie je, ale chápal to. Čo ho hnevalo, bolo to, že má rodinu na Slovensku a ani jeden z jeho súrodencov ho nepodporil. K výpovedi otcovho brata Jozefa, podľa ktorej mala otca navštíviť v roku 2001 aj so svojou dcérou O. a od tej doby ju 10 rokov nevidel, uviedla, že jej dcéra nebola v roku 2001 ešte na svete, narodila sa až 15.06.2006. Otca poslednýkrát navštívila v roku 2010 aj s dcérou. Ďalšie návštevy sa konali vždy keď pricestovala na Slovensko a to v roku 1999 cez Vianoce 2004 a 2007. Návštevy boli vždy milé a priateľské. Medzi návštevami boli s otcom väčšinou v telefonickom kontakte. Toto tvrdenie nemôže dokázať, keďže otec je nebohý už niekoľko rokov. Pán G. tvrdí, že nepodpísal žiadnu listinu o vydedení a nie je si vedomý toho, že s otcom a nebohým pánom I. spolu niečo podpisovali a preto si myslí, že táto listina nie je dôveryhodná. Z otcovho rozprávania vie, že otec súrodencov po návrate z USA občas navštevoval, ale za posledných 13 rokov jeho života to bolo veľmi málo. Z otcovho rozprávania usúdila, že ich vzťah nebol dobrý a ich stretnutia sa často končili hádkou. Otec sa o nich neraz vyjadril ako o chamtivých a ziskuchtivých. Tiež nesúhlasí s tvrdením, že bratov vzťah s otcom bol narušený hádkami kvôli nej. Z otcovho rozprávania vie, že dôvodom ich častých hádok boli bratove rozpory so zákonom počas spolužitia v USA. Brat navštívil otca na Slovensku jedenkrát. V tej dobe už žila v Anglicku, preto sa s bratom nestretla, ale z rozprávania otca a pani D. vie, že to nebola pekná návšteva a otec sa s bratom neustále hádali. Otec napokon brata po necelom týždni vyhodil a ten strávil zvyšok pobytu u rodiny v T.. Pokiaľ ide o čestné prehlásenia G. Š., K.U. Č., K. Č., tieto namieta a má za to, že nie je možné na ne prihliadať nakoľko neboli predložené žiadnou zo sporových strán a akceptácia takýchto dôkazov by bola v rozpore s ust. , podľa ktorého môže súd zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu , pričom v danom prípade sa nejedná o zákonom stanovené výnimky , kedy môže súd vykonať aj tie dôkazy , ktoré strany nenavrhli. S poukazom na obsah výpovede svedka W. G. v súlade s ust. a nasl. navrhla, aby súd pripustil rozšírenie žaloby o vyslovenie absolútnej neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení zo dňa 12.03.2008, a to s poukazom na skutočnosti, ktoré svedok vo svojej výpovedi uviedol a to, že nesporne a jednoznačne potvrdil, že nie si je vedomý, že by bol pri podpisovaní Závetu a Listiny o vydedení uzrozumený a informovaný o tom, že označená listina obsahuje poslednú vôľu poručiteľa G. Č.. S druhou osobou, ktorá mala ako svedok podpísať označenú listinu, E. I., nikdy nič spoločne nepodpisovali a určite by si pamätal skutočnosť, že podpisoval listinu o vydedení dcéry G. Č. napriek tomu, že potvrdil pravosť jeho podpisu na listine, vyhlásil, že obsah listiny mu nebol nikdy známy. S poukazom na uvedené má za to, že závet a listina o vydedení zo dňa 12.03.2008 sú podľa absolútne neplatnými právnymi úkonmi, keďže pri ich vyhotovení neboli dodržané zákonom stanovené podmienky, zakotvené v ust. OZ. Vzhľadom na to navrhla, aby súd v súlade s ust. pripustil zmenu - rozšírenie žaloby o nasledovný petit: „Súd určuje, že Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa - univerzálna sukcesia, podľa a Listina o vydedení potomka podľa zo dňa 12.03.2008 poručiteľa G. Č.L., U..XX.XX.XXXX, A..Č.. XXXXXX/ XXX, Q. N. XX.XX.XXXX, U. R. D., C. L. XXXX/XX, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.“

16) Podľa , , poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Pokiaľ to

poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2 Obč. zákonníka.

17)Podľa , ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

18) Podľa maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko , koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko koľko robí 1 ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.

19) Podľa /účinného v čase podania žaloby/ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení , či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20) Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov , ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

21) Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmú o určení , či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu alebo o určení právnej skutočnosti ak to vyplýva z osobitného predpisu.

22) Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je podaná dôvodne. Žaloba žalobkyne bola podaná na súd dňa 05.04.2012 teda v čase účinnosti , podľa ktorého bolo možné sa návrhom na začatie konania domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak bol na tom naliehavý právny záujem. Aj v ustanovení , ustanovuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem alebo aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa preto v prvom rade zaoberal tým či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že dôvody jej vydedenia jej otcom a poručiteľom uvedené v listine o vydedení zo dňa 12.03.2008 nie sú dané a ona je zákonným dedičom poručiteľa. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa je dcérou /potomkom/ poručiteľa a preto je v prípade jeho smrti dedičom zo zákona podľa Obč. zákonníka v prvej dedičskej skupine. Keď poručiteľ spísal závet, v prípade jeho smrti by ako jeho plnoletá dcéra /plnoletý potomok/ a zákonná dedička mala nárok na 1 jej zákonného podielu. Keďže však poručiteľ spísal nielen závet ale aj listinu o vydedení žalobkyňa v prípade jeho smrti bola zbavená práva na dedičstvo aj v rozsahu jej povinného podielu podľa Obč. zákonníka. Naviac podľa listiny o vydedení nemajú nárok na tento podiel ani jej potomkovia, pretože poručiteľ vydedil aj ich. Keďže žalobkyňa bez rozhodnutia o tom, že dôvody jej vydedenia nie sú dané a je zákonným dedičom poručiteľa nemôže nadobudnúť tzv. povinný podiel z dedičstva po poručiteľovi, je nesporné, že má na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože inak je jej právne postavenie neisté resp. bez takéhoto určenia nemá právo na dedičstvo po poručiteľovi. Súd pri rozhodnutí vychádzal z nesporných skutočností, ktorými je v prvom rade to, že strany sporu sú deti poručiteľa G.. Č., žalovaný je synom z jeho prvého manželstva a žalobkyňa dcérou z druhého manželstva. Nespornou skutočnosťou je tiež to, že poručiteľ spísal dňa 12.03.2008 závet nenapísaný vlastnou rukou podľa Obč. zákonníka, podľa ktorého všetok svoj majetok zanechal žalovanému a listinu o vydedení potomka podľa psím. b/ Obč. zákonníka . V listine o vydedení uviedol, že po zrelej úvahe pre prípad svojej smrti žalobkyňu vydeďuje podľa Obč. zákonníka. Pokiaľ ide o dôvody vydedenia v listine spísanej dňa 12.03.2008 uviedol, že sa žalobkyňa bez uvedenia dôvodu prestala o neho zaujímať, nenavštevuje ho a vyhýba sa osobným stretnutiam s ním. Kvôli nej sa v roku 1990 vrátil z USA , pričom už v tom čase sa s ním stretávala výlučne zo zištných dôvodov, keď niečo potrebovala. Vôbec sa nezaujíma ako žije, vyše 10 rokov ju nevidel. Je toho názoru, že trvale neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že dôvody vydedenia uvedené v ust. je potrebné preukázať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať aj v čase spísania listiny o vydedení a musí sa týkať samotného priameho potomka poručiteľa, nie inej osoby. Pri posúdení dôvodu

vydedenia upraveného v ust. je potrebné zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Opravdivý záujem je potrebné posudzovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu a aj z hľadiska dobrých mravov. Podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Z hľadísk, ktoré je potrebné pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu aj sám prispel. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v tomto ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto nezáujmu. Súd sa preto zaoberal dôvodmi uvedenými konkrétne v listine o vydedení potomka, ktorú spísal poručiteľ dňa 12.03.2008. V tejto listine je v prvom rade uvedené, že dôvodom vydedenia je, že sa žalobkyňa o poručiteľa bez uvedenia dôvodu prestala zaujímať, nenavštevuje ho a vyhýba sa osobným stretnutiam s ním. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že žalobkyňa v apríli 1999 odišla pracovať do Anglicka odkiaľ prvýkrát prišla na Slovensko na Vianoce 1999. Následne bola na Slovensku až v roku 2004, kedy bola v SR 2 týždne a otca navštívila. Žalobkyňa po tejto návšteve SR prišla do SR až v roku 2007 kedy otca navštívila aj s jej dcérou O. čo jednoznačne vyplýva nielen z jej výpovede ale aj z výpovede svedkyne G. D.. Poručiteľ nepochybne v čase spisovania listiny vedel o skutočnosti, že žalobkyňa odišla v apríli 1999 pracovať do Anglicka, že žije a pracuje v Anglicku , takže o dôvode prečo ho nenavštevuje a prečo neudržiava s ním také kontakty ako predtým jednoznačne vedel. Nespornou skutočnosťou vyplývajúcou z vykonaného dokazovania najmä výpovede W. G. je, že do odchodu žalobkyne do Anglicka, čo bolo v apríli 1999 sa žalobkyňa s poručiteľom stretávala. Stretla sa s ním osobne aj na Vianoce roku 1999, v roku 2004 a nesporne aj v roku 2007 kedy bola na Slovensku a navštívila ho aj s dcérou. Skutočnosť uvedená v listine o vydedení, že sa vyhýba osobným stretnutiam s ním teda preukázaná nebola, keďže sa stretnutia žalobkyne s poručiteľom v týchto termínoch uskutočnili. V listine o vydedení je tiež uvedené, že sa z USA vrátil v roku 1990 a už v tom čase sa podľa listiny mala žalobkyňa s poručiteľom stretávať zo zištných dôvodov. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa mala v roku 1990 keď sa poručiteľ vrátil z USA 16 rokov, čo znamená, že nebola plnoletá a schopná sama sa živiť. Z toho vyplýva, že poručiteľ mal voči nej vyživovaciu povinnosť, bol teda podľa Zákona o rodine povinný vykonávať osobnú starostlivosť o ňu, starať sa o jej výchovu ale aj plniť si vyživovaciu povinnosť voči nej, teda platiť výdavky na jej stravu, oblečenie, obuv , zdravotnú starostlivosť a prispievať aj na jej ďalšie potreby. Aj tvrdenia svedka C. Č. o posielaní balíkov z Nemecka príp. prispievaní fin. čiastkami, kupovaní oblečenia, obuvi, zaplatenia vodičského preukazu súd hodnotil v tejto súvislosti , pretože povinnosťou poručiteľa , napriek tomu, že v roku 1978 emigroval najprv do Nemecka a v roku 1982 odišiel do USA bolo prispievať na výživu žalobkyne a plniť si tak vyživovaciu povinnosť. V čase jeho odchodu mala žalobkyňa 4 roky , bola tak jednoznačne na vyživovaciu povinnosť svojich rodičov odkázaná. To, že poručiteľ jej posielal balíky s oblečením, sladkosťami alebo prispel na výživné peniazmi, bola v tom čase jeho zákonná povinnosť až do doby, kedy sa stala schopnou sama sa živiť. V listine o vydedení poručiteľ ďalej uviedol, že sa žalobkyňa nezaujíma ako žije a viac ako 10 rokov ju nevidel. Pokiaľ ide o tieto skutočnosti jednoznačne nie je pravdivá skutočnosť, že poručiteľ žalobkyňu v čase spísania listiny o vydedení dňa 12.03.2008 viac ako 10 rokov nevidel /podľa listiny by ju nevidel od 12.03.1998 do 12.03.2008/, pretože do apríla 1999 žila žalobkyňa na Slovensku a stretávala sa s ním. Stretla sa s ním na Vianoce 1999, v roku 2004, v roku 2007 aj s maloletou dcérou, ktoré skutočnosti vyplývajú z vykonaného dokazovania. Toto tvrdenie poručiteľa uvedené v listine o vydedení sa preto nezakladá na skutočnosti. V tejto súvislosti je neopodstatnené aj tvrdenie poručiteľa, že sa nezaujíma ako žije. V listine o vydedení uviedol poručiteľ dôvod vydedenia uvedený v , že žalobkyňa neprejavuje o neho skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Tento dôvod poručiteľ uviedol tak, že žalobkyňa trvale neprejavuje o neho záujem aký by prejavovať mala čo sa nezakladá na skutočnosti, keďže sa s ním stretávala v čase keď žila na Slovensku a tiež vtedy keď z Anglicka , kde teraz žije, prišla na Slovensko. Nie je preto možné to považovať za trvalé neprejavovanie záujmu. Súd pri rozhodnutí bral zreteľ na konkrétne okolnosti v tejto veci, ktoré spočívajú v tom, že poručiteľ v roku 1978 emigroval do Nemecka spolu so žalovaným a neskôr do USA. Žalobkyňa mala vtedy 4 roky. Je nesporné, že žalobkyňa žila bez otca od 4 rokov do asi 16-tich rokov, kedy sa jej otec v roku 1990 vrátil žiť na Slovensko. Po návrate otca na Slovensko sa začali stretávať. Sama žalobkyňa uviedla, že ich vzťah nebol ideálny, keďže bol narušený dlhou neprítomnosťou otca v jej živote, avšak obaja sa snažili ich vzťah budovať. Vyjadrením

žalobkyne ako aj svedka W. G. je potvrdená skutočnosť, že žalobkyňa a jej otec sa stretávali počas doby kedy žila a pracovala v Partizánskom aj skutočnosť, že spolu komunikovali a boli tak spolu v kontakte. Ďalej z výpovede žalobkyne, jej matky, ako aj svedka Jozefa Č. je preukázaná skutočnosť, že žalobkyňa odišla v roku 1999 pracovať do Anglicka, kde pracuje a žije dodnes. Založila si tam v roku 2002 rodinu keď uzavrela manželstvo, z ktorého sa jej v roku 2006 narodila dcéra O.. Svedkyňa G. D. potvrdila skutočnosť, že žalobkyňa navštívila otca , keď už žila a pracovala v Anglicku po jeho prvej mozgovej príhode /ku ktorej došlo v roku 2005/ 2x , pri jednej návšteve nebola prítomná. Prítomná bola pri návšteve, keď žalobkyňa navštívila poručiteľa spolu so svojou dcérou, čo bolo zrejme v roku 2010. Táto návšteva sa niesla v príjemnom duchu a G. Č. sa tešil z vnučky. Počas návštevy boli vzťahy medzi žalobkyňou a jej otcom veľmi pekné. G. Č.L. pred svedkyňou G.A. D. , ktorá mu pomáhala a stretávala sa s ním v podstate až do jeho smrti nikdy zle o dcére nehovoril a vyjadroval sa o svojej dcére láskavo. Dcéra žalobkyne sa narodila v júni 2006 a keďže žalobkyňa navštívila otca aj s dcérou, je vyvrátené tvrdenie uvedené vo výpovedi svedka C. Č.K. ale aj tvrdenie uvedené v listine o vydedení, že poručiteľ žalobkyňu 10 rokov pred jeho smrťou nevidel. Pri rozhodovaní a hodnotení tohto dôvodu vydedenia, či žalobkyňa trvale neprejavovala o poručiteľa skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala, súd bral do úvahy konkrétne okolnosti v tomto prípade, pretože v tomto prípade ide o vzťah medzi otcom a dcérou , ktorý je špecifický a odlišný od vzťahu medzi otcom a dcérou za normálnych okolností. Súd bral do úvahy, že keď poručiteľ emigroval, mala žalobkyňa 4 roky a od veku 4 rokov otca osobne nevidela , nestretla sa s ním celé detstvo a stretla sa s ním po dlhých rokoch v čase, keď mala 16 rokov. Vzťah medzi ňou a otcom, keď sa vrátil na Slovensko , vzhľadom na jeho dlhotrvajúcu neprítomnosť, nebol preto vzťahom otca a dcéry akým by pravdepodobne za normálnych okolností bol. Je však zrejmé, že aj napriek skutočnosti, že veľkú časť života žalobkyne nebol otec jeho súčasťou, po návrate otca sa stretávala s ním, do jej odchodu do Anglicka a stretávala sa s ním aj po jej odchode do Anglicka. Pri jej návštevách Slovenska ho vždy navštívila. Tak ako sa stretávala len pri návštevách Slovenska s poručiteľom, tak sa osobne len pri návštevách Slovenska stretávala aj s ostatnými členmi rodiny. Je zrejmé, že s matkou, s ktorou vyrastala resp. jej súrodencami má iný vzťah a kontaktovala ich častejšie ako poručiteľa , ktorého po dobu 12 rokov / od 4 do 16 rokov/ nevidela a nestretávala sa s ním. Po túto dobu sa poručiteľ o ňu osobne nestaral, nevychovával ju, nebol súčasťou jej života a preto to, aký bol vzťah medzi ním a jeho dcérou nebolo spôsobené len konaním žalobkyne ale situáciou, ktorá objektívne v ich rodine vznikla po emigrácii poručiteľa do Nemecka a neskôr do USA, ku ktorej sa rozhodol poručiteľ, takéto riešenie si nevybrala žalobkyňa. Z výpovede svedka W.. G. a do určitej miery aj G.. D. a výpovede žalobkyne vyplýva, že poručiteľ mal takú povahu, že povedal alebo urobil niečo čo ho neskôr mrzelo. Svedok W. . G. uviedol, že sa poručiteľ a žalobkyňa aj pohádali ale potom boli zase za dobre. Skutočnosť, že poručiteľ mal žalobkyňu rád a mal k nej dobrý vzťah potvrdzuje výpoveď svedkyne G.. D., ktorá je osobou bez pomeru k stranám sporu a preto súd jej výpoveď považoval za dôveryhodnú a objektívnu v tomto spore. Ona potvrdila, že poručiteľ o dcére nikdy nehovoril zle, vyjadroval sa o nej láskavo, návštevy dcéry u neho boli príjemné, tešil sa na ne, tešil sa z jej dcéry čo nenasvedčuje takému vzťahu poručiteľa k žalobkyni ako je popísaný v listine o vydedení. Túto skutočnosť dokazuje aj to, že poručiteľ krátko pred smrťou doniesol matke žalobkyne pre žalobkyňu jeho dcéru a pre vnučku jeho zlaté šperky s tým, aby ich žalobkyni odovzdala. Súd pri rozhodnutí bral do úvahy tiež reálne možnosti žalobkyne prejavovať o poručiteľa opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Bral do úvahy, že žalobkyňa od roku 1999 žije a pracuje v Anglicku, kde si založila rodinu a preto jej možnosti cestovať na Slovensko a stretnúť sa s poručiteľom boli obmedzené osobnými dôvodmi /založenie rodiny, narodenie dieťaťa/, pracovnými dôvodmi, pre ktoré zrejme nemohla kedykoľvek a na dlhšiu dobu / vzhľadom na vzdialenosť jej terajšieho bydliska/ príp. viackrát do roka cestovať na SK a zrejme aj fin. dôvodmi, nákladmi na cestovné a iné výdavky. Podľa výpovede W.. G. sa s otcom žalobkyne navštevoval až do jeho smrti. Na pomoc žalovaného či žalobkyne podľa neho odkázaný nebol. Tak žalobkyňa ako aj žalovaný žijú trvalo v zahraničí. Ani žalobkyňa ani žalovaný neboli prítomní na Slovensku v dobe kedy absolvoval operáciu bedrového kĺbu a ani v čase keď prekonal mozgovú príhodu. Medzi návštevou žalobkyne u otca v roku 2007 kedy sa žalobkyňa s otcom stretla a kedy medzi nimi existoval dobrý vzťah a spísaním listiny o vydedení neuplynul ani rok. Hoci pri rozhodnutí v tejto veci nemá právny význam správanie sa žalovaného voči poručiteľovi , pretože závet predstavuje vôľu poručiteľa, ktorú je potrebné rešpektovať , je zrejmé, že poručiteľ úplne rozdielne hodnotil v podstate to isté správanie dcéry voči nemu a správanie žalovaného voči nemu, keď na jednej strane dcéru vydedil , pretože o neho neprejavovala skutočný záujem, aký by prejavovať mala. Pritom bolo objektívne preukázané , že keď aj nie často ale predsa sa s poručiteľom stretla a mala o ňom informácie. Žalovaný pritom poručiteľa , ktorý na Slovensku žil od roku 1990 až do jeho smrti v auguste 2011 / teda za dobu 21 rokov/ navštívil iba raz. Tiež nebol pri riešení jeho zdravotných problémov, neposkytoval mu pomoc a

tiež zrejme neprejavoval o neho skutočný záujem aký by ako potomok prejavovať mal. Poručiteľ napriek tomu spísal závet v prospech žalovaného a žalobkyňu vydedil tak, že by pri uplatnení listiny o vydedení nedostala ani 1 svojho zákonného dedičského podielu a naviac vydedil nielen žalobkyňu ale aj svoju vnučku, /resp. potomkov žalobkyne /, na ktorú sa podľa vyjadrenia G.. D. tešil a mal ju rád, keďže v listine o vydedení vydedil aj potomkov žalobkyne. Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní dňa 21.09.2021 opravila zrejmú nesprávnosť žalobného petitu v žalobe a jej doplnení spočívajúcu v uvedení nesprávneho roku vyhotovenia závetu a listiny o vydedení. Keďže existencia iného závetu a listiny o vydedení nebola preukázaná , notár má v dedičskom konaní k dispozícii len závet a listinu o vydedení zo dňa 12.03.2008, tiež žalobkyňa v odôvodnení žaloby uvádzala závet a listinu o vydedení z 12.03.2008, súd uvedenie nesprávneho dátumu / roku / vyhotovenia závetu a listiny o vydedení ako 12.03.2012, hoci správny dátum jej vyhotovenia je 12.03.2008 považoval len za chybu v písaní a zrejmú nesprávnosť. Súd tak vzhľadom na všetky skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním zistené a preukázané dospel k záveru, že dôvod vydedenia uvedený v ust. nebol preukázaný a preto žalobe vyhovel a určil, že dôvody vydedenia žalobkyne jej otcom G. Č., U.. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX uvedené v Listine o vydedení zo dňa 12.03.2008 nie sú dané a žalobkyňa je zákonným dedičom poručiteľa G. Č., U.. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobkyňa nenadobudne celý svoj podiel , na ktorý by v prípade nespísania závetu mala nárok , pretože keď poručiteľ spísal závet, podľa ktorého všetok majetok zdedí len žalovaný, bude mať žalobkyňa nárok podľa Obč. zákonníka ako plnoletý potomok len na 1 jej zákonného dedičského podielu.

23) Podľa Z.z (ďalej len „“) žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

24) Podľa súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

25) Úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred žalobkyňou požadovanou zmenou žaloby, môžu alebo nemôžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, súvisí s predbežným hodnotením dôkazov. Súd pred rozhodnutím o zmene žaloby skúma len to, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe a či na konanie o zmenenej žalobe nebude vecne alebo kauzálne príslušný iný súd. V tejto veci žalobkyňa doplnila žalobný návrh aj o petit, v ktorom sa domáhala určenia, „že Závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa - univerzálna sukcesia, podľa a Listina o vydedení potomka podľa zo dňa 12.03.2008 poručiteľa G. Č., U..XX.XX.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXX, Q. N. XX.XX.XXXX, U. R. D., C. L. XXXX/XX, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.“ Žalobkyňa návrh na pripustenie zmenu žaloby vzala podaním zo 16.05.2019 späť s tým, že navrhuje , aby súd rozhodoval len o pôvodnej žalobe. S prihliadnutím na späťtvzatie návrhu na pripustenie zmeny žaloby ako aj výsledky doterajšieho konania , ktoré by nemohli byť podkladom na konanie aj o zmenenej žalobe súd zmenu žaloby nepripustil.

26) Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27) Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28) Podľa <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29) O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami tak, že žalobkyni , ktorá bola v konaní úspešná priznal nárok na náhradu trov konania rozsahu 100 % . O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona .