Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12CoE-65-2021.pdf
PDF · 83.36 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/65/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands, zastúpeného Advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX T. Q., o vymoženie pohľadávky v sume 247,99 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11Er/190/2006-63 zo dňa 03.01.2012 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 11Er/190/2006-63 zo dňa 03.01.2012 zastavil exekučné konanie (správne exekúciu) a zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi trovy exekúcie v sume 118,95 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h), ods. 2, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 14 ods. 1, 2, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a § 160 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení súd uviedol, že súd prvej inštancie poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 27.04.2006 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Levice. Súdny exekútor doručil dňa 16.10.2009 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie o podanom návrhu rozhodol v súlade so zákonnými ustanoveniami tak, že exekúciu zastavil. Súčasne uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 118,95 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil neúplným zistením skutkového stavu, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. c), d), f), § 221 ods. 1 písm. f) OSP. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/53/2001 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. 164/04. Podľa neho rozhodnutie súdu bolo vydané predčasne. Povinný je fyzickou osobou, a preto existuje reálny predpoklad, že nadobudne majetok či už z pracovného pomeru, alebo darovaním, dedením, prípadne inou formou. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu upiera oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Exekučné konanie je ovládané zásadou dispozičnou, ktorá sa prejavuje aj v spôsobe jeho skončenia.
3. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor zdôrazňujúc, že vykonaným šetrením bola zistená nemajetnosť povinného, nebol zistený žiadny majetok povinného, žiadne nehnuteľnosti, či motorové vozidlá. V bankových subjektoch SLSP, VÚB, TATRABANKA, OTP a ČSOB účet vedený nemá. V OR SR a ŽR SR sa povinný nenachádza. U povinného nie je predpoklad ani do budúcnosti, že by nadobudol majetok podliehajúci tejto exekúcii. Za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Podľa § 387 ods.1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený a nahradený Civilným sporovým poriadkom. Napadnuté uznesenie o zastavení exekúcie vydal dňa 11.07.2013, t. j. ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, ods. 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku ako prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis20) neustanovujú inak.
9. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
10. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
11. Z obsahu súdneho spisu mal odvolací súd preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.02.2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného (Sociálna poisťovňa) na vykonanie exekúcie. Dňa 27.04.2006 súd prvej inštancie udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Uznesením č. k. 11Er/190/2006-13 zo dňa 05.05.2009 súd vyhovel návrhu, aby na jeho miesto pôvodného oprávneného vstúpila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 811 01 Bratislava. Ďalším uznesením č. k. 11Er/190/2006-58 zo dňa 24.03.2011 súd vyhovel návrhu, aby do konania na miesto oprávneného
vstúpil nový oprávnený, a to OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P. O. Box 905, Road Town, Tortola, British Virgin Islands. Dňa 16.10.2009 bol súdu prvej inštancie doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. O uvedenom návrhu súdneho exekútora rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 11Er/190/2006-63 zo dňa 03.01.2012, ktorým exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 118,95 eura. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, preto je preskúmanie správnosti zastavenia predmetnej exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného predmetom tohto odvolacieho konania.
12. Odvolací súd po prejednaní veci urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade dôvodných tvrdení súdneho exekútora a uvádzaných skutočností o nemajetnosti povinného a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. Právna úprava výslovne nerieši situáciu, kedy má oprávnený záujem, aby exekúcia napriek nemajetnosti povinného nebola zastavená; ide však najmä o prípady, kedy podľa oprávneného možno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v budúcnosti (napr. dedením, opätovným zamestnaním a pod.). V tomto smere je potrebné poukázať najmä na zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale predovšetkým uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje. Preto je potrebné zabrániť nedôvodnému nárastu trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku aj tak zaplatil oprávnený. Právny záujem na vymožení pohľadávky oprávneného totiž prevyšuje záujem súdneho exekútora na vymožení trov exekúcie. Práve nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, kedy ide o osobitný spôsob skončenia exekúcie vydaním rozhodnutia exekučného súdu, ktorý existenciu dôvodov na jej zastavenie skúma na návrh alebo aj bez návrhu a predmetom tejto prieskumnej činnosti súdu je zistenie, či existujú dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. V prípade zistenia niektorého dôvodu na zastavenie exekúcie, je súd povinný exekúciu zastaviť, a to aj bez zreteľa na návrh oprávneného, resp. povinného. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad. V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku, speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, teda zistil existenciu dôvodu predpokladaného v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie. Uskutočňovanie ďalších úkonov exekučnej činnosti v prípade zistenia nemajetnosti povinného by podľa všetkého neviedlo k účelnému vymáhaniu pohľadávky a uspokojeniu oprávneného, ale iba k zbytočnému zvyšovaniu trov exekúcie na ťarchu oprávneného. Pokračovanie v exekúcii by bolo v rozpore aj so zásadou hospodárnosti konania, a to najmä vzhľadom na dlhé časové obdobie od začatia exekučné konania v roku 2006, pričom pomerne nízka pohľadávka doposiaľ nebola ani len z časti vymožená, čo svedčí o nemožnosti reálneho uspokojenia pohľadávky oprávneného počas dlhšieho časového obdobia. Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinného dôkladne a detailne odôvodnil podaný návrh na zastavenie exekúcie, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie. Z podaného návrhu súdneho exekútora vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, v bankových subjektoch SLSP, VÚB, TATRABANKA, OTP a ČSOB nemá vedené žiadne účty. Povinný nie je vlastník motorového vozidla. V Obchodnom registri SR a Živnostenskom registri povinný nebol evidovaný. Z lustrácii vykonaných pred podaním návrhu na zastavenie exekúcie tiež vyplýva, že povinný nie je evidovaný Sociálnou poisťovňou ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba, nepoberá žiadne sociálne dávky. Nemajetnosť povinného vedie k zastaveniu exekúcie zo zákona, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď z uvedeného dôvodu exekúciu zastavil. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie konštatoval, že napadnuté uznesenie s uvedeným dôvodom zastavenia exekúcie, je vecne správne a odvolací súd nemal inú možnosť, ako uvedené rozhodnutie potvrdiť.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, keďže v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Uvedený záver odvolacieho súdu neboli spôsobilé spochybniť ani námietky oprávneného uvádzané v
podanom odvolaní, ktoré odvolací súd považoval za nedôvodné, pretože pri rozhodovaní o nemajetnosti povinného je potrebné prioritne prihliadať na výsledky vykonaných lustrácii majetku povinného, ktoré vykonáva súdny exekútor, a na základe týchto výsledkov posúdiť odôvodnenosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému povinnému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa voči oprávnenému náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).