Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a členov senátu JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Jána Goliana, PhD., v trestnej veci obžalovaného C. J., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného C. J. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn. zo dňa 19.09.2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.09. 2021 takto

rozhodol:

Podľa z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 19.09.2019, v celom rozsahu. Na základe sa obžalovaný C. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom A. J., Podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava II zo dňa 30.05.2018, sp. zn. pre skutok právne posúdený ako prečin podvodu podľa , Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 11.06.2014 v Bratislave na S. ulici č. X na notárskom úrade JUDr. A. H. uzatvoril s poškodeným X.. T. N. zmluvu o pôžičke bez uvedenia účelu, kde poškodený X.. T. N. vystupoval ako veriteľ a obvinený C. J. vystupoval ako dlžník a predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 12 500,- eur v hotovosti, pričom obvinený C. J. poškodenému X.. T. N. ešte v čase pred uzatvorením predmetnej zmluvy o pôžičke zdôvodňoval túto pôžičku investičným zámerom kúpy penziónu v Chorvátsku a dlžník C. J. sa zaviazal veriteľovi X.. T. N. vrátiť poskytnutú pôžičku najneskôr do 20.06.2014, a to prevodom na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, prípadne inou formou, pričom dlžník C. J. ručil veriteľovi Ing. T. N. za uvedený dlh konským zvieraťom O. S, plemeno KWPN, životné číslo: 528003 05.01649, mikročip č. 528210000752264, ktoré sa nachádzalo u cvičiteľa pána N. J., a o ktorom mal obvinený C. J. tvrdiť, že má hodnotu viac ako 10 000,- eur, avšak po poskytnutí pôžičky obvinený C. J. v deň splatnosti predmetnú pôžičku poškodenému Ing. T. N. nevrátil, a keď sa poškodený X.. T. N. dožadoval vrátenia peňazí s návrhom, aby obvinený I. J. predal predmet ručenia, a to konské zviera O. S., a z týchto finančných prostriedkov dlžnú sumu poškodenému uhradil, obvinený C. J. to odmietol, pričom nevrátenie dlhu odôvodňoval nejakými technickými problémami, a takto obvinený nevrátenie dlhu poškodenému zdôvodňoval aj nasledujúce mesiace, pričom následne bolo zistené, že predmet ručenia, a to konské zviera O. S. bolo obvineným C. J. dňa 26.05.2014 predané osobe N. J. za sumu 1 000,- eur z dôvodu, že obvinený C. J. dlhoval finančné prostriedky osobe N. J. za ustajnenie, starostlivosť a výcvik predmetného konského zvieraťa, a teda v čase uzatvorenia pôžičky s poškodeným X.. T. N. obvinený C. J. už nedisponoval predmetom záruky, požičané finančné prostriedky nevrátil a spôsobil poškodenému X.. T. N. škodu vo výške 12 500,- eur, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodený X.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, U. nad H., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. zo dňa 19.09.2019 bol obžalovaný C. J. uznaný vinným z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na vyššie uvedenom skutkovom základe. Súd prvého stupňa uložil obžalovanému podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere štrnásť mesiacov. Podľa Tr. zák. výkon uloženého trestu podmienečne odložil. Podľa Tr. zák. určil obžalovanému skúšobná doba v trvaní tridsať mesiacov. Podľa súd prvého stupňa poškodeného X.. T. N. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Okresný súd uviedol, že mal súd preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. po stránke objektívnej aj subjektívnej. Z trestnej činnosti je usvedčovaný výpoveďou poškodeného N., svedka J., ako aj listinnými dôkazmi. Dňa 11.06.2014 došlo medzi obžalovaným a poškodeným k uzavretiu zmluvy o pôžičke, v ktorej článku III bod 2 obžalovaný (dlžník) potvrdil prevzatie peňažnej pôžičky od poškodeného (veriteľ) postupne vo výške 12 500,- eur. V článku IV sa dlžník zaväzuje veriteľovi peňažnú pôžičku vrátiť najneskôr do dňa 20.06.2014, Podľa článku V bod 3 zmluvy obžalovaný ako dlžník ručil poškodenému ako veriteľovi za uvedený dlh konským zvieraťom Antonio S, nachádzajúcim sa u cvičiteľa N. J.. K majetkovej dispozícií v tomto prípade došlo ešte pred uzavretím predmetnej zmluvy, čo vyplýva z výpovede poškodeného, ktorý uviedol, že peňažné prostriedky odovzdal obžalovanému pár dní pred podpisom zmluvy v byte obžalovaného v Ružinove. Z potvrdenia o hotovostnom výbere mal súd preukázané, že suma 10 000,- eur bola vybratá dňa 03.05.2014. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá zmluva o predaji koňa medzi obžalovaným ako majiteľom a N. J. ako užívateľom, podľa ktorej užívateľ zabezpečí pre majiteľa chov, prípravu, testovanie a predaj konského zvieraťa. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá aj kúpna zmluva medzi obžalovaným ako predávajúcim a N. J. ako kupujúcim, ktorej predmetom bolo konské zviera Antonio S., teda rovnaký predmet, akým ručil obžalovaný poškodenému vo vyššie uvedenej zmluve o pôžičke. Vlastnícke právo k tomuto konskému zvieraťu prešlo na kupujúceho N. J. dňa 27.05.2014. Poškodený uviedol, že po uplynutí lehoty na vrátenie peňažných prostriedkov obžalovaného neustále telefonicky kontaktoval, pričom obžalovaný mu opakovane uviedol, že keď získa peniaze z predaja koňa, vráti ich poškodenému. Z kúpnej zmluvy zo dňa 26.05.2014 však vyplýva, že konské zviera bolo predané N. J. a vlastníctvo na neho prešlo dňa 27.05.2014 teda deň po uzavretí kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o predaji koňa. V čase uzavretia zmluvy o pôžičke už obžalovaný vlastníkom koňa nebol.

Podvodný úmysel obžalovaného bol podľa názoru okresného súdu daný už pri prevzatí peňažných prostriedkov od poškodeného, pričom tento vyplýva aj z následného konania obžalovaného. Obžalovaný prevzal peňažné prostriedky bez uzavretia zmluvy o pôžičke, neskôr po uzavretí zmluvy o pôžičke, ku ktorej uzavretiu došlo až na naliehanie poškodeného, tvrdil, že peniaze vráti poškodenému z predaja koňa, hoci tento už bol vo vlastníctve N. J.. Nie je pravdou, že kôň bol N. J. len zverený do výchovy, čo jednoznačne vyplýva z kúpnej zmluvy, podľa ktorej vlastníctvo koňa prešlo na N. J. dňa 27.05.2014. Obžalovaný tvrdil, že má záujem peniaze vrátiť, doposiaľ tak neurobil ani sčasti. Obžalovaným tvrdený investičný zámer v Chorvátsku podľa neho nevyšiel, napriek tomu poškodenému peniaze nevrátil. Opakovane uvádzal, že už má kupca na koňa, ktorého nevlastnil, čím udržiaval poškodeného v omyle, využíval jeho omyl a žiadal od neho ešte aj ďalšie peniaze.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že namieta skutkové závery prvostupňového súdu, ku ktorým dospel hodnotením vykonaných dôkazov. Voľnosť hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Prvostupňový súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov veľmi nekriticky, vyhol sa hodnoteniu podstaty právneho vzťahu založeného zmluvou o pôžičke, vyhol sa hodnoteniu účelu pôžičky, vyhol sa hodnoteniu dôvodov, prečo nedošlo k vráteniu požičaných peňažných prostriedkov. Vinu obžalovaného založil na jedinom zmluvnom dojednaní, ktorého obsah objektívnej skutočnosti nezodpovedal; uvedením nepravdy o vlastníckom práve ku konskému zvieraťu v čase uzavretia zmluvy mal obžalovaný uviesť poškodeného do omylu. Obžalovaný nenamieta uzavretie zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným a poškodeným, nerozporuje prijatie peňažných prostriedkov a ani povinnosť obžalovaného požičanú sumu vrátiť v lehote

splatnosti. Obžalovaný nepochybne má voči poškodenému záväzok z titulu vrátenia pôžičky, avšak len nesplnenie predmetného záväzku bez ďalšieho nie je trestným činnom. Obhajca ďalej uviedol, že poškodený požičal obžalovanému peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností v Chorvátsku, resp. presnejšie, jednalo sa o kúpu obchodných podielov v dvoch obchodných spoločnostiach za dohodnutú odplatu spolu vo výške 1.650.000,- eur. Poškodený X.. T. N. sa jednaní o kúpe obchodných podielov osobne zúčastnil, zmluvu o prevode obchodných podielov dokonca sám podpísal ako „prizvaný svedok", čo pochybnosti v tomto smere vylučuje. Poškodený bol teda o predmetnej obchodnej transakcii podrobne informovaný, vedel, na aký účel a v prospech koho má obžalovaný úmysel požičané peňažné prostriedky použiť (požičanými peňažnými prostriedkami bola hradená časť odplaty za prevod obchodných podielov). Tieto obchodné spoločnosti boli vlastníkmi nehnuteľností, z prenájmu ktorých mal byť generovaný dostatočný príjem na krytie záväzkov obžalovaného, čo bol podnikateľský zámer. Obžalovaný sa opieral o údaje o tržbách za predchádzajúce obdobia, ktoré sa neskôr ukázali ako mylné. Zisk z prenájmu nebol taký, ako bolo deklarované pôvodnými prevádzkovateľmi nehnuteľností a v konečnom dôsledku neskôr, po skončení prvej dovolenkovej sezóny, došlo k spätnému prevodu obchodných podielov. Celkovo bola predmetná obchodná transakcia pre obžalovaného stratová, pod vplyvom jej dôsledkov sa dostal do ťaživej finančnej situácie a doposiaľ nebol poškodenému schopný vrátiť požičanú sumu. Len nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z príslušnej zmluvy ešte neznamená, že došlo k spáchaniu trestného činu podvodu alebo akéhokoľvek iného trestného činu. Pokiaľ právny poriadok povoľuje a schvaľuje výkon určitej činnosti, musí tolerovať aj určité primerané riziká, ktoré sú s touto dovolenou činnosťou spojené. Nie vždy sa podarí docieliť realizáciu podnikateľského zámeru, pričom dôsledok z toho vyplývajúci dopadá potom na majetkovú sféru podnikateľského subjektu. Táto okolnosť nemôže byť sama osebe postihovaná podľa ustanovení . Iný prístup by viedol ku kriminalizácií všetkých krokov, ktoré podnikatelia každý deň vykonávajú pri realizácií svojej podnikateľskej činnosti. Orgánom činným v trestnom konaní ani súdu v trestnom konaní pritom neprináleží posudzovať úspešnosť alebo neúspešnosť obchodenej stratégie podnikateľa. K uvedenému je potrebné dodať, že neposkytuje ochranu pred negatívnymi dôsledkami toho, že podnikateľ neodhadne správne svoje podnikateľské riziko, že svoj právny vzťah s inými podnikateľmi nezabezpečí dobrou zmluvou vrátane vhodných právnych inštrumentov a doplatí na platobnú neschopnosť svojho partnera a pod. Prvostupňový súd podľa obhajoby na hlavnom pojednávaní vykonal dôkazy preukazujúce skutočnosti o účele pôžičky, čítal listiny menovite (í) zmluvu o prevode obchodných podielov (s overenými podpismi), (ii) dodatok č. 1 ku zmluve o prevode obchodných podielov, (iii) zmluvu o prevode obchodných podielov (bez overených podpisov), (iv) úverový prísľub Raiffeisenbank, nič z uvedeného však v rozsudku nezohľadnil. Naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu obžalovaným vyvodil výlučne z obsahu Článku V ods. 3 zmluvy o pôžičke, v ktorom obžalovaný deklaroval „ručenie konským zvieraťom Antionio 5, nachádzajúcim sa u cvičiteľa N. J.". Vinu obžalovaného prvostupňový súd založil na tomto jedinom zmluvnom dojednaní, ktorého obsah podľa názoru prvostupňového súdu objektívnej skutočnosti nezodpovedal, keďže konské zviera bolo už vtom čase prevedené do vlastníctva N. J., a teda obžalovaný ním už nemohol ručiť. Je pravdou, že obžalovaný bol vlastníkom konského zvieraťa Antionio S špecifikovaného v Článku I Kúpnej zmluvy a tiež je pravdou, že obžalovaný Kúpnou zmluvou tohto koňa previedol do vlastníctva kupujúceho N. J. za kúpnu cenu 1.000,- EUR. Obžalovaný však zároveň uzavrel s N. J. aj ďalšiu samostatnú Zmluvu o predaji, ktorej obsahom bola dohoda o následnom predaji koňa novým vlastníkom za kúpnu cenu minimálne 20.000,- EUR, ktorá sa mala rozdeliť medzi N. J. a obžalovaného v pomere 50% ku 50%. To bol dôvod, prečo sa obžalovaný zmienil o hodnote koňa minimálne vo výške 10.000,- eur. Obžalovaný preto poškodenému neuviedol nepravdu, v súvislosti s konským zvieraťom obžalovaný nepochybne disponoval majetkovou hodnotou minimálne vo výške 10.000,- eur, ktorou mohol ručiť. Obhajoba ďalej poukázala na to, že prvostupňový súd pri hodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnemu, záveru o tom, že zo sumy 12.500,- eur časť vo výške 10.000,- eur odovzdal poškodený obžalovanému už dňa 03.05.2014. Hoci sa zostávajúca časť vo výške 2.500,- eur v rozsudku nespomína, písomná zmluva o pôžičke uzavretá dňa 20.06.2014 bola celkom zrejme antidatovaná, s otáznou platnosťou takto uzavretej zmluvy. Zmluva o pôžičke v ústnej podobe musela byť uzavretá už dňa 03.05.2014 a vtom čase obžalovaný ešte výlučným vlastníkom konského zvieraťa bol, keďže N. J. ho previedol až dňa . Záverom obhajoba uviedla, že v rozsudku prvostupňového súdu absentujú akékoľvek úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou, ako hodnotil vzájomne rozporné dôkazy a hlavne, prečo na množstvo vykonaných dôkazov jednoducho neprihliadol. Požiadal odvolací súd o prehodnotenie rozhodnutia prvostupňového súdu, s tým, aby odvolací súd preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov prvostupňového rozsudku, ako aj správnosť konania a postupu prvostupňového súdu, a aby obžalovaného v celom rozsahu oslobodil spod obžaloby podľa a), b) , eventuálne, aby napadnutý rozsudok v odsudzujúcej časti podľa , , a zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa plne pridržiava podrobných písomných dôvodov odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a sám rozhodol, a to tak, že podľa alebo písm. b/ oslobodí obžalovaného spod obžaloby.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný C. J. na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s tým, čo uviedol jeho obhajca. Podrobne sa vyjadril k celej situácii v rámci prebiehajúce trestného konania.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( ), primárne konštatoval prípustnosť odvolania prokurátora ( 306 ods. 1 ) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa alebo ods. 3 , a preto podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa .

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok, ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie .

Podľa odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd pripomína, že náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť a rovnako aj vyhodnotená jednotlivo a v súhrne.

Trestný čin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu. Ako sa skutok prejavuje vo vonkajšom svete, definuje objektívna stránka, ktorá je tvorená súhrnom znakov charakterizujúcich konanie a následok vrátane kauzálneho vzťahu medzi nimi. Na naplnenie objektívnej stránky konkrétne trestného činu podvodu, sa vyžaduje také konanie, aby ním páchateľ

uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl, ďalej príčinná súvislosť medzi konaním a následkom

- táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu, ako aj následok vo forme škody a obohatenia sa - touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku škoda, a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí. Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Podvodné ko- nanie teda spočíva v omyle inej osoby (osoby odlišnej od páchateľa). Omyl je rozpor predstavy so sku- točnosťou, pričom v zmysle skutkovej podstaty trestného činu podvodu musí mať určitú kvalitu (nestačí akákoľvek nepravda) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný prevzal od poškodeného do svojej dispozícii finančné prostriedky z titulu pôžičky dňa 03.05.2014 /pôžička mala predstavovať celkovú sumu 12.500,- eur/, čo vyplýva aj z potvrdenia o hotovostnom výbere na sumu 10 000,- eur s tým, že ručil konským zvieraťom. Poškodený požičal obžalovanému peňažné prostriedky na kúpu nehnuteľností v Chorvátsku, resp. na kúpu obchodných podielov v dvoch obchodných spoločnostiach za dohodnutú odplatu spolu vo výške 1.650.000,- eur. Poškodený sa jednaní o kúpe obchodných podielov osobne zúčastnil, zmluvu o prevode obchodných podielov aj sám podpísal ako svedok. Dňa 26.05.2014 bola uzavretá zmluva o predaji koňa medzi obžalovaným ako majiteľom a N. J. ako užívateľom, podľa ktorej užívateľ zabezpečí pre majiteľa chov, prípravu, testovanie a predaj konského zvieraťa. Obžalovaný zároveň uzavrel s N. J. aj ďalšiu, samostatnú zmluvu o predaji, ktorej obsahom bola dohoda o následnom predaji koňa novým vlastníkom za kúpnu cenu minimálne 20.000,- EUR, ktorá sa mala rozdeliť medzi N. J. a obžalovaného v rovnakom pomere, teda pre obžalovaného mal byť zisk z tohto predaja 10.000,- eur.

Z hľadiska naplnenia trestného činu podvodu je relevantné len také konanie páchateľa, ktoré predchádza transferu majetkovej hodnoty, v tomto prípade peňazí, z dispozície poškodeného do dispozície páchateľa. Len také konanie totiž môže byť v príčinnej súvislosti s následkom, ktoré má podobu zmenšenia majetku na strane poškodeného. Konania, ktoré spadá do štádia po tom, ako sa už uskutočnil uvedený transfér, nemá túto povahu, a preto ho nie je možné považovať za súčasť konania rozhodného pre naplnenie znakov trestného činu podvodu. Pokiaľ prekážky, ktoré bránili obžalovanému splniť záväzok z pôžičky, vznikli až následne /v danom prípade bolo preukázané, že odovzdanie podstatnej sumy peňazí poškodeným obžalovanému z titulu poskytnutia pôžičky sa udialo skôr, ako bola následne podpísaná zmluva o pôžičke/, a ktoré nemohol predvídať, potom takéto jeho konanie nie je možné považovať za trestný čin podvodu. Obžalovaný nemohol konať podvodne, keďže skutočne podpísal zmluvu na obchodné podiely v Chorvátsku, pri tomto úkone bol prítomný aj poškodený. Po prevzatí značnej časti požičaných peňazí predal koňa, ktorým ručil ďalšej osobe, pričom si zabezpečil zisk z jeho následného predaja. Skutočnosť, že žiadny z týchto jeho „transakcií“, ktoré mu mali zabezpečiť finančné prostriedky na vrátenie požičaných peňazí, „nevyšli“ tak, ako predpokladal, však nenapĺňa zákonné znaky trestného činu podvodu. Medzi obžalovaným a poškodeným ide o obchodný vzťah, ktorý jasne deklaruje povinnosť vrátiť obžalovaným požičané peniaze poškodenému, čo však neznamená, že ide povinnosť vyplývajúcu zo spáchania trestnej činnosti.

Krajský súd teda uzatvára, že v danom prípade s poukazom na vykonané dokazovanie vyplynulo, že konanie obžalovaného opísané v skutkovej vete nie je trestným činom, preto bolo potrebné napadnutý odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Nakoľko si poškodený riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody, krajský súd obligatórne v zmysle poškodený s týmto nárokom odkázal na civilný proces.

Krajský súd rozhodol pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší opravný prostriedok.