Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_26Cbi-7-2020.pdf
PDF · 93.91 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cbi/7/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Antalovou, v právnej veci žalobcu Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, zastúpená: Mgr. Zuzana Obertová - prokurista proti žalovanému LICITOR recovery, k.s., so sídlom kancelárie Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica správca konkurznej podstaty úpadcu Ing. Marta Ličková, nar. XX. XX. XXXX, W. X. XXXX/X, 984 01 Lučenec, o určenie poradia pohľadávky proti podstate, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že pohľadávka veriteľa Ing. Štefana Lička z titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 10C 78/2013 vo výške 46 931,00 Eur v konkurznom konaní č. k. 1K11/2013 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica na majetok úpadcu Ing. Marta Ličková „v konkurze“ nie je pohľadávkou proti podstate.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia, že pohľadávka veriteľa Ing. Štefana Lička z titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 10C 78/2013 vo výške 46 931,00 Eur v konkurznom konaní č. k. 1K11/2013 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica na majetok úpadcu Ing. Marta Ličková „v konkurze“ nie je pohľadávkou proti podstate. Žalobu odôvodnil tým, že v konkurznej veci úpadcu Ing. Marta Ličková, nar. XX.XX.XXXX, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 1 K/11/2013 bolo dňa 16.3.2020 v Obchodnom vestníku č. 52/2020 zverejnené Oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámere zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty. Slovenská konsolidačná, a.s. (ďalej len „SK, a.s.") ako zabezpečený veriteľ a zástupca veriteľov namietala v súlade s § 96 ods. 3,4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ZKR" ) na predpísanom tlačive u správcu dňa 15.04.2020 poradie pohľadávky proti podstate v celkovej výške 46 931,00 EUR. Dňa 04.05.2020 bolo SK, a.s. doručené Vyjadrenie správcu k námietke zabezpečeného veriteľa voči zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate, v ktorom námietku neuznal a oznámil , že v zmysle ust. § 96 ods. 6 ZKR sa môže domáhať určenia poradia/zaradenia do zoznamu pohľadávok proti podstate, na príslušnom súde. Vzhľadom na uvedené podáva Slovenská konsolidačná, a.s. ako zabezpečený veriteľ v súlade s ustanovením § 96 ods. 6 ZKR žalobu o určenie poradia pohľadávky proti podstate v celkovej výške 46.931,00 €. V Obchodnom vestníku č. 52/2020 zo dňa 16.3.2020 správca oznámil zostavenie zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate a zámer zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty. Nahliadnutím do Zoznamu pohľadávok proti podstate žalobca zistil, že na str. 5 sa medzi pohľadávkami proti podstate nachádza aj pohľadávka veriteľa Ing. Štefana Lička, ako právny dôvod je uvedený Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/78/20, výška pohľadávky je 46.931,00 EUR a je priradená k všeobecnej podstate. Pohľadávka veriteľa predstavuje nárok na vyrovnací podiel z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z hľadiska uspokojovania veriteľov z majetku tvoriaceho BSM v súlade s ustanovením § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia
uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je pritom zrejmé, že k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo v dôsledku účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok jedného z manželov v súlade s ustanovením § 53 ZKR. Ustanovenie § 147 ods. 1 OZ umožňuje, aby veriteľ dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky nielen z majetku tvoriaceho výlučné vlastníctvo jedného z manželov, ale i z majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manžel je teda v súlade s uvedeným ustanovením povinný strpieť uspokojenie pohľadávok, ktoré vznikli za trvania manželstva len jednému z manželov i z majetku tvoriaceho masu BSM. Zaradením uvedenej pohľadávky z titulu vyporiadania BSM k pohľadávkam proti podstate, došlo podľa názoru žalobcu k popretiu uvedeného ustanovenia OZ, pretože manžel a jeho nárok na vyporiadací podiel by sa uspokojoval pred pohľadávkami ostatných veriteľov. Uvedeným spôsobom by došlo k popretiu uvedeného zákonného spôsobu uspokojovania pohľadávok veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli za trvania manželstva a veritelia by boli neprimerane znevýhodnení v rámci konkurzného konania oproti uspokojovaniu v prípade exekučného konania. Samotný spôsob uspokojovania veriteľov v konkurze predstavuje pritom spôsob tzv. generálnej exekúcie spojenej s pomerným uspokojovaním veriteľov a preto vylúčenie aplikácie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá opodstatnenie. Je preto zrejmé, že pohľadávka na vyrovnací podiel z titulu vyporiadania BSM sa nemá uspokojovať ako pohľadávka proti podstate, ale ako pohľadávka uspokojovaná prihláškou s podriadeným poradím, t.j. k jej uspokojovaniu má dôjsť až po uspokojení pohľadávok veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli za trvania manželstva. Inak povedané k jej uspokojeniu má dôjsť až po úplnom uspokojení veriteľov, ktorí majú právo na uspokojenie z bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súlade s § 147 ods. 1 OZ. Opačný výklad vedie k nespravodlivému zvýhodneniu druhého manžela v rámci konkurzného konania a je v rozpore s úpravou BSM manželov obsiahnutou v OZ. Uvedený názor podporuje aj komentár ( ASPI ) k § 53 ods . 4 ZKR : „ V rámci návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov správca v zásade navrhne prikázanie celého majetku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prospech konkurznej podstaty s poukazom na § 147 ods. 1 OZ. Obligatórne tiež navrhne, aby druhému z manželov bola priznaná pohľadávka na vyrovnanie podielov, ktorá síce nebude môcť byt' vo vzťahu ku konkurznej podstate uspokojená, no jej uspokojenie v budúcnosti nie je vylúčené. V podrobnostiach poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. 22 Cdo 1725/2006, ktorého zásady sú na situácie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov v konkurze aplikovateľné." Aj keď uvedené zásady nie sú expressis verbis premietnuté do právnej úpravy ZKR, ktorým sa dané konkurzné konanie riadi tj. ku dňu vyhlásenia konkurzu, sú z právnej úpravy odvoditeľné. Žalobca zdôrazňuje, že v súčasnosti je uvedený princíp de lege lata už premietnutý do ustanovenia § 167i ZKR, ktorý stanovuje, že vyhlásením konkurzu zaniká dlžníkovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. To neplatí, ak už tvorí konkurznú podstatu iného dlžníka. V prípade stretu viacerých konkurzov rozhoduje poradie podania návrhov na vyhlásenie konkurzu. Žalobca ďalej uvádza, že celková suma zistených pohľadávok (zabezpečených aj nezabezpečených), ktoré vznikli pred zánikom BSM (vyhlásením konkurzu) a uspokojujú sa prihláškou predstavuje sumu vo výške 106.947,23 EUR, pričom výška výťažku v konkurznom konaní je v sume 89.098,14 EUR, z toho výťažok zo všeobecnej podstaty predstavuje 61.690,62 EUR a oddelenej podstaty 27.407,52 EUR. Pohľadávky proti podstate pritom predstavujú celkovú sumu vo výške 100.965,24 € z toho pohľadávka namietaného veriteľa je 46.931 €, čo predstavuje podiel cca 45% z celkových pohľadávok proti podstate. V prípade, že by mala mať pohľadávka z titulu práva na uspokojenie z majetku BSM status pohľadávky proti podstate, konkurzné konanie by malo byť zrušené z dôvodu, že výťažok zo speňaženia nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate a veritelia, ktorí by inak v prípade exekúcie boli uspokojovaní z uvedeného majetku, by v danom konkurznom konaní nedostali žiadne plnenie. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje, aby súd uznesením rozhodol že pohľadávka veriteľa Ing. Štefan Ličko, z titulu Rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10C/78/2013, vo výške 46.931,00 EUR nie je pohľadávkou proti podstate.
2. Žalovaný sa podaním zo dňa 14.10.2020 vyjadril k žalobe; uvádza, že v danom prípade len v plnom rozsahu rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/78/2013 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/758/2014 , ktoré priznali manželovi úpadkyne právo na vyporiadací podiel z vyporiadania BSM v uvedenej výške 46.931,-€. Správca ako účastník konania namietal skutočnosti, ktorými argumentuje žalobca už v uvedených konaniach, avšak uvedené právo veriteľa na vyplatenie vyporiadacieho podielu bolo napriek tomu priznané. Je pritom zrejmé, že uvedené rozhodnutia súdov právo veriteľa na jeho výplatu v žiadnom smere nepodmienili. Keďže povinnosť správcu vyplatiť nárok na vyporiadací podiel vznikla až v priebehu konkurzného konania, ako výsledok
konania o vyporiadanie BSM, má správca za to, že sa jedná o pohľadávku proti podstate a jej veriteľ má právo na jej zaplatenie. V tomto smere je možné poukázať, že zákon v znení účinnom pre dané konkurzné konanie možnosť uspokojenia uvedenej pohľadávky žiadnym spôsobom nereguluje a jej uspokojenie nevylučuje. Správca teda nemá inú možnosť ako uvedenú pohľadávku zaradiť do zoznamu pohľadávok proti podstate a na ňu prihliadať. V opačnom prípade by porušil jemu zákonom ustanovenú povinnosť a veriteľ uvedenej pohľadávky by sa voči nemu mohol domáhať nároku na náhradu škody. V súčasnosti už zákon uvedenú situáciu rieši práve v ustanovení § 167i ZKR, avšak predmetné ustanovenie sa na dané konkurzné konanie nevzťahuje. Správca nemá zákonné prostriedky prečo by na danú pohľadávku proti podstate nemal prihliadať, hoc vníma určitú disbalanciu v daných vzťahoch, na ktorú žalobca poukazuje, avšak je nútený rešpektovať pre neho právne záväzné právne akty a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/78/2013 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/758/2014 a prípadné vyváženie uvedeného vzťahu je možné realizovať len prostredníctvom ingerencie súdu, ktorým bude správca pri zostavovaní pohľadávok proti podstate viazaný. Na základe uvedeného teda žiada, aby súd v danom prípade spravodlivo rozhodol s uvážením všetkých argumentov, či už správcu spočívajúcich v povinnosti rešpektovať uloženú povinnosť a absencie zákonnej úpravy v príslušných ustanoveniach ZKR, ktorými sa dané konkurzné konanie riadi, ako aj pri rešpektovaní všeobecných zásad spravodlivosti.
3. Žalobca podaním zo dňa 18.11.2020 reaguje na vyjadrenie žalovaného; v plnom rozsahu zotrval na podanej žalobe, žiada rozhodnúť tak ako je uvedené v petite.
4. Žalovaný v podaní zo dňa 18.12.2020 žiada o spravodlivé rozhodnutie po dôkladnom zvážení všetkých argumentov.
5. Súd sa oboznámil so zoznamom pohľadávok proti podstate, námietkou poradia pohľadávky proti podstate zo dňa 15. 04. 2020, vyjadrením správcu k námietke veriteľa voči zoznamu pohľadávok proti všeobecnej podstate, rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15Co/758/2014 - 257 a kedy žalobcom tvrdený skutkový stav považoval za nesporný ( § 151 ods. 1 CSP).
6. Podľa § 87 ods. 1 a 2 ZKR v znení účinnom do 31.10.2013, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.
(2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu,
b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom,
c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený,
e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí,
f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu,
g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty,
h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi
zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h),
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku,
l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,
m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.
7. Podľa § 96 ods. 2 až 6 toho istého zákona, pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku.
(3) Veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada.
(4) Námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
(5) Správca podľa ním zostaveného zoznamu pohľadávok proti podstate a uplatnených námietok do 45 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok pripraví rozvrh, ktorý predloží na schválenie príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán rozvrh v lehote určenej správcom neschváli, predloží ho správca bez zbytočného odkladu súdu, ktorý rozhodne o jeho schválení alebo ho vráti na prepracovanie a opätovné predloženie súdu na schválenie. Na základe schváleného rozvrhu nespornú časť výťažku správca bez zbytočného odkladu vydá veriteľovi; spornú časť výťažku správca uschová a vydá ju veriteľovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
(6) Poverený člen veriteľského výboru alebo veriteľ, ktorý podal námietku, sa môže do 60 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate domáhať, aby súd uznesením určil poradie pohľadávky proti podstate; v návrhu sa môže domáhať len toho, čo uviedol v námietke. Ak návrh v tejto lehote nepodá, na jeho námietku sa neprihliada. Voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o námietke, je prípustné odvolanie.
8. V prejednávanej veci súd považoval žalobcom skutkový stav za nesporný; jednalo sa len o právne posúdenie statusu pohľadávky Ing. Štefana Lička na základe rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 10C/78/2013 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/758/2014. Ustanovenie § 87 ods. 2 taxatívne určuje, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, aj v akom poradí sa tieto uspokojujú. Pohľadávku manžela úpadcu z titulu vyporiadania BSM ZKR za pohľadávku proti podstate neoznačuje. ZKR v znení účinnom do 31.12.2011 definoval pohľadávky proti podstate o.i.
ako „pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu“. Neskoršia právna úprava túto definíciu síce opustila, avšak zo znenia ust. § 87 ods. 2 ZKR v rozhodnom ( aj súčasnom) znení je možné vyvodiť, že sa stále jedná o pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu a v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, mimo výživného pre maloleté deti ( písm d/), ktorá pohľadávka jediná nespĺňa kritérium súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, síce vznikla po vyhlásení konkurzu, avšak nie je medzi taxatívne vymenovanými pohľadávkami proti podstate, za pohľadávku proti podstate ju neoznačuje ani zákon a nevznikla ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Jediným kritériom, pre ktoré by sa mala predmetná pohľadávka považovať za pohľadávku proti podstate je čas jej vzniku, tj že vznikla po vyhlásení konkurzu. Pokiaľ by mal zákonodarca úmysel priznať všetkým pohľadávkam voči úpadcovi vzniknutým po vyhlásení konkurzu status pohľadávky proti podstate, nebol by dôvod vymenovať konkrétne pohľadávky proti podstate tak, ako sú obsiahnuté v odseku 2 ust. § 87 ZKR. Súd je toho názoru - s poukazom na jednoznačné znenie § 87 ods. 2 ZKR, že nie každá pohľadávka vzniknutá po vyhlásení konkurzu má preto automaticky status pohľadávky proti podstate a nemá ho ani pohľadávka Ing. Štefana Lička z vyššie uvedených dôvodov. Nie je namieste použitie žiadnej analógie vzhľadom na charakter a povahu pohľadávok proti podstate ( čas vzniku a súvislosť so správou a speňažovaním majetku), kedy splnenie len jedného kritéria - a to kritéria času vzniku pohľadávky ZKR toleruje len v jednom prípade, a to v prípade výživného na maloleté dieťa, ako aj vzhľadom na znenie a účel § 87 ods. 2 ZKR, t. taxatívne, presné vymedzenie pohľadávok proti podstate. Pohľadávky je možné v konkurze prihlásiť aj po zákonnej lehote ( § 28 ods. 2, 3 ZKR), to znamená, ak pohľadávka vznikne po vyhlásení konkurzu, stále je možné ju prihlásiť do konkurzu prihláškou. Súd je zároveň presvedčený, že ním vyslovený právny názor a v konečnom dôsledku aj toto rozhodnutie je zároveň v súlade s princípom uspokojenia pohľadávky veriteľa aj z majetku tvoriaceho BSM vyjadreným v ustanovení § 147 ods. 1 OZ.
9. Súd preto dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a v plnom rozsahu jej vyhovel, aj keď primárne z iných právnych dôvodov, než na ktoré sa odvolával žalobca vo svojej žalobe.
10. Žalobca bol v konaní úspešný, vznikol mu preto nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 100% ( § 255 ods. 1 CSP). Trovy konania však neuplatňoval, súd mu preto právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho písomného doručenia v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí byť uvedená spisová značka tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.