Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/191/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Y. XXX/XX, XXX XX A., právne zast.: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, so sídlom I. X, XXX XX H., proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/5094, O-430/2019 zo dňa 07.11.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č. IPZA_KHIP/ROZ/2019/901-13792, č. 373/2019-IZA-2.4/pok/R/K zo dňa 07.10.2019 na základe ust. . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo zákon o inšpekcii práce) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . , konkrétne za porušenie ust. v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní) spočívajúce v tom, že účastník konania (žalobca), ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzickou osobou podnikateľom, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 21.08.2018 o 08:55 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/X, A., ktorý pre účastníka konania vykonával prácu „pomocné práce pri úprave chodníka zhutňovanie podložia“ na kontrolovanom pracovisku „rekonštrukcia chodníka v súbehu s cestou II/520 v km 32,25 až 32,560 - Oravská Lesná“, pričom účastník konania nemal s menovanou fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu ( v znení neskorších predpisov); ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , a , ktorý bol vykonaný dňa 21.08.2018 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku „rekonštrukcia chodníka v súbehu s cestou II/520 v km 32,25 až 32,560 - Oravská Lesná“ a v dňoch 22.08.2018, 23.08.2018 na inšpektoráte práce; uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že dňa 21.08.2018 u účastníka konania, ktorý bol v čase výkonu inšpekcie práce fyzická osoba - podnikateľ, podnikajúci pod obchodným menom I. Z., U. Y. XXX/ XX, A., na kontrolovanom pracovisku uvedenom vo výrokovej časti rozhodnutia a v dňoch 22.08.2018 a 23.08.2018 na inšpektoráte vykonali inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu

nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení , o ktorej bol vyhotovený protokol č. IZA-228-41-2.4/P-A28-18 zo dňa 23.08.2018, prerokovaný s účastníkom konania dňa 23.08.2018. Podľa výpisu zo Živnostenského registra SR č.: 580-61842 účastník konania ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 27.04.2019. Účastníkovi konania (žalobcovi) bolo zaslané oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 26.08.2019, ktoré prevzal dňa 30.08.2019, ku ktorému sa účastník konania vyjadril písomne listom, doručeným správnemu orgánu dňa 03.09.2019, v ktorom okrem iného uviedol, že už nie je fyzickou osobou podnikateľom, jeho podnikateľská činnosť zanikla bez právneho nástupcu, pričom poukázal na ust. Správneho poriadku a doložil výpis zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 580-61842, z ktorého vyplýva, že podnikateľskú činnosť ukončil dňa 27.04.2019. Prítomnosť menovaných fyzických osôb I. Z., K. I. a K. Z. na kontrolovanej prevádzke je zaznamená v zozname kontrolovaných fyzických osôb, údaje uvedené v tomto zozname sú uvedenými osobami vlastnoručne podpísané. Ďalej správny orgán poukázal na zápisnicu o podaní informácie K. I. zo dňa 21.08.2018 a skutočnosti z nej vyplývajúce a tiež zápisnicu o podaní informácie spísanú s účastníkom konania dňa 21.08.2018 o 09:00 hod.. Podľa správneho orgánu príkazná zmluva č. 1/2018 uzatvorená medzi účastníkom konania a K. I., ktorú predložil účastník konania, je irelevantná, nakoľko závislú prácu možno vykonávať len na základe zmluvy uzavretej podľa . Vykonaním inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal existenciu pracovnoprávneho vzťahu po fyzickej osobe K. I., vykonávajúcej pre účastníka konania závislú prácu „pomocné práce pri úprave chodníka zhutňovanie podložia“ na kontrolovanom pracovisku „rekonštrukcia chodníka v súbehu cestou II/520 v km 32,25 až 32,560 - Oravská Lesná“. Správny orgán prvého stupňa poukazujúc na relevantné ustanovenia rozviedol, na ktoré skutočnosti v súlade s ust. prihliadol pri určovaní výšky pokuty s tým, že zohľadnil aj jej preventívne pôsobenie, pričom konštatoval, že administratívno - deliktuálna zodpovednosť za spáchanie deliktu u účastníka konania trvá i po ukončení jeho podnikateľskej činnosti. Súčasne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na výšku uloženej pokuty.

2. O odvolaní žalobcu proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný rozhodnutím č.: PO/BEZ/2019/5094, O-430/2019 zo dňa 07.11.2019, ktorým s poukazom na ust. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný okrem iného poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty a súčasne sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu na strane 4 odôvodnenia rozhodnutia, pričom okrem iného konštatoval, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktoré je potrebné eliminovať. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancovi až po založený pracovnoprávneho vzťahu. Uvedenú zákonom stanovenú povinnosť si účastník konania nesplnil, čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby K. I. a súčasne poukázal na skutočnosti, majúce vplyv na výšku uloženej sankcie.

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonom stanovenej lehote žalobca správnu žalobu, navrhujúc zrušenie rozhodnutia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný pred vydaním rozhodnutia neumožnil žalobcovi, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, čím porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Namietal tiež, že inšpektorát práce ako aj žalovaný nesprávne právne posúdili námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie predmetného správneho konania z dôvodu, že žalobca ako podnikateľský subjekt zanikol bez právneho nástupcu, čoho dôkazom je výpis zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 580-61842, z ktorého vyplýva, že ukončil podnikateľskú činnosť dňa 27.04.2019. V tejto súvislosti poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov ohľadom predmetnej námietky, ktoré považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Podľa žalobcu inšpektorát ani žalovaný v rozhodnutiach necitovali normatívne ustanovenia právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a nesprávnom označení trestanej osoby v rozhodnutiach a následne z odôvodnenia ani nevyplýva, z akých dôvodov ich necitovali a nepoužili na odôvodnenie žalobcovej námietky. Zdôraznil, že v danom prípade nie sú žiadne subjekty, ktoré by vstúpili do procesnoprávneho postavenia žalobcu ako zaniknutého podnikateľského subjektu. S poukazom na uvedené považuje napadnuté rozhodnutia za arbitrárne a nepreskúmateľné, vypracované na základe

nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť. Považuje i za príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, doručenom správnemu súdu dňa 13.07.2020, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov obsiahnutých v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa žalovaného. Okrem iného uviedol, že na základe inšpekciou práce zisteného nedostatku bolo žalobcovi zaslané oznámenie o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 26.08.2019, ktoré žalobca preukázateľne prevzal 30.08.2019, o čom svedčí poštová doručenka. V predmetnom oznámení bol žalobca oboznámený, že v súlade s ust. § 33 Správneho poriadku má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov, a to v lehote najneskôr do 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Žalobca svoje právo využil k oznámeniu o začatí správneho konania o uložení pokuty sa písomne vyjadril listom, doručeným 03.09.2019. Prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní v správnom konaní o uložení pokuty prihliadol na všetky vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené žalobcom, ktoré boli podkladom na spravodlivé a zákonné rozhodnutie vo veci samej. Prvostupňový orgán posudzoval každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu dostatočne. Žalobca ukončil podnikateľskú činnosť 27.04.2019, čo však nemení na fakte, že k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania došlo ešte v čase, keď bol fyzickou osobou podnikateľom. Protiprávnosť konania sa posudzuje a sankcia sa ukladá podľa okolnosti v čase spáchania skutku. Takto založená zodpovednosť trvá ďalej bez ohľadu na dodatočnú zmenu pomerov na strane zodpovedného subjektu. V prejednávanom prípade ide o zodpovednosť fyzickej osoby - podnikateľa v pozícii zamestnávateľa, ktorá pretrváva i potom, čo žalobca ukončil svoje podnikanie, nakoľko sa jedná stále o tú istú osobu so spôsobilosťou byť účastníkom správneho konania, ktoré je vedené v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Zánikom živnostenského oprávnenia preto fyzická osoba nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti, vrátane záväzkov z dovtedajšieho podnikania. Rozhodnutie teda netrpí vadou nezákonnosti. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.02.2017, podľa ktorého „samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti. Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, táto nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle , pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z dovtedajšej podnikateľskej činnosti.“ Žalovaný má za to, že v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. Aj v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní správny orgán postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov, postupoval tak, aby chránil aj práva žalobcu, žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť vyjadriť sa k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia, pričom správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal a v predmetnom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal. Žalovaný zároveň navrhol v predmetnej veci vydať rozhodnutie bez nariadenia pojednávania.

5. Žalobca v replike, doručenej tunajšiemu súdu dňa 28.08.2020, uviedol, že žalovaný pred vydaním jeho rozhodnutia zo dňa 07.11.2019 neumožnil žalobcovi ako účastníkovi konania, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čím podľa jeho názoru porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Vyjadrenie žalovaného k žalobe je jednostranné a príliš formálne.

6. Žalovaný v súdom stanovenej lehote dupliku k replike žalobcu nepodal.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. (ďalej len ) a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.09.2021, o ktorej skutočnosti bola spísaná zápisnica, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu.

8. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. a nasl. v spojení s ust. a nasl. , v medziach žalobných bodov

( a ) za použitia , pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. zamietnuť ako nedôvodnú vychádzajúc z nasledovných úvah:

9. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa . o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnej práci v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 13.11.2019 (ďalej len ) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a) citovaného zákona zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) citovaného zákona inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 Eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 Eur.

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 21.08.2018 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2). 1) Napríklad o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, . 2) o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.

Podľa inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

10. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že fyzická osoba I. Z., miesto podnikania U. Y. XXX/ XX, XXX XX A., IČO: 51309572 zanikla ku dňu 27.04.2019 bez právneho nástupcu. So zreteľom na dôvody jej zániku a vymazania zo živnostenského registra, ako aj s prihliadnutím na predmet daného konania (uloženie pokuty), je nepochybné, že v danom prípade nie sú žiadne subjekty, ktoré by vstúpili do procesnoprávneho postavenia zaniknutého podnikateľského subjektu. Predmetný

podnikateľský subjekt stratil výmazom zo Živnostenského registra spôsobilosť byť účastníkom konania. V tej súvislosti namietal, že inšpektorát aj žalovaný nesprávne právne posúdil námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie predmetného správneho konania z dôvodu, že žalobca ako podnikateľský subjekt zanikol bez právneho nástupcu, dôkazom čoho je výpis zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina č. 580-61842, z ktorého vyplýva, že ukončil podnikateľskú činnosť dňa 27.04.2019. Správny súd konštatuje, že záver, že ukončenie podnikateľskej činnosti je okolnosťou, brániacou vyvodenie objektívnej zodpovednosti žalobcu za spáchanie iného správneho deliktu na skutkovom základe, rozvedenom vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý prezentuje žalobca v podanej žalobe, je nesprávny. I keď žalobca zanikol bez právneho nástupcu, pre vyvodenie objektívnej zodpovednosti táto okolnosť nemá vplyv, rovnako ani tvrdenie, že zo Živnostenského registra Okresného úradu Žilina vyplýva, že ukončil podnikateľskú činnosť 27.04.2019 a žalobca ako podnikateľský subjekt zanikol ešte pred začatím konania o uložení pokuty. Správny súd podotýka, že ak ide o zodpovednosť fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou fyzickej osoby podnikateľa. Správny súd tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.02.2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že „...napriek tomu, že žalobca k 01.05.2013 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, samotný zánik živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa pred alebo po začatí konania nemá vplyv na jeho spôsobilosť byť účastníkom konania v spore, ktorý vznikol z jeho podnikateľskej činnosti. Zánikom živnostenského oprávnenia fyzickej osoby - podnikateľa, táto nestráca spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle , pretože fyzická osoba tým nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti a nezbavuje ju to ani prípadných záväzkov z doterajšej podnikateľskej činnosti. Tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. - Všeobecné správne právo - 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviaže na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Z toho vyplýva záver, že fyzická osoba - podnikateľ zodpovedá výlučne za spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i. patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). To znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony u niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice. V danom prípade prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške 2.000,- Eur na dolnej hranici zákonom stanovenej sankcie, preto nezostalo odvolaciemu súdu nič len konštatovať, že rozhodnutie ako aj postup prvostupňového správneho orgánu a žalovaného boli v súlade so zákonom.“

11. Námietku žalobcu, že z odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu nie je zrejmé, z ktorého ustanovenia, ktorého právneho predpisu má vyplývať, že ak „...v čase výkonu inšpekcie práce vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, tak jeho administratívna - deliktuálna zodpovednosť za spáchanie tohto deliktu trvá i po ukončení jeho podnikateľskej činnosti...“ vyhodnotil správny súd s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodnú, pretože nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak. Označené tvrdenie žalobcu o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutí inšpektorátu aj žalovaného nepovažuje správny súd za takú závažnú vadu, ktorou by boli napadnuté rozhodnutia zaťažené, ktoré by viedli k ich nepreskúmateľnosti z hľadiska nezrozumiteľnosti, resp. nedostatku odôvodnenia. Námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že inšpektorát aj žalovaný nesprávne právne posúdil námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie predmetného správneho konania, v nadväznosti na čo žalobca poukazuje aj na ust. § 30 ods. 2 písm. c) Správneho poriadku, vyhodnotil správny súd ako neopodstatnenú a nestotožnil sa ani s tvrdením žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a nestotožnil sa ani s názorom žalobcu, že

odôvodnenie rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu je príliš jednostranné, formalistické a nedostatočné. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu totiž vyplýva, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali v dostatočnom rozsahu dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Ako nedôvodnú musel správny súd vyhodnotiť tiež námietku žalobcu, že žalovaný porušil ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, a to v nadväznosti aj na tvrdenie žalobcu v jeho replike, doručenej správnemu súdu dňa 28.08.2020. K takémuto záveru dospel správny súd na základe výkladu ust. § 59 ods. 1, 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, s poukazom na obsah administratívneho spisu. Podľa názoru správneho súdu odvolací orgán nepreskúmava len zákonnosť rozhodnutia vydaného v prvom stupni, ale aj jeho správnosť. Posudzuje, či je dané rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom preveruje aj postup vykonaný prvostupňovým orgánom v rámci odvolacieho konania. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Môže pritom primerane aplikovať všetky ustanovenia Správneho poriadku týkajúce sa priebehu konania, teda i žalobcom namietané ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu však nevyplýva, že by žalovaný v posudzovanom prípade dopĺňal dokazovanie alebo odstraňoval prípadné nedostatky, preto nevyhnutnosť postupu podľa ust. § 33 ods. 2 žalovaným vo vzťahu k žalobcovi zistená nebola. Ustanovenie § 33 Správneho poriadku prakticky vykonáva § 3 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý upravuje inštitút súčinnosti medzi správnym orgánom a účastníkom konania. Správny orgán je povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiadúce, aby tak robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť preto účastníkovi konania doručená pre vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok pokladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené. Upozornenie na ust. Správneho poriadku obsahuje oznámenie o začatí konania o uložení pokuty č. 373/2019-IZA-2.4/pok/ /K zo dňa 26.08.2019, ktoré žalobca prevzal do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 30.08.2019. Pokiaľ odvolací orgán preskúmavaním rozhodnutia zistí, že rozhodnutie (vrátane postupu, ktorý mu predchádzal) je zákonné a správne, odvolanie zamietne pre bezdôvodnosť a prvostupňové rozhodnutie potvrdí. Uskutoční tak formou rozhodnutia, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. Tak tomu bolo i v posudzovanom prípade a žalovaný žiadne ďalšie doplnenie dokazovania vo veci nevykonával. S poukazom na vyššie uvedené názor žalobcu považuje správny súd v tomto smere za neopodstatnený.

13. Správny súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami správnych orgánov ako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach správnych orgánov nezistil porušenie žiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a preto, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, žalobu postupom podľa zamietol.

14. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.