Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-121-2019.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, dieťa rodičov matky: W. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. republika, B. XXX, štátny občan Slovenskej republiky a otca: F., bytom T., Z., O. M. XXX XX, O. XB, štátny občan Gréckej republiky, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého R. výživným vo výške 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 01.06.2019.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2019 do 30.09.2021 vo výške 1 983,79 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 09.12.2010 v časti výživného na maloletého R..
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 14.06.2019 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého R. zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré bolo naposledy určené v roku 2010, na sumu 100,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určené výživné v roku 2010 a od tej doby zvyšované výživné nebolo. R.avštevuje už 5. ročníka základnej školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Otec sa o maloletého nezaujíma, na jeho výživu neprispieva, matka poberá náhradné výživné.
2. Otcovi sa nepodarilo doručiť návrh matky, ani predvolanie na pojednávanie. Súdne zásielky mu boli doručované v súlade s predpismi, boli uložené na adrese bydliska otca. Vzhľadom k tomu súd v zmysle § 31 CMP pojednával v neprítomnosti otca.
3. Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že s otcom maloletého vôbec nie je v kontakte, výživné neplatí, o maloletého sa žiadnym spôsobom nezaujíma. Dva roky dozadu podávala oznámenie na
políciu vzhľadom na neplatenie výživného zo strany otca. Otec syna nevidel asi 10 rokov. Syn sa snažil s otcom kontaktovať. Najskôr mu napísal list, potom písal mail. Otec mu však neodpovedal. Otec, pokiaľ býval s matkou na Slovensku, asi 2 roky, nikde nepracoval. Pokiaľ má matka vedomosť, otec je kuchárom. Keď spolu žili, otec robieval nákupy do domácnosti, mal finančné prostriedky. V čase ich zoznámenia v Grécku, mal otec cestovnú kanceláriu. Keď sa syn narodil, otec ho prišiel pozrieť asi 3-krát, v rozpätí troch rokov. Doniesol mu nejaké hračky, oblečenie. Na výživu syna dával 30,- eur. Potom výživné otec prestal platiť, preto podávala návrh na úpravu práv a povinností k maloletému. Od 1. februára 2019 dostáva náhradné výživné. So synom bývajú v rodinnom dome, kde býva aj jej dcéra a mama, ktorá je na dôchodku. Rodinný dom je vo vlastníctve matky maloletého. Matka má zdravotné problémy, dlhšiu dobu je práceneschopná. Mesačne platí za elektriku 120,- eur, poberá nemocenské dávky 328,- eur mesačne. V čase podania návrhu začal navštevovať R., od septembra, 6. ročník ZŠ. V súčasnej dobe je žiakom 8. ročníka. Má bežné výdavky, strava, ošatenie, škola, školské poplatky a nákup školských pomôcok. Stravuje sa v školskej jedálni, strava za obedy je okolo 25,- eur mesačne. Chodí na krúžok do Žiliny, kde platí poplatok 15,- eur mesačne a výdavok je s cestovným do Žiliny. Za tábor v lete poplatok bol 150,- eur. Synovi matka zakupuje probiotiká a vitamíny. Matka okrem domu, nie je vlastníkom žiadnych iných nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty.
4. Z výsluchu kolízneho opatrovníka súd zistil, že navrhuje návrhu matky v celom rozsahu vyhovieť.
5. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina súd zistil, že matka poberala nemocenské dávky v období od 07/2019 - 08/2021 v celkovej výške 4 536,- eur.
6. Z potvrdenia o príjme zamestnávateľa Mara Gabbiano, s.r.o., Bytča súd zistil, že matka pracuje na základe pracovnej zmluvy od 01.10.2018 a jej príjem za obdobie 01/2021 - 07/2021 je spolu vo výške 1 329,- eur, za rok 2020 spolu vo výške 3 019,- eur a za apríl - december 2019 spolu vo výške 1 668,82 eur.
7. Podľa Nariadenia rady (ES) č.4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, podľa článku 3, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná : b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. Rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23.novembra 2007 určuje podľa tohto protokolu. Podľa článku 3, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
8. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Naposledy súd o výživnom rozhodoval rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 09.12.2010, ktorým zveril maloletého R. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Otec v tom čase uviedol, že je dva roky nezamestnaný, býva spoločne s rodičmi, nemá žiaden hnuteľný, ani nehnuteľný majetok, nemá žiadny príjem od 01.10.2008, nemá žiadne dlhy a nespláca žiadne úvery. Matka poberala rodičovský príspevok, mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére O. 9. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov.
10. Matka býva s maloletým v rodinnom dome, kde býva so svojou dcérou a mamou, ktorá je na dôchodku. Rodinný dom je v jej vlastníctve. Má zdravotné problémy, dlhšiu dobu je práceneschopná. Za elektriku platí 120,- eur mesačne, ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. Poberá nemocenské dávky 328,- eur mesačne. R. od septembra 2019 začal navštevovať 6. ročník základnej školy. V súčasnej dobe je žiakom 8. ročníka. Má bežné výdavky, strava, ošatenie, poplatky v škole, nákup školských pomôcok, za obedy v školskej jedálni platí 25,- eur mesačne. Chodí na krúžok do Žiliny, poplatok je 15,- eur mesačne a výdavky sú s cestovným do Žiliny. Za tábor v lete poplatok bol 150,- eur. Synovi matka kupuje vitamíny a probiotiká.
11. Je nepochybné, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom v roku 2010 nastala zmena pomerov na strane R. ktorý v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom mal dva roky, v čase podania návrhu na zvýšenie výživného bol v 6. ročníku základnej školy a v čase rozhodovania súdu v 8. ročníku základnej školy. R. podrástol, zvýšili sa jeho výdavky so stravou, ošatením, so školou. Otec si návrh na zvýšenie výživného neprevzal, pojednávania sa nezúčastnil, dožiadaným orgánom mu súdne písomnosti boli uložené na adrese bydliska. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť príjmy a výdavky
otca, súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z potencionality príjmov otca, z minimálnej mzdy, ktorú by otec mohol dosahovať, keby svoje možnosti a schopnosti riadne využíval. Podľa štatistického úradu (ESTAT) bola minimálna mzda v Grécku v roku 2020 a v roku 2021 vo výške 758 eur a podľa názoru súdu otec môže dosahovať tento minimálny príjem, aby mohol na výživu syna prispievať 100,- eur mesačne, ako súd určil. Treba poukázať na nezodpovedný prístup otca, ktorý sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma, starostlivosť o syna, jeho výchovu a výživu ponecháva len na matke maloletého. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj osobnou starostlivosťou a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Treba uviesť, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie a pod.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.).
12. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Naposledy bol otec zaviazaný platiť výživné na maloletého vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Súd určil výživné od 01.06.2019, od začiatku mesiaca, v ktorom matka podávala návrh na zvýšenie výživného. Minimálne výživné, ktoré mal otec podľa posledného rozhodnutia platiť, predstavovalo od 01.07.2018 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z.z. sumu 28,08 eur, od 01.07.2019 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z.z. sumu 28,79 eur, od 01.07.2020 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020, Z. z. sumu 29,42 eur a od 01.07.2021 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021, Z. z. sumu 29,87 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2019 do 30.09.2021 vo výške 1 983,79 eur (jún 2019 - 100 mínus 28,08 = 71,92 eur; júl 2019 až jún 2020 - 12 mesiacov x 71,21 eur - 100 mínus 28,79 = 854,52; júl 2020 až jún 2021- 12 mesiacov x 70,58 eur - 100 - 29,42 = 846,96; júl 2021 až september 2021 - 3 mesiace x 70,13 eur - 100- 29,87 = 210,39) súd zaviazal otca zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP, teda predĺžil otcovi lehotu na zaplatenie vzhľadom na výšku nedoplatku.
14. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. XXP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 09.12.2010 v časti výživného na maloletého R..
15. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov podľa ustanovenia § 52 CMP.
16. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, daní právneho poučenia o opravnom prostriedku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.