Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_24Ek-656-2020.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Subarea
24Ek/656/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. P. L., Y.: XX.XX.XXXX, L. E. W. XXXX/ X, XXX XX Y. N. Y. G., v zák. zast. matkou: V. R., Y.. XX.X.XXXX, L. E. W.B. XXXX/X, XXX XX Y. N. Y. G., proti povinnému: N. L., Y.: X.X.XXXX, L. N. Y. N. Y. G. XXX XX, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 450,- Eur a bežného výživného vo výške 50,- Eur mesačne od 1.5.2020 s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Martišík ml., Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. XXXEX XX/XXXX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Dňa 20.04.2020 podala prostredníctvom súdneho exekútora mal. oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie výživného na základe exekučného titulu - Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa 24.10.2019, vykonateľný dňa 07.11.2019 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 07.05.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Jozef Martišík ml., Exekútorský úrad Púchov, so sídlom Samoty 1061, 020 01 Púchov, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XX/XXXX.
3. Povinný dňa 11.04.2021 doručil súdu v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie. Súd obratom tento zaslal súdnemu exekútorovi za účelom vykonania úkonov v zmysle ustanovenia § 61 k ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením zákonnej zástupkyni mal. oprávneného.
4. Povinný vo svojom druhom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že vyšší súdny úradník si pletie právo disponovať a spravovať. Nakoľko v exekučnom titule sa uvádza, že povinný je zákonný zástupca a správca majetku maloletej. V účte maloletej je uvedené, že povinný je zákonný zástupca maloletej a rovnako ani správca uvedeného účtu. Z exekučného titulu vyplýva, že matka maloletej môže disponovať s účtom len so súhlasom správcu len na edukačné aktivity a podobne. Pokiaľ by povinný posielal peniaze na účet ako ho založila matka maloletej, poškodil by vraj sám seba a predovšetkým maloletú. V praxi to znamená, že matka maloletej môže disponovať s účtom maloletej len na základe povolenia povinného. Pokiaľ by nedal povinný súhlas, peniaze zostávajú na účte maloletej a pracujú v jej prospech ako banový produkt... Ďalej povinný uvádza, že pokiaľ by posielal peniaze na účet ako ho založila matka maloletej, tak vie používať peniaze z tohto účtu na čokoľvek bez súhlasu povinného a tým by poškodil sám seba a hlavne maloletú. Povinný obdržal e-mail s účtom len od matky maloletej a nie od sudkyni, ktorá vydala exekučný titul alebo tým poverenej osobe. Účet založený matkou maloletej je čisto jej súkromná iniciatíva, ktorá nemá vraj s exekučným titulom nič spoločné. Ďalej povinný uvádza, že ak účet založený matkou maloletej je správny, tak teda nie je právny zástupca a ani správca majetku maloletej a teda
súd obchádza exekučný titul. Na účte založenom matkou maloletej je čierne na bielom, kde sa matka maloletej uvádza do absolútnej právnej zástupkyne a správcu majetku maloletej P., čo je v rozpore s exekučným titulom. Táto exekúcia je v skutočnosti marením súdneho rozhodnutia a poškodzovania práv povinného ako aj práv maloletej. Z tohto dôvodu požaduje povinný vrátenie peňazí, čo mu súdny exekútor ukradol a to vo výške 2222 Eur.
5. Súdny exekútor spolu s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie doručil aj vyjadrenie mal. oprávneného prostredníctvom zákonnej zástupkyni, ktorá uvádza, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Zákonná zástupkyňa maloletej postupovala pri zriadení účtu dcérky P. podľa nariadenia príslušného súdu, zákonná zástupkyňa ako matka bola povinná zriadiť účet v banke na meno maloletej a číslo účtu bola povinná oznámiť otcovi (povinnému). A tak aj postupovala. Ako matka dcérky P. nemá právo hocikedy vyberať financie z dcérinho účtu, ak by potrebovala dcérka financie na škôlku, školu, musí požiadať príslušný súd o súhlas na vyberanie financií a súd jej to musí odobriť. To, že povinný stále vypisuje nezmysly súdnemu exekútorovi a tiež vyššiemu súdnemu úradníkovi je v rozpore so zdravým rozumom, nemá úctu a rešpekt.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61 k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
12. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením zákonnej zástupkyni mal. oprávnenej.
13. Súd sa teda ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Povinný môže v priebehu exekučného konania podať viacero návrhov na zastavenie exekúcie, dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku však musí uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. V návrhu na
zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, t.j. návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty okrem prípadu, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nemôže prihliadnuť, t.j. návrh povinného na zastavenie exekúcie je teda v tejto časti právne neúčinný. Neskoršie návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie.
14. Povinný podal v poradí druhý návrh na zastavenie exekúcie, avšak toto druhé podanie bolo súdnemu exekútorovi doručené až po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie predpokladanej Exekučným poriadkom na úspešné uplatnenie svojich práv. Súd uvádza, že povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak právne skutočnosti a dôvody musí uplatniť včas a teda do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. A keďže v konaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie súdom platí koncentračná zásada predpokladaná ust. § 61k ods. 2 a 3, teda ak skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu nebude prihliadať.
15. Podľa § 63 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
16. Aj napriek tomu, že povinný uvádza tie isté skutočnosti ako aj v prvom návrhu na zastavenie exekúcie, súd na dôvažok uvádza k námietke povinného podloženej obavou otca o možné vybratie finančných prostriedkov maloletej matkou, že Zákon o rodine v ustanovení § 63 ods. 3 stanovuje oprávnenie, ako aj povinnosť súdu pri určovaní výživného určeného na tvorbu úspor, v zmysle ktorého ustanovenia v danej veci postupoval taktiež aj Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, keď určil sumu (výšku výživného) na tvorbu úspor, otca (povinného) zaviazal povinnosťou zasielať určené výživné na osobitný účet maloletej. Matke, ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti uložil povinnosť zriadiť osobitný účet maloletej, súčasne uložil matke povinnosť oznámiť otcovi (povinnému) číslo účtu. Druh účtu zákon neurčuje (nie je to ani oprávnenie súdu), pokiaľ ide o dobu trvania účtu zákon predpokladá sporenie finančných prostriedkov pre deti minimálne do dosiahnutia ich plnoletosti, resp. do doby, dokedy bude v možnostiach povinného rodiča prispievať deťom na tvorbu úspor. V tomto smere súd dáva matke do pozornosti účel tvorby úspor, rovnako jej povinnosť postupovať pri zriaďovaní osobitného účtu maloletej v súlade s účelom ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Pokiaľ ide o nakladanie s finančnými prostriedkami na osobitnom účte maloletej Zoji, napriek tomu, že zastupovanie a správu majetku majú v danej veci obaja rodičia, a to na základe právoplatného rozsudku súdu, ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k ustanoveniu § 24 ods. 1 Zákona o rodine, čo znamená, že s účtom nakladať je oprávnený rodič, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, avšak, čo treba osobitne zdôrazniť je, že nakladanie s prostriedkami úspor výživného podlieha vždy schváleniu súdom v konaní starostlivosti o maloleté deti. (Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/536/2015 zo dňa 26.04.2016)
17. Súd ďalej poznamenáva, že v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie tzn. procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote prenesené na uvedené ustanovenie. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene (napr. dôkazný návrh) súd na ne neprihliadne. V zmysle koncentračnej zásady súd neprihliadol na dôvody, ktoré povinný uviedol vo svojom druhom návrhu na zastavenie, nakoľko nastali pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Povinný neuviedol také skutočnosti, ktoré nemohol bez vlastnej viny skôr uplatniť. Povinnému nič objektívne nebránilo uplatniť svoje námietky v zákonnej lehote a preto
súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol ako oneskorene podaný. Podľa ustálenej judikatúry Slovenských súdov nesprávne doručená písomnosť má za účinok jej neúčinnosť voči ostatným účastníkom konania, ako aj voči orgánu, ktorému mala byť správne doručená a nemožno preto od nej počítať a rátať lehoty, ktoré by inak plynuli jej správnym doručením. Práve naopak, pokiaľ takáto písomnosť nestihne byť dodatočne doručená na správne miesto, kde doručovaná mala byť, môže nastať skutočnosť, že márne prejde lehota na jej podanie a potom sa na ňu neprihliada ako na oneskorene podanú aj s prípadnými následkami čo sa týka uplatnenie premlčacích, resp. prekluzívnych lehôt. V tomto konkrétnom prípade má súd za to, že neskoro podaným návrhom na zastavenie exekúcie na orgáne, ktorý písomnosti doručuje tu nastali skutočnosti podľa § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku (oneskorené podanie, resp. nesprávne alebo žiadne podanie), čo je dôvod na zamietnutie podania bez ohľadu na právne dôvody uvedené v samotnom návrhu.
18. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie je 15 dní a začína plynúť od doručenia predmetného upovedomenia. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
20. Nakoľko si oprávnený ani povinný neuplatnili nárok na náhradu trov konania, súd o týchto nárokoch nerozhodoval a oprávnenému ani povinnému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.