Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_68P-102-2020.pdf
PDF · 162.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o toho času splnoletnenú: K. G. B. ( pôvodne s menom a priezviskom: E. M.), nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. na čas do plnoletosti kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, rodičia: matka - Y. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, R., t.č.: A. XX, R., matka aj plnoletá K. G. B. zastúpené advokátskou kanceláriou Consilior Iuris, s. r. o., Radlinského 51, Bratislava, IČO: 47 231 157 a otec - M. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. 9, G. pri R., zast.: advokátkou JUDr. Jankou Hazlingerovou, AK so sídlom Nobelova 9, Bratislava, IČO: 42 259 371, o návrhu na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné otca k t. č. plnoletej K. G. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 116,18 eur na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2020, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletej K. G. B..
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2020 do 31.08.2021 v sume 1424,94 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne k rukám plnoletej K. G. B. počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k.7C/126/2002-29 zo dňa 20.11.2003 v časti o výživnom.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2020 domáhala zvýšenia výživného otcovi na vtedy ešte maloletú označovanú menom a priezviskom E. M. z XXX,XX eur (3.500 Sk) na 500 eur mesačne v období od 15.09.2017 do 15.08.2019 a s účinnosťou od 15.09.2019 z 500 eur na 750 eur. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou pomerov na strane dieťaťa od posledného rozhodovania súdu v roku 2003. Po dosiahnutí plnoletosti dcérou sama vstúpila táto do konania, na návrhu matky zotrvala, ale nevedela na pojednávaní uviesť ani sumu, ktorú matka požaduje ako zvýšené výživné.
1.1. Matka návrh odôvodnila tým, že otec sa o dieťa nezaujíma, nikdy sa s dcérou nestretol. Maloletá od septembra XXXX navštevovala strednú školu vo H. R., s čím mala matka zvýšené výdavky. V čase podania návrhu matka špecifikovala mesačné náklady na vtedy maloletú v spojení s jej štúdiom v zahraničí celkovo sumou 2.672,50 eur. Matka dcére platí aj letné a zimné dovolenky, pobyty v
zahraničí predchádzajúce štúdiu v zahraničí. Maloletá navštevovala pred štúdiom v zahraničí súkromné gymnázium v R., kde mala matka zvýšené výdavky vzhľadom na ročné školné a to v školskom roku 2017/2018 v sume 1500 eur a v roku 2018/2019 v sume 1500 eur, poplatok na zápisné na celé štúdium činili 500 eur. Na súkromnom gymnáziu bol aj výdavok za papier, učebnice, skrinky a pomôcky celkovo 200 eur. Ďalej matka poukázala na to, že sama hradila dcére študentský jazykový pobyt v N. v sume 660 eur, výsledkom ktorého bolo získanie V.. V čase podania návrhu trávila ešte maloletá čas vo H. R. a spoločnú domácnosť s matkou len každých 5 - 6 týždňov na Slovensku. Matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila aj tým, že intenzívne podporovala aj koníčky dcéry a to kurz na bicie nástroje sumou 80 eur mesačne, kúpila jej tetovaciu súpravu v hodnote 500 eur.
2. Otec nesúhlasí so zvýšením výživného na matkou požadovanú sumu a tobôž nie spätne. Svoj nesúhlas odôvodnil odvolávajúc sa na § 77 ods. 1 Zákona o rodine okrem iného tým, že tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné priznať výživné spätne od 15.9.2017. Deklarované mesačné náklady na oprávnenú ( mal. dieťa) v sume 2672,50 eur považuje otec za premrštené a nesúladné s jeho majetkovými pomermi. Je síce pravdepodobné, že štúdium vo H. R. je na prospech oprávnenej, ale ide o výrazný nadštandard, ktorý si nemôžu priemerní rodičia dovoliť a prevyšuje to aj finančné možnosti jeho ako otca. Vo vyjadrení dal otec do pozornosti súdu to, že matka s ním nekonzultovala štúdium vo H. R., štúdium na súkromnom gymnáziu ani jazykový pobyt. Matka vykonáva funkciu predsedu predstavenstva vo firme O. a.s. ( do XX.X.XXXX mala firma názov Q. a.s.). Dcéra je zdravá, má dve ruky a nohy, žije sama v rámci Y. únie, môže pracovať , nič jej v tom nebráni. Podľa názoru otca nie je závislá na matke. Nie je schopný prispievať vyšším výživným aj vzhľadom na zdravotné problémy svojich ďalších dvoch doposiaľ maloletých detí.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov dieťaťa, kolízneho opatrovníka a v priebehu konania aj samotnej už plnoletej dcéry, písomnými vyjadreniami rodičov, rodnými listami dieťaťa (z 06.08.2003 a z 11.06.2021), potvrdením o stredoškolskom štúdiu v zahraničí z 05.12.2019, pripojeným spisom OS Bratislava III sp. zn. 39P/204/2020, rozsudkom OS Bratislava V č.k.7C/126/2002-29 zo dňa 20.11.2003, potvrdením o príjme rodičov, účtovnými dokladmi z firmy A. s.r.o. (v ktorej je otec konateľom a spoločníkom spolu s partnerkou) za roky XXXX až XXXX, správami od predchádzajúcich zamestnávateľov matky (A. and Co. E.. s.r.o., V. spol. s.r.o.) ohľadom jej príjmu a dôvodu skončenia pracovného pomeru, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
4. Naposledy bolo výživné na t. č. už splnoletnenú K. G. upravené rozsudkom tunajšieho súdu č.k.XC/ XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (právoplatný 01.12.2003) pri rozvode jej rodičov, kedy bola maloletá zverená matke, otcovi bolo určené výživné 3500 Sk mesačne. V tom čase mala maloletá X rok. Matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok XXXX Sk ( XXX,XX eur). Otec bol zamestnaný s mesačným netto príjmom XX.XXX Sk ( XXX,XX eur).
5. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav. Matka nemá okrem t. č. už plnoletej dcéry žiadne vyživovacie povinnosti. Otcovi vznikli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Pri rozvodovom konaní pred XX rokmi mala matka otcovi povedať, že nesúhlasí, aby sa s dcérou stretával. Zhodným tvrdením účastníkov súd zistil, že otec svoju dcéru nikdy nevidel, dňa 04.03.2021 na pojednávaní ju osobne videl prvý krát. Podľa oprávnenej ( pln. dcéra) mala záujem sa s biologickým otcom stretnúť v roku XXXX a keď bola menšia, tak o tom premýšľala, ale prišlo jej nevhodné sa niekomu vtierať.
6. Matka k návrhu na zvýšenie výživného od 15.09.2017 a dôvodu, prečo si skôr návrh nepodala uviedla, že sa otca snažila kontaktovať cez jeho brata v roku XXXX, ktorého našla na sociálnej sieti, keďže otcov kontakt nemala.
7. Matka býva s dcérou v X-izbovom byte, ktorý patrí jej partnerovi a podľa tvrdenia matky s nimi nebýva. Všetky výdavky spojené s bývaním v byte znáša partner a ide o sumu cca XXX eur. Matka nemá okrem medzičasom splnoletnenej dcéry iné deti.
7.1. Matka pracujúc vo firme O. a.s. ( B.: XX XXX XXX, pôvodné obchodné meno: Q. a.s.) mala za obdobie X/XXXX - XX/XXXX netto mesačný príjem XXX,XX eur, v roku XXXX netto mesačný príjem v sume XXX,XX eur, a v roku XXXX má netto mesačný príjem XXX,XX eur. S určitosťou do augusta XXXX poberala na dieťa rodinné prídavky 25,50 eur a otec posiela na dieťa výživné 117 eur. Matka je predsedom predstavenstva ( od XX.XX.XXXX) vo firme, v ktorej je zamestnaná v pracovnom pomere a
podľa jej tvrdenia okrem príjmu ako zamestnanec iný príjem ( pr. na základe zmluvy o výkone funkcie) nemá. Z obsahu výpisu z obchodného registra OS R. I na firmu O. a.s. ( B.: XX XXX XXX) súd zistil, že druhým členom predstavenstva je G. R.,( W. XX, R. - m. č. N.). Plnoletá dcéra v rámci svojho vyjadrenia menovaného G. R. označila za nevlastného otca. Matka má stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore ekonómia. Podľa tvrdenia matky nezdieľa domácnosť so žiadnou osobou, s ktorou by dieťa spoločne vychovávala.
7.2. Podľa vyjadrenia matky jej mesačné náklady predstavujú mesačne sumu 440 eur ( jedlo 200 eur, drogéria 70 eur, oblečenie 50 eur, iné náklady 120 eur).
8. Z obsahu správy spol. O., a.s. z XX.X.XXXX ( čl. XXX) mal súd preukázané, že matka nemá u nich uzatvorenú pracovnú zmluvu, ale len Q. o výkone funkcie predsedu predstavenstva a je jej vyplácaná mesačná odmena štatutára. Menovaná Y. M. nie je ich zamestnancom, nemá k dispozícii motorové vozidlo ani iné benefity. Z obsahu správ predchádzajúcich zamestnávateľov matky ( plnoletej dcéry) súdu vyplynulo, že v spol. A. and Co. E.., s r.o. (B.: XX XXX XXX) pracovala od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na pracovnú zmluvu, za rok XXXX mala netto mesačnú mzdu XXX eur a od X.X.XXXX v sume XXX eur mesačne; a pracovný pomer skončila dohodou. Vo firme V. spol. s r.o. pracovala matka na pracovnú zmluvu s dohodnutou základnou mesačnou mzdou XXX,XX eur a pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dome matkou bez udania dôvodu.
9. Otec býva v spoločnej domácnosti v novopostavenom rodinnom dome (X-Xročný) s družkou a ich dvomi maloletými deťmi ( Y., nar. XX.X.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX). Otec má netto mesačný príjem XXX,XX eur vo firme A. s.r.o. , v ktorej je s svojou družkou konateľom. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou v strojárskom odbore.
9.1. Z obsahu účtovných dokladov firmy A. s.r.o. za obdobie rokov XXXX až XXXX ( účtovný denník, hlavná kniha, výsledovka, daňové priznanie, účtovná závierka - na čl. 164 až 530) zistil súd nasledovné : V roku XXXX spoločnosť v rámci splátkového kalendára splácala mesačne na leasing vozidlo U. v celkovej sume XXX,XX eur (XXX,XX eur + X,XX eur + XXX,XX eur) a na leasing vozidla zn. O. mokka v celkovej sume XXX,XX eur ( XXX,XX eur +XX,XX eur). O. toho bolo v účtovníctve vedené vozidlo W. N. G.. H. mala firma pri predmete podnikania kúpa a predaj tovaru celkovo XXX.XXX,XX eur a celkový hospodársky zisk v sume XX.XXX,XX eur. O. a opravné položky boli zrealizované v sume XX.XXX,XX eur. Z obsahu daňového priznania za rok XXXX na vyššie uvádzanú firmu vyplýva vykázaná daňová strata XX.XXX,XX eur a z toho predstavovala časť odpočítaná v príslušnom zdaňovacom období v sume XX.XXX,XX eur ( teda zostalo na odpočet: XX.XX,XX eur), daňový preplatok X.XXX,XX eur. Z obsahu účtovnej závierky za rok XXXX vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v sume XX.XXX eur ( za bezprostred. predchádzajúce účtovné obdobie bolo: - XX.XXX eur) a nerozdelený zisk alebo neuhradená strata min. rokov XXX.XXX eur. V roku XXXX spoločnosť v rámci splátkového kalendára splácala mesačne na leasing vozidlo U. v celkovej sume XXX,XX eur (XXX,XX eur + X,XX eur + XXX,XX eur) a na leasing vozidla zn. O. mokka v celkovej sume XXX,XX eur ( XXX,XX eur +X,XX eur). O. toho bolo v účtovníctve vedené vozidlo W. N. G.. H. mala firma pri predmete podnikania kúpa a predaj tovaru celkovo XXX.XXX,XX eur a celkový hospodársky zisk v sume X.XXX,XX eur. O. a opravné položky boli zrealizované v sume XX.XXX,XX eur. Z obsahu daňového priznania za rok XXXX na vyššie uvádzanú firmu vyplýva vykázaná daňová strata XX.XXX,XX eur ( žiadna časť nebola odpočítaná a na odpočet ostala pre nasledujúce zdaňovacie obdobie v sume XX.XXX,XX eur), daň na úhradu X.XXX,XX eur. Z obsahu účtovnej závierky za rok XXXX vyplýva výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení v sume X.XXX eur ( za bezprostred. predchádzajúce účtovné obdobie bolo: XX.XXX eur) a nerozdelený zisk alebo neuhradená strata min. rokov XXX.XXX eur. V roku XXXX spoločnosť za obdobie od X.X. do XX.X.XXXX ( kedy bola vytlačená hlavná kniha z účtovného systému) v rámci splátkového kalendára splácala mesačne na leasing vozidlo U. v celkovej sume XXX,XX eur (XXX,XX eur + X,XX eur + XXX,XX eur) . O. toho bolo v účtovníctve vedené vozidlo zn. O. mokka a zn. W. N. G. ( ich účtovná hodnota sa odpisovala).
9.2. Otec je podielovým spoluvlastníkom v X -ci rodinného domu a dvoch pozemkov ( LV č. XXXX) so svojou družkou, pritom nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právom v prospech banky a otec spláca
hypotéku XXX eur mesačne. Jeho družka je zamestnaná u toho istého zamestnávateľa ako on a podľa slov otca má obdobný príjem.
9.3. Otec špecifikoval svoje mesačné výdavky nasledovne: a) voda, plyn, elektrina celkovo 160 eur; b) oblečenie a drogéria pre otca 30-100 eur; c) poistenie na obe deti 137 eur, d) strava v domácnosti 300 eur; e) réžia školy pre syna 30 eur ( družina a strava v škole); f) futbalový krúžok synovi 25 eur; g) výživné 117 eur ; h) spotrebné veci ( obuv, odevy, drogéria, škol. pomôcky pre deti) 50-150 eur; i) rehabilitácia dcéry Y. XX-XXX eur ( podľa počtu návštev) - celkovo ide o sumu XXXX eur ( počítané pri horných sumách uvedených otcom). Spolu s družkou (partnerkou) majú mesačné náklady na hypotéku XXX eur .
9.4. Otcova mal. dcéra Y. má zdravotné problémy, s ktorými mal náklady na operáciu oboch bedrových kĺbových hlavíc ( dg.: M XX.X.) a liečbu za posledné obdobie v sume XX.XXX,XX eur a má výdavky aj na jej ďalšiu rehabilitáciu, kde jedna 50 minútová rehabilitácia stojí XX eur. Taktiež musel dcére Y. kúpiť crosstrénera, aby mohla posilňovať denne aj doma. Maloletá absolvuje X-X krát ročne povinnú prehliadku vo H. v zmysle pokynov lekára, pritom náklady za návštevu vrátane prehliadky a röntgenu sú cca XXX-XXX eur. Maloletá bude podľa otca minimálne do XX rokov sledovaná u pediatra a ortopéda v ambul. D. D. a po XX roku veku ju čaká operácia, pri ktorej jej budú z bedrových kĺbov vyberať kliny a operácia bude stáť okolo XX.XXX eur. K synovi N. uviedol, že má problémy s chrbticou, preto absolvuje cvičenia, s čím má tiež zvýšené výdavky.
9.5. Podľa vyjadrenia otca používa na súkromné aj na pracovné účely motorové vozidlo spoločnosti (A. s.r.o.) zn. W. ducato, cca X ročné, kupované na leasing a za užívanie vozidla mu nie je nič zo mzdy zrážané ako zamestnancovi. Mobil mu prepláca zamestnávateľ. Vo firme má k dispozícii ešte aj trojročné osobné vozidlo zn. U., kupované na leasing a momentálne na ňom jazdím len on.
10. V čase podania návrhu na súd matkou bola jej dcéra ešte maloletá a volala sa E. M.. V priebehu konania splnoletnela, zmenila si meno a priezvisko na K. G. B., čo preukázala súdu novým rodným listom vydaným dňa XX.XX.XXXX v R. - D.. Otec sa o jej zmene mena a priezviska dozvedel až na poslednom pojednávaní, plnoletá dcéra mu túto skutočnosť neoznámila. Maloletá bola žiačkou gymnázia na W. ulici v R. v šk. roku XXXX/XXXX a v šk. roku XXXX/XXXX, pritom v každom roku jej matka zaplatila ročný poplatok za štúdium XXXX eur, zápisné na celé štúdium bolo XXX eur a každoročne sa platí poplatok XXX eur za papier, učebnice, skrinky a pomôcky. G. bola v šk. r. XXXX/XXXX študentkou denného štúdia britskej strednej školy vo H. R. ( prostredníctvom firmy B. ako dodávateľa), ktoré štúdium bolo ekvivalentné k štúdiu na slovenskom gymnáziu. Z obsahu faktúry dodávateľa z XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že celkový poplatok na X školský rok bol v sume XX.XXX,XX eur a táto suma pozostáva z týchto položiek: programový ročný poplatok XX.XXX,XX eur, balík posteľnej bielizne XX,XX eur, vratný depozit na ubytovanie XXX eur, príplatok za bezlaktózovú stravu XXXX,XX eur, doplatok za X lôžkovú izbu a vlastnú kúpeľňu XXXX,XX eur, poistenie XXX eur.
10.1. Matka špecifikovala v čase podania návrhu mesačne náklady na dieťa nasledovne: náklady spojené s bývaním 128,30 eur, náklady na drogériu 60 eur, náklady na jedlo 450 eur, náklady na oblečenie 40 eur, náklady na lek. starostlivosť a lieky 15 eur, náklady na školné pomôcky ( malá tlačiareň, notebook, naplne,..) 50 eur, náklady na štúdium 1211 eur, náklady na krúžky a voľnočasové aktivity 30 eur, ostatné náklady (mobil) 113 eur, náklady na dopravu vo H. 50 eur, letenky 210 eur, poistenie 15,20 eur, t.j. celkovou mesačnou sumou 2372,50 eur.
11. V rámci pojednávaní sa po splnoletnení k veci vyjadrila aj samotná plnoletá dcéra ( oprávnená). Na pojednávaní nevedela uviesť, akú konkrétnu sumu žiadala jej matka ako zvýšené výživné. Dňa 04.03.2021 plnoletá dcéra uviedla, že aktuálne chodí na strednú školu vo H. R. do 2. ročníka ( posledného), ktorý je ekvivalentom X.ročníka strednej školy na E.. D. štúdiom v K. študovala na súkromnom gymnáziu v R., kde sa platili ročné poplatky v šk. rokoch 2017/2018 a 2018/2019 po 1 500 eur a zápisné 500 eur. Podľa vyjadrenia plnoletej dcéry sa mamin partner podieľa na platení školného. Po začatí štúdia na bilingválnom gymnáziu si chcela rozvinúť angličtinu, preto si vybrala štúdium v K., aby tak mala možnosť chodiť častejšie domov. Na pojednávaní 04.03.2021 uviedla, že kvôli pandémii je doma od decembra 2020 a má online vyučovanie. V K. študuje X vybrané predmety ( kriminológia, psychológia a sociológia). Nemá zdravotné problémy. Momentálne sa venuje umeniu a kresleniu, tetovaniu. Väčšinou tetuje známych, nevynáša jej to. Aktuálne nechodí už na kurz na bicie. K
matkou prezentovaným výdavkom na ňu plnoletá dcéra ( oprávnená) ozrejmila, že suma 60 eur mesačne na drogériu predstavuje make-up aj čistiace prostriedky, lebo v K. žije sama. V K. býva sama, má samostatnú izbu aj s kúpeľňou v študentskom dome. V sume na mobil 113 eur má aj paušál na telefón iPhone 10r. S mamou sa ohľadom financií nikdy veľmi nebavili.
12. Plnoletá dcéra ( oprávnená) sa vyjadrila k tvrdeniam otca ( povinného) aj písomne podaním z 20.5.2020 ( čl. 135). Trvala na priznaní zvýšeného výživného spätne odvolávajúc sa na právny názor KS v F. v rozsudku zo dňa 18.7.2019 v konaní sp. zn. 27CoP/29/2019 , v zmysle ktorého dôvody hodné osobitného zreteľa treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu a oprávnený rodič ich musí súdu preukázať. Ako príklad je v rozhodnutí uvedené aj to, že „oprávnený rodič netušil, kde druhý rodič žije“. Matka aj plnoletá tvrdia, že nemali kontakt na otca, nevedeli kde sa zdržiava a cez jeho brata sa po kontakt na otca ani nedostali. Pritom o kontakt na otca sa snažili v roku 2017 a 2018. Podanie návrhu na zvýšenie výživného až v roku 2020 odôvodnila tým, že sa snažila najprv osobne s otcom kontaktovať v snahe o dohodu.
12.1. K operáciu otcovej mal. dcéry Y. uviedla, že takú operáciu je možné uskutočniť aj na E., liečba ochorenia je hradená z verejného zdravotného poistenia. Ak by bolo treba uskutočniť zákrok v zahraničí, taktiež to podľa jej tvrdenia uhrádza zdravotná poisťovňa. Čiže otec zvolil len na základe vlastného rozhodnutia poskytnutie zdravotnej starostlivosti dieťaťu v zahraničí - ale to nemožno zohľadniť ako nevyhnutný náklad na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Taktiež aj cvičenia hradené mal. N. sú hradené zdravotnou poisťovňou.
12.2. Ďalej dala do pozornosti súdu, že otec je spoločníkom v spol. A. s.r.o., Q. XXXX, G. pri R. (B.: XX XXX XXX). Z portálu www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> zistila, že táto spoločnosť dosahuje vysoké zisky a len v roku 2019 mala výnosy XXX.XXX eur a nevyplatený zisk XXX.XXX eur, čiže spoločnosť je v dobrej finančnej kondícii. Je presvedčená, že otec je schopný dosahovať väčší príjem, než deklaruje vo svojich vyjadreniach. Taktiež príkladmo poukázala na vzniknutý nepomer v životnej úrovni detí otca, lebo na jeho dve maloleté deti platí mesačne poistku v sume 137 eur, čo je viac než platí výživné na plnoletú dcéru.
12.3. Plnoletá dcéra do spisu doložila sms - komunikáciu jej matky s osobou menom „C.“ z 13.9.2017, od ktorého žiadala kontakt na otca z dôvodu, že sa s ním chce stretnúť dcéra. Z vyjadrení účastníkov súd zistil, že C. je bratom otca. V sms z XX.X.XXXX matka žiada C. opäť o kontakt z dôvodu, že dcéra si chce zmeniť priezvisko a žiadala ho o písomný súhlas. V sms z X.X.XXXX matka žiadala M. o trvalý pobyt otca v súvislosti s návrhom na súhlas otca a keď jej bolo odpísané, aby nechala pri trvalom bydlisku voľné miesto tak matka odpísala „Oki“.
13. Právna zástupkyňa otca má za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie spätného výživného, lebo u matky vtedy neexistovali osobitné okolnosti na zvýšenie výživné v rokoch 2017-2019a je možné požadovať výživné len odo dňa začatia konania (od 01.04.2020). Matka v návrhu neuviedla trvalé bydlisko, čo nebolo prekážkou konania a takto podaný návrh by nebol prekážkou ani v rokoch 2017-2019. Matka je dostatočne vzdelaná a keď chcela zistiť, že niekto podniká, stačilo ísť do obchodného registra, kde má otec uvedenú adresu od roku 2016. Matke sú tieto skutočnosti známe, lebo pôsobí ako predseda predstavenstva v akciovej spoločnosti. Z predloženej sms komunikácie matkou nevyplýva, že by sa matka chcela skontaktovať s otcom dieťaťa z dôvodu konzultácie prípravy dcéry na budúce povolanie alebo ohľadom zvýšenia výživného, pritom matka mohla požiadať o zistenie trvalého bydliska otca a o právnu pomoc advokátsku kanceláriu alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
13.1. K námietkam o použitých finančných prostriedkoch na zdravotné zákroky mal. dcéry otca dodala, že rodičia mal. Y. sa snažili zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach na E.. Dieťa bolo hospitalizované aj na L. a prepustená bola bez toho, aby bola liečená. Z tohto dôvodu aj rodičia hľadali pomoc v zahraničí a to sa ukázalo ako efektívne. Po prvotných vyšetreniach v zariadení v A. bolo okamžite pristúpené k chirurgickému riešeniu oboch bedrových kĺbov maloletej a tým jej pomohli. Finančné prostriedky na operáciu maloletej boli preto použité správne, na ochranu života a zdravia dieťaťa. Na druhej strane náklady teraz už plnoletej dcéry hodnotí ako neprimerane vysoké vzhľadom na pomery, možnosti a schopnosti otca. Také náklady vo vzťahu k svojim deťom by si nemohla dovoliť žiadna priemerne zarábajúca rodina. Pokiaľ matka rozhodla, že dcéra bude študovať na súkromnom
gymnáziu a následne na škole vo H. R. s vysokými finančnými nákladmi, rozhodla sa, lebo ich vedela zabezpečiť. Otec si dnes ani v budúcnosti nebude môcť dovoliť takéto vzdelanie pre ďalšie svoje dve deti.
13.2. Osobitne sa vyjadrila k spoločnosti, v ktorej je otec konateľ a spoločník. Hlavným predmetom podnikania je predaj a obchod. Čistý zisk bol v roku XXXX v sume XX XXX eur, v roku XXXX bola strata XX XXX eur, v roku XXXX bol zisk XX XXX eur a v roku XXXX zisk X XXX eur. F. výsledky hospodárenia potvrdzujú, že zisk a kondícia spoločnosti otca má znižujúcu tendenciu a to nie len v spoločnosti otca. Potvrdila, že vykázaný zisk v jednotlivých rokoch nebol rozdelený hodnotiac to ako rozumné, lebo z čistého zisku bola vykrytá strata z roku 2018 a zároveň vytvorená nevyhnutná finančná rezerva pre podnikanie v budúcich rokoch.
14. Na poslednom pojednávaní dňa 21.09.2021 plnoletá dcéra uviedla, že u nej došlo k zmene pomerov. V máji 2021 zmaturovala, do augusta 2021 mala status študenta. Aktuálne býva na E. u matky, nie je evidovaná ako nezamestnaná, nikde nepracuje ani len brigádne. Na vysokú školu v H. R. ju síce zobrali ( mala by študovať kriminálnu psychológiu), ale dala si jednoročný odklad. Podľa vyjadrenia samotnej plnoletej dcéry táto nemá plány, čo bude robiť počas ročného odkladu. Ďalej špecifikovala svoje mesačné potreby na jedlo, kozmetiku, benzín, telefón cca XXX - XXX eur. Dodala, že má motorové vozidlo zn. A. ( rok výroby XXXX), ktoré jej kúpili „rodičia“ toto leto, ale auto je evidované na jej mamu. Súdu ozrejmila, že pod rodičmi myslí matku a nevlastného otca G. R.. G. R. sa o ňu staral v minulosti aj v súčasnosti. K tráveniu svojho voľného času súdu uviedla, že chodím vypomáhať do kvetinárstva ku kamarátom, ale bežne je len s kamarátmi vonku. Od posledného pojednávania ju otec nekontaktoval.
15. V rámci záverečného vyjadrenia účastníci zotrvali na svojich tvrdeniach. Právny zástupca plnoletej dcéry (do jej splnoletnenia aj práv. zástupca matky) dodal, že aj keď pri výbere školy je potrebný súhlas oboch rodičov, ale v tomto prípade nebolo možné skontaktovať sa s otcom. Schopnosti a možnosti otca umožňujú prispievať na výživné v navrhovanom rozsahu a v tomto prípade sú splnené aj okolnosti hodné osobitného zreteľa na zvýšenie spätného výživného. Pod osobitnou okolnosťou pritom vidia práve nemožnosť vypátrať povinného rodiča. Pri prerušení štúdia plnoletým dieťaťom je potrebné posudzovať či je v tomto prerušenom období schopné samo sa živiť.
16. Právna zástupkyňa otca žiadala zamietnuť návrh na spätné výživné, zamietnuť celý návrh, resp. aby sa súd zaoberal len návrhom na zvýšenie výživného od dňa doručenia návrhu na súd. Požadovanú výšku zvýšeného výživného považuje za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi. Takto požadované výživné by malo totiž za následok, že plnoletá dcéra by mala vyšší štandard ako otec a jeho 2 mal. deti, ktoré sú odkázané na otca. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Už v súčasnej dobe je životná úroveň dcéry vyššia ako otca, lebo nepracuje, nemusí pracovať a má všetko. Otec dosahuje určité príjmy, lebo od rána do večera pracuje a musí sa starať o iné osoby doma aj vo firme. Otec používa firemné motorové vozidlá, ale prevažne na obchodné účely. Plnoletá dcéra nemá predstavu o hodnote peňazí, ani o tom ako sa zarábajú, ani o tom ako je treba riešiť nevyhnutné potreby pre život. Táto ani nevie definitívne povedať, na akej škole bude pokračovať. Nepracuje a podľa jej názoru ani nemá záujem pracovať. Alternatívne ak by mal súd rozhodovať o výživnom od podania návrhu na súd, tak zo strany otca nemôže byť výživné zvýšené nad 200 eur mesačne, lebo vyššie by bolo na úkor ďalších dvoch vyživovaných detí.
17. Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní navrhol zamietnuť návrh na zvýšenie výživné na 750 eur v plnom rozsahu, alternatívne odporučil priznať výživné vo výške 200 eur mesačne. Pokiaľ otec nesúhlasí so štúdiom dieťaťa v zahraničí, napr. z dôvodu neschopnosti platiť školné, druhý rodič to musí akceptovať, keďže aj na Slovensku je dosť štátnych a bezplatných škôl. Čiže ak jeden rodič trvá na štúdiu v zahraničí, musí znášať náklady. Kolízny opatrovník je toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach plnoletej dcéry sa zamestnať a určite je jazykovo zdatná, keď študovala v zahraničí .
18. Z výpisu z obchodného registra na firmu A. s.r.o. súd zistil, že spoločníkmi a konateľmi v tejto firme je otec a jeho družka F. E. spoločne od XX.XX.XXXX. Od tohto dátumu má firma sídlo a aj otec bydlisko na adrese: Q. 9, G. pri R.. E. v konaní zistil, že F. E. je matkou dvoch maloletých detí otca a podielovou spoluvlastníčkou v X-ci rodinného domu spolu s otcom.
XX. Z výpisu z obchodného registra na firmu O. a.s. súd zistil, že matka plnoletej dcéry je od XX.X.XXXX predsedom predstavenstva v tejto spoločnosti. G. a jediným členom predstavenstva je G.
R.. Z vykonaného odkazovania súdu vyplynulo, že menovaného G. R. plnoletá dcéra označila za svojho nevlastného otca v rámci svojich rodičov a osobu, ktorá sa podieľal na platení jej poplatkov so štúdiom.
20. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.
23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
30. Predmetom konania je zvýšenie výživného spätne od roku 2017 na maloleté dieťa, ktoré v priebehu konania splnoletnelo.
31. Matka dieťaťa a neskôr samotná plnoletá dcéra ako oprávnená sa domáhali zvýšenia výživného spätne od 15.9.2017 na 700 eur mesačne (neskôr na 500 eur mesačne) z dôvodov hodných osobitného zreteľa špecifikovaných tým, že matka nevedela, kde sa otec zdržiava. Z tohto dôvodu sa súd primárne vyporiadal s touto požiadavkou. Na tento konkrétny prípad prihliadal individuálne ako na každý jednotlivý prípad v súdnej praxi, skúmal vyjadrenia účastníkov, porovnával ich a vyhodnocoval dôkazi nimi doložené na preukázanie svojich tvrdení. Zmyslom § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Okrem toho, výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká, a nie za minulé obdobie. Čiže sprísňujúca úprava od oprávneného
rodiča ( či už plnoletej oprávnenej) vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu otázky výšky výživného. Súd posudzoval dôvody hodné osobitného zreteľa podľa konkrétnych okolností prípadu.
Matka návrh na zvýšenie výživného od 15.09.2017 odôvodnila tým, že nemala kontakt na otca, netušila kde žije, snažila sa ho kontaktovať cez jeho brata v roku 2017 nájduc ho na sociálnej sieti. Súd tu uváva, že matka musela vedieť že žije, lebo každý mesiac si otec dieťaťa plnil riadne svoju vyživovaciu povinnosť. Matka súdu dostatočne nepreukázala, že by sa v roku 2017 ( od kedy žiada výživné priznať) snažila zohnať kontakt na otca za účelom spoločného výberu strednej školy vrátane toho, či bude štátna alebo súkromná alebo ohľadom výberu plateného štúdia v zahraničí. Súd neuveril matke, že počas niekoľkých rokov 2017 až 2020 zisťovala kontakt na otca. Súd zastáva názor, že matke nič objektívne nebránilo podať si návrh na zvýšenie výživného už v roku 2017 bez uvedenia adresy bydliska otca, pretože súd v konaniach ohľadom starostlivosti o maloleté deti aplikujúc vyšetrovaciu zásadu má v mandáte takúto skutočnosť zisťovať aj ex offo, ak navrhovateľ v návrhu uvedie, že otcovi adresu nepozná. Matka návrh podala až začiatkom roka 2020, pritom adresu otca tiež neuviedla. Z toho potom súdu vyplynulo, že matke nič nebránilo podať si návrh na zvýšenie výživného na vtedy maloletú dcéru už v roku 2017 bez adresy otca. Matka súd nepresvedčila, že by mala v roku 2017 reálny a objektívny dôvod, pre ktorý by ako matka maloletého dieťaťa nemohla podať na súd návrh bez adresy otca. Súd hodnotí návrh matky a po splnoletnení aj dcéry na zvýšenie výživného od 15.09.2017 ako nedôvodný, ba až špekulatívny. Matka ani plnoletá dcéra ničím objektívne nepreukázali existenciu takého dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by im bránil podať si návrh v roku 2017. Podporne k tomu súd udáva, že už v sms komunikácii matky s príbuzným otca (viď ods. 12.3. odôvodnenia rozsudku) z 5.8.2018 matka súhlasila, že pri návrhu na súhlas otca ( súviselo to so zmenou mena maloletej) nechá pri trvalom bydlisku voľné miesto. Čiže aj tento sám matkou vyprodukovaný dôkaz (sms správa) presvedčil súd o tom, že už v roku 2018 matka mienila podávať nejaký návrh bez uvedenia adresy otca. Avšak tak učinila až dňa 30.3.2020. Vzhľadom na tieto dôvody súd zamietol návrh oprávnenej na určenie výživného spätne od 15.9.2017 a posudzoval návrh len od doručenia návrhu na súd dňa 30.3.2020.
32. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky ( neskôr splnoletnenej dcéry, ktorá sa k návrhu pridala) na zvýšenie výživného súd prihliadal na objektívne odôvodnené potreby dieťaťa (ďalej len „oprávená“) i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
33. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.
34. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 17 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane oprávnenej i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že u oprávnenej došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástla, , absolvovala základnú školu, súkromnú strednú školu, splnoletnela, absolvovala dva roky strednú školu v zahraničí a zmaturovala, zmenila si meno a priezvisko nezmeniac svoj osobný stav.
35. Rodičia dieťaťa nezmenili osobný stav. Matka K. G. nemá iné deti. O. vznikli dve ďalšie vyživovacia povinnosť, pričom s matkou detí otec býva v spoločnej domácnosti v novopostavenom dome, ktorého
podielovými spoluvlastníkmi je otec s partnerkou, každý v X-ci. O. aj s partnerkou (F. E. <https://orsr.sk/ hladaj_osoba.asp?PR=Su%E8ansk%E1&MENO=Ter%E9zia&SID=0&T=f0&R=0>) sú zamestnaní v tej istej firme, v ktorej sú zároveň len oni dvaja konateľmi a spoločníkmi.
36. Súd skúmal možnosti a schopnosti oboch rodičov, resp. potencionálnu možnosť dosahovať vyšší príjem. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa zvýšil z 125,80 eur na 564,66 eur ( 422,16 eur +117 eur + rodinné prídavky 25,50 eur poberané do augusta 2021). Matka nemá mesačné výdavky s bývaním v ňou obývanom byte, lebo všetky tie výdavky platí jej priateľ celkovo mesačne vo výške cca 400 eur. Plnoletá K. G. tohto jej partnera G. R. označuje ako svojho nevlastného otca a spolu s jej matkou ich označila ako „rodičia“. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že menovaný G. R. je členom predstavenstva spoločnosti, z ktorej je majetkov vyplácaná odmena za výkon funkcie predsedu predstavenstva (O. a.s.; B.: XX XXX XXX). V rámci konania matka deklarovala svoje mesačné výdavky v sume 440 eur ( ods. 7.2. odôvodnenia rozsudku) a výdavky na dcéru v priemere v sume 2372,50 eur ( viď ods. 11.1. odôvodnenia tohto rozsudku) v čase jej štúdia vo H.. Oprávnená na poslednom pojednávaní oznámiac, že strednú školu už skončila, súdu špecifikovala svoje mesačné výdavky sumou 500 eur - 600 eur, nepracuje, nie je evidovaná ako nezamestnaná, nemá predstavuje o svojej činnosti počas nenastúpenia na vysokú školu a najčastejšie j s kamarátmi vonku, rodičia jej cez leto kúpili auto.
37. Z dokazovania vyplynulo, že výdavky (440 eur + 2372,50 eur) matky sú mesačne o mnoho vyššie než jej príjmy (mzda 422,16 eur), preto bolo obligatórnou povinnosťou súdu sa s touto skutočnosťou vyporiadať. Matka v konaní tvrdila, že rozdiel v jej príjmoch a výdavkoch je krytá ako finančná výpomoc. Súd ale predmetnú finančnú výpomoc vyhodnotil ako ďalší druh príjmu či finančného plnenia, z ktorého mala matka prospech a hlavne ak išlo finančné plnenie poskytované jej partnerom. Matka nepresvedčila súd, že by jej jediným príjmom bola práve suma 422,16 eur poberaná titulom zmluvy o výkone funkcie. K týmto myšlienkovým pochodom súd dospel prihliadajúc aj na vzdelanie matky a jej bydlisko v Bratislave. Na matku nie sú odkázané žiadne maloleté deti, ktoré by potrebovali jej celodennú starostlivosť resp. by ju obmedzovali, prípadne je možné dochádzať za lepšie platenou prácou. Súd je toho názoru, že ak by mala matka skutočný záujem dosahovať vyšší príjem ako riadny zamestnanec, nič jej nebráni zamestnať sa v Bratislave vždy za vyššiu sumu než ňou deklarovaný mesačné príjem 422,16 eur. Na základe týchto skutočností súd na zobjektivizovanie mesačného príjmu matky ustálil potenciálny príjem matky a to celkovo v sume 2372,50 eur (422,16 eur mzda + 440 eur výdavky špecifikované matkou + rodinné prídavky 25,50 eur + cca 400 eur spojené s poplatkami za bývanie platené jej priateľom + minimálne do konca augusta 2021 výdavky na štúdium a život dcéry - celkovo v sume 3660,16 eur). V období od septembra 2021, kedy oprávnená už školu nenavštevuje a je dobrovoľne nezamestnaná a potrebuje podľa jej tvrdenia na život mesačne cca 500-600 eur pôjde u matky o mesačný potenciálny príjem v sume 1862,16 eur.
38. Otec deklaroval svoj aktuálny netto mesačný príjem len u zamestnávateľa sumou XXX,XX eur a uviedol, že iný príjem nemá. Otec je však spolu s družkou ( matkou svojich maloletých detí) konateľom a spoločníkom svojho zamestnávateľa, firmy A. s.r.o. a keďže otec tvrdil, že iné príjmy než uvádza nemá, súd takisto aplikujúc vyšetrovaciu zásadu zisťoval pomery otca vychádzajúc z toho, že dieťa má znášať životnú úroveň „svojich rodičov“. D. životná úroveň sa neposudzuje len podľa príjmov od zamestnávateľa, ale aj od celkových majetkových pomerov a benefitov rodičov.
39. Súd mal dokazovaním preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2003 mal otec netto mesačný príjem XXX,XX eur a nemal iné maloleté deti. Súd mal z jednotlivých listín preukázané, že otec má okrem t. č. už splnoletnenej dcéry ako oprávnenej ešte mal. Y. a mal. N., ktoré deti sú na neho výživou a osobnou starostlivosťou odkázané, bývajú spolu v jednej domácnosti. Otcova partnerka je zamestnaná v tej istej firme ako otec. Otec špecifikoval svoje mesačné bežné výdavky (ods. 9.3. odôvodnenia tohto rozsudku) v sume 1133 eur a na hypotéku v sume 370 eur, pritom dom majú vlastniť otec s družkou v podielovom spoluvlastníctve. Ďalej uviedol osobitné nepravidelné výdavky ( ods. 9.4.) hlavne v súvislosti s maloletými deťmi majúcimi zdravotné problémy. Súd zastáva názor, že otec má reálne do rodinného rozpočtu vyšší príjem než je ním deklarovaný mesačný príjem zamestnanca. Pritom vychádzal z toho, aké sú jeho celkové mesačné náklady na život, rodinu a domácnosť vrátane platenia výživného aj na plnoletú dcéru. Osobitne súd prihliadal na otcom preukázané výdavky na operáciu oboch bedrových kĺbových hlavíc mal. dcéry v zahraničí v záujme zlepšenia jej zdravotného stavu, za ktorú otec uhradil celkovo 29.066,91 eur.
Z týchto dôvodov súd skúmal aj príjmy a výdavky otcovej firmy A. s.r.o. minimálne za roky XXXX a XXXX a pristúpil k určenie potencionálneho príjmu otca. Predmetom spoločnosti A. s.r.o. je prvotne predaj a kúpa tovaru. V majetku firmy je evidovaných viacej áut používaných na podnikateľské účely a samotný otec využíva aj na súkromné účely vozidlo U., za ktoré sa platí mesačne leasing v sume 481,06 eur (367,38 eur + 6,12 eur + 107,56 eur). Zamestnávateľ otcovi nezráža zo mzdy žiadny poplatok za užívanie vozidla na súkromné účely, ani len za pohonné hmoty pri súkromných jazdách. Vzhľadom na tieto skutočnosti si súd vyhodnotil využívanie firemného vozidla na súkromného účel ako benefit na strane otca, ktorého sumu vo výške mesačnej celkovej leasingovej splátky 484,06 eur kvalifikoval ako benefit. Dôvodom pripočítania predmetnej sumy ako benefitu je aj ten, že pokiaľ by otec mal ako fyzická osoba obdobné vozidlo ( za akých podmienok kúpil vozidlo na firmu) na leasing, splácal by obdobnú výšku leasingu. Preto aj súd sumu leasingu v priemere 484 eur mesačne pripočítal k príjmu otca. Otec v konaní nepreukázal, že by ako fyzická osoba vlastnil nejaké osobné motorové vozidlo, ktoré b y používal s deťmi na osobné účely. a dostal sa u otca k výške potencionálneho mesačného príjmu cca 1804 eur ( 1133 eur +1/2 z hypotéky na nehnuteľnosť v sume 185 eur + 486 eur). Súd mal ďalej dokazovaním preukázané, že v roku 2019 predstavoval celkový hospodársky ročný zisk firmy A. s.r.o. v sume XX.XXX,XX eur.; v roku XXXX v sume X.XXX,XX eur. Za rok XXXX sa v účtovníctve eviduje nerozdelený zisk alebo neuhradená strata (všetkých minulých rokov podnikania) v sume 211.345 eur.
40. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u t. č. plnoletej oprávnenej, skúmal objektívnosť mesačných výdavkov matky na ňu a či jej otec aj niečím naviac reálne prispieva. Osobitne súd posudzoval to, že podľa vyjadrení zo strany oprávnenej na jednej starne žiadala zvýšiť na 700 eur a neskôr na 500 eur mesačne pre jej platby súkromných škôl a na druhej strane spochybňovala dôvodnosť operačných zákrokov maloletej dcéry otca tvrdiac, že na Slovensku by boli operačné a iné lekárske zákroky bezplatné. Na jednej strane plnoletá dcéra s matkou uvádza všetky svoje mesačné výdavky na život v H. R. a na Slovensku spojené s jej štúdiom a koníčkami rádovo mesačne v sume viac ako 2.000 eur, na druhej strane žiada nezohľadňovať ako nevyhnutné náklady otca na preplatenie operácie dcéry alebo platenie rehabilitačných cvičení synovi. Súd zastáva názor, že štúdium dieťaťa je veľmi dôležité do budúcnosti a príprave na reálny život a to bol asi aj dôvod, prečo išla K. G. študovať na súkromnú strednú školu a aj školu v zahraničí. Avšak toto štúdium s povinnými platbami absolvovala bez toho, aby mala štúdium odkonzultované so svojim otcom, poznala jeho názor alebo by ho aspoň informovala o realizácii takéhoto štúdia s povinnou platbou školských poplatkov ( pr. keď sa v roku 2017 jej matka kontaktovala s bratom otca). Na druhej strane však plnoletá dcéra toto svoje štúdium a výdavky naň kladie nad zdravie svojich nevlastných súrodencov.
Výdavky na plnoletú predstavujú ročný poplatok za štúdium na strednej škole v Bratislave v školských rokoch 2017/2018 a 2018/2019 po 1500 eur, každoročne poplatok 200 eur na administratívny materiál do školy a zápisné na celé štúdium 500 eur . Ďalšie výdavky mala v šk. r. 2019/2020 za poplatok s jej ročným štúdiom na britskej strednej školy vo H. v sume 15.167,05 eur ( presná špecifikácia je v ods. 10 odôvodnenia tohto rozsudku), na ktorej úhrade sa podieľal matkin druh. V druhom školskom roku ( 2020/2021) štúdia vo H. R. mala obdobné výdavky a poplatky so štúdiom. Z vyjadrení plnoletej oprávnenej nevyplynulo, že by vo H. R. pracovala aspoň brigádne. Matka v konaní špecifikovala pravidelné mesačné náklady na dcéru študujúcu vo H. R. celkovou sumou 2372,50 eur (presná špecifikácia je v ods. 10.1. odôvodnenia tohto rozsudku). V priebehu konania plnoletá dcéra v máji 2021 zmaturovala, do augusta 2021 požívala status študenta, od septembra naďalej býva na E. u matky , nie je evidovaná ako nezamestnaná, nikde nepracuje, najčastejšie čas trávi s kamarátmi. Cez leto 2021 jej „rodičia“ ( tak označila matku a nevlastného otca G. R.) L.to. Na vysokú školu v H. R. ju síce zobrali ( mala by študovať kriminálnu psychológiu), ale dala si jednoročný odklad a nemá plány, čo bude robiť počas ročného odkladu. Súdu nepredložila žiadne potvrdenie, že by bola na štúdium prijatá a že žiadala o odklad so začiatkom štúdia. Terajšie svoje mesačné výdavky špecifikovala sumou 500-600 eur (viď ods. 14).
41. Súd posudzoval, či za terajšej situácie je plnoletá oprávnená schopná sama sa živiť. Opäť súd vychádza len zo zisteného skutkového stavu: plnoletá dva roky bývala sama v H. R., dokonca mala samostatnú izbu, bola odkázané len sama na seba vrátane zabezpečovania aj svojich základných potrieb. Ovláda anglický jazyk, zmaturovala v K.. Je to zdravá, inteligentná a určite schopná mladá slečna určite s určitým rozhľadom bývajúc v hlavnom meste E.. F. má vodičské oprávnenie, aj vozidlo
k dispozícii. Býva v spoločnej domácnosti u matky, ktorej ničím na bývanie neprispieva. Pri špecifikácii sumy 500-600 eur mesačne pre svoju potrebu súdu neuviedla, že by finančne prispievala matke na chod domácnosti či na byt. Súd je toho názoru, že u nej sú splnené všetky predpoklady, aby sa zamestnala a mala pravidelný mesačný príjem na pokrytie jej mesačných výdavkov cca do 600 eur na svoj život.
42. Súd vychádzal z zaužívanej zákonnej premisy, že obaja rodičia sú povinní sa rovnodielne podieľať na výdavkoch na dieťa. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi a práve na sumu 200 eur ( čo predstavuje polovicu z 400 eur ako objektívnych výdavkov ak by plnoletá oprávnená študovala na štátnej strednej škole na Slovensku) s účinnosťou od 01.04.2020 ( deň nasledujúci po doručený návrhu na súd, t.j. 30.3.2020) kedy bol doručený jej návrh na súd. Plnoletá určite absolvovala kvalitné štúdium na súkromnej strednej škole na Slovensku a aj vo H., avšak bez súhlasu, odkonzultovania alebo aspoň upovedomia otca o tom vrátane povinných platieb, preto je povinnosťou matky nadštandardné náklady pre dcéru aj znášať. Na druhej strane súd porovnal potencionálne príjmy oboch rodičov plnoletej a aj celkovú reálnu finančnú situáciu a dospel k záveru, že otec nie je či už ako fyzická osoba, otec dvoch maloletých nezdravých detí ako aj jeho firma v takej finančnej spôsobilosti, že by sa mohol podieľať výživným na plnoletú dcéru sumou vyššou ako 200 eur mesačne. Súd je toho názoru, že pokiaľ by určil výživné v zmysle návrhu matky či neskôr samotnej plnoletej oprávnenej na 18 ročnú K. G. v sume 700 eur alebo 500 eur mesačne, išlo by o neprimerane vysoké výživné, ktoré by skôr naučilo plnoletú viesť možno aj k trvalo bezpracnému životu. Toto by bolo nie len v rozpore s najlepším záujmom plnoletej dcéry otca ale sekundárne by mohlo dôjsť k porušeniu práva povinného rodiča vychovávať svoje dieťa hoc aj plnoleté k finančnej gramotnosti, čo je mu garantované čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd ( nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 650/15 z 16.12.2015). Toto bol aj jeden z dôvodov, prečo aj súd zvýšil výživné len na sumu 200 eur. Takto určené výživné považuje súd nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám plnoletej oprávnenej, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
43. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal aj z týchto myšlienkových pochodov: Súd si dal z pohľadu dobrých mravom na váhu zdravie a život maloletého dieťaťa a vzdelanie dospievajúcej dcéry (t. č. plnoletej absolventky strednej školy v zahraničí), ktorá pred pojednávaním na súde otca nikdy v živote nevidela, partnera matky označila za nevlastného otca. Do roku 2017 nebol preukázaný žiadny kontakt či iniciatíva niektoré z účastníkov konania o osobné stretnutie. Oprávnená biologického otca ani v priebehu konania neinformovala o zmene svojho mena a priezviska. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že síce kvalitné vzdelanie je neodmysliteľnou súčasťou a štartovacím mostíkom do budúcna, ale svojou dôležitosťou ho prevažuje zdravie a ľudský život. Čiže súd hodnotí v tomto konkrétnom prípade ( nie vo všeobecnosti) vzhľadom na všetky zistené skutkové okolnosti tohto prípadu, že otcove výdavky na liečbu a operáciu dcéry v zahraničí za objektívne.
44. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 01.04.2020, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2020 do 31.08.2021 v sume XXXX,XX eur. Dôvodom dátumu 31.8.2021 je to, že od 01.09.2021 stratila K. G. status študenta a ostala dobrovoľne nezamestnanou, lebo sa nezaevidovala na príslušnom úrade ako záujemkyňa o prácu. K výške nedoplatku 1424,94 eur súd dospel nasledovným výpočtom: Otec mesačne platil 116.18 eur, súd zvýšil výživné na 200 eur a rozdiel predmetných súm predstavuje sumu 83,82 eur mesačne. Za obdobie apríl 2020 až august 2021 ide o 17 mesiacov x 83,82 eur =1424,94 eur. Celkový nedoplatok na zročnom výživnom 1424,94 eur súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným majúc na pamäti, že prvotne je potrebné mesačne platiť bežné výživné a popri tom doplatiť vzniknutý nedoplatok.
45. V závere už len súd dodáva, že nakoľko po splnoletnení K. sa konanie stalo návrhovým a otec ako povinný doposiaľ nepodal návrh na zrušenie výživného na dcéru od 1.9.2021, súd sa ani nezaoberal otázkou prípadného zrušenia výživného od tohto dátumu.
46. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.