Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/12/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: MARKET CENTRUM, s.r.o., IČO: 46 448 438, so sídlom Gessayova 10, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Ing. Ľubomír Havlík, advokát, so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného Číslo: 100191847/2019 zo dňa 16.01.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100191847/2019 zo dňa 16.01.2019 spolu s rozhodnutím Daňového úradu Bratislava číslo 101911481/2018 zo dňa 26.09.2018 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím Číslo: 100191847/2019 zo dňa 16.01.2019 v rámci odvolacieho konania o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 101911481/2018 zo dňa 26.09.2018, ktorým bol podľa daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,XX €, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 daňovému subjektu- žalobcovi. 2. Včas podanou žalobou, doručenou súdu elektronicky so ZEP dňa 30.01.2019, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného ( ). 5. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 21.09.2021. 6. Predmetom prieskumu správneho súdu bolo rozhodnutie žalovaného Číslo: 100191847/2019 zo dňa 16.01.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 101911481/2018 zo dňa 26.09.2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2015 v sume XX.XXX,XX €.

7. Správca dane v zdaňovacom období marec 2015 neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. (jednalo sa celkom o 9 faktúr tejto spoločnosti, špecifikovaných v napadnutom rozhodnutí.). 8. Správny súd prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už opakovane rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp. zn. a sp. zn. , ktorými za obdobných skutkových okolností vo vzťahu k iným zdaňovacím obdobiam rozhodnutia žalovaného aj orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil podľa (ďalej len „“) a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, s tým že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania. 9. Podľa , vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 10. Totožnosť predmetu konania podľa vo vzťahu k vyššie špecifikovaným rozhodnutiam je daná tým, že Správca dane Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia február - jún 2015 o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 100509670/2018 zo dňa 07.03.2018. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou preveroval u žalobcu splnenie podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „ v znení neskorších predpisov“). Žalobca v zdaňovacích obdobiach február - jún 2015 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od viacerých dodávateľov, medzi inými aj z faktúr od dodávateľa METAL MARKET s.r.o.. 11. Orgány verejnej správy oboch stupňov vo svojich rozhodnutiach dospeli vo vzťahu ku kontrolovanému obdobiu a dodávateľovi žalobcu: METAL MARKET s.r.o. k rovnakému záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa v nadväznosti na z faktúr od uvedeného dodávateľa, pretože žalobca nepreukázal, že tovar fakturovaný touto spoločnosťami bol skutočne dodaný. Teda orgány verejnej správy samostatnými rozhodnutiami, založenými na jednej daňovej kontrole a totožnom rozsiahlom dokazovaní, rozhodli samostatnými rozhodnutiami vo vzťahu k jednotlivým zdaňovacím obdobiam február - jún 2015 z totožných dôvodov, týkajúcich sa dotknutého dodávateľa žalobcu, o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane. Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod:

- sp. zn. bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy za zdaňovacie obdobie apríl 2015

- sp. zn. bolo rozhodnutie orgánov verejnej správy za zdaňovacie obdobie máj 2015

12. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veciach rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní a predmetom dotknutých konaní bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vo veciach tých istých účastníkov v skorších rozsudkoch tunajšieho súdu, v súlade s ustanovením poukazuje na ich odôvodnenie, pričom zároveň z rozhodnutia č.k. -116 zo dňa 7.8.2019 uvádza časť odôvodnenia: „48. V preskúmavanej veci nebolo sporné, že predmet dodávky (mäso a mliečne výrobky) existoval, že bol žalobcovi dodaný, žalobca zaň zaplatil a nebol spochybnený ani spôsob prepravy tovaru k žalobcovi. Daňové orgány však tvrdili, že nebolo preukázané, že takto fakturovaný tovar bol žalobcovi dodaný tým dodávateľom, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, t.j. spoločnosťou METAL MARKET s.r.o., že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle a žalobcovi následne právo na odpočet DPH. 49. V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole. 50. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované v dôkazoch produkovaných žalobcom sa uňho nenachádzali, resp. preukázateľne nezanechali žiadnu stopu svojej materiálnej existencie, čiže mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobca bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, ktorí vykonali viac súvisiacich plnení, ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobcovi by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe. 51. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, no žalobca bol súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti, v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť žalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej DPH, avšak len za predpokladu, že tieto orgány objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené

plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11, čl. 50) 52. Daňové orgány na základe vykonaného dokazovania dospeli k presvedčeniu, že tovar nebol dodaný spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. Ak tomuto daňovému subjektu nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania tovaru žalobcovi, potom mu ako kupujúcemu nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou METAL MARKET s.r.o., avšak v kontexte citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ iba za predpokladu, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. 53. Žalovaný si podľa názoru správneho súdu predčasne vytvoril záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená zo zistenia, že konatelia žalobcu a spoločnosti METAL MARKET s.r.o. sa mali stretnúť pri podpise kúpnej zmluvy zo dňa 12.2.2015 a že konateľ spoločnosti METAL MARKET s.r.o. Z. O. tvrdil, že konateľa žalobcu nepozná, nepozná žalobcu a nevie nič o obchodovaní spoločnosti METAL MARKET s.r.o. so žalobcom. Na druhej strane Z. tvrdil, že faktúry, ktoré žalobca predložil správcovi dane a z ktorých si uplatnil právo na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015, podpísal a vystavila ich spoločnosť METAL MARKET s.r.o. Daňové orgány oboch stupňov spochybnili aj začatie obchodnej spolupráce medzi žalobcom a spoločnosťou METAL MARKET s.r.o., pretože si konateľ žalobcu a zamestnankyne žalobcu nevedeli spomenúť s odstupom času a pri cca 220 dodávateľoch, kto konkrétne (menovite) začal komunikáciu s touto spoločnosťou. Na druhej strane daňové orgány v tomto smere nezohľadnili predloženú e-mailovú komunikáciu medzi žalobcom a spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. 54. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében, čl. 50) vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí považovať za účastníka na tomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či mal z opätovného tovaru prospech alebo nie. Uvedenú otázku je oprávnený ustáliť aj daňový orgán a nemusí počkať na postup a rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní. Pokiaľ daňové orgány v konaní tvrdili, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak nie spôsobom deklarovaným vo faktúrach, ale zároveň nepreukázali, že žalobca bol priamo zainteresovaný na vytvorení reťazca fiktívnych obchodov, bolo z ich strany potrebné objektívne preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH boli súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, ktorý bol povinný preveriť vzťah žalobcu k podvodnému konaniu potenciálne vzniknutému v reťazci firiem, ktorého bol súčasťou, a jeho vedomosť o tom, že u iného daňového subjektu došlo k porušeniu 55. Zároveň platí, že daňový orgán nie oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 zo dňa 21.6.2012, Mahagében, čl. 51). 56. Daňové orgány oboch stupňov sa podľa názoru správneho súdu dostatočne nevysporiadali s dôveryhodnosťou výpovede konateľa spoločnosti METAL MARKET s.r.o. Z.a O.a. Podľa daňových orgánov ide o kľúčovú výpoveď, na ktorej postavili nepriznanie nároku žalobcu na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015. Neuniklo pozornosti súdu, že Z.ľ si s odstupom troch rokov (v roku 2012 podpísal za spoločnosť METAL MARKET s.r.o. rôzne dokumenty, a v roku 2015 vypovedal ako svedok pred správcom dane) vedel detailne spomenúť, že ho kontaktovala P. vodila ho po rôznych úradoch - notár, banky, pošta, daňový úrad, mobilní operátori - kde podpisoval dokumenty napríklad o zriadení bankového účtu spoločnosti METAL MARKET s.r.o., internetbankingu, no prístupové heslo k nim nemá, zadával pritom svoje podpisové vzory, podpisoval zmluvu o zriadení dvoch SIM kariet, no tiež ich nemá, na pošte vo Zvolene zriaďovali „pre firmu“ ., podpisoval rôzne faktúry a pamätal si na nich uvedené dokonca české firmy. F. O. priznal, že vlastnoručne podpísal faktúry, z ktorých si žalobca v zdaňovacom období máj 2015 uplatnil právo na odpočet DPH. Na druhej strane mu daňové orgány uverili, že za spoločnosť METAL MARKET s.r.o. nikdy nekonal (hoci priznal, že podpisoval za túto spoločnosť faktúry, bol u notára, v bankách, na pošte, daňovom úrade, u mobilných operátorov), že nevie, čo bolo predmetom činnosti METAL MARKET s.r.o. a či sa začala obchodná spolupráca so žalobcom a prípadne ako komunikoval so žalobcom. V tomto kontexte sa daňové orgány nevysporiadali

s tým, že v e-mailovej komunikácii medzi žalobcom a spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. je ako kontaktná osoba označená práve Z. O., ktorý predmetné faktúry aj podpísal. 57. Správny súd nespochybňuje zistenie správcu dane vyplývajúce z vyjadrenia Tatra banky, a.s., že peňažné prostriedky, ktoré žalobca zaplatil spoločnosti METAL MARKET s.r.o., vzápätí expresne odchádzali na účet tretieho subjektu v zahraničí. No v tejto súvislosti absentuje zistenie vo vzťahu k žalobcovi, pretože v tomto štádiu to len preukazuje, že žalobca splnil svoju povinnosť zaplatiť fakturovanú sumu za dodaný tovar. Iná situácia by nastala, ak by správca dane preukázal, že tá istá suma, ktorú žalobca zaplatil spoločnosti METAL MARKET s.r.o. za dodanie tovaru, by sa žalobcovi v rámci karuselového obchodu vrátila nezmenená na jeho účet, to však daňové orgány netvrdia. Preto v tomto kontexte uvedené zistenie bez ďalšieho nepredstavuje dôvod na nepriznanie práva žalobcovi na odpočet DPH. 58. V prípade podpisu kúpnej zmluvy zodňa12.2.2015uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou METAL MARKET s.r.o. správny súd uvádza, že nie je vylúčené, aby subjekt, ktorý dáva ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy, túto zmluvu vyhotovil, napísal na ňu dátum a zaslal ju druhej zmluvnej strane. Druhá zmluvná strana v prípade, že akceptuje podmienky uvedené v kúpnej zmluve, ju prijme a podpíše a zašle ju zmluvnej strane, ktorá urobila ponuku; ide o bežnú obchodnú zvyklosť, ktorý nevylučuje. Napísanie dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy rukou neznamená, že zmluvné strany sa museli pri jej podpise fyzicky stretnúť. Ak správca dane tvrdí opak, jeho záver je nesprávny. 59. Dopredu podvodné konanie nemožno vždy predvídať, až následne možno podvedenému vytknúť nedôslednosť (nepozornosť), je potrebné, aby daňový subjekt vynaložil všetku snahu na minimalizovanie rizika podvodu v obchodných vzťahoch. Správca dane ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali tým, že žalobca si mal overovať dôveryhodnosť spoločnosti METAL MARKET s.r.o. prostredníctvom spoločností Twardzik, s r.o. a PT servis, s.r.o. Žalobca uviedol, že s týmito spoločnosťami spolupracuje 15 rokov (Twardzik s.r.o.) , prípadne 10 rokov (PT servis s.r.o.) a tieto sa zaručili za serióznosť dodávateľa METAL MARKET s.r.o. Správca dane a žalovaný len uviedli, že tieto dve spoločnosti neboli v Kódexe spoločnosti MARKET CENTRUM s.r.o. presne špecifikované, a tým považovali toto overenie za nedôveryhodné. Podľa názoru správneho súdu takýto postup však pre vyvodenie nedostatočnej ostražitosti na strane žalobcu nestačí a mali žalobcu vyzvať, akým konkrétnym spôsobom si u týchto spoločností overoval dôveryhodnosť spoločnosti METAL MARKET s.r.o. a aby ich bližšie špecifikoval (ak takéto označenie považovali daňové orgány za nedostatočné). 60. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjekt zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.8.2010). 61. Daňové orgány v tomto štádiu nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom daňového podvodu, alebo, že by páchateľom podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú výhodu, na základe čoho by daňovým orgánom aj správnemu súdu prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie práva na odpočet DPH. 62. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci a ich rozhodnutia sú z tohto dôvodu predčasné a trpia vadou nezákonnosti, čo vedie k ich zrušeniu podľa v spojení s a k vráteniu veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 63. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu ( ). V ďalšom konaní správca dane doplní dokazovanie ohľadom znalosti žalobcu o svojom dodávateľovi spoločnosti METAL MARKET s.r.o. prostredníctvom spoločností Twardzik s.r.o. a PT servis s.r.o., preverí, či žalobca nahlásil výrobky na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe a vyhodnotí dôveryhodnosť výpovede F. U. v kontexte

výpovedí ostatných svedkov. Následne daňový orgán vyhodnotí dôkazy každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vo veci opäť rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní.“ 13. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa podľa zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. 14. Po vrátení veci správcovi dane bude jeho úlohou v ďalšom konaní odstrániť vyššie uvedené nedostatky v zistenom skutkovom stave. Následne daňový orgán vyhodnotí dôkazy každý jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vo veci opäť rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní. 15. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (, ).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).