Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/74/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., žalobcu 2. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX G., žalobcu 3. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. všetci právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 871,95 Eur s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

rozhodol:

I. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Zmluve o úvere, stavebný úver so sporením uzavretej dňa 08.08.2012 v bode 4.1

v znení – „Poplatok za správu a vedenie úverového účtu Eur 1,66“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť každému zo žalobcov náhradu trov konania v rozsahu 100% a to odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie vo výške týchto trov.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 18.05.2022 v znení jej zmeny urobenej podaním na č.l. 141-142 sa okrem iného žalobcovia domáhali určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v znení poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur. 1.1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -224 zo dňa 28.11.2022 výrokom č. IVa. žalobu v tejto časti zamietol. V rámci odôvodnenia okresný súd citoval nasledujúce rozhodnutia: SdEÚ č. C - 621/2017: 1. Článok 4 ods. 2 a článok 5 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. 2. Článok 3 ods. sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka, o akú ide vo veci samej, ktorá sa týka poplatkov za správu zmluvy o úvere a ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. NS SR sp. zn. - 14. Pokiaľ išlo o riešenie nastolenej otázky súvisiacej s poplatkom za vedenie úverového účtu, ktorý podľa žalobcov slúžil výlučne v prospech žalovaného, tak dovolací súd

uvádza, že uvedený poplatok bolo možné od spotrebiteľov požadovať do 10.6.2013, kedy tento poplatok bol v Slovenskej republike zrušený. Podľa názoru dovolacieho súdu je argumentácia odvolacieho súdu správna a v celom rozsahu ju považuje dovolací súd za vecne a právne správnu. V otázke poplatku za vedenie úverového účtu v hodnote 2,99 eur mesačne bol odvolací súd toho názoru, že správu úveru možno vyložiť ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dojednanými platbami (úrokom ako cenou poskytnutého kapitálu a ostatnými poplatkami za konkrétne služby), a ktorú úverový veriteľ na podklade zmluvy o úvere zabezpečuje službami (typicky poradenstvo a klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu, zmeny zmluvy, vydávanie rôznych potvrdení) úverovému dlžníkovi po dobu trvania úverového vzťahu. Z ekonomického hľadiska každá cena odráža náklady predajcu a jeho maržu, a preto nebolo neobvyklé ani nelegitímne, aby náklady úverového veriteľa na správu úveru kryl príslušný poplatok ako súčasť ceny plnenia. Poplatok za spravovanie úveru bol v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa na dojednanie o ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle ustanovení o ochrane spotrebiteľa. Neexistuje všeobecný zákaz brať na seba v rámci jedného zmluvného vzťahu iné povinnosti než tie, ktoré pre daný zmluvný typ stanoví zákon a na tom nemení nič ani princíp ochrany spotrebiteľa a zakotvený v a v rozhodnutí Rady č. 93/13/EHS. Smernica rady ES 93/13/EHS vylučuje z preskúmavania práve dojednávanie ceny, ktoré ponechala na dohodu zmluvných strán v súlade so zákonmi trhového hospodárstva a hospodárskej súťaže. Uvedený poplatok bol do zmluvy o úvere zakomponovaný v súlade so zákonom o bankách, pričom tento je uvedený aj v zákone o spotrebiteľských úveroch, a to v čl. 4 ods. 1 písm. i). Tento poplatok, ako všetky iné poplatky, ktoré peňažné účtujú, je teda možné preskúmavať len z hľadiska ich primeranosti k poskytnutému plneniu, ktorá neprimeranosť v danom prípade nebola preukázaná. 2. Na základe odvolania žalobcov bol rozsudok Okresného súdu Prešov v časti zamietnutia žaloby týkajúcej sa nevyhlásenia vyššie uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú zrušený, pričom vo vzťahu k tomuto zrušeniu podstatné okolnosti KS PO uviedol v bode 27. odôvodnenia - Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky, obsiahnutej v čl. 4. 1 zmluvy o úvere o poplatku za vedenie a správu úverového účtu, sa odvolací súd nemohol, bez ďalšieho prieskumu, stotožniť s právnym záverom súdu prvej inštancie. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd reflektuje rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie aj Najvyššieho súdu Slovenskej republike, osobitne vo veciach, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal súd prvej inštancie, no považuje za nevyhnutné preveriť, či sa táto judikatúra vzťahuje aj na prejednávaný prípad. V okolnostiach preskúmavanej veci bol medzi stranami zmluvy o úvere - stavebný úver so sporením č. 4578976587 zo dňa 08.08.2012 dojednaný poplatok za správu a vedenie úverového účtu vo výške 1,66 Eur, s odkazom na informáciu, že ak má dlžník, spoludlžník alebo vlastník nehnuteľnosti osobitný vzťah k banke, je povinný o tom banku písomne informovať. Z podmienok výplaty poskytnutej istiny úveru je zrejmé, že dlžník čerpal úver na účet v D. I., celkom zrejme už existujúci, keďže o zriadenie osobného účtu len pre účely čerpania úveru nežiadal. Vedenie a správa bežného účtu je v bankovej praxi spoplatňovaná, keďže zahŕňa činnosť banky pri evidencii transakcií na bežnom účte, prijímaní platieb v prospech bežného účtu či realizáciu platieb z bankového účtu. V predmetnom prípade žalobkyňa v 1. rade takýto bežný účet mala a na tento jej bol poskytnutý aj úver. Zásadným sa preto javí posúdenie, či sa 11 dojednaný poplatok na žalobkyňu v 1. rade ako dlžníčku vzťahoval a či mal byť tento poplatok účtovaný nad rámec poplatkov za vedenie bežného účtu v Poštovej banke. Z napadnutého rozsudku tieto zistenia nevyplývajú, pritom podľa názoru odvolacieho súdu majú rozhodujúci vplyv pre posúdenie možnej povahy neprijateľnej zmluvnej podmienky

3. Po zrušení rozsudku Okresného súdu Prešov v uvedenej časti tento výzvou zo dňa 02.04.2024 požiadal právneho zástupcu žalovaného, aby mu oznámil, z ktorej časti zmluvy sa možno dozvedieť a) čo je predmetom správy úveru a b) vedenie úverového účtu a zároveň, aby vysvetlil, či sa dojednaný poplatok na žalobkyňu v 1. rade ako dlžníčku vzťahoval a či mal byť tento poplatok účtovaný nad rámec poplatkov za vedenie bežného účtu v D. I. a ak áno, tak prečo. 3.1. Na uvedené reagoval žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 04.04.2024 (č.l.367-369 spisu), v ktorom uviedol, že poplatok za vedenie úverového účtu a správu úverov bol riadne uvedený v sadzobníku poplatkov banky. V zmluve sa konkrétne nenachádza ustanovenie, ktoré by stanovilo čo je predmetom správy úveru a vedenia úverového účtu. Ďalej poukázal na novelizáciu , ktorá od 10.6.2013 zakázala bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedeniu, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa – 715 ObchZ, osobitného zákona alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Žalovaný nakoniec uviedol, že sporný poplatok nebol účtovaný nad rámec poplatkov za vedenie bežného účtu, keďže fakticky išlo o jediný poplatok za vedenie a správu úverového účtu.

4. Na vyjadrenie žalovaného reagovali žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrením zo dňa 02.05.2024 (č.l.3725), v ktorom uviedli, že ak už bol predmetný účet spoplatnený poplatkom za vedenie bežného účtu a žalovaná nemala v úmysle tento účet spoplatniť aj poplatkom za správu a vedeniu úverového účtu ( nie bežného účtu), tak uvedenie poplatku za správu a vedenie úverového účtu nemá v úverovej zmluve čo robiť. Uvedenie poplatku za správu a vedenie úverového účtu úverovej zmluve, popri spoplatnení toho istého účtu už poplatkom za vedenie bežného účtu znamená bezpochyby spoplatnenie toho istého účtu dvoma rôznymi poplatkami, s rozdielnym určením.

5. Podľa

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Článok 4. ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách – „ hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné“ Podľa (1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Okresný súd Prešov sa po zrušení časti rozsudku KS PO opätovne zaoberal neprijateľnosťou zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve o úvere - stavebný úver so sporením uzavretej dňa 08.08.2012 nachádzajúcej sa v bode 4.1 zmluvy, kde je uvedené poplatok za správu a vedenie úverového účtu 1,66 Eur. Okresný súd Prešov uvádza, že si je vedomý toho, že žalobu prvýkrát zamietol opierajúc sa aj o citované rozhodnutie NS SR. Je však potrebné uviesť, že po tomto rozhodnutí Súdny dvor EÚ pri výklade smernice o neprijateľnosti zmluvných podmienok (93/13/EHS) vydal ďalšie rozhodnutia, ktoré umožňujú preskúmať napádanú zmluvnú podmienku z ďalších hľadísk. Ide o uvedené rozhodnutia: C – 229/19: Súdny dvor tak rozhodol, že s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým

zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Rovnako sa zdá, že na tento účel je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. C – 776/19: Z tohto hľadiska treba usúdiť, že najmä na účely zabezpečenia účinnej ochrany práv, ktoré spotrebiteľovi vyplývajú zo smernice 93/13, musí mať spotrebiteľ možnosť kedykoľvek namietať nekalú povahu zmluvnej podmienky nielen ako prostriedok obrany, ale aj na účely určenia nekalej povahy zmluvnej podmienky súdom, takže návrh podaný spotrebiteľom na účely konštatovania nekalej povahy podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom nemôže podliehať nijakej premlčacej lehote. Z tohto hľadiska treba uviesť, že dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13, ktorý spočíva v ochrane spotrebiteľa vyvážením asymetrie medzi postavením predajcu alebo dodávateľa a postavením spotrebiteľa, nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ. Transparentná povaha zmluvnej podmienky, ktorú vyžaduje článok , tak predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. C – 212/20: Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti na jednej strane vyplýva, že dodržanie požiadavky jasnosti a zrozumiteľnosti zmluvnej podmienky, ktorú stanovuje článok , predstavuje jednu zo skutočností, ktorú treba zohľadniť v rámci posúdenia nekalej povahy tejto podmienky, ktoré má vykonať vnútroštátny súd na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice. V rámci tohto posúdenia uvedenému súdu prináleží, aby vzhľadom na všetky okolnosti danej veci zhodnotil v prvom rade možné nedodržanie požiadavky dobrej viery a v druhom rade existenciu prípadnej značnej nerovnováhy ku škode spotrebiteľa v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia. Súdny dvor totiž rozhodol, že s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok článku nemôžu právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý konštatuje existenciu nekalej zmluvnej podmienky v zmysle článku 3 ods. 1 tejto smernice, závisieť od skutočného uplatňovania tejto podmienky. C – 405/21: Navyše preskúmanie existencie prípadnej „značnej nerovnováhy“ sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. Ako teda vyplýva zo šestnásteho odôvodnenia tejto smernice, požiadavka „dôvery [dobrej viery – neoficiálny preklad]“ v zmysle článku 3 ods. je kritériom, ktoré umožňuje overiť, či predajca alebo dodávateľ zaobchádzal čestne a rovnocenne so spotrebiteľom, ktorého oprávnené záujmy musí zohľadniť. Z tohto odôvodnenia tiež vyplýva, že pri posudzovaní dobrej viery sa musí brať ohľad najmä na vyjednávaciu silu strán, či spotrebiteľ bol stimulovaný k súhlasu s podmienkami a či tovar alebo služby boli predávané na osobitnú objednávku spotrebiteľa. C – 565/21 z 16.03.2023 - Vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. striktne nemožno povinnosť odplaty za takéto služby považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, tak ako ich identifikovala judikatúra pripomenutá v bode 18 tohto rozsudku, teda na jednej strane poskytnutie peňažnej sumy veriteľom a na druhej strane vrátenie tejto sumy, vo všeobecnosti aj s úrokmi, podľa stanoveného splátkového kalendára. Bolo by totiž v rozpore s touto povinnosťou striktného výkladu zahrnúť pod pojem „hlavný predmet zmluvy“ všetky služby, ktoré sú jednoducho spojené so samotným hlavným predmetom a ktoré preto majú vedľajšiu povahu v zmysle judikatúry spomenutej v bode 17 tohto rozsudku. Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka transparentnosti uvedená v článku by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok, ale naopak, vzhľadom na to, že systém ochrany zavedený touto smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti, stanovená uvedenou smernicou, sa musí chápať široko. Uvedenú požiadavku je teda potrebné chápať tak, že neukladá len povinnosť, aby bola dotknutá zmluvná podmienka pre spotrebiteľa formulovaná z gramatického hľadiska zrozumiteľne, ale aj to, aby zmluva transparentným spôsobom vyjadrovala konkrétne fungovanie mechanizmu, na ktorý sa odvoláva dotknutá podmienka, ako aj prípadne vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými podmienkami, aby bol spotrebiteľ schopný na základe presných a zrozumiteľných kritérií posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Je pravda, že z tejto judikatúry nevyplýva, že veriteľ je povinný v dotknutej zmluve podrobne špecifikovať povahu všetkých služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v jednej alebo viacerých zmluvných podmienkach. Vzhľadom na ochranu, ktorú má smernica 93/13 poskytovať spotrebiteľovi z dôvodu, že sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči predajcovi alebo dodávateľovi, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, je však dôležité, aby povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako celok. Okrem toho spotrebiteľ musí byť schopný overiť, že sa rôzne poplatky alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú. V bode 69 rozsudku zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C-224/19 a C-259/19, EU:C:2020:578), Súdny dvor rozhodol, že požiadavka transparentnosti vyplývajúca tak z článku 4 ods. , ako aj z jej článku 5, bráni vnútroštátnej judikatúre, podľa ktorej sa zmluvná podmienka sama osebe považuje za transparentnú bez toho, aby príslušný súd musel vykonať preskúmanie, aké je opísané v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku. Pokiaľ ide o posúdenie jasnosti a zrozumiteľnosti takejto podmienky, z judikatúry pripomenutej v bodoch 31 až 33 tohto rozsudku vyplýva, že príslušný súd je povinný, vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, overiť, či bol dlžník schopný posúdiť ekonomické dôsledky, ktoré mu z toho vyplývajú, pochopiť povahu služieb, ktoré poskytuje ako protihodnotu poplatkov stanovených v uvedenej podmienke, a overiť, že sa rôzne poplatky stanovené v zmluve alebo služby, za ktoré sa poplatky platia, neprekrývajú. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o skutočnosti uvedené v druhej otázke, treba po prvé konštatovať, že rozšírená znalosť podmienky stanovujúcej províziu za poskytnutie úveru medzi spotrebiteľmi je nezávislá od spôsobu, akým je takáto podmienka formulovaná v rámci konkrétnej zmluvy, o ktorú ide v spore vo veci samej. Všeobecná známosť takejto podmienky preto nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy. Pokiaľ ide o preskúmanie existencie prípadnej značnej nerovnováhy, toto preskúmanie sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty transakcie, ktorá je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe tejto podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. C – 321/23: 45 - Podľa ustálenej judikatúry preskúmanie existencie takejto značnej nerovnováhy sa nemôže obmedzovať na kvantitatívne ekonomické posúdenie spočívajúce v porovnaní jednak celkovej hodnoty plnenia, ktoré je predmetom zmluvy, a jednak nákladov, ktoré na základe zmluvnej podmienky znáša spotrebiteľ. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na spotrebiteľa. 46 Z tejto judikatúry vyplýva, že ak vnútroštátny súd zistí, že kvantitatívne ekonomické posúdenie nevykazuje značnú nerovnováhu, nemôže obmedziť svoje preskúmanie na toto posúdenie. V takom prípade mu prináleží preskúmať, či takáto nerovnováha vyplýva z inej okolnosti, akou je obmedzenie práva vyplývajúceho z vnútroštátneho práva alebo dodatočná povinnosť, ktorú toto právo nestanovuje. 47 Naopak, ak sa na základe kvantitatívneho ekonomického posúdenia javí značná nerovnováha, možno ju konštatovať bez toho, aby bolo potrebné skúmať iné prvky. V prípade zmluvy o úvere k takémuto zisteniu môže dôjsť najmä vtedy, ak sa služby poskytované ako protihodnota nákladov odlišných od úrokov v primeranej miere netýkajú plnení uskutočnených v rámci uzavretia alebo správy tejto zmluvy, alebo ak sa sumy, ktoré znáša spotrebiteľ ako poplatok za poskytnutie a správu úveru, zdajú byť zjavne neprimerané vo vzťahu k požičanej sume. Vnútroštátnemu súdu v tejto súvislosti prináleží

zohľadniť účinok ostatných zmluvných podmienok, a to s cieľom určiť, či uvedené podmienky vytvárajú značnú nerovnováhu na úkor dlžníka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Profi Credit Polska, C-84/19, C-222/19 a C-252/19, EU:C:2020:631, bod 95). 57 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že bez toho, aby bol poskytovateľ úveru povinný v zmluve podrobne uviesť povahu všetkých služieb poskytovaných za protihodnotu v podobe poplatkov alebo provízií stanovených v určitých zmluvných podmienkach, je potrebné, aby jednak povaha skutočne poskytnutých služieb mohla byť rozumne pochopená alebo vyvodená zo zmluvy posudzovanej ako celok, a jednak, aby spotrebiteľ mohol overiť, či sa jednotlivé poplatky alebo služby, ktoré znáša, neprekrývajú. Toto preskúmanie sa musí vykonať vzhľadom na všetky relevantné skutkové okolnosti, medzi ktoré patria nielen podmienky dotknutej zmluvy, ale aj reklama a informácie poskytnuté veriteľom v rámci vyjednávania zmluvy. 58 Z toho vyplýva, že ak by vnútroštátny súd konštatoval, že dotknuté podmienky nie sú formulované jasne a zrozumiteľne, mali by byť v každom prípade predmetom posúdenia z hľadiska ich prípadnej nekalej povahy, aj keby tento súd okrem toho usúdil, že tieto podmienky sú súčasťou hlavného predmetu zmluvy alebo že sú v skutočnosti spochybnené vzhľadom na primeranosť ceny alebo odmeny vo vzťahu k službám poskytovaným za protihodnotu.

7. Z judikatúry súdneho dvora teda vyplýva, že

- je nepodstatné, že sa zmluvná podmienka týka nízkej sumy a to 1,66 Eur. Značná nerovnováha totiž môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ ako strana predmetnej zmluvy nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich výkone, alebo tiež formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú,

- s cieľom určiť, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle,

- dodržanie zásady efektivity a dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 93/13 nemožno zabezpečiť, ak by dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním jasnej a zrozumiteľnej povahy zmluvnej podmienky v zmysle článku 4 ods. 2 tejto smernice niesol spotrebiteľ,

- aj keď zmluva nemusí obsahovať vyčerpávajúci výpočet služieb poskytovaných za jednotlivé poplatky vyberané veriteľom, vždy musí obsahovať ako celok také skutočnosti, z ktorých bude zrejmé za čo sa poplatok účtuje a že služby poskytované za tento poplatok sa neúčtujú duplicitne napr. formou iného poplatku,

- všeobecná známosť podmienky nie je faktorom, ktorý by sa mohol brať do úvahy v rámci posúdenia jej jasnej a zrozumiteľnej povahy,

- požiadavka transparentnosti uvedená v článku by nemala byť obmedzená len na zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska týchto zmluvných podmienok,

- vzhľadom na povinnosť vykladať článok 4 ods. striktne, nemožno povinnosť odplaty za takúto službu považovať za súčasť hlavných záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere

8. V prejednávanej veci tak súd dospel k záveru vychádzajúc z citovaných rozsudkov Súdneho dvora EÚ, že predmetná zmluvná podmienka je predovšetkým netransparentná. Zo znenia tejto zmluvnej podmienky nie je zrejmé, či poplatok sa vyberá týždenne, mesačne alebo v inom časovom intervale, keďže uvedenie časového intervalu zmluva žiadnym spôsobom nekonkretizuje. K časovému intervalu možno dospieť iba z ďalších ustanovení, ktoré sumu poplatku robia súčasťou mesačnej splátky. V súlade s tvrdením žalovaného zmluva neuvádza ani príkladom za aké činnosti veriteľa sa tento poplatok má platiť, teda aké služby sú mu za neho poskytované. Súd do vyhľadávača J. zadal výraz „správa úveru“, pričom žiadna všeobecne platná definícia sa nezobrazila. Aj keď je teda možné, že „správa úveru a vedenie úverového účtu“ sú pojmy známe pre finančné inštitúcie, ktorým sa priznáva určitý obsah, je potrebné uviesť, že súd tento pojem nepovažuje za všeobecne známy a vychádzajúc z citovanej judikatúry SdEÚ ani všeobecná známosť tohto pojmu by nemohla spôsobiť, že podmienka, ktorá je predmetom preskúmania sa bez ďalšieho považuje za prijateľnú. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že súd porovnal práva a povinnosti dlžníka ustanovené zmluvou a právnymi predpismi, pričom z právnych predpisov účinných ku dňu uzavretia úverovej zmluvy povinnosť platenia poplatku za správu úveru a vedenie úverového účtu neplynie. Išlo teda o povinnosť, ktorá by nebyť

zmluvnej podmienky, bola neexistentná. Povinnosť platiť poplatok za vedeniu účtu existovala a existuje v prípade, ak je uzatvorená zmluva o účte v zmysle ( - Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.).

9. Súd teda po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že napádaná zmluvná podmienka je nedostatočne transparentná, keďže zo zmluvy sa nemožno dozvedieť za čo sa uvedený poplatok platí a to ani príkladmo a nemožno teda odkontrolovať, či tento poplatok sa nemal platiť duplicitne s poplatkom za vedenie bežného účtu, ktorý žalobkyňa 1. mala v banke otvorený. Tým, že sa spotrebiteľovi uložila povinnosť platby nevyplývajúca zo zákona a to za činnosti v prospech dodávateľa, došlo k vychýleniu práv a povinností zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo znamená neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

10. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.1. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto každý z nich má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd nezistil okolnosti na strane žalobcov ani žalovaného, ktoré by mohli viesť k aplikácií v tom zmysle, že by sa úspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal a skutočnosti uvádzané právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 06.05.2024 (o zastúpení žalobcov cez Centrum právnej pomoci) považuje súd za nezrozumiteľné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.