Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoCsp/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovaným: 1/ B. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, O. a 2/ M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, O., o zaplatenie 8.126,27 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku -222 zo dňa 22.7.2020 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

M e n í rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku III., v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úrokov vo výške 13,90 % ročne z dlžnej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z úveru vo výške 13,9 % ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, najviac však v sume 3.655,75 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V ostávajúcej časti napadnutého zamietavého výroku rozsudok p o t v r d z u j e.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom: I. určil lehotu na plnenie peňažnej povinnosti uvedenej vo výroku I. rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. -78 zo dňa 31.1.2018 v dĺžke troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalovaným v 1. a 2. rade určil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 3.315,05 € od 3.11.2017 do 14.12.2017, istinu 4.811,25 €, úrok 383,88 €, úroky z omeškania 7,18 €, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.811,25 € od 3.11.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III. v prevyšujúcej časti o zaplatenie úroku 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 € od 24.10.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do 2.11.2017 žalobu zamietol a IV. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovaným v 1. a 2. rade s tým, že o výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 8.126,27 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, kapitalizovaný úrok v sume 383,88 €, úroky z omeškania v sume 7,18 €, úroky vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia,

úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 € od 24.10.2017 do zaplatenia, skutkovo odôvodnenej tým, že so žalovanými uzatvoril dňa 20.3.2014 úverovú zmluvu č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaným peňažné prostriedky vo výške 10.000,- € a žalovaní sa zaviazali ich vrátiť s dohodnutým úrokom 13,90 % ročne v pravidelných mesačných anuitných splátkach po dobu 120 mesiacov, výška splátky 155,98 € mesačne a celý úver mali zaplatiť v lehote do 20.3.2024. Keďže žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutý úver v dohodnutých splátkach riadne a včas, preto žalobca dňa 23.10.2017 úver predčasne zosplatnil a vyzval žalovaných písomne na zaplatenie celého zostatku úveru ku dňu 2.11.2017 vyčísleného vo výške 8.622,33 €, pozostávajúceho z istiny 8.126,27 €, kapitalizovaného úroku 383,88 €, úrokov z omeškania 7,18 €, sankčných poplatkov 105,- € za upomienky (ktorú sumu si žalobca v konaní neuplatňuje), ktorý však žalovaní v určenej lehote splatnosti a ani neskôr dobrovoľne ani len sčasti nesplnili; do zosplatnenia úveru žalovaní zaplatili na istinu celkom sumu 6.184,98 € a po zosplatnení úveru už nevykonali žiadne úhrady.

3. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci predchádzajúcim rozsudkom č.k. -78 zo dňa 30.1.2018, ktorým uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.315,02 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 15.12.2017 do zaplatenia s tým, že povolil žalovaným splácať dlh v splátkach po 80,- € mesačne a určil podmienky ich splatnosti, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. -155 zo dňa 31.10.2019 zrušil tento rozsudok v odvolaním napadnutých výrokoch o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uložil mu odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí nároku v prevyšujúcej časti a výroku o lehote na plnenie, pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie sporu, zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia ( ), umožniť žalovaným doplniť ich tvrdenia o skutočnostiach významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o ich schopnosti splniť peňažný záväzok a svoje tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiam a po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, o nároku v zrušenej časti a o lehote na plnenie peňažnej povinnosti žalovaných (i vo vzťahu k už právoplatne prisúdenej sume) opätovne rozhodnúť.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že v ďalšom konaní predmetom sporu zostal nárok na zaplatenie istiny 4.811,25 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 3.11.2017 do zaplatenia, 5 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 3.315,05 € od 3.11.2017 do 14.12.2017, 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do 2.11.2017, kapitalizovaného zmluvného úroku 383,88 € a úrokov z omeškania 7,18 €, zaplatenie 13,90 % ročného úroku z nezaplatenej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, 5 % ročných úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov 383,88 € od 24.10.2017 do zaplatenia. Po vykonanom dokazovaní aplikoval na vec ustanovenia a nasl. (ďalej len „“), , o spotrebiteľských úveroch v platnom znení; právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, dospel k záveru, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle ust. , o spotrebiteľských úveroch a vyvodil právnu povinnosť žalovaných spoločne a nerozdielne vrátiť žalobcovi poskytnuté peňažné prostriedky - istinu vo výške 4.811,25 € (dlžná istina 8.126,27 € - 3.315,02 € právoplatne prisúdená suma istiny rozsudkom -78 z 30.1.2018), 5 % úroky z omeškania ročne zo sumy 3.315,05 € od 3.11.2017 do 14.12.2017, kapitalizovaný úrok 383,88 € a úroky z omeškania 7,18 € a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.811,25 € od 3.11.2017 do zaplatenia a žalobe v tejto časti ako dôvodnej vyhovel. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti nárokov na zmluvný úrok vo výške 13,9 % ročne za dobu po jeho zosplatnení, t.j. od 24.10.2017 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 383,88 € od 24.10.2017 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do 2.11.2017, vychádzajúc z právneho názoru, že dohodnuté úroky žalobcovi patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), t.j. do 23.10.2017 a počnúc od 24.10.2017, keďže žalovaný bol v omeškaní s plnením splatného úverového záväzku, žalobcovi patria už len úroky z omeškania a zmluvný úrok mu nepatrí. Konštatoval v tejto súvislosti, že zmluvné úroky sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa zmluvné strany dohodli. V prejednávanej veci predmetom konania je zaplatenie neuhradeného zostatku spotrebiteľského úveru, pričom spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, teda nie je zrejmé, kedy dôjde k splneniu dlhu. Pokiaľ by súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaných zaplatiť zmluvný úrok žiadaný žalobcom až do zaplatenia dlhu - istiny, zmluvný úrok by sa navyšoval

neobmedzene, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a bolo by v rozpore s ust. , preto žalobe o zaplatenie zmluvných úrokov od zosplatnenia úveru až do zaplatenia dlžnej istiny úveru nevyhovel. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžných kapitalizovaných zmluvných úrokov 383,88 € od 24.10.2017 do zaplatenia rovnako posúdil ako nedôvodný, nakoľko úroky z omeškania aj úroky z úveru sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle ust. a neumožňuje veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo, úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva pohľadávky. Žiadosť žalovaných o povolenie splácať dlh v splátkach po 80,- € mesačne z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie, posúdil podľa a a po neúspešnom pokuse o zmierlivé vyriešenie sporu ich žiadosti nevyhovel vzhľadom na to, že na strane žalovaných nie je predpoklad, aby dlžnú sumu žalobcovi uhradili v splátkach v primeranom čase. Pri rozhodovaní zohľadnil výšku dlhu, dobu, po ktorú by plnením v splátkach navrhovaných zo strany žalovaných došlo k zaplateniu dlžnej sumy a prístup žalovaných k plneniu svojich zmluvných povinností, ktorí v priebehu súdneho konania svoj záväzok ani čiastočne nesplnili. Za omeškanie žalovaných s plnením peňažného záväzku súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v súlade s ust. vo výške určenej podľa ust. nariadenia vlády č. od 3.11.2017, teda dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty uvedenej vo výzve na úhradu celého dlhu. O nároku strán na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. a žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný iba ohľadne príslušenstva, priznal proti žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania.

5. Rozsudok iba v časti zamietavého výroku III., ohľadne nepriznaného zmluvného úroku a úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov, napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacieho dôvodu podľa ust. , t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietavého výroku zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a prizná mu plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého jeho nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá iba do zosplatnenia, a teda že nemá nárok na zmluvný úrok aj po predčasnom zosplatnení úveru. Tento názor podľa argumentácie žalobcu nemá oporu v právnych predpisoch, naopak z úpravy úverovej zmluvy v ust. a nasl. vyplýva, že obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Citoval znenie ust. a , z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj ust. , v zmysle ktorého ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok a náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Poukázal tiež na ust. a konštatoval, že ak ukladá spotrebiteľovi povinnosť pri odstúpení zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky až do dňa splatenia istiny, musí mať tomu zodpovedajúce právo na zmluvne dohodnuté úroky po zosplatnení aj veriteľ. Uviedol, že nemožno stotožniť zmluvné úroky so zákonnými úrokmi z omeškania, nakoľko úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na úrok z úveru nemá vplyv omeškanie dlžníka ani prípadné zosplatnenie dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na úrok z úveru neovplyvňuje. Iný výklad by musel byť odôvodnený priamo príslušnými ustanoveniami (ktoré však neexistujú) alebo nepriamo extenzívnym výkladom existujúcich zákonných ustanovení, ktorý nebol predložený. Výklad prezentovaný súdom v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania, s čím nemožno súhlasiť. Pokiaľ majú súdy záujem chrániť spotrebiteľa v obdobných prípadoch omeškania, majú možnosť tak urobiť v zmysle zákona a nie nad jeho rámec, a to najmä tak, že po adekvátnom preskúmaní objektívnosti príčin omeškania spotrebiteľa ako dlžníka, ktoré viedlo k predčasnému zosplatneniu, použitím ust. určia dlžníkovi dlhšiu lehotu na splatenie dlžnej sumy. Bol toho názoru, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil. Citoval ďalej z dôvodovej správy k , pričom za rozhodujúce pokladal, že pôvodne navrhovaná zmena ust. nebola nikdy legislatívne prijatá a , ani žiadna iná zákonná novelizácia, takéto ani iné obdobné ustanovenie odopierajúce veriteľovi nárok na zmluvné úroky po

zosplatnení neobsahuje. Úroky z úveru podľa názoru žalobcu patria veriteľovi aj pokiaľ sa dlžník dostane s plnením úveru do omeškania a popri úroku v prípade omeškania s plnením úverového záväzku má veriteľ nárok aj na úroky z omeškania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na vybrané rozhodnutia krajských súdov, ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 30.7.2019, zo dňa 16.6.2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v odbornom časopise Zo súdnej praxe pod č. 55/1996, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 21.8.2014, z ktorých citoval právny názor. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že mu nepatrí úrok z omeškania z úrokov. V tejto súvislosti dôvodil, že keďže zmluvné úroky ku dňu zosplatnenia celého dlhu boli vyčíslené pevnou sumou, ktorá pripadá na časť anuitných splátok neuhradených dlžníkom, pripadajúca na zmluvný úrok, naakumulovaná ku dňu zosplatnenia a táto sa ďalej (t.j. po zosplatnení celého dlhu) nenavyšuje, nejde ohľadom nároku na tento úrok z omeškania o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nárokov veriteľov ohľadom príslušenstva. Podľa žalobcu nárok na úroky z omeškania zo zmluvného úroku ku dňu zosplatnenia je nárokom, ktorý predpokladá aj ust. a žiadne iné zákonné ustanovenie tento nárok svojím znením nespochybňuje. Na podporu svojej argumentácie vo vzťahu k tomuto nároku žalobca poukázal na rozhodnutia krajských súdov, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.7.2019.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Rozsudok vo výroku o paričnej lehote (I.), vo vyhovujúcom výroku (II.) a v časti zamietavého III. výroku ohľadne úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do 2.11.2017, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (ust. , a contrario ), preto v tejto časti nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( ) oprávnenou osobou (§ až 361 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 22.10.2021 o 10.00 h., po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. .

10. Žalobca podané odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, t.j. odvolacím dôvodom podľa ust. .

11. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu za zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval a vyvodil nezodpovedajúce právne závery o právach a povinnostiach sporových strán.

12. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v jeho napadnutej zamietavej časti dospel k záveru, že žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa ust. vo vzťahu k nároku žalobcu na zmluvné úroky po zosplatnení úveru, v prejednávanej veci je preukázaný. Žalobca v odvolaní dôvodne namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietavej časti, pokiaľ súd zamietol žalobu o zaplatenie úrokov z úveru vo výške 13,9 % ročne z dlžnej istiny 8.126,27 € za obdobie po zosplatnení úveru, je založené na nesprávnom právnom posúdení spornej otázky nároku veriteľa na úroky z úveru po dátume predčasnej splatnosti úveru vyhlásenej veriteľom v dôsledku omeškania žalovaného dlžníka.

13. Súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zo zistených skutočností vyvodil nesprávny záver o nedôvodnosti žaloby v časti nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z

úveru 13,9 % ročne z dlžnej úverovej istiny 8.126,27 € po zosplatnení úveru, a to za obdobie od 24.10.2017 do 20.3.2024 (dátum dohodnutej konečnej splatnosti úveru). Pri svojom rozhodovaní v tejto otázke si osvojil právny názor vyslovený vo vybraných rozhodnutiach krajských (odvolacích) súdov, podľa ktorého povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru zaniká uplatnením práva veriteľa na mimoriadne zosplatnenie celého úveru a nevrátením prenechaných peňazí po zosplatnení úveru vzniká protiprávny stav, s ktorým sú ako následok spojené sankčné úroky z omeškania a veriteľ už nemá nárok na úroky za úver po jeho predčasnom zosplatnení popri úrokoch z omeškania. Odvolací súd v kontexte odvolacích námietok a relevantnej argumentácie žalobcu poukazuje na to, že otázka, či úrok z úveru si veriteľ môže úspešne uplatňovať aj po dátume predčasnej splatnosti celého úveru, veriteľom vyhlásenej v dôsledku omeškania dlžníka (a to aj popri úroku z omeškania), v doterajšej právnej praxi nebola riešená jednotne a jednoznačne. V praxi vznikali preto interpretačné spory, či sa poskytnutý úver úročí až do skutočného vrátenia poskytnutých peňazí alebo či povinnosť dlžníka platiť úroky zaniká splatnosťou dlhu pri predčasnom zosplatnení úveru veriteľom v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkom a dlžníkovi vznikne povinnosť platiť úroky z omeškania v zákonnej výške. V súčasnej rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú však známe viaceré rozhodnutia (napr. uznesenie zo dňa 16.6.2020, uznesenie zo dňa 29.6.2020, uznesenia , zo dňa 26.8.2020 a ďalšie), ktoré danú právnu otázku riešia jednotne a možno povedať, že aktuálne rozhodovacia prax sa už ustálila na názore, podľa ktorého aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok z úveru rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo, teda v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Súčasne bol vyslovený názor, že dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru, je pre dlžníka - spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle ust. neplatné. Ak teda dlžník porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu, musí platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do skutočného zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny, jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to znamená že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť. Túto vedomosť však dlžník - spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho omeškania, nie je možné ani určiť celkovú výšku zmluvného úroku, ktorý sa môže bez fixného ohraničenia navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník - spotrebiteľ zaväzuje platiť dohodnuté úroky až do úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto dojednanie je teda porušením ust. . Na druhej strane postavenie veriteľa - dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože v prípade, ak mu v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda, jeho právo zostáva zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej náhrady škody“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.6.2020).

15. V uznesení sp. zn. zo dňa 18.8.2020 Najvyšší súd SR s poukazom na ust. , , prvá veta, a uviedol, že „inštitút predčasného zosplatnenia v dôsledku omeškania dlžníka predstavuje zmenu záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá spočíva v tom, že sa mení obsah pôvodne dohodnutého záväzku (zmluvy o úvere) v časti práv a povinností zmluvných strán, a to ohľadne povinnosti dlžníka vrátiť predmet zmluvy, pričom zmena tejto povinnosti spočíva v zmene formy vrátenia zostatku predmetu zmluvy zo splátkovej na jednorazovú. Úrok z úveru a úrok z omeškania sú dva odlišné inštitúty, ktoré je potrebné dôsledne odlišovať a nemožno ich zamieňať. Po zosplatnení úveru teda z nesplatenej istiny ďalej beží úrok z úveru (ako odmena za poskytnuté finančné prostriedky, ktoré dlžník v dohodnutej dobe nevrátil) až do ich vrátenia a v prípade omeškania dlžníka beží zároveň taktiež úrok z omeškania (ako sankcia za omeškanie s úhradou peňažného záväzku)“. Dovolací súd v cit. rozhodnutí taktiež zdôraznil, že akceptácia záveru odvolacieho súdu by viedla k absurdnému dôsledku, kedy by spotrebiteľ po dobu trvania zmluvy platil dojednaný úrok z úveru v prejednávanej veci 13,9 % ročne, ale kvôli porušeniu zmluvných povinností by došlo k zosplateniu úveru a platil by len nižší zákonný úrok z omeškania 5 % ročne, v dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu by preto bolo pre dlžníka výhodnejšie byť v omeškaní než úver riadne splácať.

16. Vzhľadom na uvedené interpretačné závery právnej praxe, podľa ktorých zmluvný úrok z istiny patrí veriteľovi vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí, treba považovať za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie, z ktorého vyšiel pri rozhodovaní sporu, že žalobcovi po termíne predčasnej splatnosti úveru nárok na (dohodnutý) úrok z úveru nevznikol. V prejednávanej veci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.3.2014 (č.l. 6 - 7) vyplýva, že výška úrokovej sadzby 13,9 % p.a. bola dohodnutá ako fixná do splatnosti úveru a splatnosť úveru bola dňom 20.3.2024. Úrok bol jednoznačne zmluvne dohodnutý do splatnosti úveru, a nie až do skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto žalobca má nárok na úroky z úveru v dohodnutej výške 13,9 % ročne z dlžnej úverovej istiny 8.126,27 € tiež za obdobie od 24.10.2017, teda aj po zosplatnení úveru, najdlhšie však do 20.3.2024, ktorý bol v zmluve dohodnutý ako dátum konečnej splatnosti úveru a v takej sume, v akej by ich žalovaní (dlžníci) zaplatili pri riadnom splácaní úveru. Dlžné úroky z úveru v dohodnutej výške odvolací súd vyčíslil v sume 3.655,75 € ako rozdiel medzi dohodnutými úrokmi (kapitalizovanou sumou) a sumou, ktorú na úrokoch žalovaní už žalobcovi zaplatili. Vychádzal pritom z prehľadu splácania úveru do zosplatnenia a prepočtu zmluvných úrokov predložených žalobcom (č.l. 23 - 25 spisu), správnosť ktorých listinných dôkazov žalovaní v konaní nespochybňovali a z ktorých je zrejmé, že na úrokoch do dátumu zosplatnenia úveru 23.10.2017 žalovaní zaplatili žalobcovi celkom sumu 4.219,57 € a dlžný úrok do zosplatnenia je vyčíslený v sume 383,88 € (táto suma bola žalobcovi prisúdená právoplatným vyhovujúcim výrokom napadnutého rozsudku). Podľa úverovej zmluvy žalovaní mali zaplatiť na úver poskytnutý vo výške 10.000,- €, celkovú čiastku 19.217,60 €, ktorá predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom, do ktorých bol zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru 500 € ako aj poplatok za poistenie schopnosti splácať úver celkom vo výške 458,40 € (3,82 € x 120). Z uvedených údajov možno vyvodiť, že podľa úverovej zmluvy žalovaní by mali zaplatiť žalobcovi na úrokoch z úveru ešte dlžnú sumu 3.655,75 € (19.217,60 - 10.000 - 500 - 458,40 - 4.219,57 - 383,88 €). Preto pre prípad, že žalovaní istinu úverového dlhu vrátia žalobcovi až po termíne dohodnutej doby splatnosti úveru (20.3.2024), odvolací súd vo výroku rozsudku limitoval priznané zmluvné úroky z úveru touto maximálnou (dlžnou) sumou úrokov z úveru vo výške 3.655,75 €. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zároveň pripomenúť, že plnenie zosplatneného dlhu nie je realizácia práva dlžníka splatiť dlh predčasne, a preto v prípade vrátenia zosplatneného dlhu ešte pred termínom dohodnutej doby splatnosti, sú žalovaní povinní v súlade s ust. zaplatiť úroky len do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov.

17. Súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov vo výške 13,90 % ročne z dlžnej istiny 8.126,27 €, ktoré žalobca požadoval priznať „do zaplatenia“ a správne tiež zamietol žalobu aj v časti požadovaných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne za dobu od 24.10.2017 do zaplatenia zo sumy zmluvných úrokov 383,88 € vyčíslenej do zosplatnenia úveru, preto v tejto časti zamietavého výroku odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

18. Pokiaľ ide o úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, odvolací súd sa bez výhrad stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o právnej nedovolenosti požadovať od dlžníka úroky z omeškania za omeškanie s platením úrokov z úveru. Tento záver, predstavujúci vyjadrenie v našom právnom prostredí všeobecne akceptovaného zákazu brania úrokov z úrokov (tzv. anatocizmus), zodpovedá

podľa odvolacieho súdu zákonnej úprave, kedy v ust. zakotvuje majetkovú sankciu pre prípad omeškania len s platením peňažného dlhu, nie však príslušenstva pohľadávky. Napriek presvedčeniu žalobcu o opaku, vo svojom ust. za príslušenstvo pohľadávky výslovne určuje tiež úroky (porov. napr. Jehlička O., Švestka, J. a kol.: Občanský zákoník. Komentář, 8. vydání. Praha: C.H.Beck, 2003, str. 675 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 24.3.2004, v spojení s uznesením Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 13.11.2008). V kontexte odvolacej argumentácie žalobcu možno poukázať tiež na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. a rozsudok sp. zn. zo dňa 8.6.2011, ako aj rozsudok Veľkého senátu občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 17.8.2011.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. rozsudok v napadnutej časti zamietavého výroku, v ktorej bola zamietnutá žaloba o zaplatenie úrokov vo výške 13,90 % ročne z dlžnej istiny 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia zmenil tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úroky z úveru vo výške 13,9 % ročne zo sumy 8.126,27 € od 24.10.2017 do zaplatenia, najviac však v sume 3.655,75 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v ostávajúcej časti napadnutého zamietavého výroku rozsudok podľa , potvrdil ako vecne správny.

20. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, rozhodol odvolací súd v súlade s ust. o trovách celého konania podľa ust. , a priznal žalobcovi, ktorý v celom konaní, teda v jeho prvoinštančnom štádiu i v odvolacom konaní, mal v konečnom dôsledku plný procesný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti uplatneného príslušenstva, preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania proti žalovanému, ktorý bol v spore neúspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania ( ).