Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53Ek-1270-2020.pdf
PDF · 91.3 KB
Case nature
Subarea
53Ek/1270/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Roľnícke družstvo Zemplínske Hradište, so sídlom Školská 401, 076 01 Zemplínske Hradište, IČO: 36 193 739, zast.: JUDr. Štefan Hajdu, advokát, so sídlom Lúčna 2305/47, 075 01 Trebišov, IČO: 35 560 720, proti povinnému: LEMA, spol. s r.o., Trebišov, so sídlom Skladná 3, 075 01 Trebišov, IČO: 31 719 601, zast.: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 071,05 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, 040 01 Košice, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.08.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 071,05 eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov - uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 27.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2020 a vykonateľnosť dňa 10.07.2020, a uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 03.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2020 a vykonateľnosť dňa 22.07.2020 (ďalej len ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie v znení jeho opráv a priložených príloh, vydal dňa 23.02.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, so sídlom Exekútorského úradu Mlynárska 16, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX (ďalej len „súdny exekútor“).
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 25.02.2021 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 17.03.2021. Dňa 01.04.2021 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu na zastavenie exekúcie. Vyjadrenie oprávneného bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.04.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou (Plnomocenstvo), spolu s upovedomením o začatí exekúcie a dokladom o jeho doručení povinnému, s vyjadrením oprávneného a svojím vyjadrením. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.04.2021 uviedol, že exekučným titulom, ktorým je uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 27.04.2020, č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX, sa rozhodovalo o výške trov dovolacieho konania. Uvedeným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka
bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému trovy dovolacieho konania vo výške 534,46 eur, pričom pri stanovení výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzal vyšší súdny úradník z hodnoty predmetu konania, t. j. zo sumy 27 530,14 eur. Ďalej uviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu podal sťažnosť, v ktorej namietal, že bol v spore oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky z dôvodu zlej finančnej a ekonomickej situácie spoločnosti (uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 04.12.2018, č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX), na čo dovolací súd podľa tvrdenia oprávneného vôbec neprihliadol pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov dovolacieho konania a vôbec neprihliadol na možnosť aplikácie ust. § 257 CSP - nepriznanie nároku na náhradu trov konania pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Povinný tiež uviedol, že voči rozhodnutiu dovolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania nemal možnosť brániť sa podaním opravného prostriedku, preto na túto podstatnú skutočnosť poukázal až v sťažnosti podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov, ktorým sa rozhodovalo o výške trov dovolacieho konania. Okresný súd Trebišov uznesením zo dňa 03.07.2020, č. k. XXCb/XX/XXXX-XXX, ktoré je druhým exekučným titulom v tomto konaní, sťažnosť oprávneného zamietol a priznal oprávnenému trovy konania o sťažnosti vo výške 536,59 eur, čo odôvodnil tým, že dovolací súd podľa názoru Okresného súdu Trebišov neopomenul skutočnosť, že oprávnený bol v konaní oslobodený od povinnosti platiť súdne poplatky, ale na túto skutočnosť nereflektoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Výrok o povinnosti zaplatiť oprávnenému trovy sťažnostného konania odôvodnil Okresný súd Trebišov s poukazom na článok 4 ods. 2 základných princípov CSP a tým, že oprávnenému v konaní o sťažnosti vznikli ďalšie trovy spojené s podaním vyjadrenia k sťažnosti. Povinný sa vyjadril, že priznanie nároku na náhradu trov sťažnostného konania je v praxi civilných súdov veľmi neobvyklé, Civilný sporový poriadok s rozhodovaním o nároku na náhradu trov sťažnostného konania vonkoncom nepočíta a civilným súdom nedáva právo uložiť neúspešnému sťažovateľovi povinnosť nahradiť trovy konania. Poukázal na to, že konanie o sťažnosti podanej proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania prebieha po právoplatnom skončení konania vo veci samej, preto má povinný za to, že civilný súd nemá danú zákonnú možnosť rozhodovať o trovách sťažnostného konania, ani si ju nemôže vytvoriť aplikáciou základných princípov CSP tak, ako to učinil Okresný súd Trebišov, pretože sa tým zasahuje do rovnosti strán sporového konania a do princípu kontradiktórnosti. Nesprávnosť postupu Okresného súdu Trebišov povinný podľa svojho vyjadrenia vidí aj v tom, že sudca rozhodujúci o sťažnosti rozhodol nie iba o nároku na náhradu trov sťažnostného konania, ale aj o výške náhrady trov sťažnostného konania, pričom takýto postup je v rozpore s ust. § 262 CSP, ktorý stanovuje, že o výške trov konania sa rozhoduje osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Keďže takto súd nepostupoval, podľa povinného mu tým uprel právo na dvojinštančnosť súdneho konania, čím zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. K pochybeniu Okresného súdu Trebišov podľa povinného došlo aj pri určení hodnoty predmetu sťažnostného konania, keď súd v sťažnostnom konaní vychádzal pri rozhodovaní o výške trov konania z hodnoty predmetu konania vo veci samej, t. j. zo sumy 27 530,14 eur. Povinný poukázal na to, že predmetom jeho sťažnosti, a teda aj predmetom sťažnostného konania bola suma vo výške 534,46 eur, t. j. suma náhrady trov dovolacieho konania, voči zaplateniu ktorej sa povinný bránil podanou sťažnosťou, pričom konanie vo veci samej o zaplatenie 27 530,14 eur bolo v čase sťažnostného konania dlhý čas právoplatne skončené. Podľa povinného je nemysliteľné a absurdné, aby následkom podanej sťažnosti bol vznik novej povinnosti, a to povinnosti zaplatiť titulom náhrady trov konania sumu vo výške, ktorá dokonca prevyšuje hodnotu sťažnostného konania. Zároveň povinný uviedol, že voči uzneseniu sudcu, ktorým sa rozhodlo o podanej sťažnosti, neexistuje možnosť podať odvolanie. Podľa vyjadrenia povinného uvedenými pochybeniami Okresného súdu Trebišov došlo k zásadnému zásahu do práva na spravodlivý proces, a preto je podľa jeho názoru na mieste exekúciu zastaviť v súlade s ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Záverom svojho podania povinný uviedol, že pre prípad, že exekučný súd jeho návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovie, žiada, aby mu bolo umožnené zaplatiť vymáhaný nárok v 12. splátkach.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 08.04.2021, v ktorom uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a neopodstatnený, nemajúci oporu v ustanoveniach Exekučného poriadku. Vyjadril sa, že tvrdenia uvádzané zo strany povinného považuje za účelové a zavádzajúce, a nekorešpondujúce s dôvodmi na zastavenie exekúcie uvedenými v Exekučnom poriadku. Oprávnený ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, zaplatená zo strany povinného nebola, a teda tu nie je žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená. Podľa oprávneného nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, nie sú dané
dôvody uvedené v § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d) Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie. Z týchto dôvodov navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.
7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým predložil návrh na zastavenie exekúcie súdu, oznámil súdu dátum prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, dátum doručenia návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie, exekútorskému úradu. Zároveň uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie bol exekútorskému úradu doručený v zákonom stanovenej lehote.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie
exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
15. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosti uvedené vo výrokoch exekučných titulov nesplnil. Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 27.04.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2020 a vykonateľnosť dňa 10.07.2020. Uznesenie Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 03.07.2020 nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2020 a vykonateľnosť dňa 22.07.2020. Z uvedeného vyplýva, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku, a teda exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne.
17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že rozhodnutia, na podklade ktorých je vedená exekúcia, sú nesprávne, a že sériou pochybení Okresného súdu Trebišov došlo k zásadnému zásahu do práva povinného na spravodlivý proces. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie popisuje, v čom vidí nesprávnosť postupu Okresného súdu Trebišov pri rozhodovaní o trovách dovolacieho konania a predovšetkým pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu o trovách dovolacieho konania. Z argumentácie povinného je zrejmé, že sa týka skutočností základného konania, v ktorom boli vydané rozhodnutia, ktoré sú v danom konaní exekučnými titulmi. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom rozhodnutia je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 03.07.2020, ktoré je exekučným titulom, nie je prípustné odvolanie.
19. Návrh na zastavenie exekúcie nie je možné vnímať ako opravný prostriedok a má smerovať proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom.
20. Vo vykonávacom konaní je súd povinný vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré má povahu exekučného titulu, nakoľko vykonáva len to, o čom bolo už rozhodnuté, a teda nenahrádza súd, prípadne iný orgán v základnom konaní. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
21. Oprávnený predložil exekučné tituly, ktorými bola povinnému uložená povinnosť nahradiť oprávnenému trovy dovolacieho konania a trovy sťažnostného konania. Exekučný súd musí tieto exekučné tituly vyznačujúce sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok, a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa rozhodnutie vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z nich. Spochybňovanie správnosti exekučných titulov, resp. postupu súdu v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, nepredstavuje skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu, a ktorá by bola dôvodom na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je vedené na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, a keďže povinný povinnosť z nich vyplývajúcu dobrovoľne v určenej lehote nesplnil, exekúcia na vymoženie tejto povinnosti je dôvodná.
22. Súd ďalej uvádza, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu.
23. Vo vzťahu k žiadosti povinného, aby mu v prípade, že jeho návrhu na zastavenie exekúcie nebude vyhovené, bolo umožnené zaplatiť vymáhaný nárok v 12 splátkach, exekučný súd uvádza, že rozhodovanie o žiadosti povinného o splátky patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý povolí splnenie vymáhaného nároku v splátkach za splnenia podmienok podľa § 61g ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, resp. so súhlasom oprávneného aj bez splnenia týchto podmienok.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.