Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-102-2020.pdf
PDF · 123.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX XX H. T. H., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 2.074,01 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.799,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.799,06 eur od 11.09.2020 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 73,48 %, a to do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 26.11.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.074,01 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.800,06 eur od 19.06.2018 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.054,01 eur od 19.06.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.11.2017 uzavrel žalobca ako veriteľ na jednej strane so žalovaným ako dlžníkom na strane druhej Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,00 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 1.800,06 eur tak, že sumu 1.799,06 eur žalovaný čerpal financovaním na účet predajcu a sumu 1,00 euro predstavujú poplatky, ktoré žalobca účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru neuhradil žalovaný žalobcovi do nič z dlžnej sumy, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 18.06.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Uviedol, že žalovaný má voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 2.074,01 eur (1.800,06 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 233,93 eur z titulu dlžných úrokov z úveru; 20,02 eur z titulu dlžného poistného z úveru; 20,00 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky). Mal za to, že žalovaný je povinný zaplatiť mu aj úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 1.800,06 eur od 19.06.2018 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.054,01 eur od 19.06.2018 až do zaplatenia (žalobca si neuplatňuje úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
2. Súd doručil žalobu a jej prílohy žalovanému do vlastných rúk s tým, že mu umožnil vyjadriť sa k nej, označiť dôkazy, zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.09.2021, na ktoré sa dostavil žalovaný, nedostavil sa žalobca a jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listín doložených do spisu, a to konkrétne: žaloba č. l. 1-3, výpis z OR SR žalobcu č. l. 8-14, Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 09.11.2017 č. l. 15-19, kópia OP č. l. 20, výpis z úverového účtu žalovaného č. l. 20, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 18.06.2018 č. l. 21, 23, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 06.10.2020 č. l. 23, kópia doručenky č. l. 24, súd tiež oboznámil výsledok lustrácie výsledok lustrácie žalovaného v Obchodnom vestníku SR, ďalší obsah spisu.
4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu so žalobcom uzatvoril, čerpal peniaze tak, ako to žalobca uvádza, doposiaľ neuhradil nič, ale chcel by sa dohodnúť na splátkovom kalendári. Uviedol, že býva s rodičmi, nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, iba mobilný telefón, je slobodný, bezdetný, od 05.10.2021 nastupuje do práce do Lednických Rovní, doteraz robil len brigádne, jeho príjem doteraz bol medzi 500-600,- eur mesačne. Teraz by mal mať príjem 4,80 eur/hod. v hrubom, do tých 800,- eur mesačne v čistom by mal zarobiť. Platí si paušál za telefón 50,- eur, platí rodičom za bývanie 150,- eur, ešte posiela odškodné, čo má nariadené súdom vo výške 200-300,- eur, podľa zárobku, ako mu to vyjde. Uviedol, že prípadne uloženú peňažnú povinnosť by bol schopný splácať vo výške 50,- eur mesačne.
5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Dňa 09.11.2017 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu označenú ako "Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému revolvingový spotrebiteľský úver do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok podľa predmetnej zmluvy a žalovaný sa zaviazal poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti podľa predmetnej zmluvy (ďalej aj len "predmetná zmluva"). Prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo služby. V bode 1.1 predmetnej zmluvy sú uvedené základné podmienky revolvingového úveru nasledovne: výška úverového rámca - 5.000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca - 1.800,00 eur, výška mesačnej splátky - minimálne 3,00 % z aktuálnej výšky úverového rámca, výška úrokovej sadzby
- 24,00 % ročne fixná, RPMN - 26,83 %, priemerná RPMN - 21,82 %, splatnosť mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky - 10. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie revolvingového úveru, výška 1. čerpania revolvingového úveru
- 1.799,06 eur, zvolený súbor poistenia - Komplexný balík poistenia, poplatok za poistenie - 5,29 %, poplatok za kreditnú kartu - 0,00 eur. V tejto časti zmluvy sú konštatované aj dodatočné predpoklady pre výpočet RPMN: výška čerpania revolvingového úveru 1.800,00 eur, výška mesačnej splátky 170,21 eur s poplatkom za kreditnú kartu 0,00 eur, splatenie revolvingového úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pri výpočte RPMN nebola zohľadnená suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie podmienkou poskytnutia revolvingového úveru. Dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať svoj súhlas s poistením revolvingového úveru a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru. Celková čiastka k zaplateniu bola uvedená vo výške 2.042,52 eur.
6. Podľa bodu 2.1 predmetnej zmluvy bola predmetná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.
7. V zmysle bodu 3.1 veta prvá predmetnej zmluvy bol dlžník oprávnený čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na to určených, prevodom na účet určený dlžníkom alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití informačných technológií.
8. V bode 7.1 písm. a) predmetnej zmluvy ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
9. Z výpisu z úverového účtu žalovaného, ako aj z potvrdenia zo dňa 06.10.2020 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. 42766057080200 vyplýva, že dňa 16.11.2017 bol žalovaným na základe predmetnej zmluvy čerpaný úver vo výške 1.799,06 eur. Z uvedených listín tiež vyplýva, že žalovaný neuhradil titulom predmetnej zmluvy žalobcovi žiadnu sumu.
10. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42766057080200" zo dňa 18.06.2018, adresovanej žalovanému, žalobca uviedol, že nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 18.06.2018 sa záväzok žalovaného stal splatný v celom rozsahu. Veriteľ zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 2.074,01 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 1.800,06 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 253,95 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 15. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 18. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
24. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
25. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
26. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
27. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 31. Podľa článku 8 Základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p.") strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
32. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Podľa 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
34. Podľa § 156 C.s.p. konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. 35. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
36. Predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, súd posúdil podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola veriteľom pripravená vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
37. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
38. Na základe uvedeného súd potom v rámci limitov stanovených v spotrebiteľskom sporovom konaní podrobil obsah predmetnej zmluvy preskúmaniu z hľadiska jej súladu s normami spotrebiteľského práva, pričom dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z predmetnej zmluvy nemožno jednoznačne určiť, v akej výške úverového rámca bol žalovanému poskytnutý úver, keď v predmetnej zmluve je v bode 1.1 uvedené, že výška úverového rámca je 5.000,00 eur a ďalej, že aktuálna výška úverového rámca je 1.800,00 eur. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť výkladom, nie je možné
teda ustáliť, aký úverový rámec si strany vlastne dohodli. Keďže v zmluve sú uvedené dva rôzne údaje o celkovej výške úveru, resp. úverového rámca, hoci v zmysle § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch musí byť uvedený (jeden) údaj o celkovej výške úveru, a to jasne, určito a zrozumiteľne, čo nepochybne platí aj pre revolvingový úver, keďže zákon žiadnu výnimku pre takýto typ úveru nestanovuje (niet dôvodu na to, aby nebolo možné priamo v zmluve jednoznačne a presne určiť výšku úverového rámca), súd má za to, že použité vyjadrenie celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je v súlade s podstatou, zmyslom a účelom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
39. Poskytnutý revolvingový úver súd preto pre absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch posudzoval ako úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení.
40. V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoju povinnosť z predmetnej zmluvy splnil a poskytol žalovanému úver vo výške podľa predmetnej zmluvy, na druhej strane žalovaný poskytnutý spotrebiteľský úver nesplácal v splátkach riadne a včas a neuhradil veriteľovi na základe predmetnej zmluvy žiadnu sumu. Žalobcovi tak patrí právo na vrátenie dlžnej istiny úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcom uplatnený nárok je uplatnený titulom spotrebiteľskej zmluvy, súd v zmysle ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka (účinného od 05.12.2018) z úradnej činnosti ďalej posudzoval premlčanie práva žalobcu bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával, pričom z dôvodu spotrebiteľského charakteru predmetného právneho vzťahu sa premlčanie posudzuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka je špeciálnym ustanovením k ostatným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú premlčanie, čo znamená, že sa použije prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľského vzťahu. Vymáhaním premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
41. Súd na základe uvedeného ex offo skúmal, či uplatnený nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný. Aby súd mohol vyššie uvedené vyhodnotiť, bolo potrebné predovšetkým posúdiť, či veriteľ (žalobca) úver platne predčasne zosplatnil, a to v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že účinky zosplatnenia úveru, o ktorom žalobca tvrdil, že nastali dňa 18.06.2018 pre nedodržanie podmienky § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nenastali, pretože žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovaného ako spotrebiteľa preukázateľne neupozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Súd nemal preukázané, že žalobca alebo právny predchodca žalobcu takúto písomnosť, resp. takéto upozornenie žalovanému doručoval. Aj keď sa listina označená ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. 42766057080200" na výzvu žalovanému odvoláva, žalobca nielenže takúto výzvu nepredložil, ale ani ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení neoznačil. Keďže nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy postupom podľa zákona, resp. toto preukázané v spotrebiteľskom spore nebolo, bolo potrebné skúmať prípadné premlčanie každej zo splátok úveru v zmysle ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka samostatne.
42. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V zmysle predmetnej úverovej zmluvy splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 10.12.2017. Od tohto dátumu teda začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Istina úveru v sume 1.799,06 eur pri výške mesačnej splátky 54,00 eur bola splatná v 33 celých splátkach a posledná 34. splátka bola splatná dňa 10.09.2020 a bola vo výške 17,06 eur. Nakoľko žalobca podal v danej veci žalobu na súde dňa 26.11.2020, žiadna zo splátok úveru nie je premlčaná. Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie doposiaľ preukázateľne nevrátenej istiny úveru vo výške 1.799,06 eur (čerpaná suma 1.799,06 eur mínus úhrady vo výške 0,- eur) a v tejto časti súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.
43. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.054,01 eur odo dňa 19.06.2018 do zaplatenia. Ako bolo konštatované vyššie, súd považoval za dôvodný nárok na zaplatenie istiny 1.799,06 eur, pričom účinné predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru ku dňu 18.06.2018 nemal preukázané. Žalobcovi nebolo možné priznať úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa ich omeškania, keďže na tomto skutkovom základe žalobca úrok z omeškania nežiadal ani percentuálnou sadzbou a ani vyčíslenou sumou. Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania na skutkovom základe splatnosti celej pohľadávky a táto v zmysle vyššie uvedeného a podľa právneho záveru súdu nastala splatnosťou poslednej splátky istiny úveru dňa 10.09.2020 Keďže žalovaný v tejto lehote spotrebiteľský úver nesplatil, dňom 11.09.2020 sa dostal do omeškania s úhradou celej dlžnej sumy a žalobcovi vznikol v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške v zmysle § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z., t. j. vo výške 5,00 % ročne (základná úroková sadzba ECB 0,00 % + 5 bodov). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.799,06 eur od 11.09.2020 do zaplatenia. Pokiaľ žalobca žiadal priznať úroky z omeškania z vyššej sumy a od skoršieho dátumu, v tejto časti bola žaloba z vyššie uvedených dôvodov ako nedôvodná zamietnutá.
44. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovanému aj zaplatenia náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,00 eur, súd konštatuje, že žalobca tieto náklady v konaní nijakým spôsobom nešpecifikoval a navyše ich žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplynulo, o aké náklady išlo a aká bola ich výška, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť ani ich účelnosť. Súd preto žalobu aj v časti, čo do nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu s príslušenstvom, zamietol.
45. Súd na základe uvedeného podanej žalobe v časti vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
46. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
47. Žalovaný v konaní navrhol, aby mu súd umožnil splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 50,00 eur vzhľadom na jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery.
48. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
49. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanému splácať v splátkach vo výške 50,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým výšku uloženej povinnosti žalovaného a jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery, pričom výšku mesačnej splátky určil tak, aby žalovaný bol schopný povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť a aby postupným pravidelným plnením povinnosti došlo k úhrade oprávnene uplatneného nároku žalobcu.
50. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 2.074,01 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.799,06 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 86,74 %, neúspech žalobcu predstavuje 13,26 % a čistý úspech žalobcu v spore voči žalovanému potom predstavuje 73,48 %. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote pri zohľadnení osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalovaného náhradu trov konania v rozsahu 73,48 %. O výške náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.