Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/48/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Súkromné centrum špeciálno - pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, so sídlom Námestie A. Hlinku 56/1, 034 01 Ružomberok, IČO: 48 484 270, proti žalovanej: Mgr. PhDr. E. E., PhD., nar. XX.XX.XXXX, pobytom F. X/X, XXX XX H., zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Mariánom Prievozníkom, advokátom, so sídlom O. 1, XXX XX O. - mestská časť X. P., v konaní o zaplatenie 4.113 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -445 zo dňa 17. augusta 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -490 zo dňa 03. decembra 2020 a opravným uznesením č.k. -495 zo dňa 22.02.2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. -445 zo dňa 17. augusta 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. -490 zo dňa 03. decembra 2020 a opravným uznesením č.k. -495 zo dňa 22.02.2021 p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami (ďalej len „napadnutý rozsudok“, resp. „rozsudok“) okresný súd žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalobca povinný zaplatiť žalovanej vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 4.113,- Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, ktorá žaloba bola doručená okresnému súdu dňa 15.08.2019. Po skutkovej stránke žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v zmysle zriaďovateľskej listiny, t.j. podľa rozhodnutia zriaďovateľa, ktorým je spoločnosť Nosko Health Prevention, s.r.o., so sídlom Liptovské Sliače, IČO: 36 875 279, zastúpeného MUDr. U. A., M.P.H. a podľa ust. v spojení s , o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je považovaný za neziskovú organizáciu, ktorá bola zriadená na základe , a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Štatutárnym zástupcom je riaditeľ, ktorého vymenúva zriaďovateľ. Žalovaná bola od 1.9.2015 do 30.4.2018 vymenovaná do funkcie štatutárneho zástupcu - riaditeľa žalobcu a zároveň pôsobila od 1.12.2015 aj ako špeciálny pedagóg (pracovná zmluva z 30.11.2015). Od 1.5.2018, z dôvodu podania výpovede žalovanou, zriaďovateľ vymenoval za riaditeľku súčasnú riaditeľku PaedDr. O. O.. Žalovaná fakturovala žalobcovi v januári a februári 2016 za „spracovanie štatistických údajov“ - faktúry č. 2016/5 a 2016/6 zo dňa 2.1.2016 a č. 2016/7, č. 2016/8,

č. 2016/08 až č. 2016/14 zo dňa 17.2.2016 - v celkovej sume 4.113,- Eur, ktoré boli preukázateľne uhradené. Bolo poukázané na konflikt záujmov, keďže tá istá osoba vystupovala na oboch stranách, teda aj za odberateľa a aj za dodávateľa poskytnutých služieb. Žalobca uviedol, že ako riaditeľka, teda vedúci zamestnanec, resp. štatutárny orgán žalobcu v tom čase, kedy došlo k vystaveniu faktúr a ich úhrade, bola žalovaná povinná poskytovať štatistické údaje a zasielať tieto informácie príslušným inštitúciám podľa uzavretých zmlúv tým subjektom a v takej forme a rozsahu, v akom to bolo určené v zmluve o poskytnutí príspevku/dotácie, pretože ak bola taká povinnosť, tak ju mala výlučne iba žalovaná. Za tieto služby bolo žalovanej riadne zaplatené vo forme mzdy, a preto žalobca nevidí dôvod, prečo za tieto činnosti - služby žalovaná fakturovala a dala pokyn na úhradu uvedených faktúr účtovníčkam. Podľa žalobcu ide o duplicitné preplatenie práce, ale najmä ide o bezdôvodné obohatenie. Žalovaná bola povinná zrušiť alebo pozastaviť si od 1.9.2015, t.j. od vymenovania za riaditeľku živnosť, čo vyplýva z povinnosti zriaďovateľa odvolať riaditeľa v prípade, že tak neurobí, a to podľa ust. zákona o štátnej správe v spojení s o výkone vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. Žalovaná ako živnostníčka v období január a február 2016, t.j. vyše 4 mesiace po vymenovaní vystavila 11 faktúr. Živnosť žalovaná pozastavila až od 1.8.2016. K odvolaniu riaditeľky zriaďovateľ neprikročil, lebo o tejto možnosti v tom čase nevedel, ale hlavne nevedel a nebol informovaný žalovanou o skutočnosti, že má stále aktívnu živnosť a už vonkoncom nebol informovaný, že žalovaná fakturuje žalobcovi a žalobca dával príkaz na úhradu takto vystavených faktúr žalovanou. Nekonanie zriaďovateľa podľa žalobcu len dokazuje to, že zriaďovateľ mal plnú dôveru v žalovanej a jej vedení. Podľa žalobcu faktúry, ktorých predmetom bolo „spracovanie štatistických údajov“, nemali byť vôbec vystavené a už vôbec nemali byť uhradené, preto sa žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia tejto sumy spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. ročne, ktorý začne plynúť od nasledujúce dňa po dni, kedy bola daná faktúra uhradená. Úrok z omeškania žalobca požadoval podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších predpisov. Žalovaná do dnešného dňa bezdôvodné obohatenie nevrátila ani napriek výzve žalobcu.

3. Okresný súd poukázal na to, že vo veci vydal dňa 16.10.2019 platobný rozkaz sp.zn. , proti ktorému žalovaná podala odpor. V nadväznosti na uvedené okresný súd uznesením zo dňa 14.11.2019 platobný rozkaz zrušil.

4. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca, na čo nasledovalo vyjadrenie žalovanej zo dňa 15.01.2020, pričom v tomto vyjadrení žalovaná uviedla tie isté skutočnosti ako v odpore proti platobnému rozkazu a ďalej doplnila, že Zmluva o spolupráci zo dňa 22.05.2014 s Katolíckou univerzitou v Ružomberku zakladala dlhodobejšiu spoluprácu a bola uzatvorená na dobu neurčitú. Predpokladala výskum a zber dát štatistických údajov počas dlhšieho obdobia. Až po ich zbere malo nasledovať spracovanie údajov. Okresný súd poukázal na to, že žalobca v podaní doručenom dňa 24.02.2020 uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré uviedol v predchádzajúcich písomných vyjadreniach a k novým skutočnostiam uviedol, že zverejnené tabuľky vznikli na základe čl. III. bod 1. písm. j), k), n) zmluvy o spolupráci, boli zavádzané nové didaktické postupy a nástroje do edukácie žiakov s diagnózou FAS/FASD na materských, základných, stredných a špeciálnych školách, ako aj špeciálno-výchovných zariadeniach v rámci projektu „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD.“ O žiadnej štatistike či výkazoch nebolo v zmluve nič uvedené, a teda, ak to žalovaná robila, robila to nad rámec zmluvy o spolupráci a bez nároku na odmenu.

5. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne uviedol podania žalobcu a žalovanej.

6. Okresný súd poukázal na vykonané dokazovanie, na výsluch sporových strán, výpoveď svedkyne Mgr. O. X., H. P., P. U., oboznámenie sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu, ktoré sú vyjadrené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu v odseku 21. a po zistení skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je opodstatnená.

7. Okresný súd zistil, že rozhodnutím Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 2014-6088/48140 zo dňa 01.10.2014 bolo zaradené do siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky Súkromné centrum špeciálno - pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention, s účinnosťou od 01.09.2015. Zriaďovacou listinou zo dňa 31.08.2015, účinnou od 01.09.2015 bola právnickej osobe Nosko Health Prevention, s.r.o. Liptovské Sliače podľa ust. , , o štátnej správe, školstve a školskej samospráve v znení neskorších

predpisov, vydaná zriaďovacia listina o zriadení Súkromného centra špeciálno - pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention ako nezisková organizácia. Do funkcie riaditeľa žalobcu bola vymenovaná žalovaná od 01.09.2015 do 31.08.2020 na päťročné funkčné obdobie, a to Menovacím dekrétom zo dňa 28.08.2015. Medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená Pracovná zmluva zo dňa 30.11.2015, pričom zamestnávateľ Súkromné centrum špeciálno - pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention prijíma zamestnanca do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu špeciálny a sociálny pedagóg, ktorý v rámci práce mal vykonávať prácu spočívajúcu v špeciálno-pedagogickej a sociálnej diagnostike, špeciálno-pedagogickej a sociálnej terapii, špeciálno-pedagogickej a sociálnej prevencii, vedecko-výskumnú činnosť. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Zároveň v rámci pracovnej zmluvy bol dohodnutý týždenný pracovný čas 37,5 hodiny. Dohodou č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2015 bol upravený nový pracovný čas zamestnanca z 37,5 hodiny týždenne na 22,5 hodín týždenne. Dodatkom č. 2 k pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2016 bol upravený týždenný pracovný čas žalovanej z 22,5 hodiny týždenne na 37,5 hodiny týždenne. Dodatkom č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 01.09.2016 bol upravený týždenný pracovný čas žalovanej z 37,5 hodiny týždenne na 7,5 hodiny týždenne. Dodatkom č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2016 bol upravený týždenný pracovný čas žalovanej z 7,5 hodiny týždenne na 37,5 hodiny týždenne. Dňa 31.05.2018 došlo k ukončeniu pracovného pomeru žalovanej v zmysle a za novú riaditeľku bola Menovacím dekrétom vymenovaná PaedDr. O. O. s účinnosťou od 01.05.2018.

8. Podľa výpisu zo živnostenského registra okresný súd mal za preukázané, že žalovaná vykonávala živnostenské oprávnenie od 14.12.2015. Činnosť bola pozastavená od 01.08.2016 do 01.08.2019 a k ukončeniu živnosti došlo ku dňu 31.05.2019.

9. Podľa listinných dôkazov: faktúrou č. 5/2016 zo dňa 02.01.2016, splatnou dňa 08.10.2016 na sumu 400,- Eur, faktúrou č. 2016/6 zo dňa 02.01.2016, splatnou dňa 08.10.2016 na sumu 400,- Eur, faktúrou č. 2016/7 zo dňa 17.01.2016, splatnou 07.11.2016 na sumu 400,- Eur, faktúrou č. 2016/8 zo dňa 17.01.2016, splatnou dňa 07.11.2016 na sumu 245,- Eur, faktúrou č. 2016/08 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 800,- Eur, faktúrou č. 2016/09 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 280,- Eur, faktúrou č. 2016/10 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 420,- Eur, faktúrou č. 2016/11 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 420,- Eur, faktúrou č. 2016/12 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 180,- Eur, faktúrou č. 2016/13 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 400,- Eur, faktúrou č. 2016/14 zo dňa 17.02.2016, splatnou dňa 31.12.2016 na sumu 168,- Eur vyfakturovala žalovaná žalobcovi jednotlivé sumy za poskytnuté služby, a to spracovanie štatistických údajov z multidisciplinárnej diagnostiky FAS v rámci projektu Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD - zmluva Pedagogická fakulta Katolícka univerzita.

10. Z výpisov J. W. mal okresný súd za preukázané, že predmetné faktúry boli zo strany žalobcu žalovanej uhradené. Zo Zmluvy o spolupráci uzavretej medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Nosko Health Prevention, s.r.o. zo dňa 22.05.2014 okresný súd zistil, že účelom spolupráce zmluvných strán bolo najmä vzájomné koordinované riešenie úloh a aktivít zameraných na diagnostiku, terapiu a prevenciu fetálneho alkoholového syndrómu a jeho spektra (ďalej len FAS/FASD v SR), spoločný výskum FAS/FASD v SR, metodická spolupráca aktivít Nosko Health Prevention a Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity smerujúca k ďalšiemu rozvoju diagnostiky, terapie a prevencie FAS v SR atď.. Zo Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku a Súkromným centrom špeciálno - pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention (žalobcom) zo dňa 01.05.2016, okresný súd zistil, že účelom spolupráce bolo rýchlejšie a vzájomné koordinované riešenie úloh a aktivít, ktoré súvisia s fetálnym alkoholovým syndrómom v SR, dosiahnutie efektívnej komunikácie, smerovanie aktivít Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity a SCŠPP k vytvoreniu možnosti využitia výsledkov oblastí diagnózy FAS, presmerovanie aktivít Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS a SCŠPP k napomáhaniu ďalšieho rozvoja diagnostiky, terapie a prevencie FAS v SR atď.. Predmetná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

11. Z listu Katolíckej univerzity v Ružomberku zo dňa 20.11.2019 okresný súd zistil, že predmetná zmluva bola ukončená dňa 06.07.2018. Z ďalších listinných dôkazov okresný súd mal za preukázané, že v zmysle týchto zmlúv o spolupráci prebiehal projekt Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD od roku 2014 až do roku 2018 (projekt KEGA). Z projektu KEGA mal

okresný súd za preukázané, že na predmetnom projekte ako spoluriešiteľ bola vedená PhDr. E. E. ako zástupca vedúceho projektu. Cieľom projektu bol prínos a realizácia edukačných stratégií potrebných pre vzdelávanie a výchovu žiakov materských, základných, stredných a špeciálnych škôl a žiakov v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie s diagnózou fetálny alkoholový syndróm a jeho spektrum. Žalobca jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavené žalovanou ako živnostníčkou uhradil, ale považoval ich za bezdôvodné obohatenie zo strany žalovanej z dôvodu, že ide o konflikt záujmov žalovanej, ktorá vystupovala v právnych vzťahoch za odberateľa ako aj dodávateľa. Žalovaná bola podľa žalobcu povinná štatistické údaje spracovať v rámci svojho pracovného pomeru, za výkon týchto činností podľa žalobcu tento platil mzdu, žalovaná si nepozastavila živnosť, čím mala porušiť ust. zákona o štátnej správe v spojení s o výkone vo verejnom záujme. Žalovaná ako živnostníčka vystavila za 4 mesiace 11 faktúr a následne si od 01.08.2016 pozastavila živnosť a zriaďovateľ o týchto skutočnostiach a faktúrach nemal žiadnu vedomosť.

12. Okresný súd poukázal na procesnú obranu žalovanej, ktorá spočívala v tvrdení, ako aj z preukázaných listinných dôkazov v tom, že žalovaná spracovala štatistické údaje v rámci projektu Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD. Riešila výskumný projekt, ktorý sa realizoval na základe spolupráce medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Nosko Health Prevention s.r.o. na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 22.05.2014 a následne ďalšej Zmluvy o spolupráci uzatvorenej už medzi Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity v Ružomberku a žalobcom zo dňa 01.05.2016. Žalovaná, hoci predmetné zmluvy nepodpísala, ale podieľala sa na tejto výskumnej činnosti, čo vyplýva aj z projektu KEGA (listinných dôkazov), kde žalovaná vystupuje ako zástupca vedúceho projektu. V súvislosti s týmito zmluvami Katolícka univerzita v Ružomberku prenajala zriaďovateľovi žalobcu nebytové priestory za účelom, že sa v nich zriadi Centrum diagnostiky a prevencie FAS - CPPP a P a Centrum diagnostiky a prevencie FAS CŠPP na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku. V nadväznosti na tento projekt podľa žalovanej bol zriadený žalobca ako Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention. Z ďalšieho vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že dohoda medzi ňou a zriaďovateľom MUDr. A. bola v roku 2014, na základe ktorej sa mohol podať projekt KEGA, ako aj žiadosť na mesto o zriadenie školských zariadení pod Nosko Health Prevention s.r.o..

13. Z Dohody o vykonávaní prác a pracovnej činnosti uzatvorenej medzi Nosko Health Prevention s.r.o. a E. E. zo dňa 16.12.2013, 31.03.2015 a 30.04.2014 vyplynulo, že žalovaná mala vykonávať práce ako koordinátor a metodik Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS. Z ďalších listinných dôkazov, a to projekt Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD 2016 zo dňa 02.05.2016 vyplynulo, že spolupracujúcou inštitúciou bolo Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Nosko Health Prevention a zo spolupráce pri naplňovaní cieľov 1, 2, 3, 4 išlo hlavne o diagnostické a poradenské, ako aj prekladateľské služby pri didaktických nástrojoch z USA, Kanady a Európy, vytvorených vedeckých príspevkov a monografiách. Malo ísť o rozsiahly projekt, na ktorom participovalo množstvo rôznych subjektov, z ktorých jedným z nich bol aj žalobca. Spracovateľom a hlavným riešiteľom celého projektu bola žalovaná.

14. Zo správy k čerpaniu dotácie grantu pre Centrum diagnostiky, terapie a prevencie FAS zo dňa 31.01.2017 okresný súd zistil, že žalobca sa uvádza ako spoluriešiteľ projektu, ktorý participoval v rozsahu 600 hodín a žalovaná v rozsahu 1.200 hodín ako hlavný riešiteľ. Z faktúr č. 012016, č. 012017 vystavených žalobcom pre Katolícku univerzitu v Ružomberku vyplynulo, že ich predmetom boli odborné služby, poskytnutie odborných zamestnancov do multidisciplinárnej diagnostiky FAS klientov realizovaných v rámci projektu Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD. Tieto faktúry boli vystavené O. X. - účtovníčkou žalobcu. Z výpisov účtov F. W. mal okresný súd za preukázané, že žalovaná vyplatila pani P. sumu 300,- Eur dňa 23.09.2016, G. O. dňa 18.11.2016 sumu 245,- Eur, 08.11.2016 sumu 280,- Eur a 06.01.2017 sumu 180,- Eur, za práce, ktoré vypracovali v rámci projektu, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výpovede svedkyne Mgr. O. X., ktorá potvrdila, že P. k nim nastúpila do práce a uzatvorila s ňou dobrovoľnícku zmluvu, pričom boli vystavené faktúry na zaplatenie jej mzdy. Pokiaľ išlo o jednotlivé faktúry, ktoré boli vystavené žalovanou, k týmto sa nevedela vyjadriť. Faktúry, ktoré boli vystavené žalovanou žalobcovi na jej príkaz boli uhradené účtovníčkou P. U..

15. Okresný súd poukázal na ust. , , .

16. Okresný súd uviedol, že vo svojich ustanoveniach inštitút bezdôvodného obohatenia neupravuje. Právna úprava bezdôvodného obohatenia je obsiahnutá v , ktorá sa aplikuje aj na obchodno-právne vzťahy. Bezdôvodné obohatenie v je konštatované ako záväzkovo-právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaní plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho to získal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. I keď k bezdôvodnému obohateniu podľa ust. dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateľa rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti.

17. Okresný súd poukázal na to, že žalovaná vyfakturovala žalobcovi v januári a februári 2016 za spracovanie štatistických údajov faktúry č. 2016/5 a č. 2016/6 zo dňa 02.01.2016 a faktúry č. 2016/7, č. 2016/08 zo dňa 17.01.2016, č. 2016/9 až č. 2016/14 zo dňa 17.02.2016 v celkovej sume 4.113,- Eur, ktoré jej boli aj žalobcom uhradené. Okresný súd poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaná fakturovala žalobcovi faktúry neoprávnene, a to z dôvodu, že existuje konflikt záujmov žalovanej, ktorá vystupovala v právnych vzťahoch za odberateľa ako aj dodávateľa, podľa žalobcu žalovaná bola povinná štatistické údaje spracovávať v rámci svojho pracovného pomeru, za výkon ktorých činností žalobca jej platil mzdu. Ďalšej žalobca uviedol, že žalovaná si nepozastavila živnosť, čím mala porušiť ust. zákona o štátnej správe v spojení s o výkone vo verejnom záujme. Žalovaná ako živnostníčka vystavila za 4 mesiace 11 faktúr a následne si dňa 01.08.2016 pozastavila živnosť a zriaďovateľ o týchto skutočnostiach a faktúrach nemal žiadnu vedomosť.

18. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že na základe spolupráce medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Nosko Health Prevention, s.r.o. bola realizovaná spolupráca, predmetom ktorej bolo vzájomné koordinované riešenie úloh a aktivít zameraných na diagnostiku, terapiu a prevenciu fetálneho alkoholového syndrómu a jeho spektra (ďalej len FAS/FASD v SR), spoločný výskum FAS/FASD v SR, metodická spolupráca aktivít Nosko Health Prevention a Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity smerujúca k ďalšiemu rozvoju diagnostiky, terapie a prevencie FAS v SR a ďalšie rozsiahle spektrum rôznych činností. Predmetná Zmluva bola uzatvorená dňa 22.05.2014 a bola uzatvorená na dobu neurčitú. Následne bola uzatvorená ďalšia Zmluva o spolupráci medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a žalobcom zo dňa 01.05.2016. Účelom spolupráce bolo rýchlejšie a vzájomné koordinované riešenie úloh a aktivít, ktoré súvisia s fetálnym alkoholovým syndrómom (ďalej len FAS v SR), dosiahnutie efektívnej komunikácie, smerovanie aktivít Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity a SCŠPP k vytvoreniu možnosti využitia výsledkov oblasti diagnózy FAS, presmerovanie aktivít Centra diagnostiky, terapie a prevencie FAS na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity a SCŠPP k napomáhaniu ďalšieho rozvoja diagnostiky, terapie a prevencie FAS v SR atď..

19. Z výpovede žalovanej mal okresný súd preukázané, že dohoda medzi ňou a MUDr. A. prebehla v roku 2014, na základe ktorej sa podal aj projekt KEGA a žiadosť na mesto na zriadenie školských zariadení, ktorých zriaďovateľom bol Nosko Health Prevention, s.r.o.. Uvedené skutočnosti vyplývali aj z uznesenia mestského zastupiteľstva z 30.04.2014, kde súhlasili so zriadením Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva a Súkromného centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, ktorých zriaďovateľom je Nosko Health Prevention od 01.09.2015 a zo žiadosti, ktorú za MUDr. A. podala Mgr. E. E.. Žalovaná ďalej uviedla, že v rokoch 2015 až 2016 reálne vykonávala činnosti, ktoré boli predmetom fakturácie, t.j. spracovávala štatistické údaje v rámci projektu Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD, čo vyplynulo aj z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli (Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD 2015, projekt KEGA, kde vedúcou projektu bola žalovaná).

20. Z listinných dôkazov bolo zrejmé, že žalovaná bola u žalobcu zamestnaná ako špeciálny a sociálny pedagóg na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015, pričom jej práca spočívala v

špeciálno-pedagogickej a sociálnej diagnostike, špeciálno-pedagogickej a sociálnej terapie, špeciálno- pedagogickej a sociálnej prevencie, vedecko-výskumnej činnosti. Nevyplynulo to, že náplňou práce žalovanej bola aj povinnosť spracovať štatistické údaje z multidisciplinárnej diagnostiky FAS v rámci projektu Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že tieto činnosti budú zo strany žalovanej fakturované žalobcovi z dôvodu, že žalobca si potreboval znížiť svoje odvodové povinnosti, teda žalobca v istom čase znížil pracovný úväzok žalovanej a vzniknutý rozdiel mu žalovaná fakturovala. Tieto tvrdenia žalovanej zo strany žalobcu neboli žiadnymi dôkazmi spochybnené a štatutárny zástupca žalobcu nevedel odôvodniť dôvody zníženia pracovného úväzku, okrem toho, že mala byť v tom čase žalovaná zamestnaná na plný úväzok na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Okresný súd mal za preukázané podľa výpisov účtu z F. W., že žalovaná uhrádzala časti súm G. O. a X. P., ako dobrovoľníkom pracujúcim pre žalobcu. Žalovaná nikdy nebola v pozícii zamestnankyne alebo riaditeľky povinná takéto platby zo svojho účtu za činnosti vykonané pre žalobcu vyplácať. Tieto skutočnosti, že X. P. boli vyplatené peniaze za dobrovoľnícku činnosť vyplývali aj z výpovedí svedkyne Mgr. O. X.. Pokiaľ išlo o ďalšiu namietanú skutočnosť vzniku bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu, že žalovaná si nepozastavila činnosť, čím mala porušiť ust. zákona o štátnej správe v spojení s o výkone vo verejnom záujme, k tomu okresný súd uviedol, že žalovaná tým, že si nepozastavila živnosť, neporušila žiadne uvedené ustanovenia. o výkone správ vo verejnom záujme sa vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce so zamestnávateľom, ktorí sú uvedení v až d) predmetného zákona. Podľa okresného súdu žalobca nie je osobou v zmysle zákonnej citácie, jedná sa o súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktorého zriaďovateľom je spoločnosť s.r.o., teda právnická osoba. Zákaz vykonávať živnosť nevyplynula žalovanej ani z pracovnej zmluvy, ani priamo z tohto uvedeného zákona. Okresný súd konštatoval, že žalovaná uniesla dôkazné bremeno, pretože preukázala listinnými dôkazmi, že na základe participácie na projekte Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD pracovala na predmetnom projekte, zbierala štatistické údaje, vypracovala analýzy podľa predložených listinných dôkazov a tieto údaje odovzdávala žalobcovi.

21. Okresný súd mal z výpovede svedkyne Mgr. O. X. za zistené, že pracovala ako účtovníčka u žalobcu od polovice apríla 2016 a do tejto pozície bola zaradená až do augusta 2016. Potom zaučovala ďalšiu svedkyňu P. U., ktorá pracovala od augusta 2016 do konca roka. Svedkyňa P. U. potvrdila, že faktúry boli vystavené žalovanou a boli aj riadne zaúčtované a vyplatené. Príkaz na ich úhradu dala žalovaná. Z výpovede svedkyne H. P. okresný súd mal za preukázané, že vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť Nosko Health Prevention, s.r.o. a keď vznikli centrá v septembri 2015, do účtovníctva boli účtované výdavky za materiál, služby a mzdy, ktoré sa týkali centier. Toto účtovanie bola nadpráca a netýkala sa priamo účtovania Nosko Health Prevention, s.r.o.. Svedkyňa nepoprela skutočnosť, že nekomunikovala ohľadne účtovacích vecí s pani M. zo N., pretože keď došlo k zriadeniu centier, bola to pre ňu nová skutočnosť, s ktorou z hľadiska účtovníctva dovtedy nepracovala a bola to pre ňu neznáma oblasť. Z predloženého e-mailu pani M. mal okresný súd za preukázané, že jej boli položené otázky ohľadne preúčtovania mzdových a ostatných prevádzkových výdavkov, ktoré boli na strane zriaďovateľa ešte pred zriadením CŠPP a CPPPaP, či zriaďovateľ môže fakturovať nejaké sumy, prípadne „zriaďovateľské kompetencie“ atď.. Z e-mailovej komunikácie pani P. zo dňa 09.12.2015 adresovanej žalovanej a súčasne aj MUDr. A. mal okresný súd za preukázané, že pani P. komunikovala s daňovou poradkyňou, kde jej uviedla, že NHP s.r.o. nebola oprávnená fakturovať niektoré vzdelávacie služby viazané na vznikajúce CŠPP Nosko Health Prevention, a preto jej bolo odporučené, aby sa to uskutočňovalo priamo v rámci školských zriadení. Takisto, pokiaľ išlo aj o mzdové náklady, malo sa to robiť v zmluve o dočasnom pridelení zamestnancov, takže refakturácia mzdových nákladov podliehala DPH. Z tohto okresnému súdu vyplynulo, že MUDr. A. ako štatutár mala mať vedomosti o došlej fakturácii. Okresný súd poukázal na to, že vyjadrenie žalovanej ohľadom dohody o spôsobe účtovania ako na živnostníčku, aj so zreteľom na zníženie pracovného úväzku vyzneli vierohodne, pretože z výpisu zo živnostenského registra okresný súd zistil, že žalovaná začala vykonávať živnosť od 14.12.2015.

22. Okresný súd uzavrel, že zo strany žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem tvrdení nepredložil taký listinný dôkaz, ktorý by tvrdenia žalovanej spochybnil. Žalobca nepreukázal, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, resp. plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

23. K námietke premlčania okresný súd uviedol, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou posúdil podľa , keďže žalobca nie je subjektom verejného práva, tak ako to má na mysli ust. , Obchodné zákonníka. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, alebo sa na jeho úkor obohatil (ide o subjektívnu lehotu). Všeobecná premlčacia lehota je trojročná. Žalobca menoval do funkcie novú riaditeľku PaedDr. O. O. menovacím dekrétom na pozíciu riaditeľky dňa 01.05.2018, preto podľa názoru okresného súdu sa žalobca mohol od tohto dátumu dozvedieť okolnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na úkor žalobcu obohatil. Ak bola žaloba podaná Okresnému súdu Ružomberok dňa 15.08.2019, tak potom nedošlo k premlčaniu uplatňovaného nároku. Okresný súd však zistil, že na strane žalovanej nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. a , . V konaní pred okresným súdom bola úspešná žalovaná, preto žalovanej bol proti žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal riadnym spôsobom navrhnuté dôkazy, a tým došlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Žalobca poukázal na to, že žalovaná bola v pracovno-právnom vzťahu s Katolíckou univerzitou, v pracovnoprávnom vzťahu so zriaďovateľom žalobcu, ktorým je spoločnosť Nosko Health Prevention, s.r.o. a v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom, ako štatutár - riaditeľ žalobcu a nakoniec podľa tvrdenia žalovanej ako dodávateľ žalobcu v roli fyzickej osoby - podnikateľa (živnostníka). Spornou skutočnosťou medzi stranami je to, že žalovanej ako živnostníčke bola vyplatená zo strany žalobcu na jej vlastný pokyn v pozícii zamestnanca a štatutára žalobcu celková suma 4.113 Eur, a to na základe faktúr vystavených žalovanou za „Odborné služby spracovania štatistických údajov z multidisciplinárnej diagnostiky FAS, v rámci projektu Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD - zmluva s Pedagogickou fakultou Katolíckej univerzity“. Žalobca uviedol, že popiera akúkoľvek ústnu dohodu medzi ním (MUDr. A. ako osobou reprezentujúcou zriaďovateľa) a žalovanou, ktorá by zakladala právny titul plnenia. Existenciu ústnej dohody nepotvrdil žiaden zamestnanec žalobcu a o jej existencii nemali vedomosť ani subjekty zabezpečujúce účtovníctvo žalobcu a zriaďovateľa. Podľa žalobcu predmetom fakturácie a následnej platby v prospech žalovanej bola služba, ktorá ani de-facto nebola dodaná a ani dodaná nemohla byť. Zmluva medzi žalobcom a katolíckou univerzitou, na ktorú sa fakturácia odvoláva a na základe ktorej mala byť služba poskytnutá, bola uzatvorená až dňa 1.5.2016, teda dávno po tom, ako bola služba vyfakturovaná. Aj zo Správy katolíckej univerzity k čerpaniu príspevku pre Projekt TOPVAR 2016, ktorú predložila žalovaná, vyplýva, že aktivity programu FASD boli vykonávané od septembra 2016 do júna 2017 a nie v období pred vystavením faktúr január a február 2016. Podľa žalobcu žalovaná predkladala v konaní rôzne dodatočne vyfabrikované kompiláty, ktoré však neboli spracovaním štatistických údajov z diagnostiky FAS a ktoré ani žalobca neevidoval ako predmet dodania. Úhradu faktúr žalovaná v priebehu konania menila v závislosti od toho, ako ich žalobca dôkazmi vyvracal. Žalobca zdôraznil, že nie on, ale žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o existencii dohody, ktorá ju oprávňovala na účtovanie a úhradu platieb v jej prospech. Žalovaná podľa žalobcu úmyselne zneužila svoje postavenie riaditeľky tým, že dodatočne vyfabrikovala predmet fakturácie a samotné faktúry, pričom dodatočne a neoprávnene dala pokyn na ich zavedenie do účtovníctva, ako aj dala pokyn na ich úhradu sama sebe, a to za účelom bezdôvodného obohatenia sa. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe čoho okresný súd dospel k takému záveru, ako vyjadril v odseku 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku a nie je zrejmé, prečo zobral do úvahy len jednostranné vyhlásenie žalovanej a nebolo zrejmé, aká dohoda a s akým obsahom k predmetu sporu bola preukázaná. Okresný súd svoje závery oprel len o tvrdenia žalovanej. Okresný súd podľa žalobcu vychádzal len z tvrdení žalovanej a nezobral do úvahy to, že v konaní bolo preukázané, že Projekt KEGA 2015 sa nerealizoval a nemohol byť dôvodom fakturácie. Okresný súd prehliadol tvrdenia a predložené dôkazy, ktoré predložil žalobca okresnému súdu krátkou cestou dňa 17.8.2020 na pojednávaní, ktoré okresný súd založil do spisu (č.l. 437-439 spisu).

26. Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia, pokiaľ okresný súd konštatoval, že existovala dohoda medzi žalobcom a žalovanou ako právny dôvod, na základe ktorého malo dôjsť k spornému plneniu, pričom vychádzal z bližšie nešpecifikovanej výpovede žalovanej. Okresný súd neuviedol ani čo malo byť obsahom dohody podľa jeho zistenia vo vzťahu k oprávnenosti fakturácie. V konaní podľa žalobcu nebolo

preukázané fakturované plnenie - spracované štatistické dáta teda to, za čo konkrétne má žalobca zaplatiť.

27. Okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že činnosti, ktoré žalovaná fakturovala, boli reálne dodané. Nesprávne konštatoval okresný súd, že žalovaná pre žalobcu poskytovala spracovanie štatistík. Okresný súd prehliadol, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k uvedenému, pretože Projekt KEGA 2015 nebol realizovaný. K skutočnej aktivite mohlo dôjsť až po podpore Projektu TOPVAR 2016 zo strany sponzorov v roku 2016 a na základe Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a Katolíckou univerzitou zo dňa 1.5.2016. Okresný súd prehliadol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva medzi žalobcom a Katolíckou univerzitou, na ktorú sa fakturácia žalovanej odvoláva a na základe ktorej mala byť služba poskytnutá, bola uzatvorená až 1.5.2016, teda dávno po dátume vystavenia faktúr. Okresný súd podľa žalobcu prehliadol, že neboli v konaní predložené žiadne spracované štatistické údaje z vykonávanej diagnostiky, ktoré mala poskytnúť žalovaná žalobcovi. Okresný súd prehliadol, že žalobca a ani žalovaná nedisponuje žiadnym formálnym dokladom, ktorý by potvrdzoval prevzatie spracovaných štatistických údajov, ktoré sú fakturované. Okresný súd sa nevysporiadal ani s rozporom, kedy z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zo „Správy Katolíckej univerzity k čerpaniu príspevku Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD“, ktorú predložila sama žalovaná, vyplynulo, že aktivity programu FAS boli vykonávané od septembra 2016 do júna 2017 a nie v období pred vystavením faktúr január - február 2016.

28. Žalobca mal za to, že okresný súd dospel k zmätočnému, nepravdivému záveru, čo bolo vlastne predmetom a dôvodom fakturácie žalovanej. Okresný súd dospel k protichodnému záveru, že predmetom fakturácie boli činnosti, ktoré mala vykonať žalovaná pre zriaďovateľa v roku 2015, avšak mali byť preúčtované na žalobcu. Na inom mieste okresný súd dospel k záveru, že predmetom fakturácie boli činnosti žalovanej v rámci Projektu KEGA 2015 alebo vyvodil, že predmetom dohody bolo aj vyplácanie dobrovoľníkov pracujúcich pre žalobcu. Podľa žalobcu ku skutočnej aktivite došlo až v rámci projektu TOPVAR 2016 a až po jeho podpore zo strany sponzorov v roku 2016 a podľa Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a katolíckou univerzitou zo dňa 1.5.2016 mohli byť vykonávané aktivity, činnosti. Žalovaná si preto mohla až následne a nie v januári a vo februári 2016 fakturovať činnosti. Projekt KEGA 2015 nebol schválený a realizovaný, takže ani aktivity zo strany žalovanej nemohli existovať a ani neexistovali. Podľa žalobcu ani v rozsudku, ktorý napadol odvolaním, nie je jasný záver, čo a hlavne kedy presne žalovaná mala podľa dohody plniť a čo a kedy aj plnila.

29. Podľa žalobcu okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že podľa pracovnej zmluvy žalovaná nemala povinnosť pre žalobcu vykonávať činnosti, ktoré podľa nej boli dôvodom fakturácie. Pokiaľ by aj žalobca pripustil, že žalovaná spracovávala nejaké štatistické údaje v rámci výskumu pre žalobcu, tak žalovanej vyplývala táto činnosť/povinnosť z uzatvorenej pracovnej zmluvy, pretože z pracovnej zmluvy vyplývala náplň vykonávať vedecko-výskumnú činnosť, pod ktorú možno subsumovať aj spracovanie štatistických údajov. Neobstál preto záver okresného súdu, podľa ktorého z pracovnej náplne žalovanej nevyplýva, že náplňou práce žalovanej bola aj povinnosť spracovať štatistické údaje z multidisciplinárnej diagnostiky FAS v rámci projektu Transfer aplikácie edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD.

30. Okresný súd dospel k nesprávnemu záveru o tom, že Projekt KEGA 2015 prebiehal, čo malo podporiť záver, že činnosti žalovanej na ňom boli predmetom fakturácie. Okresný súd prehliadol skutočnosť, že Projekt KEGA 2015 nebol realizovaný, keďže nebol podporený Kultúrnou a edukačnou grantovou agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, o čom predložil žalobca dôkaz. Opätovne žalobca zopakoval, že ku skutočnej aktivite v rámci projektu mohlo dôjsť až po podpore Projektu TOPVAR 2016 zo strany sponzorov v roku 2016 a na základe Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a Katolíckou univerzitou z 1.5.2016.

31. Žalobca uviedol, že okresný súd prehliadal nezrovnalosti už v samotnej formálnej stránke fakturácie a dospel k formalistickému záveru, že tieto faktúry boli riadne zaúčtované. Okresný súd ďalej dospel k nesprávnej domnienke, že fakturácia mala slúžiť na preúčtovanie alebo vyúčtovanie činností žalovanej, ktoré neboli alebo nemohli byť vyplatené žalovanej. Pokiaľ by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok práve s poukázaním na tento dôvod fakturácie, tak by to predstavovalo potvrdenie dvojnásobného vyplatenia odmeny žalovanej, a to vo forme mzdy za prácu/činnosť (za spoluúčasť na zriaďovaní žalobcu vykonanú v rokoch 2014 a 2015), ako aj vo forme preplatených sporných faktúr. Nesprávnosť záverov

okresného súdu je aj v tom, že mal za preukázané, že žalovaná spracovávala štatistické údaje v rámci citovaných projektov Projekt KEGA 2015/Projekt TOPVAR 2016 (teda štatistiky diagnostiky detí), čo malo podporovať oprávnenosť fakturácie. Podľa žalobcu okresný súd v súvislosti s činnosťou žalovanej ako zamestnankyne žalobcu a zriaďovateľa prehliadol, že činnosti, ktoré žalovaná vykonávala, boli väčšinou administratívne úkony a súviseli so zriadením žalobcu, pretože žalovaná nemala a ani do dnešného dňa nemá odborné vzdelanie na to, aby vykonávala diagnostiku detí, čiže ani keď bola zamestnaná ako špeciálny pedagóg u žalobcu, nevykonala sama ani jednu diagnostiku dieťaťa s podozrením na FASD. Nemala podľa žalobcu teda aké dáta vyhodnocovať. Zo skutočnosti, že na prípravu podkladov pre zriadenie žalobcu potrebovala zbierať nejaké údaje, nemožno vyvodiť, že spracovávala štatistiky diagnostiky detí v rámci uvedených projektov. Ak diagnostika neprebiehala, nemohli existovať štatistiky, a ak neexistovali štatistiky, nemohlo byť vykonané ani ich spracovanie.

32. Nesprávne sú aj závery okresného súdu o predložených dokladoch žalovanou ako dôkaz fakturovaného plnenia žalovanou. Podľa žalobcu viaceré dokumenty sú len zoznamy, ktoré vygenerovali evidenčné informačné systémy žalobcu a vôbec nevznikli tvorbou žalovanej. Okresný súd z predložených dokladov žalovanou vyvodil záver o dôkaze existencie fakturovaného plnenia zo strany žalovanej. Okresný súd sa nezaoberal tým, kto je autorom listín predložených žalovanou. Ani na jednej z týchto listín nie je podpísaná žalovaná.

33. V závere odvolania žalobca poukázal na zhrnutie odvolacích dôvodov, námietku nesprávnych skutkových zistení, záver okresného súdu len z tvrdení, ktoré uviedla žalovaná. Podľa žalobcu výsledky dokazovania preukázali to, že úhrada vo výške 4.113 Eur bola vykonaná v prospech žalovanej bez právneho titulu na základe dodatočne vystavených faktúr, fakturovaný predmet dodania nebol poskytnutý, žalovanej nevznikol nárok na úhradu. Žalobca navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom zvoleného zástupcu. Žalovaná mala za to, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok okresného súdu považovala za vecne správny. Okresný súd odôvodnil zamietnutie žaloby tým, že nebolo preukázané, že by sa fakturácia uskutočnila bez dohody strán sporu. K fakturácii došlo za súčasného zníženia pracovného úväzku žalovanej u žalobcu, a to najprv na 22,5 hodín týždenne od 01.01.2016 a následne na 7,5 hodín týždenne od 01.09.2016, pričom žalovaná pre žalobcu aj po týchto dňoch naďalej reálne vykonávala tú istú prácu ako zamestnanec, ako štatutár žalobcu, a súčasne popri tom aj práce na projekte „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD“ v spolupráci s Katolíckou univerzitou v Ružomberku a ďalšími inštitúciami.

35. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že sa podieľala na obidvoch projektoch, ktoré sa realizovali v spolupráci s Katolíckou univerzitou v rokoch 2014 až 2016. Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, že za tieto činnosti dostávala plat v rámci Katolíckej univerzity a zároveň mzdu od žalobcu ako zriaďovateľa a že ešte aj fakturovala ako živnostníčka. Tieto tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce, nepravdivé. Žalovaná za tieto projekty nedostávala žiadnu odmenu ako zamestnanec, či už od univerzity alebo od žalobcu. Nebolo súčasťou jej pracovnej náplne zamestnanca sa na týchto projektoch zúčastňovať. Žalovaná bola zamestnaná u žalobcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2015 ako špeciálny a sociálny pedagóg, nie ako projektový manažér. Náplňou práce žalovanej, dojednanou v pracovnej zmluve, nebolo spracúvanie štatistických údajov v rámci projektu „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD“. Za výkon funkcie štatutára nedostávala žalovaná žiadnu odmenu nad rámec svojej pracovnej zmluvy. Žalovaná poukázala na Záverečnú správu k čerpaniu dotácie k projektu zo dňa 31.01.2017, kde sa uvádza rozsah prác p. E. v riešiteľskej kapacite 1.200 hodín, a rozsah prác žalobcu 600 hodín, čo sú tiež najmä hodiny vynaložené žalovanou a toto by sa zjavne nedalo stihnúť pri pracovnej dobe 1,5 hodiny denne.

36. Žalovaná uviedla, že bolo to výlučne v dôsledku činnosti žalovanej, že žalobcovi sa naskytla možnosť nechať si preplatiť časť mzdových nákladov za žalovanú ako zamestnanca prostredníctvom projektu „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD“, ktorý žalovaná pripravila a bola jeho hlavným riešiteľom, a súčasne sa tým vyhnúť povinnosti platiť za žalovanú odvody. Žalobca nijakým spôsobom neobjasnil, prečo žalovanej znížil v tomto období úväzok na jednu štvrtinu, keď sa rozsah jej práce neznížil, ale naopak zvýšil. K takémuto konaniu nebola žalovaná z pozície zamestnanca oprávnená samostatne, ale každé zníženie pracovného úväzku podpisovala za žalobcu

ako zamestnávateľa MUDr. U. A.. Žalovaná by nikdy nesúhlasila so znížením úväzku, a tým pádom zákonite aj svojej mzdy, pri nezmenenom rozsahu práce, ak by súčasne s tým nebolo dohodnuté, že vzniknutý rozdiel bude fakturovaný žalobcovi, čo sa aj stalo, a to s plným vedomím žalobcu, ktorý tieto faktúry prevzal, zaplatil, riadne zaúčtoval, a použil ich na zníženie svojho daňového základu v daňovom priznaní za rok 2016.

37. Žalobca uhradené faktúry interpretuje ako bezdôvodné obohatenie, avšak doposiaľ neobjasnil, v čom má vo všeobecnosti spočívať „obohatenie“ zamestnanca, ktorému sa zníži úväzok a vzniknutý rozdiel v mzde zamestnávateľovi fakturuje. Žalovaná nemala z takéhoto postupu žiaden prospech. Prospech mal žalobca, ktorému tieto náklady boli dokonca preplatené v rámci projektu. Nemohlo dôjsť k obohateniu „na úkor“ žalobcu, pretože keby nebolo faktúr, tak by žalobca nemal čo zúčtovať v rámci projektu.

38. K tvrdeniu žalobcu, že faktúry sú spochybnené, pretože boli do účtovníctva zaradené až v poslednom kvartáli roku 2016 a nie priebežne podľa dátumu vystavenia, žalovaná uviedla, že práve aj z tejto skutočnosti vyplýva, že sa fakturácia uskutočnila v záujme žalobcu, a nie žalovanej. Bol to žalobca, ktorý si vzhľadom na blížiaci sa koniec účtovného obdobia potreboval znižovať na poslednú chvíľu daňový základ takýmto spôsobom, resp. ktorý potreboval vzhľadom na blížiaci sa koniec projektu takto vyrábať náklady.

39. Žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že predmetom fakturácie je služba, ktorá žalobcovi nebola dodaná. Žalovaná preukázala množstvom listinných dôkazov, že v období rokov 2015 a 2016 spracúvala štatistické údaje pre žalobcu a vykonávala súčasne množstvo ďalších činností. Poukázala na desiatky tabuliek a rôznych štatistických výkazov, ako aj ďalších listinných dôkazov. V Záverečnej správe k čerpaniu dotácie k projektu zo dňa 31.01.2017 sa uvádza rozsah prác p. E. v riešiteľskej kapacite spolu 1.800 hodín, z ktorých podstatná časť sa týkala práve spracovania štatistických údajov. Žalovaná poukázala na samotné konanie a správanie sa žalobcu, ktorý neobjasnil, prečo jej znížil úväzok v čase, kedy boli najrozsiahlejšie práce na projekte, a prečo ňou vystavené faktúry bez akýchkoľvek výhrad zaúčtoval vo svojom účtovníctve a ich uhradil.

40. K vykonanému dokazovaniu žalovaná uviedla, že na základe listinných dôkazov bolo preukázané, že spolupráca medzi zriaďovateľom žalobcu a Katolíckou univerzitou v Ružomberku, ktorá sa týkala detí s diagnózou FAS/FASD, sa začala ešte v roku 2014, napr. Zmluvou o spolupráci zo dňa 22.05.2014, Zmluvou o nájme nebytových priestorov z 31.03.2014, Stanoviskom mesta Ružomberok k samotnému zriadeniu žalobcu ešte z roku 2014. Nie je pravdivé tvrdenie, že fakturácia nemá premietnutie v reálnosti poskytnutých plnení. Prílohou k písomnému podaniu zo dňa 10.08.2020 sú tabuľky a ďalšie výstupy zo spracovania štatistických údajov. Podľa listinného dôkazu Záverečná správa k čerpaniu dotácie zo dňa 31.01.2017 sa uvádzajú práce p. E. ako hlavného riešiteľa projektu v rozsahu 1.200 hodín a rozsah práce žalobcu 600 hodín, ktoré boli rovnako vynaložené najmä žalovanou. Žalobca a p. A. sa v priebehu celého dokazovania nevedeli vyjadriť, čo sa vlastne robilo v rámci projektu, ani k okolnostiam spolupráce s Katolíckou univerzitou, ktorá preukázateľne prebiehala od roku 2014. V roku 2016 došlo k zníženiu pracovného úväzku žalovanej postupne až na 1,5 hodiny denne, čo je v priamom rozpore s tým, čo tvrdí žalobca. Ak by projekt bol súčasťou pracovných povinností žalovanej, tak by neexistoval žiaden dôvod, aby sa jej práve v tomto období znižoval úväzok. Opätovne zopakovala žalovaná, že celkový rozsah činnosti žalovanej na projekte bol približne 1.800 hodín, čo evidentne pri 7,5 hodinovom týždennom úväzku by sa nedalo stihnúť, obzvlášť, ak žalovaná súčasne pôsobila u žalobcu ako pedagóg.

41. Ak žalobca namietal, že projekt KEGA z roku 2015 nebol realizovaný, a že k skutočnej aktivite na projekte došlo až v roku 2016, k tomuto žalovaná uviedla, že práve preto je zníženie úväzku žalovanej a fakturácia z roku 2016 a nie z roku 2015. Žalovanej preto nebola známa relevancia tejto výhrady. Žalovaná poukázala na to, že predmetom fakturácie nebola diagnostika FAS, ale spracovanie štatistických údajov. Diagnostika zjavne nie je to isté, čo spracovanie štatistických údajov a z právneho poriadku, ani zo žiadnych iných predpisov alebo metodických postupov nevyplýva žiadna požiadavka, aby štatistické údaje mohol spracúvať len niekto, kto ich predtým sám diagnostikoval. Spravidla vstupné údaje do štatistiky pochádzajú od určitých pôvodcov, ktorými môžu byť napr. aj lekári, ale ďalej používať a spracúvať tieto štatistiky môžu aj iné osoby. Štatistiky môžu byť spracúvané na rôzne účely, nielen medicínske, ale aj pedagogické. Podľa žalovanej skutočnosť je taká, že mala kvalifikáciu na spracovanie štatistických údajov a dokonca aj na diagnostiku FASD (nie FAS). Žalovaná má certifikát z USA na vykonávanie diagnostiky FASD, presne taký istý ako má p. A.. Súčasne spracúvanie štatistických údajov

k tejto téme v rozsahu, v akom sa realizovali projekty s Katolíckou univerzitou v rokoch 2015 a 2016, nebolo súčasťou jej pracovných úloh ako zamestnanca žalobcu, obzvlášť nie pri štvrtinovom pracovnom úväzku. Za zberom a spracúvaním štatistických údajov sú mnohé dni, mesiace a roky práce celého kolektívu ľudí a žalovaná nikdy netvrdila, že robila všetko v tejto oblasti úplne sama. V Správe k čerpaniu dotácie projektu zo dňa 31.01.2017 sa uvádzajú deviati spoluriešitelia projektu, z ktorých žalovaná prispela riešiteľskou kapacitou 1.200 hodín a samotný žalobca, ktorý je taktiež spoluriešiteľom projektu, prispel kapacitou 600 hodín. Z týchto je väčšina rovnako prácou žalovanej, pretože p. A. o projekte nebola schopná na pojednávaní uviesť takmer nič a v podstate spochybňovala aj to, že by sa vôbec nejaký projekt realizoval.

42. Žalovaná v závere svojho písomného vyjadrenia uviedla, že nárok, ktorý je uplatnený žalobcom, je občiansko-právnym a nie obchodno-právnym. Podľa žalovanej žalobca sa dozvedel o tom, že jej uhrádza faktúry v roku 2016, kedy ich preukázateľne zaúčtoval a uhradil. Žaloba bola podaná až v roku 2019, po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže žalobca mal po celý čas dvoch štatutárov, jedným z ktorých bola nepretržite počas celého obdobia p. A., nemohla premlčacia doba začať plynúť momentom odvolania žalovanej z funkcie štatutára žalobcu, ale táto vzhľadom na nepretržitú existenciu druhého štatutára začala plynúť dňom, kedy došlo k úhrade faktúr. Žalovaná navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.

43. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.10.2020 (č.l. 488 spisu) bolo vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu doručené žalobcovi prostredníctvom splnomocneného zástupcu, s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.

44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

45. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -505 zo dňa 03.08.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

46. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho konania a rozhodovania bola dôsledná aplikácia ust. , , keď napadnutý rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v ním podanom odvolaní za aplikácie ust. , keď krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, pretože neboli zistené dôvody na zopakovanie a ani na doplnenie dokazovania. Podstatou odvolania žalobcu bola námietka nesprávnych skutkových zistení, ako aj právny záverov okresného súdu.

47. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 17.08.2020 (konkrétne č.l. 443 spisu) vyplynulo, že sporové strany nemali návrhy na doplnenie dokazovania. Aj z tohto dôvodu krajský súd bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, ktoré sa vzťahovali ku skutkovým a právnym záverom okresného súdu, súčasťou ktorých nebolo posúdenie okresným súdom o nepremlčaní žalobcovho nároku, tak následne krajský súd nemal vytvorený zákonný priestor k tomu, aby posudzoval otázku (ne)premlčania žalobcom uplatneného nároku. Ak aj žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu v závere pripomenula, že uplatnila k nároku žalobcu námietku premlčania, so zhodnotením ktorého (ne)premlčania vykonaným okresným súdom sa nestotožnila, t.j. so záverom okresného súdu o nepremlčaní žalobného nároku tak uvedené, ak sa nestalo predmetom odvolacieho konania, čo sa ani nemohlo stať, keďže odvolanie podal žalobca proti rozsudku okresného súdu, v ktorom sa v odseku 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, tak vo výsledku konania a rozhodovania krajským súdom sa okolnosť (ne)premlčania nestala predmetom posudzovania zo strany odvolacieho súdu. Vzhľadom ku skutkovým a právnym záverom

okresného súdu, posudzovaným odvolacím súdom v medziach odvolacích dôvodov žalobcu sa uvádza, že námietke premlčania môže podliehať len existentný nárok, a pokiaľ v zmysle záverov okresného súdu žalobca nepreukázal základ a výšku ním uplatneného bezdôvodného obohatenia, tak potom následne nemohlo dôjsť ani k premlčaniu v súdnom konaní nepreukázaného nároku.

48. Krajský súd sa nestotožňuje s odvolacími dôvodmi žalobcu, že došlo k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že by došlo k zmätočnosti záverov prijatých okresným súdom a ani nebolo rozhodnutie okresného súdu založené len na jednostrannom tvrdení žalovanej. Okresný súd vykonal rozsah dôkazov tak výsluchom procesných strán, výpoveďou svedkov ako aj sumárom listinných dôkazov a až následne po takomto rozsahu vykonaných dôkazov, ktoré hodnotil v zmysle ust. , vyvodil skutkový záver a právne zhodnotenie sporovej veci. K hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom podľa názoru krajského súdu došlo v súlade aj so základným princípom vyplývajúcim z Čl. 15 ods. 1, 2 , z ktorého vyplýva dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

49. Krajský súd konštatuje, že má spôsobilý predmet posudzovania, a to rozsudok okresného súdu, ktorý má zákonom vyžadované náležitosti v zmysle ust. . Krajský súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu ako odvolateľa, že záverom okresného súdu chýba logickosť. Odvolací súd má za to, že okresný súd na základe rozsahu vykonaných dôkazov, ktoré dôkazy vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, tieto zhodnotil za aplikácie ust. v spojení s Čl. 15 a následne prijal skutkové a právne závery, ktoré vychádzali z priebehu konania, stavu dokazovania, a týmto záverom podľa odvolacieho súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho okresného súdu. K hodnoteniu dôkazov krajský súd uvádza, že ide o činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy súd hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten

- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, uznesenie NS SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. ).

50. Žalobca v odvolaní okrem iného namietal spôsob vyhodnotenia dôkazného bremena sporových strán. Krajský súd ako odvolací súd vo vzťahu ku svojmu konaniu a rozhodovaniu, ako aj k podanému odvolaniu žalobcom uvádza, že v sporovom konaní je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia ( ). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť, aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázať právne relevantným spôsobom. Každý má tvrdiť v zásade tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť svoj nárok) sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovanej (na čom mieni poprieť nárok protistrany) sú prostriedkami procesnej obrany. Okresný súd v konaní postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami , ktoré upravujú procesný postup pri hodnotení dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Žalobca z titulu povinnosti tvrdenia a s tým spojenej dôkaznej povinnosti nepreukázal ním tvrdený nárok uplatnený žalobou, naproti tomu podľa výsledkov dokazovania žalovaná preukázala skutočnosti o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, resp. skutočnosti, ktoré popreli, že by na strane žalovanej vznikla niektorá zo skutkových podstát žalobcom uplatneného bezdôvodného obohatenia.

51. Krajský súd poukazuje na to, že v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu bolo podstatné, aké tvrdenia a dôkazy žalobca predložil pred okresným súdom, akým spôsobom vymedzil žalobný nárok a či v rámci jeho vymedzenia bol aj preukázaný k tomu, aby mohol byť žalobca úspešný, čo sa mu však v danej sporovej veci nepodarilo. Žalobca tvrdil, že pokiaľ žalovaná fakturovala žalobcovi v mesiaci január a február 2016 spracovanie štatistických údajov, a to faktúrami č. 2016/5 a č. 2016/6 zo dňa 02.01.2016 a č. 2016/7, 2016/8, 2016/08 až 2016/14 zo dňa 17.02.2016 v celkovej sume 4.113 Eur, ktorá bola žalobcom žalovanej uhradená, tak podľa žalobcu žalovaná nemala k takto poskytnutému plneniu právny dôvod, resp. podľa žalobcu vyplatením týchto faktúr bez právneho dôvodu došlo na

strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu, pokiaľ mala mať za vykonané služby zaplatené vo forme mzdy. V podstate žalobca namietal úhradu sumy 4.113 Eur žalovanej, že k tejto úhrade došlo bez toho, aby existoval právny dôvod, t.j. dohoda medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca aj v odvolacom konaní zotrval na tom, že nebolo preukázané, ani zo strany okresného súdu konštatované, čo malo byť obsahom dohody, na základe ktorej mala žalovaná vykonávať činnosti, ako aj, že nebolo preukázané plnenie žalovanou, pričom právny dôvod plnenia, ako aj poskytnutie plnenia podľa žalobcu okresný súd založil na jednostrannom tvrdení žalovanou.

52. Krajský súd uvádza, že žalobca v rámci poskytnutých tvrdení mal za to, že na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu vyplatením sumy 4.113 Eur, ktorá nemala právny dôvod a súčasne táto suma nebola pokrytá ani plnením žalovanou. Žalobca v súlade s Čl. 8 bol povinný označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a tieto aj doložiť dôkazmi. V podstate žalobca sa domáhal vrátenia uvedenej čiastky s tvrdením, že táto bola zaplatená žalovanej, pričom išlo o konflikt záujmov, keďže tá istá osoba vystupovala na oboch stranách, aj za odberateľa, aj za dodávateľa poskytnutých služieb, podľa žalobcu tieto služby - činnosti žalovaná mala poskytovať v rámci pracovnej zmluvy, ktoré jej aj v rámci pracovnej zmluvy boli zaplatené. Žalobca mal za to, že vzniklo na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, ktoré žalobou uplatňoval. Krajský súd uvádza, že na rozsah týchto tvrdení mal žalobca dôkazné bremeno. Na druhej strane žalovaná sa bránila tým, že plnenie prijala na základe ústnej dohody za činnosť, ku ktorej sa zaviazala a ktorú vykonávala v tomto smere. Na žalovanej bolo dôkazné bremeno preukázať existenciu a obsah tvrdenej dohody, ako aj výkon činnosti, za ktorý žalovaná v konaní pred okresným súdom uvádzala, že bola oprávnená prijať plnenie. 53. Krajský súd vo všeobecnosti k okresným súdom citovanému ust. , uvádza, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik obohatenia bez právneho dôvodu, ktorý však musí preukázať postihnutý, pričom k jeho vzniku nedochádza, resp. nemusí dôjsť protiprávnym konaním, resp. zavinením. Posúdenie, či medzi stranami konania ide o vzťah bezdôvodného obohatenia, závisí na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotno-právnej normy - ust. , . Týmito znakmi je skutočnosť, že obohatením získal majetkový prospech, t.j. že mu bolo plnené a ďalej, že pre získanie tohto majetkového prospechu chýbal na jeho strane právny dôvod.

54. Podľa krajského súdu na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne skonštatoval, že z výpovede p. A., žalovanej, ako aj z listinných dôkazov bolo preukázané, že v zmysle dohody žalovaná realizovala činnosti - odborné služby, ktoré vyúčtovala jednotlivými faktúrami. Z výsledkov dokazovania skonštatoval okresný súd, že dohoda bola uskutočnená v roku 2014. V podstate túto dohodu potvrdila svojou výpoveďou ako štatutár žalobcu MUDr. U. A. na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 29.04.2020 (č.l. 209 rub spisu), kedy potvrdila, že so žalovanou začali projekt, ktorý mal pomáhať deťom, ktorých rodičia pili, to sú deti, ktoré majú syndróm FAS/FASD. Za žalobcu MUDr. U. A., vypočutá ako štatutár, potvrdila spoluprácu s Katolíckou univerzitou v Ružomberku na projekte z roku 2014, ako aj z roku 2016. Na otázku právneho zástupcu žalovanej, žalobca vystupujúci prostredníctvom štatutára - MUDr. U. A. uviedol, že žalovaná pracovala na týchto projektoch. Nie je možné preto prijať záver tak, ako to namietal žalobca v odvolaní, že okresný súd skonštatoval právny dôvod poskytovaných odborných služieb - činností žalovanou len na základe jednostranného tvrdenia žalovanej. V podstate aj z výpovedí žalobcu - MUDr. U. A., ktorá vystupovala ako štatutár žalobcu a z výpovede žalovanej vyplynulo potvrdenie spolupráce medzi žalobcom a žalovanou, resp. dohody, ktorá zákonite musela predchádzať tomu, aby žalobca a žalovaná začali pracovať na projekte. Dohoda preto nevyplynula len z jednostranného tvrdenia žalovanej.

55. K správnosti skutkových záverov došlo aj v tej časti, pokiaľ okresný súd konštatoval, že žalobca nepreukázal, že služby - činnosti vykonávané žalovanou vyplývali z pracovnej zmluvy, za ktoré prijala žalovaná plnenie od žalobcu vo forme mzdy. Z jednotlivých faktúr vystavených žalovanou vyplýval ako predmet účtovania „Odborné služby: spracovanie štatistických údajov z multidisciplinárnej diagnostiky FAS v rámci projektu Tranfer a aplikácia edukačných stratégií k integrácii žiakov s diagnózou FAS/FASD

- Zmluva s PFKÚ“. Podľa pracovnej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 12 - 13 spisu v znení dodatkov, žalovaná v postavení zamestnanca mala v čl. I. bodu 2. pri charakteristike a popisu prác uvedené, že bude vykonávať pre žalobcu ako zamestnávateľa špeciálno-pedagogickú a sociálnu diagnostiku, špeciálno-pedagogickú a sociálnu terapiu, špeciálno-pedagogickú a sociálnu prevenciu, vedecko-výskumnú činnosť. Pri porovnaní vymedzeného druhu práce podľa uzavretej pracovnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, jednotlivo vystavených faktúr, v ktorých sú uvedené ako predmet

fakturácie odborné služby, spočívajúce v spracovaní štatistických údajov, tak bolo nevyhnutné aj zo strany krajského súdu konštatovať, že žalovanou fakturovaný druh služieb - činností nebol uvedený v pracovnej zmluve pri popise prác, t.j. žalovanou jednotlivými faktúrami vyúčtovaný druh služieb - činností sa nekryl s rozsahom pracovnej náplne, ktorú bola žalovaná povinná vykonávať v rámci pracovno- právneho vzťahu.

56. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu, ktorý namietal, že žalovaná nepreukázala plnenie, ktoré sa stalo predmetom fakturácie a následnej úhrady žalobcom žalovanej, krajský súd uvádza, že rovnako nebol relevantný. Tento záver krajského súdu vyplýva z rozsahu listinných dôkazov vykonaných pred okresným súdom. Krajský súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že nebolo preukázané plnenie žalovanou a ani v tom, že by toto plnenie, ktoré konštatoval okresný súd, bolo založené len na jednostrannom tvrdení žalovanou. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že projekt „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k intergácii žiakov s diagnózou FAS/FASD 2015“ (ďalej „Projekt KEGA 2015“) nebol realizovaný, uvedené podľa názoru krajského súdu neznamená automaticky bez ďalšieho, že by žalovaná nevykonávala fakturované činnosti. Výsledky dokazovania preukázali to, že žalovaná sa podieľala výkonom činnosti - služieb fakturovaných žalobcovi na obidvoch projektoch, t.j. na projekte KEGA 2015, ako aj na projekte TOPVAR 2016, ktoré sa realizovali v spolupráci s Katolíckou univerzitou. Výsledky dokazovania nepotvrdili ani to, že by žalovaná za fakturované služby - činnosti na projektoch dostávala mzdu od žalobcu, odmenu od Katolíckej univerzity. K preukázaniu rozsahu služieb - činností účtovaných žalovanou v rámci listinných dôkazov slúži aj vyjadrenie obsiahnuté v projekte KEGA 2015, t.j. „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k intergácii žiakov s diagnózou FAS/FASD 2015“ - Katolícka univerzita v Ružomberku, kde v rámci spoluriešiteľov sa uvádza žalovaná, pôsobenie ktorej v rámci tohto projektu bolo aj zdôvodnené v časti zloženia riešiteľského kolektívu a potreby zapojenia spolupracujúcich pracovísk do riešenia projektu. Krajský súd poukazuje na ďalší listinný dôkaz - Správy k čerpaniu dotácie k projektu „Transfer a aplikácia edukačných stratégií k intergácii žiakov s diagnózou FAS/FASD 2015“ (č.l. 254 - 255 spisu), v ktorej medzi riešiteľský kolektív je uvedená ako hlavný riešiteľ žalovaná s riešiteľskou kapacitou hodín 1.200 hodín. Žalovaná dôkazmi preukázala, a to listinnými, že pracovala na projekte, zbierala štatistické údaje, spracovala analýzy a tieto údaje odovzdala žalobcovi. K výkonu služieb - činností žalovanou pre žalobcu došlo, ktoré činnosti mali väzbu so zmluvou o spolupráci, uzavretou medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a spoločnosťou Nosko Health Prevention, s.r.o., IČO: 36 752 797, účelom ktorej spolupráce bolo koordinovanie riešenia úloh a aktivít zameraných na diagnostiku, terapiu a prevenciu fetálneho alkoholového syndrómu a jeho spektra (FAS/FASD) v SR, ak v Zmluve o spolupráci uzavretej medzi Katolíckou univerzitou v Ružomberku a žalobcom zo dňa 01.05.2016 bolo uvedené, že účelom spolupráce je rýchlejšie a vzájomne koordinované riešenie úloh a aktivít súvisiacich s fetálnym alkoholovým syndrómom v SR, ako aj dosiahnutie efektívnej komunikácie a spoločného postupu pri rozhodovaní ohľadom diagnózy FAS v SR a ďalších aktivít, ako aj zlepšenia kvality služieb.

57. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného pred okresným súdom žalobca v konaní nepreukázal, že plnil bez právneho dôvodu, ani že by žalovaná plnenie žalobcovi neposkytla. Na druhej strane žalovaná listinnými dôkazmi preukázala, že vykonávala služby - činnosti pre žalobcu, k výkonu týchto činností došlo nie bez právneho dôvodu, ale na základe dohody so žalobcom.

58. Krajský súd v odvolacom konaní nezistil relevantnosť odvolacích dôvodov žalobcu, nezistil nesprávnosť skutkových zistení, a preto pokiaľ žalobca nepreukázal na strane žalovanej vznik bezdôvodného obohatenia, tak potom nemohol byť úspešný so svojou žalobou. Krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.