Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/71/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Adriány Považanovej a sudcov JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovaného Z. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. septembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 07.06.2021, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Z. K. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Revúca uznal obžalovaného Z. K. rozsudkom zo dňa 07.06.2021, sp. zn. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

od 01.02.2019 do 03.06.2019, od 01.01.2020 do 28.02.2020 a od 01.02.2021 doposiaľ, keďže bol zamestnaný, vykonával samostatne zárobkovú činnosť a mal dostatočný príjem na živobytie a od 04.06.2019 do 31.12.2019, keďže nebol vôbec zamestnaný a ani si preukázateľne nehľadal zamestnanie, čím sa zbavil možnosti poberať pravidelný príjem v A., v okrese Q. a inde vôbec neprispieval na výživu svojim maloletým deťom Z. S., nar. XX.XX.XXXX a E. S., nar. XX.XX.XXXX, obe trvalým bydliskom u svojej matky K. K. v S., na ul. S. č. XX, v U. republike, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala priamo zo Zákona o rodine a k tejto bol navyše zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Plzeň - mesto sp. zn. zo dňa 01.09.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 06.10.2017 tak, že bol povinný prispievať vo vyššie uvedenom období na každé z maloletých detí sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám K. K., čím spôsobil dlh na výživnom v sume 976,80 € a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 11.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.02.2019 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa .

Za to okresný súd obžalovanému Z. K. uložil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas, t. j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný, a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 07.06.2021, pričom takto podané odvolanie bližšie nezdôvodnil, a to ani prípadným následným písomným podaním.

Na tomto mieste sa žiada pripomenúť, že krajský súd vykonal o odvolaní obžalovaného verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, a to za splnenia procesných podmienok uvedených v ust. § 293

ods. 5 O termíne verejného zasadnutia bol obžalovaný riadne a včas upovedomený, ako je to zistiteľné z obsahu pripojenej doručenky. Tento bol poučený okrem možnosti zániku trestnosti činu podľa Tr. zák. aj o možnosti vykonať verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti. Obžalovaný svoju neúčasť na ňom telefonicky ospravedlnil, písomne nepožiadal o jeho odročenie a ani nepredložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, o čom bol v písomnom predvolaní riadne poučený.

Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto č. k. -26 zo dňa 29.11.2017, rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto, č. k. -42 zo dňa 01.09.2017, trestného rozkazu Okresného súdu Revúca, č. k. -115 zo dňa 11.01.2019, rodných listov maloletých detí, aktuálneho odpisu registra trestov na obžalovaného, úradného záznamu zo dňa 22.09.2021, oznámenia zákonnej zástupkyne mal. poškodených K. K. o neuhradení dlžného výživného zo dňa 22.09.2021 a úradného záznamu o neuhradení dlžného výživného zo strany obžalovaného zo dňa 22.09.2021. Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by toto odôvodňovalo podanie dovolania v zmysle Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nebolo podané dôvodne.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd v súlade s požiadavkami ustanovenia uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie prvostupňového súdu najmä na stranách 4 a 5 napadnutého rozsudku. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 07.06.2021 vypočul obžalovaného a postupom podľa prečítal výpoveď svedkyne - zákonnej zástupkyne mal. poškodených z prípravného konania K. K.. V zmysle boli prečítané aj jednotlivé listinné dôkazy zadovážené a zadokumentované v obsahu spisového materiálu, a to najmä oznámenie svedkyne - zákonnej zástupkyne mal. poškodených K. K., správy na obžalovaného, výpis z evidencie priestupkov, odpis registra trestov, výpis zo živnostenského registra týkajúci sa osoby obžalovaného a rozhodol vo veci napadnutým rozsudkom. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete rozsudku prvostupňového súdu najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal čin hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, a to pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa Tr. zák. trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 11.01.2019, právoplatným dňa 01.02.2019. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný, krajský súd bol viazaný zásadou zákazu reformatio in peius (, druhá veta ), a preto musel vychádzať z okresným súdom ustálenej povinnosti obžalovaného prispievať v rozhodnom období na každé z maloletých detí sumou rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu mesačne vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám zákonnej zástupkyne mal. poškodených K. K..

Je potrebné pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu. V konaní pred prvostupňovým súdom deklaroval snahu uhradiť dlžné výživné, z ktorého dôvodu bolo hlavné pojednávanie opakovane odročené. Napriek tomu tak v priebehu konania pred okresným súdom neurobil, pričom súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku na návrh prokurátora z dôvodu existencie objektívnych dôvodov nemožnosti plnenia vyživovacej povinnosti obžalovaným, ustálil obdobie neplnenia jeho vyživovacej povinnosti od 01.02.2019 do 28.02.2020 a od 01.02.2021

do dňa 07.06.2021, t. j. do dňa vyhlásenia napadnutého rozsudku, za ktoré obdobie došlo k zvýšeniu výšky dlžného výživného oproti podanej obžalobe zo sumy 683,86 Eur na sumu 976,80 Eur. Neplnenie výživného v čase rozhodnutia okresného súdu potvrdila písomným oznámením aj svedkyňa - zákonná zástupkyňa mal. poškodených K. K.. Táto zároveň písomne oznámila, že obžalovaný neuhradil dlžnú sumu výživného v zmysle napadnutého rozsudku ani do dňa rozhodovania krajského súdu o jeho odvolaní.

Odvolací súd konštatuje, že obžalovaný aj napriek počas konania pred okresným súdom opakovane na hlavnom pojednávaní deklarovanej snahe zaplatiť dlžnú sumu výživného až do rozhodovania krajského súdu o ním podanom odvolaní nezaplatil ani len časť z dlhu na výživnom, a to napriek tomu, že mal na to nepochybne dostatočný časový priestor. Vykonané dôkazy vyznievajúce v neprospech obžalovaného sa dopĺňajú, nadväzujú na seba a vo svojom súhrne preukazujú, že spáchal skutok ustálený súdom prvého stupňa, právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na strane 4 a 5.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z pohľadu krajského súdu sa žiada pripomenúť, že v sankcii ust. Tr. zák. umožňuje jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody v sadzbe od jedného roka do piatich rokov. Správne prvostupňový súd nezistil u obžalovaného žiadne okolnosti, ktoré by mu v rámci úvah o výmere trestu priťažovali, resp. poľahčovali.

Zákonné a primerané bolo uloženie obžalovanému nepodmienečného trestu odňatia slobody, ako najprísnejšieho druhu trestu, na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. Uloženie iného, alternatívneho druhu trestu obžalovanému neprichádzalo do úvahy vzhľadom ku všetkým okolnostiam prípadu a osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života. Podmienečný odklad výkonu tohto trestu neprichádzal do úvahy aj vzhľadom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zák., keď ako už správne konštatoval okresný súd, tento sa páchania skutku dopúšťal počas plynutia dvadsaťmesačnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia uloženej mu za rovnakú trestnú činnosť a voči tým istým mal. poškodeným ako v teraz súdenom prípade, a to trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. zo dňa 11.01.2019, právoplatným dňa 01.02.2019.

Súd prvého stupňa nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď toto odvolanie podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.