Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68P-187-2021.pdf
PDF · 98.67 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-68P/187/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, A., a otca - J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, A., v konaní na návrh navrhovateľky: J.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, A. A. o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
I. Súd dočasne zveruje mal. K. K., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky J.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bude dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, a to na čas do právoplatného skončenia konania o zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti.
II. Matka je povinná predbežne prispievať na výživu maloletého K. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.
III. Otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého K. K., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Zb. v znení neskorších predpisov k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca počnúc doručením tohto uznesenia.
IV. Súd ukladá povinnosť navrhovateľke, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala na príslušnom súde návrh o zverenie mal. K. K., nar. XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka- teta maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2021 domáhala zverenia maloletého K. do jej osobnej náhradnej starostlivosti odôvodňujúc to jej hlbokým presvedčením, že uvedené je v najlepšom záujme maloletého a že práve ona mu vie zabezpečiť kompletnú starostlivosť po každej stránke.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka uvádza, že maloletý K. sa nachádzal v čase od 27.06.2021 do 06.08.2021 vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, so sídlom Chorvátska 5, Bratislava. V čase podania prvého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v odovzdaní maloletého do jej osobnej starostlivosti potrebovala navrhovateľka urýchlene riešiť vzniknutú situáciu, nakoľko synovca mali prepustiť z väzby. Tunajší súd však jej návrh na nariadenie neodkladného zamietol, a to uznesením č. k. 68P/165/2021-4
zo dňa 04.08.2021. Voči tomuto rozhodnutiu nepodala navrhovateľka odvolanie ale nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
2.1. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia maloletého K. sú rovnako ako on nepočujúci, pričom o matku K. sa navrhovateľka ako jej sestra od malička starala, preto vie dobre komunikovať s nepočujúcimi, pričom celej rodine vybavuje rôzne záležitosti, udržiava s nimi nepretržitý kontakt a navzájom sa navštevujú. Na maloletého K. podal trestné oznámenie jeho brat v dôsledku čoho sa dostal vo väzby. Medzi súrodencami vznikali veľmi časté konflikty a po prepustení maloletého z väzby nie je žiaduce aby sa vrátil naspäť domov k rodičom, vzhľadom k tomu, že jeho rodičia nedokážu zabezpečiť nepokračovanie v konfliktoch medzi súrodencami, keďže spoločne obývajú troj-izbový byt. Podľa navrhovateľky je v najlepšom záujme maloletého K. aby minimálne na čas do ukončenia trestného konania trávil čas u navrhovateľky- pre neho v známom prostredí, keďže nie je vhodné aby sa vrátil domov, kde by bol v kontakte s bratom a v prostredí, v ktorom došlo k ich vzájomným konfliktom. Vzniknutú situáciu riešila navrhovateľka aj s pracovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pričom sa snažili nájsť vhodné riešenie týkajúce sa umiestnenia maloletého a možnosti dokončenia jeho povinnej školskej dochádzky. Dňa 06.08.2021 bola navrhovateľka vypočutá vyšetrovateľkou v konaní proti mal. K., pričom následne prokurátorka podpísala príkaz na prepustenie K. z väzby do jej starostlivosti. Po približne dvojtýždňovom pobyte K. u navrhovateľky tá konštatuje, že ich spolunažívanie je bezproblémové, má na neho pozitívny vplyv aj jeho vzťah so sesternicou- dcérou navrhovateľky, s ktorou sú rovesníci, ako aj vzťah s jeho babkou, ktorú navštevujú. Maloletý pravidelne užíva aj lieky na P. a je spokojný, čo často prejavuje aj sám slovne i fyzicky. V troj-izbovom byte navrhovateľky má zriadenú samostatnú izbu, v ktorej má dostatočný priestor na štúdium i súkromie. Navrhovateľka uvedomujúc si danú situáciu a z toho vyplývajúcu zodpovednosť za maloletého v prípade jeho zverenia si želá aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti, pretože je jediná príbuzná, ktorá sa vzhľadom na jeho zdravotný stav i potrebu ďalšieho vzdelávania dokáže o neho náležite postarať a zabezpečiť mu vhodné prostredie na ďalší rozvoj.
3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2021 sa rodičia maloletého K. po výzve súdu vyjadrili k návrhu navrhovateľky. Obaja súhlasia so zverením mal. K. do starostlivosti navrhovateľky a jeho bývaním v jej domácnosti v Banskej Bystrici. Ako dôvod svojho súhlasu uviedli, že nevedia zabezpečiť a stále kontrolovať aby sa ich dvaja synovia nehádali, pretože sú nepočujúci. Oboch synov majú radi, ale boja sa, že „bude zle“ ak zostanú obaja sami doma a budú sa len hádať. Preto je teraz lepšie aby K. býval s navrhovateľkou v A. A.. Tá rodine stále pomáha, vie veľa vybaviť a K. ju má tiež veľmi rád.
4. Tunajší súd požiadal o vykonanie šetrenia v domácnosti navrhovateľky, no do dňa vydania tohto uznesenia sa požadované nezrealizovalo a správa nebola na súd doručená.
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu, rodným listom maloletého, navrhovateľky i matky maloletého, úradným záznamom zo stretnutia s pracovníčkou Úradu práce, čestným prehlásením navrhovateľky o prevzatí synovca do jej starostlivosti, výpisom z registra trestov i potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľky a pripojeným spisom vedeným ohľadne mal. K. pod sp. zn. 68P/165/2021.
6. Lustráciou poručených spisov vedených na tunajšom súde bolo zistené, že ohľadne mal. K. bolo rozhodované v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sp. zn. 68P/165/2021, pričom súd návrh navrhovateľky- J.. W. V. o odovzdanie maloletého K. do jej osobnej starostlivosti uznesením č. k. 68P/165/2021-4 zo dňa 04.08.2021 zamietol. Tá neosvedčila dôvodnosť a neodkladnosť úpravy pomerov neodkladným opatrením, a preto bol jej návrh zamietnutý. Voči rozhodnutiu súdu sa neodvolala ale podala nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
8. Podľa článku 4 CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 2 ods. 2 CMP, na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
11. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
16. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
17. Podľa § 332 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je taxatívne daný.
20. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
21. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
22. Inštitút neodkladných opatrení nahradil doterajšie predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016, zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého § 365 CMP ,neodkladné opatrenia vo veciach výživného § 366 CMP, neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého § 367 CMP, neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, § 368 CMP a opatrenie na zabezpečenie dôkazu § 369 CMP. Z
uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.
23. Podľa § 28 Zákona o rodine, (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
24. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
25. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších zmien a doplnkov účinných od 19.01.2021 , za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm podľa písm. c) 99,56 eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
28. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu, preto nie sú rozhodnutiami konečnými a ich účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie už existujúceho súdneho rozhodnutia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie (rozhodnutie NSSR č. 3Cdo 203/2011, nález ÚS SR III. ÚS 298/2008).
29. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je predbežné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov
je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu predbežným opatrením. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný
- dočasný charakter. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov.
30. V tomto prípade, nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem maloletého, ktorý je smerodajný. V danom prípade mal súd preukázané, že rodičia maloletého žijú spolu s jeho bratom v Bratislave, pričom maloletý K. bol po prepustení z väzby odovzdaný do starostlivosti navrhovateľky. Tá súdu osvedčila svoju spôsobilosť dočasne vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého. Z výpisu z registra trestov navrhovateľky vyplýva, že nemá žiadny záznam v registri trestov a z potvrdenia o jej zdravotnom stave je zrejmé, že je zdravotne i duševne spôsobilá postarať sa o maloleté dieťa. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti Beset, spol. s r. o., s priemerným vymeriavacím základom za prvý až siedmy mesiac roku 2021 vo výške X.XXX, XX ,- eura. Rodičia maloletého vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.09.2021 vyjadrili svoj súhlas s jeho zverením do starostlivosti navrhovateľky, najmä kvôli tomu aby sa ich maloleté deti doma nehádali a predišli tak vzájomným nezhodám a konfliktom. Lustráciou v sociálnej poisťovni ohľadne rodičov maloletého mal súd preukázané, že otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške XXX,XX ,- eur a matka pracuje v spoločnosti R. B. republika, v. o. s. s priemerným vymeriavacím základom za X-X mesiac roku XXXX vo výške X.XXX,XX ,- eura mesačne. D. je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške XXX,XX ,- eura. M. na uvedené súd vyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu a maloletého K. dočasne zveril do jej náhradnej osobnej starostlivosti vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, situácií rodine i súhlasu rodičov s takýmto riešením.
30.1. Vyčíslenie výdavkov zahrňujúcich starostlivosť o maloletého v návrhu absentovali, rovnako ako aj výrok o povinnosti rodičov prispievať na jeho výživu. Súd aj napriek tomu zaviazal rodičov povinnosťou prispievať na výživu maloletého každého vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihladil na vek maloletého, jeho školské povinnosti a najmä zdravotný stav s ktorým sú spojené zvýšené výdavky na maloletého. Súd dáva do pozornosti, že neodkladným opatrením možno nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola ohrozená, pričom uvedené ustanovenie má slúžiť na ochranu záujmov maloletého dieťaťa a nie rodiča. Vo veciach starostlivosti o maloleté deti je povinnosťou súdu sledovať v prvom rade záujem maloletého dieťaťa.
31. Súd dáva do pozornosti rodičom, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Tzv. minimálne výživné je vo výške 29,87 eura. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Na vydanie takéhoto rozhodnutia postačuje osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa spravidla dokazovanie nevykonáva, súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti rodičov prispievať na výživu mal. K. výživným, keďže súd dočasne zveril maloletého neodkladným opatrením do starostlivosti jeho tety.
32. Na základe tohto rozhodnutia je navrhovateľka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa do času rozhodnutia o jej návrhu na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej
starostlivosti, ktorý návrh je v zmysle výroku IV. tohto uznesenia povinná podať na súd príslušný podľa aktuálneho miesta bydliska maloletého do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.