Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-69-2018.pdf
PDF · 227.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v spore žalobcu: GLOBTOUR GROUP, a.s., so sídlom Panská č. 12, 811 01 Bratislava IČO: 35 894 172, zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, AK so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska č. 4.,6.,8., 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a rozhodnutia č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa 27.03.2017, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa 27.03.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutie 1. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 na základe návrhu ním zriadenej osobitnej rozkladovej komisie zamietol rozklad účastníka konania GLOBTOUR GROUP, a.s. (žalobca) a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017 zo dňa 27.03.2017, vo veci vrátenia finančnej čiastky 13.523,39 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa §61 ods. 2 Správneho poriadku. z dôvodu, že účastník konania porušil zákonom ustanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa kontrolných zistení malo ísť o konanie v rozpore so základnými princípmi verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní - princípom hospodárnosti a nediskriminácie.
2. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že účastníkovi konania bol na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023031401 zo dňa 26.04.2010 schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 121.206,36 €. Dňa 10.05.2010 prijímateľ na svojom webovom sídle zverejnil výzvu na predkladanie ponúk s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Predmetom zákazky bolo „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s," realizované v rámci projektu s názvom „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP a.s.” s cieľom prispieť k tvorbe a udržaniu pracovných
miest prostredníctvom zvýšenia adaptability spoločnosti vzdelávaním zamestnancov. Na základe uvedeného sa začal proces verejného obstarávania. Dodávateľ Gestus Training House, Haydnova 20/ C, 811 02 Bratislava, ktorý dňa 21.07.2010, ako úspešný uchádzač verejného obstarávania, uzavrel s prijímateľom Zmluvu na poskytnutie predmetného vzdelávania. Za účelom administratívnej kontroly účastník konania doručil Sprostredkovateľskému orgánu pod Riadiacim orgánom dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania. SORO oznámil účastníkovi konania, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho v plnej výške na financovanie. Na základe uzatvoreného Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.2012 k Zmluve za zabezpečenie služieb, v dôsledku ktorého došlo k podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania a opätovne vykonanej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania, uplatnil RO pre OP ZaSI finančnú opravu podľa Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní (COCOF 07/0037/03-SK zo dňa 29.11.2007) vo výške 10%.
3. Listom zo dňa 19.03.2014 bol RO pre OP ZaSI požiadaný o postúpenie predmetného verejného obstarávania na Úrad pre verejné obstarávanie na výkon kontroly. RO pre OP ZaSI listom zo dňa 07.04.2014 požiadal Úrad pre verejné obstarávanie, aby na základe článku I ods. 4 písm. g/ Dohody o spolupráci uzatvorenej dňa 17.05.2013 medzi Úradom vlády Slovenskej republiky, vykonal kontrolu predmetného obstarávania po uzavretí zmluvy. Listom č. 4119-7000/2014-0K/9 zo dňa 06.11.2014 bola RO pre OP ZaSI doručená odpoveď na žiadosť o vykonanie kontroly dodržiavania postupov a pravidiel verejného obstarávania zo dňa 07.04.2014, spolu s Protokolom o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-0K/4 zo dňa 20.08.2014 a Zápisnicou o prerokovaní výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní do dňa 23.10.2014 a 04.11.2014 č. 4119-7000/2014-010. Prijímateľovi bol dňa 22.08.2014 doručený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-0K/4 zo dňa 20.08.2014 spolu s listom, v ktorom bol požiadaný o predloženie písomného stanoviska k uvedeným zisteniam. Úrad pre verejné obstarávanie prijímateľove námietky vyhodnotil ako neopodstatnené. V dôsledku uvedenej skutočnosti vypracoval SORO Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015, v ktorom zohľadnil identifikované nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
4. Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015 zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania identifikovanými v predmetnom Protokole Úradu pre verejné obstarávanie, zmenil SORO výšku stanovenej finančnej opravy z 10% na 25% z hodnoty výdavkov v súlade s Metodickým pokynom centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a Usmernením Európskej komisie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa 19.12.2013 (príloha Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527). RO pre OP ZaSI doručil prijímateľovi aktualizovaný Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu s listom, v ktorom bol poučený o možnosti podania písomných námietok k uvedeným zisteniam. Prijímateľ si list dňa 01.04.2015 prevzal a k jeho obsahu poslal svoje nesúhlasné stanovisko zo dňa 13.04.2015. SORO zaslal prijímateľovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500867/S01 zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27110230314/Z03 zo dňa 22.05.2015 vo výške 10.344,46 € a Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500870/S01 zo dňa 13.05.2015 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27110230314/Z02 zo dňa 22.05.2015 vo výške 2.886,10 €. Čiastky uvedené v Žiadostiach o vrátenie mal prijímateľ vrátiť v zmysle Všeobecných zmluvných podmienok k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023031401 zo dňa 26.04.2010 do 50 kalendárnych dní od doručenia Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.
5. Prijímateľovi boli doručené vyššie uvedené písomnosti dňa 11.06.2015, napriek tomu vyčíslené čiastky v požadovanej lehote neuhradil. Prijímateľ listom zo dňa 25.06.2015 vyjadril svoj nesúhlas s nezrovnalosťami uvedenými v Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500867/S01 zo dňa 13.05.2015 a Správe o zistenej nezrovnalosti č. N21500870/S01 zo dňa 13.05.2015. SORO listom zo dňa 02.07.2015 SORO odpovedal prijímateľovi a potvrdil, že finančná oprava vo výške 25% podľa aktualizovaného
Záznamu zostáva zachovaná. Listom zo dňa 31.12.2015 bol prijímateľ informovaný o zmene výšky oprávnených výdavkov po opätovnej administratívnej kontrole príslušných žiadostí o platbu. Nakoľko uvedená zmena ovplyvnila aj výšku neoprávnených výdavkov vyplývajúcu z udelenej finančnej opravy, bola v nezrovnalosti N21500870 aktualizovaná a upravená suma nezrovnalosti. Na základe uvedeného bolo prijímateľovi listom zo dňa 13.02.2016 zaslané Oznámenie o vzniku nezrovnalosti N21500870 oprava, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500870/003 zo dňa 20.09.2016 a k nej prislúchajúca Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27110230314/Z03 zo dňa 12.02.2016 vo výške 6.129,49 €. Prijímateľ si predmetné písomnosti prevzal dňa 24.02.2016, vyčíslenú čiastku v požadovanej lehote neuhradil. Následne SORO požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako Správny orgán o vydanie rozhodnutia v správnom konaní za účelom vrátenia čiastky vyčíslenej ako finančná oprava podľa § 27a ods. 7 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správny orgán oznámil listom zo dňa 25.01.2017 účastníkovi konania začiatok správneho konania vo veci vrátenia jeden a pol násobku sumy vyčíslenej ako finančná oprava zo strany SORO.
6. Komisia mala za to, že postup SORO v rámci opätovnej kontroly predmetného verejného obstarávania, vystavenie Záznamu z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013, Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015, následné vystavenie prostriedkov ako aj následný postup Správneho orgánu je v súlade so zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý ustanovuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Osobitná komisia dospela k záveru, že ministerstvo vydalo rozkladom napadnuté Rozhodnutie v súlade s platnou legislatívou a metodickými usmerneniami CKO a Európskej komisie a že s poukazom na závažnosť kontrolných zistení tieto vyhodnotilo a rozhodlo správne. Preskúmanie a posúdenie rozkladu účastníka konania zo strany osobitnej komisie, resp. rozkladovej komisie ministerstva má pre rozhodnutie ministra, ako vedúceho ústredného orgánu štátnej správy vo veci samej odporúčací charakter. Ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy/minister sa stotožnil s odborným odporúčaním a návrhom osobitnej rozkladovej komisie a mám za to, že ministerstvo, ako správny orgán prvého stupňa vo veci rozkladom napadnutého rozhodnutia č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017 zo dňa 27.03.2017 postupovalo v súlade so zákonom a rozhodlo vo veci samej správne.
7. Správny orgán dôsledne preskúmal skutkový stav a zvážil všetky argumenty účastníka konania. Účastník konania vo svojej námietke nešpecifikoval, o sprístupnenie ktorých dokumentov žiadal. Uvedené tvrdenie vyjadruje iba subjektívny názor účastníka konania bez predloženia nových skutočností a dôkazov, na ktoré by správny orgán mohol prihliadnuť. prijímateľ vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové dôkazy, na základe ktorých by som mohol prehodnotiť svoje stanovisko k danej veci. V Zázname z administratívnej kontroly - Aktualizácia č.l zo dňa 27.03.2015 sú dostatočne opísané zistenia, ktorými prijímateľ porušil zákon o verejnom obstarávaní. Na základe skutočnosti, že prijímateľ spojil do predmetu zákazky školenia vzdelávanie rôzneho charakteru, obmedzil hospodársku súťaž, pretože do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť záujemcovia, ktorí poskytovali len niektoré služby, hoci mohli poskytnúť v konečnom dôsledku lepšiu cenovú ponuku, ako úspešný uchádzač. Toto konanie prijímateľa je v priamom rozpore s § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne s princípom hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov. Výstupy Úradu pre verejné obstarávanie, ako ústredného orgánu štátnej správy, sú pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky záväzné. Správne konanie bolo začaté v súlade s § 18 Správneho poriadku v nadväznosti na § 27a ods. 5, zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES. Z predloženej spisovej dokumentácie zároveň vyplýva, že odporúčanie osobitnej rozkladovej komisie zo dňa 01.02.2018, ktorým osobitná komisia schvaľuje postup ministerstva pri vydaní Rozhodnutia č. 8491/2017-M ODMASK, 14118/2017 zo dňa 27.03.2017, bolo prijaté jednomyseľne členmi osobitnej rozkladovej komisie.
II. žaloba a námietky
8. Žalobca v žalobe namietal, že mu nebol oznámený obsah administratívneho spisu, ktorý má tvoriť podklad pre správne rozhodnutie a žalobca nevedel, čo bude podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní. Žalobcovi neboli nikdy doručené dokumenty, na základe ktorých bola alebo mala byť stanovená korekcia 25 %, t.j. nikdy nebolo žalobcovi zdôvodnené, prečo a kedy prišlo pred začatím správneho konania k stanoveniu takejto korekcie a túto výšku korekcie nevysvetlil žalovaný ani v celom správnom konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MPSVR. Napriek tomu, že žalobca mal podľa Oznámenia o začatí správneho konania, číslo 8491/2017- M_ODMASK, 3270/2017 iba 5 dní na
vyjadrenie, tak žalovaný si konal podľa svojho tempa a bez ohľadu na lehoty mu stanovené v Správnom poriadku. Prvostupňové rozhodnutie bolo síce vydané takmer na čas, ale druhostupňové rozhodnutie bolo vydané a doručené po viac ako 10 mesiacoch od podania rozkladu. Takýmto postupom žalovaný porušil závažným spôsobom správny poriadok a rozhodnutie MPSVR je nutné zrušiť aj z tohto dôvodu. Takýto postup žalovaného porušuje princípy právneho štátu, pretože žalobcovi sú upreté práva takým spôsobom, že znemožňujú sa účinne brániť voči postupu správneho orgánu, ktorý má niekoľkonásobne viac pracovníkov, ktorí môžu pracovať na danom prípade a rovnako tak si stanovuje lehoty podľa toho ako mu to vyhovuje. Správny orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí odvolal na dokumenty (napr. usmernenie COCOF 07/0037/03-SK (ďalej aj ako „Usmernenie EK“ a Metodický pokyn CKO č. 11), ktoré neboli do tohto momentu nikde spomenuté a aplikácia, ktorých nebola uvedená ani v protokole, ani v záznamoch z administratívnej kontroly a ani inom dokumente, ktorý mal byť podkladom pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR. Usmernenie EK a rovnako tak ani Metodický pokyn CKO č. 11 navyše nie sú záväzným právnym aktom a teda žalobca mal právo byť s týmito dokumentmi dopredu oboznámený, najmä ak ide o podklady, ktoré sú spôsobilé podľa správneho orgánu zdôvodniť výrok rozhodnutia. Žalovaný doposiaľ vôbec neuviedol ako vyhodnotil skutočnosť, že Sociálna implementačná agentúra a teda vlastne samotný správny orgán (žalovaný) listom zo dňa 08.07.2010 a záznamom z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 písomne potvrdil žalobcovi, že verejné obstarávanie prebehlo riadne a v súlade s platnou a účinnou právnou úpravou. Uvedené dokument by mali byť súčasťou administratívneho spisu.
9. Uvedené dokumenty jednoznačne uvádzajú, že verejné obstarávanie bolo skontrolované a že „počas administratívnej kontroly verejného obstarávania nebolo zistené porušenie princípov a postupov verejného obstarávania definovaných právnymi predpismi EÚ a SR pre verejného obstarávanie“. Žalovaný vôbec nezdôvodnil, prečo tento záver zmenil a prečo pri opakovanej kontrole nevyvodil zodpovednosť voči svojim zamestnancom, ktorý robili kontrolu verejného obstarávania a preniesol túto zodpovednosť na žalobcu. Takéto konanie je v rozpore s princípmi právneho a demokratického štátu, za ktorý je Slovenská republika považovaná. Žalovaný na strane 3 rozhodnutia MPSVR uvádza: „Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 1 zo dňa 27.03.2015 zrušil a v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci Záznam z opätovnej kontroly verejného obstarávania zo dňa 30.09.2013“. Žalovaný však neuvádzal, prečo nerešpektoval záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012, respektíve kedy malo údajne prísť z zrušeniu tohto záznamu z administratívnej kontroly. Doposiaľ tento záznam z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 nebol zrušený a teda tu existuje vážny rozpor v záveroch, ktoré uviedol žalovaný vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný sa tvári akoby záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 vôbec neexistoval, čo nie je pravda a s týmto závažným faktom sa nezaoberal, neposúdil ho a teda riadne neodôvodnil svoje rozhodnutia. Ako absurdné sa javí zdôvodnenie opakovanej kontroly VO na strane 3 Rozhodnutia MPSVR: „Na základe uzatvoreného Dodatku č. 3 zo dňa 05.03.2012 k Zmluve za zabezpečenie služieb, v dôsledku ktorého došlo k podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania a opätovne vykonanej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania...“ Žalobca v tejto súvislosti predložil súdu dodatok č. 3, z ktorého malo vyplývať, že nemohlo prísť k žiadnym zmenám, ktoré by mali alebo mohli mať vplyv na priebeh verejného obstarávania. Týmto dodatkom sa iba spresnil počet účastníkov jednotlivých školení a miesto, kde sa školenie uskutoční, neprišlo k žiadnym zmenám, ktoré by akokoľvek mohli zmeniť výsledok VO.
10. Žalobca postupoval vždy v úzkej súčinnosti so žalovaným (poskytovateľom nenávratného finančného príspevku), čiže samotný žalovaný, ktorý rozhodoval o udelení „sankcie“ je pôvodcom tohto chaosu. Pokiaľ žalovaný mal záujem v správnom konaní udeliť pokutu, tak mal udeliť pokutu sám sebe alebo uplatniť si ju na svojich zamestnancoch, ktorí konali v mene žalovaného. Žalobca dostal písomné odsúhlasenie procesu verejného obstarávania žalovaným, čo preukazuje, že žalobca konal v danom čase v súlade so zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní. Pokiaľ by v čase verejného obstarávania vzniklo čo i len najmenšie podozrenie o nezákonnosti verejného obstarávania, tak by žalovaný nedovolil žalobcovi podpísať Zmluvu o NFP s úspešným uchádzačom. V článku 2 bode 7 Všeobecných zmluvných podmienkach sú uvedené povinnosti poskytovateľa (žalovaného) pokiaľ zistí pri kontrole VO a v predloženej dokumentácii nesúlad so zákonom o VO. V bode 8 tohto článku je uvedené, že žalovaný môže postúpiť overenie procesu verejného obstarávania na Úrad pre verejné obstarávanie. V zmysle ustanovení článku 2 VZP je jednoznačne zrejmé, že žalobca nemohol podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom na dodávku služieb, pokiaľ mu to nepovolil žalovaný, pričom samotný žalovaný schválil verejné obstarávanie a teda potvrdil, že žalobca konal v súlade so ZVO. Pokiaľ samotný
žalovaný dospel teraz k záveru, že konal nesprávne v minulosti, tak by mal udeliť pokutu sám sebe. Žalovaný ako predstaviteľ štátnej moci a orgán oprávnený na medzirezortné pripomienkovanie zákonov vytýkal dodatočne v správnom konaní žalobcovi aplikovanie ZVO na proces verejného obstarávania, ktoré realizoval žalobca a ktoré sám žalovaný schválil. Ide konanie v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu. Vzhľadom na to, že dokumenty z obdobia konania verejného obstarávania nie sú už verejne dostupné na stránkach žalovaného, tak žalobca predkladá súdu dokument z 10.11.2015, ktorý upravuje postup zrejme podobným spôsobom ako tomu bolo v roku 2011 s tým rozdielom, že v čase verejného obstarávania v roku 2011 Metodický pokyn CKO č. 11 neexistoval, žalobca uvedené nižšie uvádza z dôvodu, že aj keby uvedený Metodický pokyn CKO č. 11 existoval, tak tu nebol dôvod na začatie správneho konania.
11. V dokumente Systém riadenia štrukturálnych fondov a kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 vo verzii 4.12 (zo dňa 10.11.2015) je v bode 4.2.3 - Realizácia projektov (ods. 69, strana 94) uvedené „RO vyzve prijímateľa na zrušenie súťaže a odporučí vyhlásenie nového verejného obstarávania a súčasne neschváli uzavretie zmluvy prijímateľa s úspešným uchádzačom, resp. pristúpi k určeniu ex-ante finančnej opravy v súlade s postupom upraveným v metodickom pokyne CKO č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania, ak v procese kontroly verejného obstarávania pred podpisom zmluvy prijímateľa s úspešným uchádzačom identifikuje iné závažné porušenia zákona o verejnom obstarávaní, resp. postupov a princípov verejného obstarávania, ktoré nie je možné odstrániť úpravou návrhu zmluvy medzi prijímateľom a úspešným uchádzačom. RO zabezpečí, aby boli všetci žiadatelia/prijímatelia jednotným spôsobom vopred informovaní o možnosti určenia ex-ante finančnej opravy a o podmienkach jej udelenia.“ K uvedenému postupu neprišlo, čiže tu nie sú dôvody na udelenie korekcie žalobcovi, pretože nad verejným obstarávaním robil priamy dohľad žalovaný, ktorý nezistil žiadne pochybenie. Navyše žalovaný bol v rámci správneho konania povinný skúmať zákonnosť vypracovaných protokolov UVO a ak bol akýkoľvek protokol nezákonný, tak bol povinný na takýto protokol neprihliadať. Žalobca namietal, že protokol UVO, na ktorý sa odvoláva žalovaný bol vypracovaný nezákonne, pretože nebol vypracovaný v súlade s platnou právnou úpravou a kontrola nebola vykonaná v intenciách platnej právnej úpravy. Žalobca namietal arbitrárnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia MPSVR. Rozhodnutia neobsahujú zdôvodnenie v súlade s bežnou rozhodujúcou praxou a sú v rozpore so základným právami účastníka správneho konania. Rozhodnutiami žalovaného sa porušuje Ústava SR a princípy správneho konanie, pretože žalobcovi nebol v správnom konaní zaslaný ani len jeden dokument, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR, čiže žalobca sa nemohol kvalifikovane vyjadriť k podkladom oboch rozhodnutí. Uvedené konanie je nutné považovať za konanie, ktoré bolo vedené v hrubom rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku.
12 Žalobca namietal aj právny základ výkonu kontroly VO prostredníctvom UVO, pretože podľa zákona o VO nie je možné, aby bola kontrola vykonávaná na základe podnetu štátneho orgánu, okrem podnetu podľa § 137 ods. 2 písm. b) zákona o VO (účinného v čase realizovania VO - rok 2011), pričom výkonu kontroly u žalobcu nepredchádzalo rozhodovaniu o námietkach orgánu štátnej správy. V zmysle zákona o VO UVO nemôže začať kontrolu na základe podnetu podľa „Dohody o spolupráci zo dňa 17.05.2013“, pretože ZVO neumožňuje začať kontrolu na základe dohody medzi UVO a štátnym orgánom. Zo strany žalovaného neprišlo v čase vyhlásenia verejného obstarávania k námietkam voči VO, čiže podľa § 146 ods. 6 ZVO stratil žalovaný právo na podanie podnetu na výkon kontroly. Súčasne žalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť k podnetu, na základe ktorého prišlo k začatiu kontroly, pretože tento podnet nepoznal a nebol mu predložený. Na základe uvedeného žalobca považoval kontrolu, ktorej výsledkom bol protokol UVO, za nezákonnú, keďže UVO začal výkon kontroly v rozpore so ZVO. Doposiaľ nebolo žalovaným vysvetlené a ani uvedené, či k výkonu kontroly prišlo z vlastného podnetu alebo z podnetu žalovaného podľa § 137 ods. 2 písm. b). Uvedená špecifikácia je nevyhnutná, aby bolo zrejmé, či prišlo ku kontrole na základe podnetu štátneho orgánu alebo kontrola bola vykonaná z podnetu UVO a teda či kontrola bola vykonaná zákonne alebo nie a či bolo možné kontrolné zistenia použiť ako podklad pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR.
13. Žalobcovi nikdy nebol predložený podnet, ktorý bol zaslaný UVO a teda sa nikdy nemohol vyjadriť k podkladom, ktoré boli dôvodom pre začatie kontroly UVO. Z uvedeného rovnako nie je zrejmé, na základe ktoré oprávnenia v zmysle právnych predpisov bola vykonaná kontrola a teda či UVO malo právomoc vykonať kontrolu, respektíve, či je možné použiť výsledky kontroly z vlastného podnetu pre správne konanie, ktoré je predmetom posúdenia tohto súdneho konania. Protokol UVO neobsahuje
vymedzenie začatia výkonu kontroly z vlastného podnetu UVO, čiže je nutné konštatovať, že UVO začalo kontrolu v rozpore so zákonom o VO. Vzhľadom na to, že podľa vyššie uvedeného bola kontrola začatá na základe dohody medzi štátnymi orgánmi, tak podľa názoru žalobcu bola takáto kontrola vykonaná nezákonne, na takúto kontrolu nie je možné prihliadať a v prípade, že UVO chcelo vykonať kontrolu z vlastného podnetu, tak je nutné vykonať novú kontrolu a uviesť zákonný dôvod začatia výkonu kontroly, v opačnom prípade je nutné konštatovať, že kontrola vykonaná nebola. Takýto postup vyplýva zo samotnej filozofie zákona a konštrukcie právneho štátu, kedy má byť kontrolovaný dopredu upovedomený o tom, že sa začína voči nemu výkon kontroly na základe právomoci, ktorá je štátnemu orgánu priznaná zákonom.
14. Kontrola verejného obstarávania, ktorej výsledkom boli záznamy z administratívnych kontrol bola vykonávaná výlučne na základe zmluvného základu a teda nie je kontrolou, ktorá je vykonávaná na základe zákona. Zmluvné ustanovenie, ktoré umožňuje výkon kontroly je iba záväzkom žalobcu, že umožní žalovanému urobiť kontrolu dodržiavania Zmluvy o NFP, pričom výsledky takejto kontroly majú slúžiť iba na interné účely žalovaného ako zmluvnej strany Zmluvy o NFP, t.j. aby sa žalovaný vedel rozhodnúť, či si uplatní svoje práva zo Zmluvy o NFP na všeobecnom súde alebo neuplatní. Kontrola vykonaná na základe zmluvného oprávnenia nie je vykonaná v postavení orgánu verejnej moci podľa zákona, t.j. nie je možné na základe takejto kontroly vydať rozhodnutie správnym orgánom. Ide iba o právo zmluvnej strany zistiť, či podľa jej názoru žalobca postupuje v zmysle Zmluvy o NFP a v prípade, že má podozrenie, že nepostupuje podľa Zmluvy o NFP, tak môže sa domáhať náhrady škody alebo zmluvnej pokuty na súde, ktorý je ako jediný oprávnený o porušení Zmluvy o NFP rozhodnúť. Doposiaľ žalovaný takýto postup voči žalobcovi neuplatnil, t.j. nepostupoval v zmysle Zmluvy o NFP a využil mocenské nástroje, t.j. správne konanie, na základe ktorého si jednostranne presadil vôľu bez rešpektovania práv žalobcu. Kontrolná skupina UVO a rovnako tak aj pracovníci IA MPSVR pri vyhotovení protokolov a aktualizácií záznamov z administratívnych kontrol vôbec nezohľadnili to, že proces verejného obstarávania bol realizovaný v roku 2010 a 2011 a kontrolná skupina UVO pri kontrole aplikovala ustanovenia zákona o VO účinnom v čase výkonu kontroly a aplikačnú prax UVO v čase výkonu kontroly, čo je jednoznačne porušenie princípov a pravidiel právneho štátu, čiže kontrolné zistenia sú v rozpore so zákonom a teda na kontrolné zistenia nie je možné prihliadať. Kontrolná skupina bola povinná zohľadniť právne predpisy, ktorá sa na VO vzťahovali, čo neurobila. Na základe vyššie uvedených námietok a odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR je zrejmé, že žalovaný vôbec neodôvodnil výkon kontroly UVO a teda nie je možné na výsledky takejto kontroly prihliadať. Vzhľadom na uvedené žiada žalobca prvostupňové rozhodnutie a Rozhodnutie MPSVR zrušiť ako neodôvodnené. Žalovaný sa rovnako ani s uvedenými námietkami v rozhodnutí o rozklade nezaoberal.
15. Metodický pokyn CKO č.11 v čase realizovanie VO v roku 2011 neexistoval a teda ho nie je možné aplikovať na toto VO a usmernenie COCOF 07/0037/03-SK je namierené voči členskému štátu (nie voči žalobcovi/prijímateľom NFP). Žalovaný v zázname z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012 uviedol, že pravidlá verejného obstarávania neboli porušené. Žalovaný nikde nevysvetlil svoj záver, že prišlo „k podstatnej zmene podmienok schváleného procesu verejného obstarávania“ (strana 3 rozhodnutia MPSVR). Pokiaľ žalovaný nevie uviesť ako prišlo a prečo prišlo k podstatnej zmene podmienok verejného obstarávania, tak nevie ani zdôvodniť výkon opakovanej kontroly a teda uložená povinnosť vrátiť finančné prostriedky je neodôvodnená. Navyše Metodický pokyn CKO č. 11 nie je právnym predpisom a teda nejde právnu normu, ktorá je záväzná pre žalobcu. Tento metodický pokyn vychádza z usmernenia COCOF 07/0037/03-SK, ktoré slúži ako podporný dokument nariadenia (ES) č. 1260/1999 a nariadenia (ES) č. 1083/2006. Tento dokument je namierený voči členskému štátu, ak nesprávne aplikuje pravidlá verejného obstarávania pri čerpaní fondov Európskej únie a preto sankcie uvedené v usmernení COCOF 07/0037/03-SK alebo Metodickom pokyne CKO č. 11 nie je možné aplikovať voči žalobcovi. V usmernení COCOF 07/0037/03-SK sa vyslovene uvádza že: „Keď útvary Komisie odhalia takéto nezrovnalosti počas vykonaných auditov, musia stanoviť výšku uplatniteľných finančných opráv. V prípade, že po výzve Komisie na vykonanie nápravy členský štát nesúhlasí s tým, aby sám vykonal nápravu v súlade s článkom 39 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1260/1999 alebo článkom 98 nariadenia (ES) č. 1083/2006, náprava sa vykoná rozhodnutím Komisie na základe článku 39 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1260/1999 alebo článku 99 nariadenia (ES) č. 1083/2006. Tieto usmernenia majú útvarom Komisie pomôcť zabezpečiť rovnaký prístup pri riešení všetkých prípadov nezrovnalostí.“
16. V prípade zistenej nezrovnalosti sa zruší príspevok na operačný program, ale neuvádza sa, že sa má v tejto súvislosti postihnúť žalobca, ktorý postupoval v súlade s platnou právnou úpravou členského štátu. Uvedené nariadenia hovoria o povinnostiach členských štátov, najmä o povinnosti zabezpečiť priebeh verejného obstarávania v súlade s pravidlami Európskej únie, ale ak sa im nepodarí tieto pravidla implementovať do svojho právneho poriadku alebo ich upravia nesprávne, tak zodpovedajú za nesprávne vyplatenie finančných prostriedkov, čiže tieto nariadenia nemajú priamy dopad na žalobcu, čo preukazuje aj nižšie uvedené. Čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006 uvádza: „Ak sa sumy neoprávnene vyplatené prijímateľovi nedajú vymôcť, členský štát je zodpovedný za vrátenie stratených súm do všeobecného rozpočtu Európskej únie, ak sa zistí, že k strate došlo jeho vinou alebo nedbanlivosťou.“ Aplikácia usmernenia COCOF 07/0037/03-SK a „tabuľky“ korekcií upravuje výlučne sankciu (korekciu) pre členský štát, ak členský štát poskytol finančné prostriedky v rozpore s pravidlami Európskej únie a nedokáže ich vymôcť z dôvodu, že nesprávne čerpanie spôsobil sám vlastnou vinou alebo nedbanlivosťou, t.j. v jeho prípade prijal ZVO, ktorý žalobca musel rešpektovať, hoci takýto zákon mohol byť v rozpore s legislatívou Európskej únie, respektíve povinnosťami, ktoré sú kladené na členský štát, ale priamo nie sú aplikovateľné prijímateľmi (žalobcom). Čiže ak žalobca čerpal v súlade s pokynmi žalovaného a následne Európska komisia zistila, že prišlo k pochybeniam v procese čerpania NFP z dôvodu nesprávne nastavených postupov vo verejnom obstarávaní, tak členský štát má vrátiť prostriedky, ktoré boli použité v rozpore s legislatívou EU, avšak za takéto nedostatky (nesprávne nastavené postupy čerpania NFP) nemá byť sankcionovaný prijímateľ (žalobca), ale zodpovednosť nesie samotný členský štát. Členský štát vráti finančné prostriedky, ktoré umožnil vyčerpať v rozpore s legislatívou EU a bude si ich vymáhať od prijímateľov, ak prijímateľ konal v rozpore s procesmi, ktoré nastavil členský štát. Žalobca však postupoval v súlade s platnou legislatívou a nemôže za to, že členský štát umožnil čerpanie NFP v rozpore s EU legislatívou. Žalobca nemôže byť postihnutý za to, že členský štát pochybil. Členský štát (žalovaný) vyplatil žalobcovi NFP v súlade s platnou právnou úpravou a teda nemá nárok na vrátenie NFP, ktoré umožnil vyčerpať vlastným pochybením. Žalovaný si môže uplatniť zodpovednostný vzťah na svojich zamestnancoch, ktorí sa podieľali na nastavení pravidiel čerpania, respektíve implementácii EU legislatívy. Žalovaný nepreukázal, že by k akejkoľvek údajnej chybe verejného obstarávania prišlo vinou žalobcu, t.j. všetky chyby uvedené v protokole UVO boli spôsobené vinou členského štátu (Slovenskou republikou), tak ako na to žalobca poukáže ďalej.
17. V protokole UVO sa neuvádzalo konkrétne porušenie zákona o VO, vôbec nie je uvedené ako mala byť zákazka rozdelená, na koľko častí a ktoré školenia a v akom rozsahu mali byť predmetom samostatného verejného obstarávania tak, aby neprišlo k porušeniu ZVO. Všetky závery sú iba všeobecným konštatovaním bez poukázania na konkrétne pochybenie. Je jednoduché konštatovať porušenie zákona, ak sa takýto záver neodôvodní. Žalovaný, respektíve kontrolná skupina neuviedla ako mal žalobca správne postupovať, aby neporušil ZVO. Už len predstava toho, že by sa zákazka mala deliť na 3 alebo 5 alebo 11 častí je absurdná, nakoľko administratívne zaťaženie v prípade rozdelenia zákazky na viacej častí by bolo neporovnateľne väčšie, zvýšili by sa náklady na VO a teda by takéto VO vôbec nebolo možné považovať za hospodárne a efektívne. V tejto súvislosti je nutné, aby pri skúmaní delenia zákazky bol braný do úvahy aj princíp proporcionality, ktorý žalobca mal na zreteli a preto zákazu nerozdeľoval na časti. Bežnou praxou v danom čase boli VO, kde sa v jednej zákazke obstarávali zariadenia rôzneho druhu a školenia, resp. stavebné práce vrátane vnútorných zariadení, vysoko špecifické technické prostriedky, software, hardware vrátane stavebných prác spolu s odborne a technicky nesúvisiacou komunikačnou kampaňou, PR službami, web stránkou, službami call centra, či vydávaním informačných materiálov a pod. (napr. zákazka z r. 2007 „Komplexná služba elektronického výberu mýta“ v predpokladanej hodnote zákazky 20.000.000.000,- Sk v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR 2Sžf/3/2009 z 19.12.2012, kde napriek argumentácii Úradu pre verejné obstarávanie, ani súdna moc Slovenskej republiky nekonštatovali porušenie § 9 ZVO ani iných ustanovení tohto zákona). V prípade žalobcu sa však obstarával iba jeden druh služby a to vzdelávanie pre zamestnancov, obstarávanej v rámci jedného VO, ktorého výsledkom bola 1 zmluva.
18. Ako podporný argument, že v procese verejného obstarávania neporušil žiadne ustanovenie ZVO, žalobca uvádzal napríklad aj rozhodnutie odboru kontroly Úradu pre verejného obstarávanie týkajúce sa obstarávania zo dňa 11.12.2009, číslo: 686-6000/3/2009. Predmetom kontroly bola dokumentácia verejného obstarávateľa verejnej súťaže, ktorej predmetom boli rôzne vzdelávacie aktivity a súčasne aj vypracovanie stratégie. Zákazka bola realizovaná formou podprahovej zákazky. Medzi vzdelávacími aktivitami boli: Manažment samosprávy, Rozvoj komunikačných zručností, ECDL, E-learningový kurz angličtiny, Samospráva v kocke a vypracovanie stratégie vzdelávania a plánu vzdelávania. Rovnako
ako v prípade žalobcu tak aj verejný obstarávateľ obstarával dodávateľa na celý predmet zákazky (bez rozdelenia na časti). To znamená, okrem stratégie išlo o rovnaký postup pri obstarávaní dodávateľa vzdelávacích aktivít ako pri procese verejnej súťaže realizovanej žalobcom. Kontrola UVO v danom prípade nekonštatovala žiadne pochybenie verejného obstarávateľa, t.j. nebolo porušené ani ustanovenie § 9 ods. 4 ZVO, aj preto je nutné preskúmať, prečo kontrolná skupina postupovala odlišne v prípade verejného obstarávania realizovaného žalobcom. Žalobcom zvolený postup pri realizácii verejného obstarávania nebol zo strany riadiaceho orgánu a ani pri predložení analýzy VO riadiacemu orgánu, ako ani pri zverejnení v rámci procesu verejného obstarávania, nikým nikdy spochybnený. Nerozdelením zákazky neprišlo k žiadnemu porušeniu ustanovenia ZVO, všetky služby boli služby spočívajúce vo vzdelávaní zamestnancov čiže služby jedného druhu a charakteru. Kontrolné zistenia sú nepodložené a nepreukázané, preto tu nebol dôvod na začatie správneho konania.
19. Podľa žalobcu princíp rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie bol dodržaný práve v tom, že táto lehota na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov bola určená pre všetkých potenciálnych záujemcov rovnaká a nikto nebol zvýhodnený resp. znevýhodnený určením inej lehoty, alebo poskytnutím súťažných podkladov na základe žiadosti podanej po stanovenej lehote. Princíp hospodárnosti a efektívnosti bol dodržaný tak, že mohol byť riadne a efektívne využitý inštitút vysvetľovania bez toho, aby podaním žiadosti o vysvetlenie neskôr, ako by bolo možné zabezpečiť vysvetlenie 6 dní pred uplynutím lehoty viazanosti ponúk a to len pre to, že o súťažné podklady bolo požiadané napr. posledný deň pred predkladaním ponúk a tak bola podaná žiadosť o ich vysvetlenie. V dobe uskutočnenia a realizovania daného VO bola bežná prax, aby stanovená lehota na podanie žiadosti o súťažné podklady bola kratšia ako lehota na predkladanie ponúk, čo sa v tej dobe nepovažovalo za porušenie zákona o VO. Skutočnosť, že sa určenie kratšej lehoty na podanie žiadosti o nápravu nepovažovalo za porušenie ZVO je možné preukázať aj tým, že samotné formuláre určené na zverejňovanie vyhlásení verejného obstarávania neumožňovali v danej dobe určiť totožný termín podávania žiadosti o súťažné podklady zhodný s termínom na predkladanie ponúk, čo kontrolnej skupine ako aj žalovanému je dobre známe.
20. K určeniu lehoty na podanie žiadosti o nápravu bolo vydané zo strany UVO výkladové stanovisko č. 7/2013 dňa 07.07.2013, čo je podstatne neskôr, ako bolo realizované kontrolované verejné obstarávanie, pričom toto výkladové stanovisko, ktoré malo slúžiť k aplikácií ustanovení ZVO v postupoch verejného obstarávania a k zjednoteniu výkladu jednotlivých ustanovení ZVO, Z obsahu výkladového stanoviska je zrejmé, že žiadne ustanovenie ZVO neurčuje minimálnu lehotu na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov a určenie danej lehoty s lehotou na poskytnutie súťažných podkladov je len ako odporúčanie. Z uvedeného je zrejmé, že stanovením kratšej lehoty na podanie žiadosti o poskytnutie súťažných podkladov ako je lehota na predkladanie ponúk nemohlo dôjsť k porušeniu ZVO a ani princípov verejného obstarávania a ani k obmedzeniu hospodárskej súťaže s vplyvom na výsledok verejného obstarávania. Je potrebné zdôrazniť, že princíp nediskriminácie nebol a ani nemohol byť porušený. Každý záujemca o verejné obstarávanie mal presne rovnaké podmienky, čiže nikto nebol zvýhodnený. Je teda nepochybné, že k porušeniu zákona o VO skrátením lehoty nemohlo prísť. Dôkazom toho, že realizačná prax termíny na vyžiadanie súťažných podkladov a predkladanie ponúk bežne oddeľovala nie len v čase konania kontrolovaného verejného obstarávania z roku 2010/2011, ale ešte aj v období po skončení predmetného obstarávania je okrem iných tiež Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania 05872-MSS zo dňa 2.8.2011 zverejnené vo Vestníku č. 149/2011 vyhlásené Úradom pre verejné obstarávanie, ako ústredným orgánom pre oblasť verejného obstarávania, na zadávanie zákazky s názvom: „Špeciálne služby súvisiace s integráciou a zaistením kompatibility informačných systémov ÚVO“, v ktorom bolo v IV.3.3. Podmienky na získanie súťažných podkladov a doplňujúcich dokumentov alebo informatívnych dokumentov - Lehota na prijímanie žiadostí o súťažné podklady alebo o prístup k dokumentom - Dátum: 12.8.2011. Čas: 15.00 h., Úhrada za súťažné podklady: Nie., IV.3.4. Lehota na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť Dátum: 30.8.2011. Čas: 12.00 hod., t.j. rozdiel až 18 dní. Dôkaz je v príslušnom vestníku verejného obstarávania. Je absurdné, aby UVO v protokole vytýkalo žalobcovi niečo, čo sám UVO v danom čase bežne robil. Uvedené kontrolné zistenie je teda nepreukázané a nie je spôsobilé odôvodniť napádané rozhodnutia žalovaného.
21. Žalobca tiež súvislosti odkázal na záznam z administratívnej kontroly zo dňa 30.03.2012, v ktorom sa konštatovalo, že postup v rámci verejného obstarávania nebol v rozpore s pravidlami ZVO a legislatívou EU. Pokiaľ žalovaný bol názoru, že žalobca nekonal v súlade so ZVO, tak mohol uplatniť revízne postupy v rámci verejného obstarávania alebo nepodpísať Zmluvu o NFP. Žalovaný však uvedené postupy
nevyužil, proces verejného obstarávania riadne schválil a umožnil čerpanie NFP, čiže pokiaľ je žalovaný teraz názoru, že žalobca porušil ZVO, tak v podstate takéto porušenie sa dialo priamo pod dohľadom žalovaného a za výslovného súhlasu žalovaného, čiže žalovaný by mal niesť plnú zodpovednosť za čerpanie NFP v rozpore s legislatívou EU, ak je názoru, že tu rozpor je. Žalovaný zodpovedá za takýto stav a mal by si uplatniť sankcie na svojich zamestnancoch, ktorý takýto stav umožnili, respektíve priznať, že tento stav sám spôsobil. Vzhľadom na to, že žalobca konal podľa pokynov žalovaného, tak nie spravodlivé, aby niesol žalobca za aktuálny stav zodpovednosť, čiže toto kontrolné zistenie nie je možné zobrať ako dôvod na udelenie sankcie. Žalobca žiadal na toto kontrolné zistenie neprihliadať, pretože žalobca ho nezapríčinil vedome a ani nevedome, jednoducho konal v súlade so ZVO, čo žalovaný v roku 2012 riadne potvrdil.
22. Uzavretím Dodatku č. 3 nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia ZVO, vrátane citovaného ustanovenia, ktorého porušenie deklaruje v protokole kontrolná skupina. K uzatvoreniu Dodatku č.3 prišlo z dôvodu zmeny miesta plnenia poskytovaných služieb a k zmene prišlo z ekonomických a hospodárnych dôvodov. Skrátenie vzdelávacích aktivít nastalo z objektívnych skutočnosti, ktoré spôsobila situácia v spoločnosti žalobcu. Uvedená zmena nastala v súlade s vedomím Sociálnej implementačnej agentúry. Touto zmenou sa podstatným spôsobom nezmenil predmet zákazky - vždy išlo o výkon vzdelávacích služieb s rovnakým obsahom pre rovnakú cieľovú skupinu v rovnakých hodnotách za jednotkovú cenu. Zmena miesta výkonu poskytovania vzdelávania v niektorých častiach nie je podstatnou zmenou predmetu zákazky. Takúto zmenu nie je možné považovať za podstatnú zmenu predmetu zákazky a uzatvorenie dodatku č. 3, ktorého obsahom bola zmena miesta výkonu plnenia predmetu zmluvy v časti zákazky, za predpokladu dodržania obsahu aktivity vzdelávania a dodržania rovnakých jednotkových cien. Predmet zákazky svojou charakteristikou, funkčnosťou a určením cieľovej skupiny, v prospech ktorej sa plní, ostal stále totožný s pôvodným predmetom zákazky. K podstatnej zmene predmetu zákazky nedošlo ani v prípade zmeny hodín výkonu jednotlivých obsahovo zameraných vzdelávacích aktivít (u niektorých počet hodín bol upravený smerom, hore, u niektorých smerom dole). Cena za jednotku výkonu sa nezmenila a ani inak obsah vzdelávacej aktivity nebol pozmenený. obsah a predmet zmluvy zostal zachovaný, pretože predmet plnenia zostal nezimený, dodatkom č.3 sa upravili iba niektoré organizačné skutočnosti, išlo o školenie zamestnancov žalobcu, ktorý musel zladiť svoj predmet podnikania so školeniami. Žalovaný nikde neuviedol a nezdôvodnil prečo považuje zmenu miesta plnenia a zmenu rozsahu niektorých školení za podstatné porušenie zmluvy. Rovnako takéto zmeny zasiahli iba do zmeny poštu hodín a miesta plnenia pričom sa nezmenila cena školení a ani počet školení alebo ich rozsah. S takýmito zmenami počítala aj samotná Zmluva o NFP, ktorá uvádza, že sa refinancujú iba skutočné vykonané školenia, t.j. ak sa niektoré školenie neuskutoční, tak sa vyplatí iba menšia suma NFP. Čiže dodatkom sa iba upravili organizačné skutočnosti, ktoré nie sú podstatnou zložkou zmluvného vzťahu.
23. Samotný protokol UVO obsahuje iba názor kontrolórov na určitú vec a opisuje ako prišli k záverom, ktoré sú uvedené v protokole. Čiže protokol nie je správnym rozhodnutím a ani o dôkazom, ide iba o podklad, ktorý má žalovanému ozrejmiť, ako kontrola zistila určité skutočnosti a prijala určité závery. Protokol neobsahuje záväzné hodnotiace úsudky a je úlohou žalovaného následne preveriť, zistiť a odôvodniť to, či kontrolná skupina postupovala v súlade so zákonom a či kontrolné zistenia sú v súlade s právnymi predpismi a či kontrolná skupina zobrala do úvahy aj námietky žalobcu. Ak kontrolná skupina niečo z uvedeného neurobila, tak bol správny orgán povinný vec posúdiť sám, pričom je povinný sa zaoberať námietkami, s ktorými sa kontrolná skupina doposiaľ nevysporiadala. Žalovaný si však túto zákonnú posudzovaciu činnosť vôbec nesplnil a teda konanie trpí takou vadou, ktorej následkom má byť zrušenie rozhodnutí žalovaného. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol protokol UVO, t.j. dokument popisujúci dôvody prijatia určitých záverov kontrolnou skupinou, neposúdiť a nevyhodnotiť, tak sa dopustil závažného porušenia správneho poriadku, pretože neposúdil všetky dokumenty, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Ak teda žalovaný nepreskúmal protokol UVO, tak rozhodol bez odôvodnenia, pretože vyhodnotil závery uvedené v protokole UVO ako záväzné bez toho, aby ich preskúmal a sám posúdil. Žalovaný teda v správnom konaní rozhodol bez akýchkoľvek dôkazov, pretože protokol UVO nie je dôkazom, ale iba opisom výkonu kontroly. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyhodnotil žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu uvedenú v protokole UVO a iba slepo prijal závery uvedené v protokole UVO bez akéhokoľvek odôvodnenia a posúdenia námietok žalobcu, tak vo veci rozhodol bez odôvodnenia, t.j. arbitrárne. Žalovaný sa iba obmedzil na to, že tu existuje protokol UVO, ktorý obsahuje závery a tieto závery sú bez bližšieho skúmania záväzné, hoci boli voči ním vznesené námietky. Kontrolu je možné prirovnať k predbežnému prejednaniu veci, kde sa vypočujú obe strany a následne sa predbežne oznámi
ako vec vidí kontrolná skupina a následne sa táto vec posunie na riadne konanie, v ktorom sa rozhodujúci orgán bude zaoberať celým doterajším postupom a jednotlivými závermi kontrolnej skupiny.
24. Žalovaný sa ani len náznakom nepokúsil aplikovať § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. v rôznych časových verziách, pričom si vyložil zákon v rozpore s jeho znením a účelom a v rozpore s princípmi právneho štátu a zákazom retroaktivity. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž/20/2010: „K imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka ,,princíp právnej istoty" a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinne. To by teda znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade splatnou a účinnou právnou úpravou).“ § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z. znie: „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2012 Konanie podľa § 27a ods. 3 a 5 právoplatne neukončené do 31. marca 2012 sa dokončí podľa zákona účinného od 1. apríla 2012 a na vrátenie finančných prostriedkov sa vzťahuje § 27a v znení účinnom od 1. apríla 2012, ak je to pre prijímateľa priaznivejšie.“ V zmysle uvedeného princípu právneho štátu, t.j. zákazu retroaktivity, je nutné pod pojem „právoplatne neukončené“ zaradiť nie len správne konania, ktoré boli už začaté, ale aj správne konania, ktoré dovtedy neboli vôbec začaté a týkajú sa skutočností, ktoré nastali do 01.04.2012, t.j. uvedené ustanovenie sa týka nie len ukončenie správnych konaní už začatých podľa doterajších predpisov, ale aj zákazu začatia akéhokoľvek správneho konania podľa predpisov účinných po 01.04.2012, ktoré sa má týkať skutočností, ktoré nastali pred 01.04.2012. Žalovaný mohol začať správne konanie týkajúce sa skutočností, ktoré nastali pred 01.04.2012 (napr. verejného obstarávanie žalobcu), ale iba podľa predpisov účinných do 01.04.2012, čiže v prípade žalobcu nemohol začať správne konanie podľa predpisov účinných po 01.04.2012, ale iba do 01.04.2012.
25. Do 01.04.2012 bolo jediným podkladom pre správne konanie „právoplatne rozhodnuté o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“, čiže nebol ním žiadny protokol UVO, ako je tomu v súčasnosti. Žalovaný teda pri dôslednej aplikácii prechodného ustanovenia nemal podklad na to, aby vo veci vôbec začal správne konanie, pretože žalobcovi nebola nikdy uložená žiadna sankcia za porušenie verejného obstarávania a ani nikdy nebolo rozhodnuté o porušení pravidiel verejného obstarávania. Žalovaný teda rozhodol v rozpore s právnymi predpismi, pretože postupoval v rozpore s § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z.. Pojem „právoplatne neukončené“ navyše zahŕňa aj nezačaté správne konania, čo je plne v ústavne komfortnom výklade princípov právneho štátu. Žalovaný opomenul aj druhú časť vety § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z., kde sa rieši vrátenie finančných prostriedkov, čo je tiež predmetom tohto správneho konania, a teda žalovaný bol povinný použiť znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. do 01.04.2012, pretože je to pre žalobcu priaznivejšie. Ak by žalovaný postupoval inak ako je uvedené v zákone, tak by mohlo prísť k takému stavu, že by tu existovali dva rôzne výsledky pri totožných prípadoch. Ak dva subjekty zrealizoval verejné obstarávanie v roku 2011 za totožných okolností aj s totožnými chybami (pričom by tu neexistovalo rozhodnutie UVO o uložení sankcie, ale existoval by tu protokol UVO) a voči jednému subjektu by bolo začaté správne konanie do 01.04.2012 a voči druhému subjektu by bolo začaté správne konanie po 01.04.2012, tak by správne konanie vykazovalo rôzne závery, čo je v priamom rozpore so zákazom retroaktivity, pretože by tu existovali dva rôzne výsledky pri identickej situácii a to len z dôvodu, že prišlo k zmene zákonu v priebehu určitého času.
26. Žalobca poukazoval na Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95, toto nariadenie kladie povinnosti výlučne členskému štátu (Slovenskej republike), ktorý je povinný vytvoriť systém kontrol v jeho medziach, čo však doposiaľ nebolo plne implementované. Žalobca s poukazom na čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 vznáša námietku premlčania správneho konania, pretože článok 3 uvádza: „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.“ Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že od roku
2011, kedy malo prísť k údajnému vzniku nezrovnalosti uplynuli viac ako 4 roky, čiže správny orgán nie je oprávnený vo veci konať. Podľa názoru žalobcu sa na premlčanie malo prihliadať z úradnej moci, pretože doslovný preklad anglického textu nariadenia znie tak, že ide má ísť o prekluzívnu lehotu, čo vyplýva aj z originálne anglického znenia: „The limitation period for proceedings shall be four years as from the time when the irregularity referred to in Article 1 ( 1 ) was committed.“ (doslovne preložené ako: limitujúci čas pre začatie správneho konania je maximálne 4 roky od vzniku nezrovnalosti - nie od zistenia nezrovnalosti). Žalobca síce uviedol, že uvedené nariadenie upravuje povinnosti členského štátu (Slovenskej republike), avšak vzhľadom na to, že Slovenská republika v zákona č. 528/2008 Z.z. neuviedla túto prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania, tak je žalobca oprávnený sa odvolávať na nariadenie, ktoré túto povinnosť členskému štátu stanovujú a vzhľadom na priamy účinok nariadenia, sú správne orgány povinné prihliadnuť na toto znenie a aplikovať ho na správne konanie. Vzhľadom na uvedené bolo nutné konanie zastaviť aj z dôvodu premlčania, respektíve z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na začatie správneho konania.
III. vyjadrenie žalovaného
27. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi, nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním nenávratného finančného príspevku v zmysle Zákona o pomoci a podpore. Poskytovanie NFP z pohľadu právnej kvalifikácie jednotlivých právnych vzťahov prebieha v nasledovných etapách: a) Podanie žiadosti o NFP s projektom, jej posudzovanie a následné vydanie rozhodnutia o schválení/neschválení žiadosti (§ 12 až 14 Zákona o pomoci a podpore). Táto etapa má povahu správneho konania, avšak je tiež nutné zdôrazniť, že na poskytnutie NFP nie je právny nárok (§ 12 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore). Zároveň upozorňujeme, že rozhodnutie o schválení/neschválení žiadosti o NFP a s ním súvisiace správne konanie nie je predmetom preskúmania v tomto súdnom konaní. b) Uzatvorenie zmluvy o NFP s daným prijímateľom a následná realizácia projektu. Žalobca ako prijímateľ uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 26.04.2010 (ďalej len „Zmluva o NFP“), na základe ktorej realizoval projekt s názvom „Vzdelávanie zamestnancov cestovnej kancelárie GLOBTOUR GROUP, a.s.“. V zmysle bodu 1.3. tejto Zmluvy o NFP je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj podľa zákona § 15 ods. 1 Zákona o pomoci a podpore a § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. S poukazom na uvedené právny vzťah založený Zmluvou o NFP má súkromnoprávnu povahu s prvkami finančného práva znamenajúcimi špecifické oprávnenia príslušných orgánov zameraných na vykonávanie opakovanej kontroly zákonného, hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými finančnými prostriedkami (NFP) poskytovaným prijímateľom bez protihodnoty. Pri realizácii Projektu za poskytovateľa vykonávala úkony. Sociálna implementačná agentúra následne pôsobiaca pod názvom Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako tzv. sprostredkovateľský orgán v zmysle § 8 Zákona o pomoci a podpore eviduje (a nie žalovaný) dokumentáciu týkajúcu sa Projektu. Predmetná dokumentácia má charakter úkonov vykonávaných v rámci plnenia záväzkov a výkonu práv zo Zmluvy o NFP. Značná časť týchto úkonov sa pritom vykonáva a archivuje v elektronickej podobe v informačnom systéme ITMS. Túto dokumentáciu nemožno stotožňovať s administratívnym spisom k správnemu konaniu, v ktorom bolo vydané žalobou napádané rozkladové rozhodnutie. Žalobou napádaného správneho konania sa týka len malá časť z dokumentácie k realizácii Projektu týkajúca sa následnej kontroly verejných obstarávaní; túto časť dokumentácie poskytol SORO žalovanému v rámci poskytovania súčinnosti v origináloch, prípadne kópiách, resp. vytlačené z elektronického systému v rámci podania podnetu na začatie správneho konania. Tieto úkony nie sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve.
28. Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole Projektu podľa Zmluvy o NFP boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania. Dokumentácia tvoriaca podklady k správnemu konaniu bola zabezpečovaná najmä od SORO z podkladov k realizácii Projektu (ako je uvedené vyššie). Táto dokumentácia nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva (napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016, č. k. 1S/3 09/2015-72). Až následný právny vzťah po začatí správneho konania je verejnoprávnym vzťahom, ktorého predmetom je vyvodzovanie osobitnej administratívnej zodpovednosti v prípade porušení zákona v oblasti verejného obstarávania. Následná dokumentácia produkovaná v rámci správneho konania, ktorej pôvodcom je žalovaný ako správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci alebo žalobca pri uplatňovaní práv a plnení povinností ako účastník v správnom konaní, tvorí súčasť administratívneho spisu v originálnom vyhotovení. Po realizácii Projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného
obstarávania na predmet zákazky „Vzdelávanie zamestnancov a riadenie projektu“. Pri tejto kontrole boli zistené viaceré porušenia pravidiel verejného obstarávania, na základe čoho boli vystavené správy o zistených nezrovnalostiach. Žalovaný následne podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, na základe čoho následne ÚVO potvrdil zistenia porušení verejného obstarávania v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 4119-7000/2014- OK/4 zo dňa 20.8.2014. ÚVO zároveň Protokol riadne prerokovalo so žalobcom, ako vyplýva zo Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 4119-7000/2014-OK/8 zo dňa 04.11.2015. Následne bola vystavená ďalšia aktualizácia záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu so správami o zistených nezrovnalostiach a žiadosťami
29. Právny vzťah založený Zmluvou o NFP umožňuje opakovanú kontrolu nakladania s NFP (§ 24b až 24j Zákona o pomoci a podpore a tiež čl. 12 ods. 5 VZP). O tejto skutočnosti bol žalobca ako prijímateľ vyslovene upovedomený a vzal ju na vedomie (bod 3.6 Zmluvy o NFP). Teda nielen zo všeobecnej domnienky znalosti príslušných zákonných ustanovení, ale aj zo zmluvných dojedaní vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s možnosťou opakovanej kontroly realizácie Projektu. Žalobcom namietané schválenie predmetného verejného obstarávania SORO listom zo dňa 20.01.2011 neznamená , že toto verejné obstarávanie bolo objektívne bez vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly. Naopak, žalobcova námietka nemožnosti vykonať opätovnú kontrolu Projektu a predmetného verejného obstarávania, nemá oporu v akomkoľvek zákonnom ani zmluvnom ustanovení. Nelogickosť žalobcovej námietky potvrdzuje aj existencia príslušných zmluvných a najmä zákonných dojednaní - prečo by bola zákonom ustanovená možnosť vykonať kontrolu, finančnú opravu za nezrovnalosť a následne možnosť preverenia verejného obstarávania na ÚVO, ak by už po schválení daného verejného obstarávania nebolo možné toto verejné obstarávanie kontrolovať? Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v oblasti verejného obstarávania znamenajúcim nezrovnalosť. Následne na to žalovaný vypracoval správu o zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore) a vykonal finančnú opravu na ťarchu žalobcu (§ 27 Zákona o pomoci a podpore).
30. Žalovaný zároveň podal podnet orgánu podľa osobitného predpisu - ÚVO. Zákonným podkladom na podanie tohto podnetu je ustanovenie § 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore v spojení s ustanovením § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahujúcim sa na predmetné verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že nebol daný zákonný podklad pre výkon predmetnej kontroly verejného obstarávania. Žalobca sa snaží vyfabulovať nezákonnosť kontroly UVO bez akejkoľvek opory svojej argumentácie v zákone. ÚVO v tomto prípade zákonne a súčasne objektívne a nestranne overuje porušenie pravidiel verejného obstarávania zistené žalovaným (keďže žalovaný má v danom právnom vzťahu postavenie riadiaceho orgánu a aj zmluvnej strany ako poskytovateľ NFP). Z § 27a Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že ÚVO plní funkciu overovateľa, resp, až arbitra medzi riadiacim orgánom (žalovaným) a prijímateľmi (žalobcom), ktorí nesúhlasia so zisteniami riadiaceho orgánu ohľadom porušenia pravidiel verejného obstarávania a odmietnu dobrovoľne uhradiť finančnú opravu (§ 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore). Preto až následne, po tom ako ÚVO potvrdí zistenia o porušení pravidiel verejného obstarávania uložením pokuty a alebo vystavením protokolu o porušení pravidiel verejného obstarávania, môže začať správne konanie podľa 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Žalobcova námietka pokúšajúca sa spochybňovať postavenie ÚVO, ako aj Protokol, je v rozpore so zákonom. Priamo z § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že zistenie ÚVO o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania podľa § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi a pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti je podstatná jeho obsahová náležitosť spočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Źalovaný sa odvolal na kogentnosť predmetných ustanovení § 27a ods. 3 a 5 Zákona o pomoci a podpore, ktoré neumožňujú správnu úvahu o tom, či dôjde alebo nedôjde k vyvodeniu zodpovednosti, ale priamo ukladajú povinnosť podať podnet na začatie správneho konania a zároveň určujú výšku sumy, ktorú je povinný daný prijímateľ (t.j. žalobca) vrátiť (jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov).
31. Zároveň žalobcovo spochybňovanie postavenia ÚVO ako orgánu oprávneného vykonávať kontroly verejného obstarávania, je scestné. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie,
ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Ako vyplýva z Protokolu, pri kontrole predmetného verejného obstarávania postupoval ÚVO v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy (zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase výkonu predmetnej kontroly), teda mal na túto činnosť právomoc a konal v rámci svojej pôsobnosti. Súčasne v súlade so zákonom bola žalobcovi ako kontrolovanému daná možnosť vyjadriť sa k Protokolu a následne bol Protokol so žalobcom aj prerokovaný zamestnancami ÚVO vykonávajúcimi danú kontrolu (viď administratívny spis - dôkaz č. 1). Teda je nesporné, že Protokol je zákonným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Po tom, ako bolo Protokolom overené porušenie pravidiel a postupov pri verejnom obstarávaní s konštatovaním, že niektoré z týchto porušení mohli mať vplyv na dané verejné obstarávanie, začal žalovaný správne konanie, čo žalobcovi riadne oznámil Oznámením o začatí správneho konania č. 8491/2017-MODMASK, 3270/2017 zo dňa 25.01.2017. V rámci predmetného správneho konania bol podkladom aj Protokol, pričom kontrola predmetného verejného obstarávania vykonaná ÚVO nie je súčasťou tohto správneho konania (ako sa to snaží interpretovať žalobca). Ide výlučne o podklad pre zistenie skutkového stavu na účely správneho konania, pričom Protokol potvrdzuje, že došlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania.
32. Správne konanie, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia, začalo až Oznámením o začatí správneho konania č. 8491/2017-M ODMASK, 3270/2017 zo dna 25.01.2017. Preto je zrejmé, že ustanovenie § 46ad Zákona o pomoci a podpore, na ktoré sa žalobca odvoláva, je vzhľadom na predmetné správne konanie nepouži teľné a nejedná sa o retroaktívne použitie právnych noriem. Žalobca namieta aplikáciu Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania (ďalej len „COCOF 07/0037/00-SK“), keďže podľa jeho názoru sa nejedná o všeobecne záväzný právny predpis a nie je mu zrejmý súvis tohto predpisu s prejednávanou vecou. Táto námietka žalobcu je neopodstatnená, nakoľko argumentácia žalobcu je vytrhnutá z kontextu. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že právnym základom pre oprávnenie žalobcu vykonať finančnú opravu (korekciu) je ustanovenie § 27 Zákona o pomoci podpore (sčasti aj § 7 ods. 6 Zákona o pomoci a podpore). Teda aj bez existencie ďalších právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní môže žalovaný ako riadiaci orgán požadovať od žalobcu ako prijímateľa finančnú opravu v prípade jeho porušení právnych predpisov (nezrovnalostí) alebo iných nedostatkoch pri realizácii Projektu (napríklad nehospodárne nakladanie s NFP, použitie NFP na tzv. neoprávnené výdavky a podobne). COCOF 07/0037/00-SK je metodickým usmernením, ktoré vydala Európska komisia pre stanovovanie výšky finančných opráv súvisiacich s porušením pravidiel v oblasti verejného obstarávania; táto výška je určená kategorizáciou porušení pravidiel verejného obstarávania vzhľadom na čo sa určuje výška finančnej opravy. COCOF 07/0037/00-SK je neoddeliteľnou prílohou Rozhodnutia Európskej komisie zo dňa 19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Európska komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a je všeobecne záväzné v celom rozsahu. Teda žalobca mal možnosť sa s ním kedykoľvek oboznámiť.
33. Žalobca v žalobe odcitoval prvý odsek článku 3 bodu 1 Nariadenia 2288/95, avšak predmetné ustanovenie pokračuje ďalej, keď v treťom odseku sa uvádza: „Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia " Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný opätovne vykonal vyšetrovanie zákonnosti predmetného verejného obstarávania jeho administratívnou kontrolou ako to vyplýva zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - oprava (aktualizácia č. 1) (list zo dňa 27.03.2015 - Zaslanie záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania doručeného žalobcovi dňa 01.04.2015). Týmto aktom sa prerušilo plynutie premlčacej doby a premlčacia doba začala plynúť odznova. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcova námietka premlčania je nedôvodná, keďže napádané rozhodnutia boli vydané pred uplynutím premlčacej doby. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť dostatočne uplatňovať svoje práva v rámci správneho konania, že mu neboli poskytnuté príslušné dokumenty na vyjadrenie a poskytnutý dostatok času na realizáciu jeho procesných práv. Žalovaný s týmito tvrdeniami žalobcu nesúhlasí. Žalobca bol so všetkými relevantnými podkladmi oboznámený ešte pred začatím správneho konania v rámci realizácie právneho vzťahu zo Zmluvy o NFP a oprávnený v zmysle Zákona o pomoci a podpore a zákona o verejnom obstarávaní (záznamy o administratívnych kontrolách verejného obstavania, kontrola vykonávaná ÚVO). O všetkých týchto
úkonoch bol žalobca riadne upovedomený a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, predkladať námietky zúčastniť sa prerokovania Protokolu a podobne. Preto po začatí správneho konania neboli pre žalobcu skutočnosti tvoriace merítum správneho konania nové a neznáme. Žalobca tiež namieta nedostatočnosť odôvodnenia napádaných rozhodnutí, čo žalovaný v zásade odmieta. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými a právnymi okolnosťami, ako aj námietkami žalobcu. Žalovaný mal za to, že nie je jeho povinnosťou vysporiadať sa s úplne všetkými námietkami žalobcu, najmä ak ide o opakujúce sa variácie tých istých tvrdení. správna žaloba ako celok je zmätočná, založená na opakujúcich sa tvrdeniach, ktoré si častokrát vnútorne odporujú. Žalobca vôbec nerozlišuje medzi správnym konaním, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia a realizáciou práv a povinností v rámci právneho vzťahu založeného Zmluvou o NFP pri kontrole nakladania s NFP v rámci Projektu. IV. pojednávanie 34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22.09.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcov strán sporu.
V. Relevantné právne predpisy 35. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 36. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom. Riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. 37. Podľa § 24b ods. 1, 2 cit. zákona, Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html>. Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 38. Podľa § 24c citovaného zákona, administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. 39. Podľa § 26 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, Ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. 40. Podľa § 27 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu. Finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. Vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2008/528/20170601.html>. 41. Podľa § 27a ods. 1 až 4 cit. zákona, Ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). Ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html> sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 42. Podľa § 27a ods. 5 až 7 cit. zákona, Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. Správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5 týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu, ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný záznam podľa osobitného predpisu. Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2008/528/20170601.html>. 43. Podľa § 27a ods. 8 až 5 cit. zákona, orgán podľa osobitného predpisu je povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať riadiaci orgán o prerokovanom protokole, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania, a o rozhodnutí, ktorým sa právoplatne uložila pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Povinnosť poskytovateľa vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti podľa odsekov 1 a 4 môže byť nahradená navrhnutím vykonania vzájomného započítania podľa § 28 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html>; ustanovenia odsekov 2, 3, 5 a 9 týkajúce sa žiadosti o vrátenie sa uplatnia v návrhu na vykonanie vzájomného započítania primerane. 44. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
45. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ a v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.
46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. posúdenie sporu správnym súdom 47. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 48. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už žalovaní vystupujú v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiacimi orgánmi, ktorí zverené finančné zdroje spravujú s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré im najmä vyplývajú z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z., resp.- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z
21.06.2017). Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 10234/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a rozhodnutia č. 14118/2017 8491/2017 -M_ODMASK zo dňa 27.03.2017 predstavujú už spôsobilý predmet súdneho prieskumu (ako aj nemu predchádzajúci proces spolu s tzv. podkladovými rozhodnutiami), pretože sa jedná o rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy. S ohľadom na uvedený záver správny súd môže preskúmať nezákonnosť kontrolných zistení uvedených v Správach, pretože tieto je možné preskúmať pri vydaní tohto finálneho rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 49. Žalobca v tomto spore vzniesol množstvo námietok. Za základné pochybenia žalovaného považoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal posúdením toho, či závery uvedené v záznamoch z administratívnych kontrol boli prijaté v súlade so zákonom, hoci žalobca vzniesol množstvo námietok; nezákonnosť kontrol; začatie správneho konania v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona. Ďalej žalobca namietal nesprávnu aplikáciu Metodického pokynu CKO č. 11 - COCOF 07/0037/03-Sk; nedostatok dôvodov v protokoloch UVO; vedenie administratívneho spisu v rozpore so zákonom a vykonanie kontroly verejného obstarávania na základe zmluvného základu bez právomoci. V neposlednom rade žalobca namietal aj nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a neprihliadnutie na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania. 50. Podstatné pritom je, že správny súd považoval za dôvodné dva okruhy z uvedených námietok. Prvý sa týkal nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutie. Tá sa vzťahuje na výrok rozhodnutia a absenciu jeho obligatórnych náležitostí. Druhý okruh sa týkal nedostatku dôvodov napadnutých rozhodnutí. 51. Priamo zo Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku ako dôsledok pri porušení pravidiel verejného obstarávania ma charakter sankčného konania v zmysle citovaného ustanovenia SSP a teda podľa ústavne konformnému výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, resp. v danom prípade uvedením iných skutočností (aspoň identifikácia zmlúv), ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008, spis. zn. 3 Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009, ). Ak správny orgán neuviedol tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne porušil ustanovenie § 72 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z.z. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení povinnosti podľa § 27a zákona o pomoci uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V sankčnom konaní je predmetom konania posudzovanie porušenia povinností účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil protiprávneho konania skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá sankciu, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania ukladá konkrétnu
sankciu, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania, za ktorý sa mu sankcia 13.523,39 € ukladá.
52. Žalobca rovnako dôvodne namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného neuvádzajú relevantné právne úvahy. Ani skutkové zistenia. Po súdnom prieskume oboch napadnutých rozhodnutí dospel, správny súd k záveru, že táto námietka žalobcu je opodstatnená. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje sumarizáciu skutkového stavu a výpočet sumy 13.523,39 € podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia absentujú dôvody k žalobcovým námietkam týkajúcim sa procesu kontroly vo verejnom obstarávaní. Práve k procesu kontroly a jeho výsledku žalobca už v administratívnom konaní vznášal celý rad námietok. Tu je potrebné uviesť, že napr. protokol UVO o výsledku kontroly nie je rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a to ani konštitutívnym ani deklaratórnym spôsobom. Protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu, ale ide o podkladové rozhodnutie. Žalovaný preto mal závery protokolu UVO riadne vyhodnotiť a posúdiť vo vzťahu k žalobcovým námietkam. Nestalo sa tak a priamym akceptovaním protokolu UVO s absenciou vlastných dôvodov žalovaný postupoval arbitrárne. Judikatúra NS SR považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vôbec zrejmé, akými úvahami sa orgáne verejnej správy riadil pri posudzovaní predmetnej administratívnej veci.
53. Žalobca má právo sa dozvedieť z dôvodov napadnutých rozhodnutí, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval vo vzťahu k výsledkom kontroly vo verejnom obstarávaní. Aj v prípade námietky, ktorá sa týkala zákazu a nezohľadneniu intertemporálnych ustanovení, bola námietka žalobcu o absenciu riadnych dôvodov uplatnená dôvodne. Nestačí pritom dôvody uvádzať vo vyjadrení k žalobe, ale tieto musia byť vždy obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach, ktoré sú výsledkom aplikácie práva orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti je vždy možné uviesť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Podľa správneho súdu v danom prípade bolo možné súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutia nespĺňali atribúty riadneho odôvodnenia. Uvedené spôsobuje ich nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
54. V prípade zvyšných žalobcových námietok správny súd nemohol ustáliť porušenia takého charakteru a intenzity, z ktorých by mohol vyvodiť nezákonnosť a ku ktorým by tak mohol priradiť niektorý z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 191 ods. 1 SSP. Správny súd nemohol tiež akceptovať námietku žalobcu, že kontroly, ktorých výsledky boli pre žalovaného „záväzné“ neboli vykonané zákonne, nakoľko neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by dávalo právomoc nejakému orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne konanie. Tu správny súd poukazuje na znenie ust. § 41 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý
príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie. Takže zákonný podklad na vykonanie kontroly bol daný. Za dôvodnú nepovažoval správny súd ani námietku, že správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona. Žalobca pritom vychádzal z ust. § 46ad zákona č. 528/2008 Z. z., ale nesprávne vychádzal z tej skutočnosti, že mu bol poskytnutý NFP pred novelou ustanovenia § 27a Zákona o pomoci. Administratívne konanie o vyvodení administratívnej zodpovednosti sa podľa oznámenia č.s. 16436/2017-M_ODMASK, č.z. 33552/2017 zo dňa 03.08.2017 (dňa 08.08.2017 ho žalobca prevzal) začalo v roku 2017, nie fázou podania žiadosti o poskytnutie NFP s projektom a uzatvorením zmluvy o NFP s prijímateľom. 55. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech.
56. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).