Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35Cb-7-2019.pdf
PDF · 134.99 KB
No categories available
35Cb/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v spore žalobcu P., s.r.o., so sídlom Z. L. XXX/ XXX, XXX XX L. - L., IČO XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Martinom Gordíkom, advokátom so sídlom Námestie A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, IČO 37900528, proti žalovaným 1) L. H. s.r.o., so sídlom E. XXX/X XXX XX L., IČO XXXXXXXX, 2) G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E. XXX/X, L., obaja zastúpení JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Anny 21, 911 01 Trenčín, IČO 41133935, o zaplatenie 2.848,65 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.848,65 eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2.848,65 eur od 26.04.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Z Okresného súdu Banská Bystrica bol tunajšiemu súdu postúpený návrh, ktorým sa žalobca v upomínacom konaní domáhal vydania platobného rozkazu na tom skutkovom základe, že žalobca, ako Distribútor Piva, uzatvoril so žalovaným 1/ ako Partnerom 1 a so žalovaným 2/, ako Partnerom 2, dňa 06.04.2016 Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E (ďalej len „Zmluva“). V zmysle článku II., bodu 2.3 uvedenej Zmluvy sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať od žalobcu počas doby platnosti Zmluvy, t. j. počas obdobia 5 rokov odo dňa účinnosti Zmluvy, pivo zo sortimentu žalobcu, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal následne predávať vo svojej prevádzke, a to v objeme minimálne 212 hl piva ročne, pričom za rok sa považuje obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti Zmluvy. Zmluva nadobudla podľa článku IV., bod 4.1 Zmluvy účinnosť dňa 06.04.2016. Odobratie dohodnutého minimálneho množstva piva žalovaným 1/ od žalobcu bolo považované za jednu z podstatných podmienok Zmluvy, pričom pri nedodržaní tejto povinnosti žalovaným 1/ bol žalobca oprávnený od Zmluvy odstúpiť v zmysle článku VII., bodu 7.2 Zmluvy. Zároveň sa účastníci konania dohodli, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy, čím sa opäť okrem iného rozumie najmä porušenie povinnosti odoberať minimálne množstvo piva v rozhodujúcom období, je žalobca oprávnený požadovať od žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá sa vypočíta ako súčin sadzby 3,50 eur za každý neodobratý hl Piva, pričom nedobratým množstvom sa rozumie rozdiel medzi minimálnym množstvom piva, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať podľa bodu 2.2 Zmluvy, t. j. počas celej doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, teda obdobie 5 rokov a skutočným množstvom odobratého piva od doby platnosti Zmluvy až do okamihu jej skončenia. Žalovaný 1/ počas trvania zmluvného vzťahu, konkrétne za obdobie od 06.04.2016 do dňa 31.01.2018, odobral celkovo od žalobcu iba 246,1 hl piva, čo je potvrdené spoločnosťou U., s.r.o., IČO XXXXXXXX, so sídlom XXX XX E. J. I. 1, prevádzka H. XX, Y., ktorá je zmluvným partnerom žalobcu, a ktorá priamo dodávala tovar
zo sortimentu žalobcu žalovanému 1/, čím žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť odoberať od žalobcu minimálne množstvo piva 212 hl ročne. Na základe predmetnej skutočnosti žalobca listom zo dňa 29.01.2018 označeným ako „1) Odstúpenie od Zmluvy o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016, a zároveň, 2) Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,70 eur a zároveň, 3) Výzva na zaplatenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu“ odstúpil od Zmluvy o obchodnej spolupráci č. 150125/1E, a zároveň si uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj nárok na zaplatenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný 1/ v nájme ako nájomca od žalobcu ako prenajímateľa. Žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ reagovali na predmetný list žalobcu svojimi listami zo dňa 01.03.2018 označenými ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 29.01.2018 v mene klienta P., s.r.o.“, ktorými zobrali na vedomie odstúpenie od Zmluvy o obchodnej spolupráci č. 150125/1E, a zároveň neuznali nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok na uhradenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný 1/ v nájme. Vzhľadom na vyjadrenia obsiahnuté v predmetnej odpovedi žalovaných, žalobca opätovne preštudoval jednotlivé ustanovenia Zmluvy, a po prehodnotení všetkých okolností obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovanými, dospel k záveru, že žalobcovi v danom prípade nevznikol nárok voči žalovaným na zaplatenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle Zmluvy, a zároveň dospel k záveru, že zmluvná pokuta uplatnená listom zo dňa 29.01.2018 bola vypočítaná nesprávne, a preto opätovne vyzval žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty už v správne vypočítanej výške v sume 2.848,65 eur. Žalobca vychádzal pri určení výšky zmluvnej pokuty zo skutočnosti, že žalovaný 1/ bol v zmysle Zmluvy povinný odobrať od žalobcu počas celej doby, na ktorú bola pôvodne Zmluva uzavretá, t. j. počas obdobia 5 rokov odo dňa uzavretia Zmluvy, pivo v celkovom množstve 1.060 hl. Z účtovných a obchodných údajov, ktorými disponuje žalobca od svojho zmluvného partnera spoločnosti U., s.r.o., je zrejmé, že žalovaný 1/ za obdobie skutočnej účinnosti Zmluvy, t. j. od 06.04.2016 do ukončenia Zmluvy odstúpením, t. j. do 31.01.2018, odobral od žalobcu pivo v celkovom množstve 246,1 hl. Za celé obdobie, na ktoré bola zmluva pôvodne uzavretá vznikol tak žalobcovi z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného 1/ nárok na zmluvnú pokutu voči žalovaným spoločne a nerozdielne v sadzbe 3,50 eur za každý neodobratý hl piva, pričom množstvo neodobratého piva, ktoré mal žalovaný 1/ odobrať predstavuje 813,9 hl, a teda zmluvná pokuta predstavuje tak sumu, ktorá je vypočítaná jednotkovou sadzbou 3,50 eur vynásobenou neodobratým množstvom piva v objeme 813,9 hl, teda výsledkom je vypočítaná celková zmluvná pokuta v sume 2.848,65 eur (3,50 x 813,9 = 2.848,65). Predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 2.848,65 eur vyúčtoval žalobca žalovanému 1/ faktúrou č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018, ktorú zaslal žalobca žalovanému 1/. Žalobca zároveň vyzval žalovaných 1/ a 2/, spoločne a nerozdielne, na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 2.848,65 eur listom zo dňa 11.04.2018 označeným ako „Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia Zmluvy o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016“. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na predmetný list zo dňa 11.04.2018 reagovali listami zo dňa 09.05.2018, v ktorých uznali, že časť zmluvnej pokuty je uplatnená oprávnene a túto časť zaplatia, ale časť zmluvnej pokuty neuznali ako podľa ich názoru neoprávnenú. Žalovaní 1/ a 2/ však uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.848,65 eur do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradili, a to ani čiastočne. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania. K predmetnému návrhu žalobca pripojil Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016 vrátane Prílohy č. 1, list žalobcu žalovaným zo dňa 29.01.2018 vrátane podacích lístkov, prehľad odberu, list žalovaných žalobcovi zo dňa 01.03.2018, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 11.04.2018 vrátane podacích lístkov, faktúra č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018, odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 09.05.2018.
2. Vo veci bol 14.09.2018 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/ odpor. Žalovaní v podaných odporoch zhodne poukázali na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že podľa čl. 2.3. Zmluvy je formulovaná povinnosť minimálneho odberu Partnera 1 - žalovaného 1. Podľa tohto článku 2.3 mal Partner 1 odobrať minimálne 212 hl Piva a limonád. Z takto formulovanej povinnosti Partnera 1 nie je zrejmé, či mal 212 hl odobrať len piva alebo aj 212 hl limonád alebo 212 hl piva a limonád spolu. Ide o neurčité ustanovenie zmluvy, t. j. neurčité stanovenie minimálneho rozsahu odberu, a preto je toto ustanovenie zmluvy - čl. 2.3 podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalovaní ďalej poukázali na čl. 7.3 Zmluvy a mali za to, že toto ustanovenie zmluvy, resp. výkon práva žalobcu ako distribútora piva v jeho ponímaní tak ako vypočítal výšku zmluvnej pokuty je v hrubom rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku. Takto formulované ustanovenie zmluvy neprimerane zvýhodňuje žalobcu a diskriminuje žalovaného 1/, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Nie je možné zmluvnú pokutu ako formu sankcie zamieňať a nahrádzať prípadnou škodou, ktorá porušením povinností žalovaným 1/
mohla žalobcovi vzniknúť. Doba platnosti zmluvy predstavuje obdobie od jej vzniku do doby, kým zmluva nezanikla niektorým zo spôsobom uvedeným v zmluve / čl. VIII. Zmluvy /. V tomto prípade do doby, kým nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Vtedy platnosť zanikla. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ako formu sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy má len ten účastník, resp. tá zmluvná strana, ktorú svoju povinnosť nesplnila. Z čl. 2.3 Zmluvy č. 150125/1 E pre žalovaného 2/ nevyplýva žiadna povinnosť, a teda zo strany žalovaného 2/ nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností zakladajúce právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému 2/. Zároveň podľa žalovaných nenastala žiadna právna skutočnosť - právny úkon urobený podľa § 531 a nasl. alebo 533 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaným 2/ voči žalobcovi alebo žalovanému 1/, na základe ktorého by bol spolu so žalovaným 1/ zaviazaný spoločne a nerozdielne voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti žalovaným 1/ zo Zmluvy. Žalovaní navrhli žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. 3. Žalobca predložil súdu písomné vyjadrenie k odporu, v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami žalovaných o tom, že text bodu 2.3 článku II. Zmluvy je neplatný, a to pre jeho neurčitosť. Podľa žalobcu sa dá gramatickým výkladom textu predmetného zmluvného ustanovenia jednoznačne dospieť k obsahu povinnosti žalovaného 1/, ktorou bolo odobrať ročne od žalobcu minimálne množstvo objemu 212 hl piva a limonád dokopy, pričom za rok sa považovalo obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy. Z daného vyplýva, že žalovaný 1/ by si splnil svoju povinnosť zo zmluvy, ak by súčet odobraného množstva piva a limonád predstavoval minimálny objem odberu dohodnutý medzi zmluvnými stranami. Predmetný výklad zmluvného ustanovenia je teda v prospech žalovaného 1/, pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že nikdy počas zmluvného vzťahu a ani počas tohto súdneho konania netvrdil opak, a teda nepožadoval od žalovaného 1/, aby uskutočnil minimálny ročný odber v rozsahu 212 hl piva, a zároveň aj odber 212 hl limonád. Žalobca má za to, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k akýmkoľvek nejasnostiam alebo dohadom ohľadom výkladu predmetného ustanovenia. K spochybneniu výpočtu zmluvnej pokuty žalobca zastával názor, že pri výpočte zmluvnej pokuty postupoval v súlade s ustanovením bodu 7.3 článku VII. Zmluvy. Na základe predmetného výpočtu žalobca určil objem neodobratého piva a limonád vo výške 813,9 hl. V zmysle ustanovenia bodu 7.3 článku VII. Zmluvy vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ vypočítanej ako 813,9 hl x 3,50 eur = 2.848,65 eur. Čo sa týka spôsobu výpočtu výšky zmluvnej pokuty, tak táto bola dohodnutá v znení bodu 7.3 článku VII. Zmluvy predovšetkým z dôvodu, že žalobca prenechal žalovaným v zmysle článku III. zmluvy do užívania hnuteľné veci, ktorých zoznam tvorí Prílohu č. 1 Zmluvy, a ktorých celková nadobúdacia cena prestavovala sumu vo výške 3.711,60 eur, a to iba za symbolické nájomné vo výške 1,- eur, pričom podľa dohody zmluvných strán po ukončení celej doby trvania zmluvy mali žalovaní právo odkúpiť tieto hnuteľné veci do svojho vlastníctva od žalobcu za symbolickú kúpnu cenu vo výške 3,- eur. Medzi stranami sporu bolo už na základe písomnej komunikácie dohodnuté, že predmetné hnuteľné veci nie sú žalovaní napriek predčasnému ukončeniu zmluvy povinní žalobcovi vrátiť. Žalobca pristúpil k uzatvoreniu zmluvy, ktorá obsahovala článok III. Zmluvy, a teda, prenechal žalovaným predmetné hnuteľné veci do užívania bez zámeru byť na nájme hnuteľných vecí ziskový práve z dôvodu, že keby žalovaný 1/ odoberal dohodnuté minimálne množstvo piva a limonád počas celej doby trvania zmluvy tak, ako bolo pri uzatvorení zmluvy dohodnuté, t. j. riadne by od žalobcu odobral 1060 hl piva a limonád, žalobcovi by sa predmetná investícia vrátila, a to formou jeho zisku z predaja piva a limonád žalovanému 1/ ako odberateľovi tovaru od žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ nedodržal svoju povinnosť a neodoberal od žalobcu ani minimálny odber na základe čoho bol žalobca nútený zmluvu predčasne ukončiť, nedošlo tak ani k navráteniu žalobcovej investície do žalovaných v podobe prenechania im hnuteľných vecí za symbolickú sumu. Aj pre tento prípad obsahovala Zmluva ustanovenie bodu 7.3 článku III. o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška mala byť určená tak, ako ju vypočítal žalobca, a s ktorou žalovaní pri uzatvorení zmluvy súhlasili, a ktorá mala žalobcovi pokryť okrem iného aj túto škodu, resp. ušlý zisk, spôsobenú porušením zmluvy zo strany žalovaného 1/. K ďalším tvrdeniam v odpore žalobca poukázal na skutočnosť, že Zmluvu jednoznačne podpísal aj žalovaný 2/, ako fyzická osoba, a to pripojením vlastnoručného podpisu na konci zmluvy v zvlášť vyhradenom mieste pre podpis Partnera 2. Z daného vyplýva, že žalovaný 2/ súhlasil s celým obsahom zmluvy, a teda aj s obsahom už citovaného ustanovenia bodu 7.3 článku VII. Zmluvy. Je pravdou, že zmluvná pokuta je dojednaná ako sankcia pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaného 1/ a preto vyhlásenie žalovaného 2/, že sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 1/, predstavuje tak inštitút zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému 1/ formou ručenia. Vo vzťahu ku žalovanému 2/ predstavuje teda predmetné ustanovenie z právneho hľadiska ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 546 Občianskeho Zákonníka.
4. K písomnému vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovaným doručené dňa 20.02.2019 žalovaní opäť zhodne uviedli, že čl. 2.3. Zmluvy je neurčitým ustanovením zmluvy, a preto je toto ustanovenie zmluvy podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa žalovaných nie je ale teda zrejmé, koľko hl piva a koľko limonád mal žalovaný 1/ od žalobcu odobrať. Podľa stanoviska žalobcu je uvedené len číselné vyjadrenie spolu, kde takto určené množstvo spolu nemôže byť spoľahlivým podkladom pre výpočet zmluvnej pokuty podľa čl. VII., bod 7.3 Zmluvy, pretože nie je známe koľko hl piva sa podľa zmluvy malo odobrať počas platnosti zmluvy. Žalovaní záverom uviedli, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty podľa čl. VII. bod 7.3 v spojení s čl. II., bod 2.3 Zmluvy nie je možno odstrániť ani použitím akéhokoľvek výkladu. S poukazom na uvedené navrhli súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka S. H., listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016 vrátane Prílohy č. 1, list žalobcu žalovaným zo dňa 29.01.2018 vrátane podacích lístkov, prehľad odberu, list žalovaných žalobcovi zo dňa 01.03.2018, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 11.04.2018 vrátane podacích lístkov, faktúra č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018, odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 09.05.2018, mandátna zmluva zo dňa 26.10.2015. Podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na pojednávaní oboznámil obsah výpisu z OR SR na žalobcu zo dňa 20.09.2021, výpisu z OR SR na žalovaného 1/ zo dňa 20.09.2021, lustráciou v REGOB na žalovanú 2/ z 20.09.2021, úradným záznamom zo dňa 20.09.2021.
6. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že svoj nárok odôvodňuje uzavretou Zmluvou o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016, ktorú uzatvoril na jednej strane žalobca ako distribútor piva a na strane druhej žalovaný 1/ ako partner 1 a žalovaný 2/ ako partner 2. Na základe skutočností, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť dohodnutú v bode 2.3 Zmluvy, a to odoberať od žalobcu dohodnuté množstvo nápojov, žalobca využil svoje právo dohodnuté v bode 7.2 Zmluvy na odstúpenie od tejto zmluvy a zároveň si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle bodu 7.3 Zmluvy. Celý zmluvný vzťah mal fungovať tak, že žalobca ako distribútor piva dá žalovaným ako investíciu na začiatku platnosti Zmluvy terasu v nadobúdacej cene 3.711,60 eur a žalovaný 1/ mal odoberať minimálne dohodnuté množstvo piva, čím by v podstate počas celej doby trvania zmluvy splatil túto investíciu žalobcu, resp. žalobcovi by sa táto investícia vrátila vo forme jeho zisku z predaného piva. Pokiaľ by spôsobom určeným v zmluve vynásobili celkové množstvo nápojov, ktoré mal odobrať žalovaný v 1. rade, tzn. 1060 hl krát 3,50 eur ako jednotková zmluvná pokuta za neodobratý hl, vyšla by suma 3.710,- eur, čo je v podstate rovnaká suma ako hodnota investície, ktorú žalobca na začiatku zmluvy poskytol žalovaným. To znamená, že zmluvná pokuta nebol dohodnutá v neprimeranej výške, zodpovedala bežným zvyklostiam v danom obore podnikania. Právne postavenie žalovanej 2/, ktorá uzatvorila predmetnú zmluvu ako partner 2 malo charakter zabezpečovací alebo malo plniť zabezpečovaciu funkciu pre prípad, že by žalovaný 1/ neplnil niektorú svoju povinnosť voči žalobcovi a záväzok žalovanej 2/ uvedený v bode 7.3 Zmluvy, považuje žalobca formu pristúpenia k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka a hoci to v predmetnej zmluve nebolo takto výslovne uvedené či ide o vzťah pristúpenia k záväzku alebo prevzatie ručiteľského záväzku. Žalobca ďalej uviedol, že terasa bola zhotovená na mieru presne pre potreby prevádzky žalovaného 1/, bola na mieste prevádzky zmontovaná, osadená a ako taký konkrétny výrobok s konkrétnymi rozmermi a s konkrétnym umiestnením nemala ďalej ekonomický alebo hospodársky význam pre akúkoľvek inú osobu ani pre žalobcu, ani pre inú prevádzku, kde by ju teoreticky mohol žalobca znovu rozobrať a postaviť. Aj z tohto dôvodu bolo medzi zmluvných stranami pri uzavretí zmluvného vzťahu dohodnuté, že v prípade porušenia povinnosti minimálneho odberu nápojov si môže žalobca uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške a spôsobom ako bol dohodnutý v zmluve. Žalobca nemá žiadnu vedomosť, že by počas trvania zmluvy žalovaný akýmkoľvek spôsobom sa sťažoval, prípadne by žiadal od žalobcu, aby si plnil svoje povinnosti, aby mu dodal nejaké výčapné zariadenie, prípadne iné nástroje alebo zariadenia, aby mohol predávať vo svojej prevádzke pivo zo sortimentu žalobcu. Prvýkrát začal žalovaný takéto tvrdenia uvádzať až pri reakcii na odstúpenie od zmluvy a zaplatenie zmluvnej pokuty. Do tohto okamihu sa žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nesťažoval na údajné porušovanie zmluvy zo strany žalobcu.
7. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu odmietli nárok žalobcu, považovali ho čo do výšky a dôvodu za nedôvodný. Žalovaní 1/ a 2/ neporušil povinnosť danú mu Zmluvou, práve naopak z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu došlo k neodobratiu alebo neodoberaniu
piva a limonád tak ako bolo uvedené v zmluve. K tvrdeniam žalobcu, že zmluvná pokuta mala plniť úlohu kompenzácie za prenajatý majetok namietali, že nie je možné zamieňať náhradu škody zmluvnou pokutou pričom predmetný prenajatý majetok si mohol žalobca kedykoľvek odobrať. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že postavenie žalovaného 2/ malo plniť zabezpečenie záväzkov žalovaného 1/ uviedli, že nikde v zmluve nie je žalovaným 2/ prevzaté ručenie za záväzky žalovaného 1/, ani vyhlásenie o pristúpení k záväzku a obsah zmluvy teda nesplňuje náležitosti ručenia či pristúpenia k záväzku žalovaného 2/. Práve zo strany žalobcu bolo žalovanému 1/ znemožnené ďalej odoberať určené množstvo piva a limonád, keďže ešte v čase platnosti zmluvy došlo zástupcami spoločnosti pivovar X. A. a.s. k demontovaniu výčapného zariadenia, ktoré bolo žalobcom poskytnuté a náhradné výčapné zariadenie zo strany žalobcu poskytnuté nebolo.
8. Svedok S. H., ktorý je manželom žalovanej 2/, pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný 1/ podniká už dlhé roky bez nejakých vážnejších problémov. Jediný problém je len so žalobcom. Na základe zmluvy mali čapovať pivo od žalobcu, avšak s dodávkami piva boli problémy a neskôr zostali bez výčapného zariadenia. Snažili sa problém riešiť, mali záujem, avšak zo strany žalobcu so žalovaným 2/ nikto nekomunikoval. Pokiaľ ide o terasu, táto je predražená, jej skutočná cena je cca len 800,- eur. Žalovaná 2/ mala záujem odoberať dohodnuté množstvo piva, avšak jednak ho nemala ako čapovať a na strane druhej ani jej nebolo riadne dodávané. Svedok nemal vedomosť, podľa čoho bolo určené množstvo piva, ktoré mal žalovaný 1/ odobrať na rok, nemal vedomosť ani o tom, že už v roku 2015 bola podpísaná zmluva medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Záverom uviedol, že prvé pivo, ktoré sa čapovalo bolo od žalobcu v roku 2015.
9.1. Na podklade vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 06.04.2016 bola medzi žalobcom ako Distribútorom Piva, žalovaným 1/ ako Partnerom 1 a žalovanou 2/ ako Partnerom 2 uzatvorená Zmluva o obchodnej spolupráci č. 150125/1E. V ten istý deň, t. j. 06.04.2016 zmluvné strany podpísali Prílohu č. 1 k predmetnej Zmluve.
9.2. Podľa čl. II. bodu 2.3 Zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že Partner 1 bude odoberať od Distribútora Piva počas celej doby platnosti tejto Zmluvy, t. j. počas doby 5 rokov, Pivo v zmysle ustanovení tejto Zmluvy, najmä body 2.1 a 2.2 Zmluvy, ktoré bude následne predávať vo svojej Prevádzke spotrebiteľom, a to v objeme minimálne 212 hl Piva a limonád ročne, pričom za rok sa považuje obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy. Partner 1 na požiadanie Distribútora Piva množstvo odberu Piva pre predaj v Prevádzke spotrebiteľom riadne preukáže alebo doloží predaj Piva realizovaný v Prevádzke, a to relevantnými a objektívnymi dokladmi. Odobratie dohodnutého minimálneho množstva Piva Partnerom 1 od Distribútora Piva je jednou z podstatných podmienok tejto zmluvy a súčasne podstatnou povinnosťou Partnera 1, pričom pri nedodržaní tejto povinnosti zo strany Partnera 1 je Distribútor Piva oprávnený od tejto Zmluvy odstúpiť, pokiaľ Partner 1 po dobu 6 mesiacov nasledujúcich po sebe neodoberie alikvótnu časť dohodnutého objemu Piva. Podmienky predaja Piva sú upravené v Zmluve o podmienkach predaja tovaru uzavretej medzi Partnerom 1 a Distribútorom Piva.
9.3. Podľa čl. IV. bodu 4.1 bola Zmluva uzavretá na dobu určitú 5 (päť) rokov od nadobudnutia účinnosti, t. j. odo dňa podpísania Zmluvy obidvomi zmluvnými stranami.
9.4. Podľa čl. VII. bodu 7.1 Zmluvy, porušenie akejkoľvek povinnosti Partnera 1 alebo 2 zo Zmluvy zakladá právo Distribútora Piva na náhradu spôsobenej škody bez toho, aby bolo dotknuté ktorékoľvek iné právo Distribútora Piva vyplývajúce z tejto Zmluvy, vrátane práva na zmluvnú pokutu.
9.5. Podľa čl. VII. bodu 7.2 Zmluvy, na základe dohody zmluvných strán bolo stanovené, že porušenie, resp. omeškanie so splnením ktorejkoľvek z povinností Partnerov, uvedených v článkoch 2.2, 2.3, 3.2.5, 3.3.2 a) alebo 3.4.2, tejto zmluvy sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy a zakladá právo Distribútora Piva na odstúpenie od tejto zmluvy.
9.6. Podľa čl. VII. bodu 7.3 Zmluvy, v prípade podstatného porušenia Zmluvy, uvedeného v niektorom z tu uvedených ustanovení: 2.2, 2.3, 3.2.5, 3.3.2 a) alebo 3.4.2 je Distribútor Piva oprávnený požadovať od Partnera 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá bude vypočítaná ako súčin sadzby 3,50 eur za každý neodobratý hl Piva, pričom neodobratým hl Piva sa rozumie množstvo Piva určeného ako rozdiel medzi dohodnutým minimálnym množstvom, ktoré sa Partner
zaviazal odobrať počas doby platnosti tejto Zmluvy a skutočným odobratým množstvom od začiatku platnosti Zmluvy po termín jej ukončenia alebo po termín porušenia zmluvy zo strany Partnera, ak zmluva nebude predčasne ukončená, a to pokiaľ nedôjde k náprave a k riadnemu plneniu Zmluvy ani po upozornení zo strany Distribútora Piva, pričom zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy do 15 dní od jej doručenia Partnerovi 1 alebo 2.
9.7. Podľa čl. VIII. bodu 8.4 Zmluvy, v prípade odstúpenia od Zmluvy sa aplikácia § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dohodou upravuje tak, že zmluvné strany si už nevracajú vzájomné plnenia poskytnuté počas doby riadneho plnenia Zmluvy.
9.8. Žalobca listom zo dňa 29.01.2018 oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy odstúpil od Zmluvy, pričom účinky odstúpenia nastali dňom doručenia predmetného listu, t. j. 31.01.2018.
9.9. V prevádzke žalovaného 1/ boli v období od 06.04.2016 do 31.01.2018 odobraté pivo a limonády v celkovom objeme 246,1 hl. Dňa 11.04.2018 žalobca vystavil faktúru č. 2018/07 na zmluvnú pokutu vo výške 2.848,65 eur so splatnosťou dňa 25.04.2018.
10.1. Na zistený podstatný skutkový stav súd aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil. 10.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10.3. Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.
10.4. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
10.5. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
10.6. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
10.7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
10.8. Podľa § 721 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok. Právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.
10.9. Podľa § 722 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním nájomca nezodpovedá. Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.
10.10. Podľa § 723 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania. Ak sa vec stratila alebo bola zničená, je nájomca povinný platiť nájomné
a poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.
10.11. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10.12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
10.13. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z. z.“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
10.14. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
11. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.848,65 eur za nedodržanie povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúcej mu zo Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Na základe predmetnej Zmluvy, sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať od žalobcu nápoje, a to pivo a limonády, pričom v čl. II. bod. 2.3 sa zaviazal, že počas doby platnosti tejto zmluvy, t. j. počas doby 5 rokov, bude odoberať a následne predávať vo svojej prevádzke minimálne 212 hl piva a limonád ročne. Zo Zmluvy ďalej vyplývala povinnosť žalobcu prenechať žalovanému do užívania hnuteľnú vec, a to konštrukciu terasy tak ako bola popísaná v prílohe č. 1 k predmetnej zmluve v celkovej nadobúdacej cene 3.711,60 eur s DPH.
12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako podnikateľmi došlo k uzavretiu záväzkového právneho vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Obchodné záväzkové vzťahy sa realizujú medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Takú činnosť je potrebné posudzovať k momentu vzniku obchodného záväzku, navyše ju treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa podnikateľská činnosť uskutočňuje. Obchodný zákonník rozoznáva štandardné (typové) zmluvy, ktoré môžu podnikatelia uzatvárať, kategorizované do jednotlivých, v zákone vymenovaných zmluvných typov a zmluvy, ktoré nie sú upravené ako typ zmluvy (inominátne zmluvy, contractus innominati). Ak zmluvné strany pri uzatváraní obchodu použijú niektorý zo zmluvných typov (§ 409 a nasl.), a to tým, že obsah zmluvy dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti upraveného typu zmluvy; potom prichodí aplikovať tie ustanovenia zákona, ktoré sa na príslušný zmluvný typ vzťahujú. Keďže tu prevažne ide o dispozitívne ustanovenia zákona, zmluvné strany majú široké možnosti dohodnúť v zmluve špecifické aspekty konkrétneho obchodu, zodpovedajúce záujmom oboch zmluvných strán, pričom ak tak neurobia, podporne platia príslušné ustanovenia zákona. Z uvedeného je zrejmé, že obchodné vzťahy sú založené na princípe zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami, t. j. že zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť medzi sebou akýkoľvek zmluvný vzťah, resp. zmluvnú podmienku, ktorá neodporuje zákonu, nie je v rozpore so zákonom a nejde o nedovolené plnenie. Z princípu zmluvnej voľnosti v obchodovaní vyplýva, že zmluvné strany môžu uzavrieť aj inominátnu zmluvu, t. j. zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný typ. Na platnosť takej zmluvy sa vyžaduje, aby účastníci zmluvy v dostatočnej miere precizácie vymedzili predmet svojich záväzkov.
13. V prejednávanej veci strany sporu uzavreli predmetnú Zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, podstatnou náležitosťou ktorej je určenie predmetu svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. Článok III. predmetnej Zmluvy sa týkal nájmu hnuteľných vecí a ako taký sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd Zmluvu vyhodnotil ako platne uzavretú, a to vrátane jej prílohy č. 1, pričom žalovaní 1/ a 2/ v konečnom dôsledku platnosť tohto vzťahu ani nenamietali. Z tohto dôvodu je potom iba logické a v súlade s poctivým obchodným stykom, aby zmluvné strany dodržali tam uvedené a dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca svoje povinnosti, vyplývajúce z tejto zmluvy, splnil. Hlavnou námietkou žalovaných v konaní bola neurčitosť ustanovení bodu 2.3 a 7.3 Zmluvy a z toto vyplývajúca neplatnosť týchto ustanovení. Žalovaní v konaní tiež namietali spôsob výpočtu, a tým aj výšku žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd mal v konaní za nesporné, že vyššie citované ustanovenia Zmluvy, a to body 2.3 a 7.3 sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Z obsahu bodu 2.3 jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného 1/ odoberať od žalobcu minimálne 212 hl piva a limonád spolu v období 12 kalendárnych mesiacov, a to po dobu 5 rokov, t. j. počas platnosti Zmluvy, čo predstavuje celkový objem piva a limonád 1.060 hl. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 1/ v období od 06.04.2016 do 31.01.2018 od žalobcu odobral celkové množstvo piva a limonád 246,1 hl, t. j. žalovaný 1/ nesplnil svoju povinnosť stanovenú v bode 2.3 Zmluvy. Súd neprisvedčil ani obrane žalovaných v tom smere, že splneniu povinnosti žalovaného 1/ zo Zmluvy bránilo porušenie povinností žalobcu. V konaní totiž nebolo žiadnym spôsobom preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti žalobcu vyplývajúcej zo Zmluvy. Pokiaľ ide o údajné odobratie výčapného zariadenia iným subjektom, žalobcovi Zmluva nestanovovala povinnosť poskytnúť žalovanému 1/ náhradné výčapné zariadenie. Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaných, týkajúcu sa správnosti výpočtu výšky zmluvnej pokuty, aj v tomto smere súd prihliadol k argumentácii žalobcu. Ten zmluvnú pokutu vypočítal riadne podľa ustanovenia bodu 7.3 Zmluvy, ako súčin sumy 3,50 eur a neodobratého piva a limonád vo výške 813,9 hl, t. j. v sume 2.848,65 eur. Ani ustanovenie bodu 7.3 Zmluvy súd nevzhliadol ako neurčité, prípadne nezrozumiteľné. Žalobca správne v súlade s jeho znením a obsahom celej Zmluvy určil celkové množstvo neodobratého piva a limonád vo výške 813,9 hl ako rozdiel medzi minimálnym množstvom piva a limonád, ktoré sa zaviazal žalovaný 1/ od žalobcu počas celej doby platnosti Zmluvy odoberať (1.060 hl) a skutočným množstvom žalovaným 1/ odobratého piva a limonád od žalobcu (246,1 hl). Pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaných ohľadom neprimeranosti zmluvnej pokuty, ani túto obranu súd nepovažoval za dôvodnú. Žalobca dostatočne a presvedčivo vysvetlil, na základe čoho bol určený výpočet zmluvnej pokuty, ktorej maximálna výška zodpovedala cene hnuteľnej veci, ktorú žalobca prenechal žalovanému 1/ do užívania. Pokiaľ ide o výpoveď svedka, ktorý uviedol, že cena tejto hnuteľnej veci, t. j. terasy je len cca 800,- eur, toto tvrdenie žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali.
14. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o záväzok žalovanej 2/, táto skutočne žiadnu povinnosť zo Zmluvy neporušila, nakoľko jej Zmluva ani žiadnu povinnosť neukladala. Ustanovenie bodu 7.3 Zmluvy však súd považoval za pristúpenie k záväzku žalovaného 1/, ktoré žalovaná 2/ ako konateľka žalovaného 1/ potvrdila svojim podpisom na konci Zmluvy. Zmyslom ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je pristúpenie k záväzku dlžníka, pričom v zmysle tohto ustanovenia, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zo zákonnej úpravy § 533 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že v prípade pristúpenia k záväzku ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkovo-právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Pristúpenie k záväzku spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkovo-právneho vzťahu. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa tu zaväzuje plniť voči veriteľovi, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov alebo od oboch súčasne. Obaja dlžníci sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda ide o prípade pasívnej solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka. Preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty spoločne a nerozdielne, a to žalovanú 2/ v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka ako pristupujúceho dlžníka k záväzku žalovaného 1/ zaplatiť zmluvnú pokutu.
15. Pretože žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, sú povinní zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania, a to vo výške 9,00 % ročne, za použitia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania bola vo výške 0,00 % t. j. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,00 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov), a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalobcom vystavenej faktúry. Úroky z omeškania tak boli uplatnené správne. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.
16. Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovaných 1/ a 2/ aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. Uvedená paušálna náhrada sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky.
17. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd považoval podanú žalobu žalobcu za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
18.1. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.