Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-695-2015.pdf
PDF · 85.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/695/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, v konaní zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát so sídlom Guothová 20, Bratislava, proti žalovanému: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, J., v konaní zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, advokát so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, o zaplatenie 3.543,33 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti istiny v sume 3.543,33 Eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 780,- Eur od 02.12.2015 do 09.12.2019, v sume 133,40 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 % voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 02.12.2015, sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatením sumy 3.543,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 02.04.2015 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností, druh pozemku orná pôda, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, parc. č. XXX/XX, orná pôda, vo výmere 313 m2, parc. č. XXX/ XX, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 16 m2, vedenom na Okresnom úrade Senec, odbor Katastrálny, parcely registra „C“, katastrálne územie Nové Košariská, žalovaný je vlastníkom stavby vo výlučnom vlastníctve, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, druh stavby: chatka, na pozemku vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný ani s pôvodnými vlastníkmi nehnuteľností, ani so žalobcom neuzatvoril žiadnu zmluvu. Z dôvodu, že ide o pozemky a stavby v záhradkárskej osade, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol podľa § 3 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, a podľa tohto zákona vznikla žalovanému povinnosť platiť dňom 01.04.2011 trhové nájomné, ktoré je splatné podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona do 01.04. nasledujúceho kalendárneho roka. Na účely výpočtu trhového nájomného si dal žalobca vypracovať znalecký posudok, č. 274/2014, vypracovaný W.. A, C., na základe ktorého bola stanovená výška nájomného za m2 ročne v sume 10,77 Eur za m2. Dňa 29.12.2014 žalobca písomne doručeným listom oznámil žalovanému zmenu vlastníka ním užívaných nehnuteľnosti a vyzval ho na zaplatenie nájomného, rovnako mu predložil aj cenovú ponuku na vyporiadanie, ale k dohode medzi stranami sporu neprišlo, ani len sčasti. Z dôvodu, že žalovaný nájomné za obdobie od 01.01.2014 do 31.12.2014, spolu výške 3.543,33 Eur, splatné dňa 01.04.2015, nezaplatil ani len sčasti, poslal mu žalobca výzvu na úhradu dlžného nájomného, ale žalovaný ani do podania žaloby dlžnú sumu nezaplatil. Žalovaný listom zo dňa 02.03.2015, prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalobcovi, že trhové nájomné stanovené znaleckým posudkom neakceptuje. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobe vyhovieť.
3. Súd vydal dňa 08.12.2015 platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel, proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v ktorom argumentoval, že neakceptuje žalobcom navrhovanú cenu za nájom, ale nie je pravdou, že ignoroval jeho návrhy na dohodu. Žalobca v žalobe popísal situáciu veľmi jednostranne tak, že on vyvinul maximálnu snahu o mimosúdne vyriešenie veci a žalovaný s jeho návrhmi nesúhlasil. Predmetný pozemok je stále súčasťou záhradkárskej osady, bol mu prenechaný na dočasné užívanie v oku 1978 ako úplne zanedbaný, okrem toho, že bol zaburinený, bola na ňom aj skládka. Tento pozemok s veľkou námahou vyčistil, rekultivoval, osadil stromami a postavil si na ňom záhradnú chatku. Tieto skutočnosti žalobca v čase kúpy pozemku musel vedieť. Obvodný pozemkový úrad v Senci v rámci konania o vyporiadaní vlastníctva dal predmetný pozemok oceniť znaleckým posudkom v roku 2012, kedy mal hodnotu 3.640,70 Eur, čo znamená 14,86 Eur za m2. Žalobcom predložený znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2014 stanovil cenu pozemku 145,- Eur za m2. Žalovaný je presvedčený, že predmetný pozemok v období dvoch rokov, ktorý uplynul medzi dvoma znaleckými posudkami, nemohol na cene stúpnuť 10 - násobne. Navrhol vysporiadať spor tak, že žalovaný pozemok kúpi za 12.000,- Eur alebo 15.000,- Eur s prístupom k vode, alebo sa dohodnú na cene prenájmu, kde by sa pri učení hodnoty vychádzalo z ceny pozemku určeného znalcom, teda z hodnoty 3.640,- Eur, prípadne 15 Eur/m2. Žalobca však napriek tomu zotrvával na žalovanej výške, a preto nedošlo k žiadnej dohode. Žiadal súd o vyhotovenie znaleckého posudku na určenie hodnoty nehnuteľností.
4. Zo správy Obvodného pozemkového úradu v Senci (čl. 58), súd zistil, že podľa znaleckého posudku, zadávaného úradom, vypracovaného znalcom W.. T. V., znalecký posudok č. 145/2012, všeobecná hodnota podielu dvoch parciel, a to XXX/XX, vo výmere 229 m2, v hodnote 3.402,94 Eur a XXX/XX, vo výmere 16 m2, v hodnote 237,76 Eur, majú spoločnú všeobecnú hodnotu 3.640,70 Eur. Tento znalecký posudok bol vypracovaný v rámci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v záhradkárskej osade Dunajská Lužná - Nové Košariská.
5. Vo vyjadrení k odporu podaného žalovaným (č.l. 62) žalobca uviedol, že je pravdou, že prebieha konanie o vyporiadanie vlastníctva a v rámci tohto konania bol vypracovaný znalecký posudok, ten však nezohľadňuje skutočnosť, že podľa územného plánu boli predmetné nehnuteľnosti v čase jeho vyhotovenia aj naďalej v územnom pláne určené na individuálnu rekreáciu (chatovú osadu) - výstavba rekreačných chát. Podľa priloženej kópie listu vlastníctva č. XXXX, nejde pri pozemku parc. č. XXX/ XX o výmere 313 m2 o ornú pôdu, ale ide o záhrady. Žalobca o nesúhlase so znaleckým posudkom informoval aj Okresný úrad Senec, odbor pozemkový a lesný, svojím listom zo dňa 05.05.2015. Zdôraznil, že žalovaný sumu neuhradil žiadnu finančnú čiastku ako nájomné, a to aj napriek skutočnosti, že nehnuteľnosti naďalej užíva a odmieta platiť trhové nájomné, preto trval na žalobe.
6. Z dôvodu podaného odporu proti platobnému rozkazu súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
7. Na pojednávaní na žiadosť oboch strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. 15/2017, vypracovaný W.. G. Q., na základe ktorého bola určená všeobecná hodnota a pozemkov 8.700,- Eur, ročné nájomné za pozemky užívané žalované bolo určené v sume 690,- Eur (č.l. 143). S týmto znaleckým posudkom žalobca nesúhlasil, a preto súd požiadal o vypracovanie revízneho znaleckého posudku č. 35/2019, ktorý vypracovala W.. C. D., znalkyňa, s výsledkom, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je 9.800,- Eur a ročné nájomné 780,- Eur.
8. Žalovaný zaplatil dňa 09.12.2019 ročné nájomné v zmysle záverov revízneho znaleckého posudku v sume 780,- Eur.
9. Na pojednávaní dňa 22.09.2021 zobral žalobca žalobu v časti istiny späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, s čím žalovaný súhlasil. Preto súd v časti istiny v sume 3.543,33 Eur konanie zastavil. Ďalej žiadal žalobca pripustiť zmenu žaloby týkajúcu sa úrokov z omeškania v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 780,- Eur od 02.12.2015 do 09.12.2019, troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré vyčíslil na sumu 133,40 Eur, túto zmenu súd pripustil uznesením na pojednávaní.
10. Podľa ust. § 144 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej (ods. 2).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti (ods. 3).
12. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 2).
13. Súd preto v zmysle dispozičného úkonu žalobcu s konaním rozhodol o zastavení konania v časti istiny, súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby a zastavením konania súd zistil na pojednávaní. Ďalej súd konal už len o úrokoch z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 780,- Eur od 02.12.2015 do 09.12.2019, vyčíslených na sumu 133,40 Eur.
14. Podľa ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktorá protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa odseku 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
16. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 02.12.2015) bola vo výške 0,05 %; v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o 8 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania. V uvedenej sume 133,40 Eur súd zaviazal žalovaného zaplatiť vyčíslený útok z omeškania, uplatnený v správnej výške.
18. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. 19. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Z dôvodu, že súd konanie v časti istiny zastavil, kde zastavenie konania procesne spôsobil žalobca, žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 75 % voči žalobcovi, súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 75 %, o výške náhrady ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.