Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/123/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členov senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému K. A., s miestom podnikania I. XXXX/XX, XXX XX I. K., IČO: 48290513, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o vymoženie pohľadávky vo výške 1.730,-- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 11091/17, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. -46 zo dňa 17. januára 2020, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. -46 zo dňa 17. januára 2020 v napadnutej časti prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením sp.zn. -46 zo dňa 17. januára 2020 prvou výrokovou vetou návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a druhou výrokovou vetou návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že povinný dňa 03.07.2019 podal na súde prvej inštancie návrh na odklad exekúcie a zároveň aj návrh na zastavenie exekúcie. Zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp.zn. SR 00926/16 zo dňa 06.12.2016. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z rozhodcovskej zmluvy a zmenkyY.mal súd prvej inštancie preukázané, že povinný v nich bol označovaný ako podnikateľ, ktorý pri ich uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň poukázal na skutočnosť, že povinný je aj v súčasnosti zapísaný v živnostenskom registri ako podnikateľ pod č.XNa základe týchto skutočností súd prvej inštancie mal za to, že právny vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným zmluvou o úvere nie je možné považovať za spotrebiteľský právny vzťah. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy, a preto uviedol, že nie je možné na tento právny vzťah použiť ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa. Nakoľko v tomto prípade zmenka nevznikla kauzálne zo spotrebiteľského vzťahu, súd prvej inštancie konštatoval, že nemôže na dané konanie použiť ustanovenia ani o ochrane spotrebiteľa a ani ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Nakoľko súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by došlo k naplneniu zákonných podmienok, ktoré by umožňovali súdu odložiť výkon exekučného konania, návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti prvej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s posúdením zmluvy o úvere súdom prvej inštancie a vyjadril presvedčenie, že zmluva o úvere má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na znenie samotnej zmluvy o úvere, znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru a z dôvodu neprehľadnosti a nedodržania zákonom stanovených náležitostí zmluvy o úvere uviedol, že ustanoveniam zmluvy o úvere, bez príslušného vzdelania, poprípade skúseností nemohol rozumieť a vyčítať z nej všetky pre neho plynúce následky. Poukázal na jeho dvojaké označenie v zmluvách, a to označenie rodným číslom, číslom občianskeho preukazu, trvalým bydliskom a zároveň aj IČO-m. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozhodcovského rozsudku opomenul, že predmetná zmluva o úvere obsahuje množstvo ustanovení, ktoré jem možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa . Skutočnosť, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému neexistujúci nárok na plnenie je v rozpore s princípom ochrany spotrebiteľa, so zákonom, ako i v rozpore s verejným záujmom. Preto navrhol predmetnú exekúciu na základe , a Exekučného poriadku zastaviť. Ďalej uviedol, že rozpor výkonu exekučného titulu s verejným poriadkom vyplýva najmä z toho, že rozhodcovský súd, ktorý exekučný titul vydal vo veci konal a rozhodol bez toho, aby mal na takéto konanie platne založenú právomoc. Vyslovil názor, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá nebola individuálne dojednaná. Zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ako ani rozhodcovskú zmluvu nemohol ako spotrebiteľ ovplyvniť, nakoľko tieto boli vopred predformulované a v takomto znení predložené. V tejto súvislosti poukázal na viacerú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Nakoniec namietal, že nakoľko v predmetnej veci existuje aj dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvu a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Uviedol, že pri vydávaní rozhodcovského rozsudku nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. V tejto súvislosti poukázal na viacerú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a exekúciu zastavil a vyhlásil ju za neprípustnú. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vyjadril svoj nesúhlas s tvrdeniami povinného uvedenými v odvolaní. Poukázal na to, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel podnikania. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom K. A., ako fyzická osoba - podnikateľ, označený identifikačným číslom, pričom pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Preto je možné posudzovať vzťah medzi nimi ako obchodnoprávny a nie spotrebiteľský. Povinný vlastnoručne podpísal prehlásenie, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na účel podnikania. Nakoľko dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu mal za to, že nie je spotrebiteľom a že vzájomných právny vzťah medzi nimi je obchodnoprávny. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zároveň poukázal na viacerú judikatúru súdov Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že medzi ním a povinným bola uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Povinný vyhlásil, že bol pre jej uzatvorením osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy a svojim podpisom súhlasil s jej uzavretím. Z článku II., bod 1 rozhodcovskej zmluvy jasne vyplýva, že nie je daná výlučná voľba rozhodcovského súdu a že povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil.

6. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadril povinný. Trval na tom, že v predmetnom prípade ide o právny vzťah zložený na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho je tento potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj podľa príslušných ustanovení . Ďalej trval na tom, že rozhodcovský rozsudok, o ktorý oprávnený

opiera svoj nárok v tomto exekučnom konaní je nulitným paaktom, nakoľko rozhodcovský súd založil svoju právomoc na podklade neprijateľnej, teda neplatnej zmluvnej podmienky, ktorá nebola individuálne dojednaná. Tiež uviedol, že dôvodom na zastavenie predmetnej exekúcie je skutočnosť, že jej výkon je v rozpore s verejným poriadkom. Nakoniec poukázal na dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v odvolaní.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa , pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto v zmysle uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 11.03.2017 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie. Následne dňa 22.06.2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 00926/16 zo dňa 06.12.2016. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 12.11.2015 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 12 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Dňa 12.11.2015 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Súd prvej inštancie dňa 07.07.2017 vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Podaním zo dňa 02.07.2017 povinný podal návrh na odklad exekúcie a vyhlásenie predmetnej exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, nakoľko rozhodcovský súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal kontrolu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere. Namietal, že v danom prípade existuje dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku, nakoľko výkon exekučného titulu by bol v zrejmom rozpore s verejným poriadkom. Rozpor výkonu exekučného titulu s verejným poriadkom vyplýva podľa názoru povinného najmä z toho, že rozhodcovský súd vo veci konal a rozhodol bez toho, aby mal na takéto konanie platne založenú právomoc, t.j. že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a z tohto dôvodu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej navrhol zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože pri vydávaní rozhodcovského rozsudku nebolo prihliadnuté na početné neprijateľné zmluvné podmienky. Uznesením sp.zn. -46 zo dňa 17.01.2020 súd prvej inštancie návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že medzi oprávneným a povinným bola dňa 12.11.2015 uzavretá zmluva o úvere. Z označenia účastníkov právneho vzťahu vzniknutého na základe uvedenej zmluvy vyplýva, že povinný, ako dlžník je v tejto zmluve označený ako živnostník (podnikateľ) pod obchodným menom K. A., s miestom podnikania I. XXXX/XX, I. K., U.: XXXXXXXX. Povinný zároveň v predmetnej zmluve o úvere vyhlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere (12.11.2015) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z citovaného ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľom podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania. Aj z citovaného ustanovenia vyplýva že, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, resp. inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na to, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere bol podnikateľom podľa ust. a finančné prostriedky mu boli na základe tejto zmluvy o úvere poskytnuté na účely podnikania, čo potvrdil aj vlastnoručným podpisom, nie je možné túto zmluvu posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch a tiež ani za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení . Zároveň aj na zmenke vystavenej dňa 12.11.2015, ktorou oprávnený a povinný zabezpečili svoj záväzkový vzťah

vyplývajúci zo zmluvy o úvere povinný ako vystaviteľ bol označený ako podnikateľ svojim IČO-m. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil vzťah vzniknutý medzi oprávneným a povinným ako nespotrebiteľský a dospel k správnemu záveru, že povinný v čase uzavretia zmluvy o úvere nebol v postavení spotrebiteľa a na jeho právny vzťah s oprávneným nie je možné použiť ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a z tohto dôvodu správne rozhodol, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

10. S poukazom na vyššie uvedené dôvod odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej výrokovej vety podľa ako vecne správne potvrdil. 11. Uznesenie bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).