Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/200/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v spore žalobcov 1/ G.. B. T., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XX, L., 2/ B.. Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 9, L., 3/ B.. D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom L. 9, L., 4/ B.. H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXXX, 5/ G. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX, žalobcovia 1/ až 5/ zastúpení advokátkou C.. Martinou Gombosovou, so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovaným 1/ Bc. B.. N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XX, L., zastúpená JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, so sídlom Ďurkovská 45, Ruskov, 2/ Pavol G., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX/XX, L., o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

rozhodol:

I. Konanie voči žalovanému v 2. rade z a s t a v u j e.

II. Žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej v 1. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 5. rade v rozsahu 100 %.

IV. Vo vzťahu medzi žalobcami v 1. až 5. rade a žalovaným v 2. rade náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. až 5. rade (ďalej len „žalobcovia”) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Košice

- okolie (ďalej len „súd”) dňa 24.6.2013 domáhali, aby súd zriadil na pozemku parcele registra „C” KN č. 595/73 zapísanom na liste vlastníctva č. 1194 vedenom Okresným úradom Košice - okolie, odborom katastrálnym, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná v 1. rade a pôvodne i na pozemku parcele registra „C“ KN č. 595/63 zapísanom na liste vlastníctva č. 1195 vedenom Okresným úradom Košice

- okolie, odborom katastrálnym vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom a inak v šírke 3,5 m v prospech žalobcov v zmysle geometrického plánu.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že sú vlastníkmi nehnuteľností v k.ú. R., obec R., okres Košice - okolie, pričom žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom XX, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č. 576/5 - zastavané plochy a nádvoria. Žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom 98, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č. XXX- zastavané plochy a nádvoria a zároveň spolu so žalobcom v 3. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako parcely č. XXX a XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria. Žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Košice - okolie,

katastrálnym odborom na LV č. XXX, ako stavba - chata so súp. číslom XXXX, nachádzajúca sa na parcele registra „C” KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria a pozemkov parcela registra „C” KN č. XXX/XX, XXX/XX a pozemku registra „C” KN č. XXX/XX, evidovaných Okresným úradom Košice - okolie, odborom katastrálnym na LV č. XXXX. Uviedli, že približne od roku 1960 postupne ako vlastníci užívali svoje nehnuteľnosti nerušene až do roku 2008, dokedy bol prístup k ich nehnuteľnostiam bezproblémový. Mali záujem do budúcnosti riešiť prístupovú cestu, na základe čoho žiadali pôvodného vlastníka parciel č. XXX/XX a 595/73 U.S. Steel Košice o odpredaj časti pozemkov na zabezpečenie prístupovej cesty. V roku 2008 žalobcovia spoločne odkúpili parcelu č. 595/93, ktorá tvorila príjazdovú cestu, pričom mali záujem o odkúpenie aj časti parciel č. XXX/XX a č. XXX/XX, prípadne stať sa ich spoluvlastníkmi, avšak zo strany predávajúceho Základnej organizácie METALURG Energetika - U.S. Steel Košice Vstupný areál U.S.Steel Košice zastúpenej jej predsedom p. T. nebol záujem o odpredaj z dôvodu, aby sa nedrobili parcely. Uviedli, že zo strany p. T. v roku 2008 mali ústny prísľub, že prístup k ich nehnuteľnostiam bude bezproblémový a na základe uvedeného spevnili na svojich parcelách prístupovú cestu betónovým podkladom a asfaltom. Od roku 2012 majú obavu, že žalovaní uzavrú cestu k ich nehnuteľnostiam. Žalovaná v 1. rade od nich totiž bezdôvodne požaduje, aby sa spolupodieľali na financovaní prekládky jej elektrickej rozvodnej skrine, čo odmietli, a požaduje, aby jej umožnili prechod cez ich parcelu č. XXX/XX, tak aby mala prístup na svoj pozemok zo zadnej strany, s čím žalobcovia nesúhlasia, nakoľko na svoj pozemok má žalovaná v 1. rade riadny prístup. Ich obavy vygradovali, keď im žalovaná v 1. rade listom zo dňa 14.6.2013 oznámila, že v prípade, ak z ich strany nebude zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok ležiaci na parcele č. XXX/ XX, znemožní im prístup k ich nehnuteľnostiam tým, že presunie bránu až na hranicu svojho pozemku. Právny predchodca žalovaného v 2. rade sa tiež vyjadril, že za prechod budú platiť, hoci na základe prísľubu p. T. cez pozemky prechádzali bezplatne. Žalovaná v 1. rade a právny predchodca žalovaného v 2. rade ich zároveň obvinili, že prejazdom cez ich parcely im spôsobujú škodu, čo považujú za účelové tvrdenie žalovaných, keďže od jari do jesene náhodní návštevníci využívajú a prechádzajú cez obe sporné parcely, kde aj parkujú autá. Nakoľko nemajú inú možnosť prechodu k svojim nehnuteľnostiam, chcú aby súd vyriešil spornú otázku zriadením práva cesty cez priľahlý pozemok v ich prospech. Právne žalobu neodôvodnili. Na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe predložili výpisy z listov vlastníctva, preukazujúcich ich vlastnícke právo, list žalovanej zo dňa 14.6.2013 označený ako Pokus o zmier

- dohoda, návrh geometrického plánu s vyznačením možného rozsahu vecného bremena, snímku z katastrálnej mapy a fotografiu chatovej oblasti R. z knihy L., rok vydania 1983.

3. V priebehu konania došlo k zmene v osobe žalovaného v 2. rade v súlade s ust. na základe právnej skutočnosti prevodu práv k pozemku parcela registra „C“ KN č. XXX/XX. Následne medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade došlo k mimosúdnej dohode ohľadne práva prechodu cez pozemok vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, na čo žalobcovia reagovali späťvzatím žaloby voči žalovanému v 2. rade (na č.l. XXX spisu), voči čomu žalovaný v 2. rade nemal námietky.

4. Žalobcovia naďalej zotrvali na žalobe o zriadenie vecného bremena voči žalovanej v 1. rade.

5. Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila. V písomnom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Uviedla, že žaloba predovšetkým neobsahuje právny dôvod, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena. Poukázala na to, že ide o návrhové konanie, kde návrhom je súd viazaný, rozsudok má konštitutívny charakter a musí spĺňať podmienky zápisu v katastri nehnuteľností. Preto okrem uvedenia právneho titulu, je nevyhnutné preukázať všetky zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena súdom. V prípade, že právnym titulom, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena je zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Obč. zákonníka (hoci takáto kvalifikácia zo žaloby nevyplýva), tvrdiac, že parcela č. 595/73, v jej vlastníctve, nie je priľahlou parcelou k parcelám, na ktorých majú žalobcovia postavené stavby, nesusedí s pozemkami zastavanými stavbami žalobcov, nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcov uplatňovať nárok podľa § 151 ods. 3 Obč. zákonníka. Mala tiež za to, že nie je splnená ani druhá zákonná podmienka a to, že iný prístup žalobcovia nemajú, pretože až do roku 2008 žalobcovia veľmi dlho používali nerušene prístup k svojim stavbám cez parcelu č. 595/77, ktorá je betónovou cestou a časť ktorej odkúpili pri kúpe parcely č. 595/93, na ktorej časť tejto cesty ostala. Aj v súčasnosti po parcele č. 595/77 majú žalobcovia prístup po betónovej ceste na nej zriadenej, čo úmyselne zamlčujú. V neposlednom rade uviedla, že domáhať sa zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu sa nemožno bez akejkoľvek náhrady. Uviedla pritom, že prejavila ochotu vyriešiť snahu žalobcov o iný, než doposiaľ dlhé roky používaný prístup cestou, a to recipročne tak, že aj žalobcovia zriadia v prospech žalovanej

v 1. rade vecné bremeno právo prechodu k zadnej časti jej parcely, kde má sťažený prístup, a to cez pozemok vo vlastníctve žalobcov na parcele č. 595/93, čo žalobcovia razantne bezdôvodne odmietli.

6. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje (ďalej len „“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona ( ).

7. Súd vykonal viacero pojednávaní, pričom o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 22.9.2021 v zmysle v neprítomnosti žalobcu v 1. rade, ktorého neprítomnosť ospravedlnila právna zástupkyňa a nežiadala odročiť pojednávanie z uvedeného dôvodu.

8. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres Košice - okolie, žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom stavby - chaty so súp. číslom XX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria.

9. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres L. - okolie, žalobkyňa v 2. rade je výlučnou vlastníčkou stavby- chaty so súp. číslom XX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. XXX- zastavané plochy a nádvoria.

10. Podľa LV č. XXX v k.ú. R., obec R., okres L. - okolie, žalobcovia v 4. a 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby - chaty so súp. číslom XXXX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C” KN č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria.

11. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. R., obec Bukovec, okres L. - okolie je žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou parcely registra „C“ KN č. XXX/XX druh zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2.

12. Z listu žalovanej v 1. rade označeného ako Pokus o zmier a dohodu zo dňa 14.6.2013 (č.l. 40 spisu) vyplýva, že ním žalovaná v 1. rade požaduje od žalobcov súhlas s prechodom cez ich pozemok parc. č. XXX/XX v k.ú. R., aby sa v prípade potreby mohla dostať autom na hornú, svahovitú časť svojho pozemku nad chatou s tým, že inak si bude musieť sprístupniť túto časť svojho pozemku inak, a to cez svoje pozemky, a bude nútená presúvať spodnú bránu na hranicu svojho pozemku parc. č. 595/73 a 595/74 s čím bude súvisieť aj nové oplotenie, ktoré bude kopírovať hranice jej pozemkov. Žalovaná v 1. rade týmto listom vyzýva žalobcov na uzavretie dohody „k vzájomnej spokojnosti“, s tým, že ak v lehote 30 dní od jeho doručenia neprejavia záujem dohodnúť sa, majú list považovať za oznámenie k pripravovaným zmenám.

13. Z kópie katastrálnej mapy súd zistil, že pozemky v k.ú. R., na ktorých sa nachádzajú stavby žalobcov zapísané na LV č. XXX ako chata so súp. číslom XX, na LV č. XXX ako chata so súp. číslom XX a na LV č. XXX ako chata so súp. číslom XXXX, nie sú bezprostredne susediace s pozemkom parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalovanej. Medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov, na ktorých sa stavby nachádzajú a pozemkom vo vlastníctve žalovanej v 1. rade parcela č. XXX/XX sa nachádza pozemok parcela č. XXX/XX, pričom z predloženého LV č. XXXX pre k.ú. R., vyplýva, že sa jedná o pozemok v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb, medziiným i žalobcov v 1. až 5. rade. S pozemkom parcela č. 595/73 vo vlastníctve žalovanej v 1. rade priamo susedí miestna komunikácia.

14. Základom žalobnej argumentácie žalobcov v konaní bolo tvrdenie, že sú vlastníkmi nehnuteľností

- stavieb v k.ú. R., pričom zo svojich stavieb postrádajú prístup k verejnej komunikácii. Na zriadení práva nevyhnutnej cesty sa dohodli iba so žalovaným v 2. rade. Keďže časť pozemku vo vlastníctve žalovaného v 2. rade je ale nepostačujúca na prejazd motorovými vozidlami a so žalovanou v 1. rade sa im dohodnúť nepodarilo, požadovali, aby súd vyriešil spornú otázku zriadením práva cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovanej v 1. rade v ich prospech.

15. Súd strany sporu vrámci predbežného právneho posúdenia oboznámil, že žalobný nárok, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú zriadenia vecného bremena, možno podriadiť pod ustanovenie , podľa ktorého vecné bremeno možno zriadiť v prospech vlastníka stavby a len za účelom prístupu k stavbe. Zároveň súd uviedol, že pokiaľ spornou je otázka, čo je potrebné rozumieť pod pojmom priľahlý pozemok, vyslovil, že pod týmto pojmom je potrebné chápať nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej

komunikácii (ceste). Zároveň upozornil, že žaloba o zriadení vecného bremena musí byť dostatočne určitá a zo žaloby musí byť zrejmý presný obsah i rozsah (tzn. vytýčenie) žiadaného práva cesty.

16. Na základe uvedeného žalobcovia avizovali predloženie geometrického plánu a tiež následnú úpravu petitu žaloby. Súčasne prezentovali pretrvávajúcu snahu o dohodu o zriadení práva prechodu so žalovanou v 1. rade, nesúhlasili však s návrhom zriadenia vecného bremena recipročne aj v prospech žalovanej tak, aby žalovaná mala prístup k zadnej časti svojho pozemku z parcely č. XXX/XX, tzn. pozemku vo vlastníctve žalobcov, tvrdiac, že zriadenie vecného bremena v prospech žalovanej v 1. rade nie je predmetom tohto sporu a žalobcovia sú prístupní iba zriadeniu vecného bremena za odplatu. Svoj odmietavý postoj k návrhu žalovanej v 1. rade nevysvetlili, uviedli, že žalovaná v 1. rade má dostatočný prístup ku všetkým častiam svojho pozemku.

17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 12.7.2021 žalobcovia predložili geometrický plán č. 1694/2020 zo dňa 7.12.2020, vyhotoveným spol. GEOmapping, so sídlom Orgovánová 3, Košice, IČO: 35 069 406 a úradne overeným dňa 17.12.2020 na oddelenie pozemku p.č. 595/128 a zriadenie vecného bremena cez pozemok p.č. 595/128 v prospech vlastníka pozemku č. XXX/X. Spolu s geometrickým plánom predložili súdu písomný návrh na zmenu žalobného petitu, ktorým žiadali, aby súd určil, že žalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti parcely registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere 298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria nachádzajúcej sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúce v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak cez pozemok parcelu registra CKN č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese Košice - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v prospech každého vlastníka nehnuteľnosti parcela CKN č. XXX/XX, o výmere 298 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXX/XXXX zo dňa 7.12.2020, vyhotoveného spol. GEOmapping, so sídlom O. 3, L., B.: XX XXX XXX a úradne overeného dňa 17.12.2020.

18. Zmenu žalobcovia odôvodnili argumentáciou, že im, resp. ich právnym predchodcom bolo pôvodne ako zamestnancom VSŽ š.p. (neskôr VSŽ a.s., nakoniec U.S.Steel Košice s.r.o) povolené postaviť si na pozemkoch zamestnávateľa rekreačné chaty, pričom v tom čase existovali len inštitúty osobného užívania pozemkov a nebolo možné, aby sa žalobcovia stali vlastníkmi či už pozemkov pod chatou alebo priľahlých pozemkov. Pozemky pod chatou neskôr žalobcovia odkúpili. Na prístup k chatám slúžila aj dnes slúži jediná prístupová cesta o.i. práve časť pozemku vo vlastníctve žalovanej ako parcela registra „C“ KN č. XXX/XX o výmere XXX m2.

XX. Súd navrhovanú zmenu žaloby obsiahnutú v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12.7.2021 nepripustil s odôvodnením, že ide o kvalitatívnu zmenu žaloby, keďže žalobcovia sa touto zmenou domáhajú už nie zriadenia, ale určenia existencie vecného bremena (vychádzajúc z použitej formulácie „žalobcovia majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu“), pričom preukazovanie splnenia zákonných podmienok nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním je odlišné od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena súdom. Navyše za stavu, kedy (dve) pojednávania boli na návrh právnej zástupkyne žalobcov odročené za účelom doloženia geometrického plánu na upresnenie rozsahu žiadaného práva prechodu v režime žaloby o zriadenie vecného bremena, by si rozhodovanie o určení existencie vecného bremena vyžadovalo ďalšie, rozsiahle dokazovanie, čo by vzhľadom na dĺžku súdneho konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania ( ). Súdu sa navyše žiada uviesť, že zmenu žaloby žalobcovia ani právne neodôvodnili, pričom existencia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa preukazuje zákonnými podmienkami vydržania (oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania), splnenie ktorých žalobcovia ani len netvrdili.

XX. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalobcovia navrhli zmenu žalobného petitu tak, že navrhli, aby súd zriadil vecné bremeno in rem spočívajúce v práve nerušeného prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak, cez pozemok parcelu registra V. č. XXX/XX, o výmere 226 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v prospech každého vlastníka

nehnuteľnosti parcela V. č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie Bukovec, zapísanej O. úradom Košice

- okolie, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, v rozsahu podľa geometrického plánu č. XXXX/XXXX zo dňa 7.12.2020, vyhotoveného spol. GEOmapping, so sídlom Orgovánová X, Košice, IČO: 35 069 406 a úradne overeného dňa 17.12.2020. Q. sú povinní do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanej finančnú náhradu v sume 500,- Eur titulom odplaty za zriadenie vecného bremena in rem spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami a inak.

XX. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.9.2021 pripustil navrhnutú zmenu žaloby.

XX. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní uviedla, že už v roku 1968 bola zriadená príjazdová komunikácia, ktorou sa dalo dostať k nehnuteľnostiam, k stavbe, ktorá v minulosti bola vo vlastníctve jej rodiny. Zároveň to bola jediná komunikácia, ktorou sa vedeli k ich nehnuteľnostiam dostať. Žalobkyňa poukazuje na fotodokumentáciu, ktorú PZ doložila do súdneho spisu, pričom poukazuje, že z tejto fotografie je zrejmé, že táto príjazdová komunikácia slúžila na prístup nielen k ich stavbám, teda chatkám, ale aj k stavbám vo vlastníctve KOVO. Na predmetnej fotke je aj vidieť, že je tam vozidlo otca žalobkyne, ktorý smeruje ku chate a tiež je tam odstavené motorové vozidlo sestry žalobkyne. Táto príjazdová komunikácia nebola určená len na prechod pešo, ale aj na prejazd motorovými vozidlami k stavbám, ktoré sa nachádzali za touto príjazdovou komunikáciou.

XX. Žalobca v 3. rade na pojednávaní uviedol, že keby im žalovaná v 1. rade umožnila prístup v maličkej časti tohto svojho pozemku, spor by bol vyriešený. V skutočnosti s návrhom žalovanej v 1. rade, aby jej bol umožnený prístup z ich spoločnej parcely č. XXX/XX, teda aby mala prístup na svoju parc. č. XXX/ XX, nesúhlasili preto, že žalovaná má dostatočný prístup zo svojej parcely, ku všetkým častiam svojho pozemku a teda aj ku tej dotknutej parc. č. XXX/XX.

XX. Žalobca v 4. rade na pojednávaní uviedol, že kúpnou zmluvou z 29.4.2008 odkúpili od KOVO, ako podieloví spoluvlastníci žalobcovia v 1. - 5. rade parc. č. XXX/XX a to za jediným účelom, aby si zabezpečili prístupovú cestu a za týmto účelom túto pôvodnú cestu spevnili. Pri kúpe tejto parcely im zároveň od L. bol prisľúbený bezproblémový prístup z verejnej komunikácie na túto parcelu. Tento prechod bol bezproblémový až do času, kým pozemok nekúpila žalovaná v 1. rade. Príjazdová cesta na parc. č.XXX/XXX slúžila ako príjazdová cesta pre U.S.STEEL Košice. Kým časť parc. č. XXX/XXX bola vyasfaltovaná cesta, parc. č. XXX/XX, avšak táto časť už nebola asfaltovou cestou, bol to len prejazd, bola to len spevnená cesta, na miestach, kde bol nejaký výmoľ a táto cesta slúžila pre príjazd ku všetkým nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa nad touto parcelou. V súčasnosti je parc. č. XXX vo vlastníctve žalovaného v 2. rade a na parc. č. XXX/XXX je zriadené vecné bremeno na prejazd ku stavbám vo vlastníctve KOVO. Parc. č. XXX/XXX, na ktorej majú zriadené vecné bremeno žalobcovia nestačí na prejazd k ich stavbám.

XX. Žalobkyňa v 5. rade na pojednávaní uviedla, že na parc. č. XXX/XX sa v súčasnosti nachádza trávnatá plocha, to znamená, že to nie je žiadna cesta a pokiaľ žalovaná v 1. rade žalobcom neumožní, teda zatarasí prístup cez svoju parcelu k ich stavbám, v takom prípade nevie čo sa stane, keďže má teraz v starostlivosti deti ako profesionálny rodič, pričom na uvedenej adrese, k stavbe, ku ktorej žiadajú prístup od žalovanej v 1. rade, momentálne aj s manželom bývajú.

XX. Svedkyňa Y. G. uviedla, že je správkyňou chaty na par. č. 592, od roku 2009 je štatutárom KOVO Energetika, spoločnosti, ktorá odkúpila predmetnú parcelu od U.S.STEEL Košice. Uviedla, že predtým, ako došlo k odkúpeniu stavby na parc. č. 592 od U.S.STEEL Košice, predmetnú stavbu mali v správe, resp. v nájme a v záujme toho, aby sa nenarušovalo súkromie osôb v nimi spravovanej chate, navrhli, aby bola časť parc. č. XXX/XX odpredaná žalobcom. V tom čase bola v kúpnej zmluve dojednaná kúpna cena 1,- Sk/m2. V roku 2007 sa uskutočnilo odkúpenie od U.S.S. STEEL Košice a následne v roku 2008 sa realizoval predaj časti parciel nielen žalobcom, ale aj ostatným chatárom. Uviedla, že príjazdová cesta bola plynule po parc. č. XXX/XX, ktorá po predĺžení pokračovala až ku parc. č. XXX/XX. V súčasnosti je štrkom vysypaná cesta, predtým to bola vychodená hlinená cesta, pričom na zákrute na parc. č. XXX/XX je v tej X/X vybetónovaná a ďalej pokračuje tá štrkom vysypaná časť. Tiež uviedla, že na parc. č. XXX/ XX, ktorá bola neskôr odpredaná žalobcom, bol kopec tvorený navozenou hlinou. Najskôr KOVO tam robil nejaké spevňovacie úpravy, neskôr to tam jeden zo žalobcov spevnil.

XX. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že bolo preukázané, že žalobcovia nemajú zabezpečený iný prístup k svojim nehnuteľnostiam, a preto sú odkázaní na užívanie cesty cez pozemok žalovanej v 1. rade. Vyslovila názor, že vzhľadom na tú skutočnosť, že súd nepripustil zmenu žaloby o vydržaní vecného bremena, súd môže rozhodovať už len o zriadení vecného bremena. Zároveň uviedla, že žalobcovia neakceptujú protinávrh žalovanej, takže už je to jediný možný spôsob, ako vecné bremeno zriadiť. Uviedla, že petit tak ako bol pripustený je vykonateľný a navrhla súdu, aby rozhodol podľa vykonaného dokazovania, ktoré je dostatočné na to, aby vo veci bolo rozhodnuté spravodlivo.

XX. Právny zástupca žalovanej v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že petit žaloby po pripustenej zmene je nevykonateľný z dvoch dôvodov. V prvom rade z dôvodu, že nemožno rozsah vymedzenia vecného bremena poukázať iba rozsahom podľa geometrického plánu, bez vymedzenia konkrétnej parcely, resp. jej časti a po druhé, nemožno zriadiť vecné bremeno v zmysle v prospech vlastníka pozemku, pretože to nepripúšťa. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že ak v písomnom vyjadrení, ako aj na dnešnom pojednávaní žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že predmetný prechod vydržali, za týchto tvrdení je neprípustné, aby súd vôbec rozhodoval o zriadení vecného bremena, pokiaľ žalobcovia sú presvedčení, že tento prechod a prejazd, resp. vecné bremeno spočívajúce v prechode a prejazde vydržali.

XX. Podľa § X51n ods. 1 O. zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

30. Podľa § 151o ods. 3 O. zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

XX. Súd môže konštitutívnym rozsudkom zriadiť vecné bremeno v podobe práva prechodu, pretože to pripúšťa zákon a žaloba je procesne prípustná. Takéto rozhodnutie súdu predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva vlastníka pozemku a prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone taxatívne stanovené a to : 1/ pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (podľa ), 2/ v sporoch týkajúcich sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (podľa ), 3/ pri zriadení práva cesty cez priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby (podľa ). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. súd nemôže svojím rozhodnutím zriadiť vecné bremeno v iných prípadoch ako v tých, ktoré sú upravené v ustanoveniach , a to ani vtedy, keby sa z okolností prípadu javilo zriadenie vecného bremena nevyhnutným východiskom na jeho riešenie.

X2. Žalobcovia sa domáhali zriadenia vecného bremena podľa ustanovenia . Citované zákonné ustanovenie rieši konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku s cieľom zabezpečiť prístup k stavbe z verejnej komunikácie cez priľahlý pozemok. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať výlučne vlastník stavby, ktorý je aktívne vecne legitimovaný (ak je vlastníkov stavby viac, žaloba musí byť podaná všetkými vlastníkmi) a žaloba smeruje proti vlastníkovi pozemku, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní. Uvedené vyplýva aj z toho, že sa jedná o vecné bremeno charakteru in rem, ktoré vecno-právne zaťažuje aktuálneho aj každého ďalšieho vlastníka pozemku a zakladá právo cesty cez zaťažený pozemok súčasnému aj každému ďalšiemu vlastníkovi stavby. Vecné bremeno na strane oprávneného je naviazané na vlastníctvo k stavbe.

33. Pre úspech žaloby o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena musia byť splnené dve základné hmotnoprávne podmienky. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty súdom je, že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má pritom na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), príp. k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník stavby mal prístup k svojej stavbe. Právo cesty možno zriadiť súdom aj v prípade, ak stavba je síce obklopená pozemkami vlastníka stavby, ale tento nemá ani cez svoje pozemky zabezpečený prístup k verejnej komunikácii (pozri rozsudok NS ČR z 30. augusta 2005, sp.zn. 22Cdo

2317/2004). Prístup vlastníka stavby musí byť zabezpečený k verejnej komunikácii (ceste). Nevyhnutnú cestu podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Obč. zákonníka však možno zriadiť len za účelom prístupu k stavbe. Právo cesty nemožno zriadiť za účelom prístupu k inému pozemku.

34. Druhou podmienkou pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok je výnimočným (núdzovým) riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, je ochotný zriadiť právo cesty (a to či už vecné alebo záväzkové) a vlastník stavby by uzavretie zmluvy odmietol.

35. Po zmene žaloby v zmysle návrhu žalobcov, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 22.9.2020, sa žalobcovia domáhali zriadenia práva cesty cez pozemok vo vlastníctve žalovanej v 1. rade (parcelu registra „C“KN č. XXX/XX), výlučne prospech každého vlastníka nehnuteľnosti - pozemku parcely „C“ KN č. XXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcu sa v okrese L. - okolie, obec R., katastrálne územie R., zapísanej Okresným úradom Košice - okolie zapísanej na LV č. XXXX (jedná sa o pozemok, ktorý žalobcovia odkúpili od právneho predchodcu žalovaného v 2. rade) tzn. hoci žalobcovia v X., X., 4. a 5. rade (neušlo totiž pozornosti súdu, že žalobca v 3. rade nie je vlastníkom stavby) sú vlastníkmi stavieb (boli teda aktívne vecne legitimovaní na podanie predmetnej žaloby), vecné bremeno nežiadali zriadiť za účelom prístupu k stavbe (ktorá v takomto prípade musí byť v petite konkretizovaná), ale právo cesty žiadali zriadiť výlučne k pozemku.

XX. Nebola tak splnená základná podmienka pre zriadenie vecného bremena v zmysle ust. , teda že vecné bremeno v podobe práva prechodu a prejazdu cez priľahlý pozemok možno rozhodnutím súdu zriadiť jedine v prospech vlastníka stavby.

37. Pre nesplnenie tejto základnej podmienky súd nepovažoval žalobu za dôvodnú a nezaoberal sa (už) tým, či boli splnené ďalšie podmienky zriadenia vecného bremena. t.j. či vlastník stavby je alebo nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a či je alebo nie je možné prístup k stavbe zabezpečiť inak.

38. S poukazom na uvedené dôvody súd podľa výrokom I. konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil z dôvodu, že žalobcovia žalobu proti nemu vzali späť a žalovaný v 2. rade so späťvzatím žaloby súhlasil a výrokom II. žalobu žalobcov (proti žalovanej v 1. rade) zamietol ako nedôvodnú.

39. Súd nedoplnil ani dokazovanie svedkyňou Irenou L. na návrh žalobcov za účelom, podania vyjadrenia k rozporom v tvrdeniach vo vzťahu k užívaniu príjazdovej cesty v minulosti, ktoré vyzneli z výpovedí žalobcov a svedkyne G., pretože pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vzhľadom na dôvody zamietnutia žaloby, nebolo potrebné preukazovanie žiadnych ďalších otázok. Šlo by o nadbytočné dôkazy v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. A preto súd vykonanie tohto dôkazu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. X V. E. prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

42. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

43. Podľa O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. O nároku žalovanej v 1. rade na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu. Žalovaná v 1. rade bola v konaní v plnom rozsahu úspešná. Preto súd výrokom III. podľa priznal žalovanej v 1. rade proti neúspešným žalobcom v 1. až 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady trov súd rozhodne podľa po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

45. Žalobcovia vzali žalobu späť proti žalovanému v 2. rade, no spravili tak preto, lebo so žalovaným sa mimosúdne dohodli na zriadení práva prechodu, preto súd konštatujúc, že žalobcovia ani žalovaný v 2. rade v zmysle procesne nezavinili zastavenie konania vedeného proti žalovanému v 2. rade, v ich vzájomnom vzťahu žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, čo súd vyslovil výrokom IV.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie (, ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvod) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane , aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd , d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy , potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok konania, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).