Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-3059-2016.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/3059/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného I. I., nar. XX.XX.XXXX, ul. K. I. č. 2, XXX XX H. práv. zast. advokátskou kanceláriou NIŽNÍK&Partners, s.r.o., ul. Skladná č. 38, 040 01 Košice proti povinnému V. H. , nar. XX.XX.XXXX, ul. S. č. XX, XXX XX H. práv. zast. advokátom JUDr.JCLic. Tomášom Majerčákom,PhD. pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému sumu 400.000,- € a od 01.07.2016 do zaplatenia úrok z omeškania vo výške , ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s prísl. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Denisou Regináčovou Mihálovou pod sp. zn. Ex 319/2016 o námietkach povinného proti exekúcií a o návrhu na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a ,
II. Návrh na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 01.07.2016 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803226241* vydaného Okresným súdom Košice II dňa 05.08.2016 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Denisa Regináčová Mihálová účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 319/2016 zo dňa 18.08.2016. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 30.08.2016. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského so sídlom v Košiciach, č.k.: N 728/2016, Nz 9960/2016, NCRIs 10253/2016 zo dňa 21.03.2016.
2. Podľa ust. § 243 h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
3. Proti exekúcii podal povinný námietky, doručené súdnemu exekútorovi dňa 13.09.2016, teda námietky boli podané v lehote. V námietkach povinný uvádza, že považuje exekúciu v plnom rozsahu za neplatnú. Následne dňa 11.10.2016 podal povinný návrh na zastavenie prostredníctvom právneho zástupcu v ktorom uvádza, že pohľadávka uvedená v exekučnom titule je fiktívna a v skutočnosti dostal od oprávneného 40.000 Eur na spoločné podnikanie. ďalej uvádza, že oprávnený nepožičal povinnému 400.000 Eur a bol donútený podpísať notársku zápisnicu s takýmto obsahom a dňa 05.10.2016 bola podaná žaloba na súd o určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorý je vyjadrený v Notárskej zápisnici N728/2016 zo dňa 21.03.2016 a tak navrhuje aby súd exekúciu zastavil.
4. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. K predmetným námietkam povinného sa vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu svojím podaním zo dňa 20.09.2016, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.09.2016 v ktorom uvádza nasledovne : Povinný neuviedol žiadny zákonný dôvod pre neprípustnosť exekúcie a jeho námietku považuje za bezdôvodnú. 6. Súd preštudovaním spisového materiálu zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je Notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtecha Kavečanského so sídlom v Košiciach , č. N 728/2016, Nz 9960/2016 a NCRIs 10253/2016 zo dňa 21.03.2016 kde povinný vyhlásil, že v období od 01.01.2015 do 10.06.2015 ústne uzatvoril s osobou oprávnenou Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej mu osoba oprávnená ako veriteľ poskytla peňažnú pôžičku vo výške 400.000,00 Eur. Ďalej súd uvádza, že podľa zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok, a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila Jedným z predpokladov vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu je nielen existencia samotného exekučného titulu, ale zároveň musí byť exekučný titul vykonateľný ako po formálnej, tak aj materiálnej stránke. Je nespochybniteľné, že z exekučného titulu musí byť jednoznačne zrejmé, čo je v konkrétnom prípade právom a jemu odpovedajúca povinnosť, teda kto, komu a čo má plniť a v akej lehote, pričom obsah a rozsah úpravy týchto skutočností musí byť určený nepochybne. Notárska zápisnica slúžiaca ako exekučný titul musí v zmysle citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne špecifikovať povinnosť, ktorú sa povinná osoba zaviazala plniť, t.j. musí obsahovať právny záväzok, ktorý musí osoba povinná jednoznačným prejavom vôle uznať a zaviazať sa ho splniť. Súčasne musí takáto notárska zápisnica ako exekučný titul obsahovať právny dôvod, t.j. dôvod na základe ktorého dochádza k uznaniu určitého záväzku a k vyhláseniu o splnení tohto záväzku. Takýmto právnym dôvodom sa rozumie zmluva o pôžičke, ktorá má byť v každom štádiu vzniku prejavu vôle uznania záväzku, sekundárnym podkladom pre verifikáciu záväzku, t.j. má byť súčasťou prejavu vôle, resp. prejav vôle vyjadrený v notárskej zápisnici má jednoznačne a nezameniteľne vychádzať z právneho dôvodu, t.j. v tomto prípade z ústnej zmluvy o pôžičke. Súčasne na naplnenie materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa vyžaduje jednoznačný prejav vôle nie len uznania záväzku, ale aj prejav vôle, ktorým sa povinná osoba jednoznačne zaväzuje splniť záväzok, pričom neoddeliteľnou súčasťou takéhoto prejavu vôle musí byť vyhlásenie povinnej osoby o predmete (t.j. výške zväzku) a čase plnenia, t.j. do akého termínu dôjde zo strany povinnej osoby k splneniu zväzku. Základnou obligatórnou podmienkou vykonateľného záväzku, ktorý vznikol z iného právneho úkonu a ktorý má byť súčasťou exekučného titulu, je nie len jeho uznanie, ale aj presné a jednoznačné vyhlásenie povinnej osoby v exekučnom titule kedy a v akej výške splní svoj záväzok. Až márnym uplynutím času, do ktorého sa povinná osoba v exekučnom titule jednoznačným prejavom vôle zaviazala svoj záväzok splniť, môže dôjsť k nadobudnutiu vykonateľnosti, avšak aj to až pri rešpektovaní a splnení uvedených podmienok.
7. Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. 8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky poriadok alebo NP), notárskou činnosťou je: a. spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b. osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c. konanie vo veciach notárskych úschov (ďalej len "úschov") (§ 65 až 68), d. konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby. 9. Spisovanie listín o právnych úkonoch, pod ktoré patrí aj notárska zápisnica o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou svojho záväzku (tzv. notárska exekučná zápisnica) patrí pod tzv. solemnizačnú činnosť notára. V rámci solemnizačnej činnosti notár vystupuje ako autor týchto listín s plnou právomocou tvoriť a
formulovať právne vety a niesť aj zodpovednosť za ich právnu bezchybnosť. Právne úkony (napr. závety, zmluvy, vyhlásenia a i.) notár spisuje vo forme notárskej zápisnice. Spisovanie notárskych zápisníc o právnych úkonoch je najpodstatnejšou časťou notárskej činnosti. Podstatou a dôležitým rozdielom verifikačnej (osvedčovacej) činnosti notára, oproti listinám o právnych úkonoch spísaných notárom je to, že pri osvedčovacích úkonoch notár na žiadosť účastníka „len osvedčuje" skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. To samozrejme neznižuje vážnosť verifikačného úkonu notára, ale vyjadruje jeho inú povahu aj pôsobenie (postavenie) notára pri jeho vyhotovovaní. 10. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 7 ECdo 241/2013: V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 41 ods. 2 Exekučným poriadkom, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je (o. i.) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu - až tento prejav vôle povinnej osoby robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinností uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinnej osoby sa teda završuje vznik exekučného titulu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky, aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.
11. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná notárska zápisnica obsahuje právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, a povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, spĺňa formálnu aj materiálnu stránku ako aj súd vyššie uvádza a je spôsobilým exekučným titulom a tak, súd námietky povinného proti exekúcií zamietol. k výroku č. II/
12. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
13. Podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
14. V zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
15. Súd z obsahu návrhu povinného zistil nasledovné a uvádza : Exekučné konanie prebieha na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade Mgr. Vojtech Kavečanského so sídlom v Košiciach, č.k.: č. N 728/2016, Nz 9960/2016 a NCRIs 10253/2016 zo dňa 21.03.2016, ktorého existenciu povinný nepopiera. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil, bolo začaté exekučné konanie. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku
povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie, čo v predmetnom exekučnom konaní nenastalo a súd nezistil po preštudovaní spisového materiálu žiadny z dôvodov, ktorý by v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odôvodňovali zastavenie alebo neprípustnosť exekúcie a tak rozhodol , že návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
16. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že v prípade ak by išlo o nemajetnosť povinného, ako zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, musí byť táto preukázaná v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania.
17. V zmysle exekučného poriadku ust. § 57 ( vyššie citovaného ustanovenia ) sú taxatívne vymedzené dôvody zakladajúce zastavenie exekúcie. V danom prípade návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný dôvodne a súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie napr. že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
18. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného ,exekúcia sa zastaví len čiastočne.
19. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zamietol návrh na zastavenie exekúcie, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a zo strany povinného nezistil žiadnu zo skutočností , ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.
20. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku č. I tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku č. II tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.