Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51C-50-2021.pdf
PDF · 97.11 KB
Case nature
Subarea
51C/50/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobkyne: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/X, T., zastúpená JUDr. Roman Hojer s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Šustekova 51, 851 04 Bratislava, IČO: 50 708 953, proti žalovaným: 1. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX D., 2. V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX D., 3. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Súd žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.08.2021, sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovaným uložil povinnosť vypratať nehnuteľnosť: byt č. XXX-P., nachádzajúci sa na 3.poschodí bytového domu súp. č. XXXXX, na ul. K. Č.. XXX C. D., k.ú.: W., evidované na LV č. XXXX, vedenom na Okresnom úrade v D., okres D. X. (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“).
2. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 25.01.2021 bola medzi ňou a žalovanými uzatvorená nájomná zmluva o nájme predmetnej nehnuteľnosti, a to podľa zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu. Strany sa dohodli na ročnej dobe nájmu od 25.01.2021 do 24.01.2022 s výpovednou dobou 15 dní v prípade vypovedania zmluvy zo strany navrhovateľky z dôvodu neplatenia nájomného za čas dlhší ako dva mesiace. Splatnosť nájomného, ako aj úhrad spojených s užívaním bytu, bola dohodnutá na 25. deň predchádzajúceho mesiaca, za ktorý sa nájom platí. Keďže žalovaní ako nájomcovia neuhradili nájomné za obdobie marec, apríl a máj 2021, dňa 30.04.2021 im bola osobne doručená výpoveď z nájomnej zmluvy, túto prevzali, čo potvrdili svojim podpisom. Nájomcovia vo výpovedi potvrdili, že opustia byt 15.05.2021. Žalobkyňa má za to, že tento dokument je možné posudzovať ako dohodu o skončení nájmu. Nájomcovia však byt do dnešného dňa nevypratali, a to ani napriek opakovaným výzvam. Byt je tak užívaný protiprávne, a to nielen pre zánik nájmu v zmysle zmluvy, ale i zánik nájmu podľa kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme bytu. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, pretože ním môže byť konzumovaná vec sama, vypratanie bytu nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, žalobkyňa preukázala existenciu právneho vzťahu medzi ňou a nájomcami, v danej veci je potrebné bezodkladne upraviť pomery a tiež je obava, že exekúcia bude ohrozená. Protiprávny stav trvá minimálne od 15.05.2021, kedy sa nájomcovia zaviazali opustiť byt. Žalobkyňa mala v pláne byt ďalej prenajať, a tak zabezpečovať nielen živobytie pre seba i svojej rodiny, ale i chrániť vlastnícke právo ako také. Neplatenie nájmu zo strany nájomcov spôsobuje žalobkyni finančné ťažkosti, ktoré ústia až do existenčných problémov - okrem hypotéky na byt musí žalobkyňa platiť aj hypotéku na dom, v ktorom aktuálne aj s rodinou býva, čo je z aktuálnych príjmov nemožné. Manžel žalobkyne
je podnikateľ v oblasti gastronómie a s poukazom na aktuálnu pandémiu COVID-19 je momentálne v strate a nedokáže zabezpečiť príjmy rodiny. Neoprávneným zotrvávaním v byte dlžná suma nájmu stále narastá a vznikajú aj ďalšie nároky, na ktoré má žalobkyňa nárok podľa zmluvy. Nájomcovia len za krátke časové obdobie, čo užívajú byt zvýšili spotrebu energii tak, že žalobkyni vznikol nedoplatok za elektrinu a plyn. Okrem toho nie je bez významu, že sa v byte nachádza aj takmer kompletné zariadenie, ktoré sa užívaním opotrebúva, a to najmä s poukazom na množiace sa sťažnosti od susedov, že za nájomcami chodí do bytu väčší počet osôb a byt sa podľa ich názoru využíva aj na užívanie rôznych návykových látok. Žalobkyňa má za to, že i osobnosť nájomcov odôvodňuje naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je presvedčená, že sa stala obeťou špekulatívneho konania, ak nie priamo trestného činu podvodu a v záujme ochrany jej vlastníckeho práva a práva na súkromie je nutné odstrániť protiprávny stav bezodkladne. Účelovosť konania nájomcov možno vyvodiť aj zo vzájomnej komunikácie, nájomcovia od počiatku žalobkyňu zásobujú sľubmi ako zaplatia, ako sa odsťahujú, prípadne prečo neplatia bez toho, aby reálne vynaložili akékoľvek úsilie na riešenie vzniknutej situácie. Keď bol nájomca konfrontovaný so sťažnosťami, oznámil žalobkyni, že „ide volať kamarátom zo SIS-ky.“ Takéto správanie zo strany nájomcov nasvedčuje zjavnému zneužitiu práva nájmu a teda by ich právo na súkromie obydlia nemalo v tomto štádiu požívať právnu ochranu ako to vyžaduje čl. 5 CSP. Vzhľadom na uvedené je návrh i v súlade s princípom proporcionality a právne účinky neobmedzia nájomcov neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Nejde ani o rodinu s malými deťmi na rozdiel od žalobkyne, ktorá následkom správania nájomcov nemôže využívať vlastnícke právo k bytu a prinášať do rodinného rozpočtu príjem z nájmu, ktorý je v aktuálnej životnej situácii nevyhnutný.
3. Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 25.01.2021 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ a žalovaní ako nájomcovia Zmluvu o nájme nehnuteľnosti, ktorou žalobkyňa prenajala predmetnú nehnuteľnosť žalovaným na dobu určitú od 25.01.2021 do 24.01.2022. Súčasťou zmluvy bola príloha č. 1 - Súpis vybavenosti a zariadenia bytu a príloha č. 2 - Preberací protokol.
Podľa čl. 3.1 zmluvy, sa strany dohodli na určení výšky nájomného a výšky úhrad za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu nasledovne: 3.1.1 Nájomné za užívanie predmetu nájmu bolo stanovené na základe dohody zmluvných strán vo výške 850 Eur mesačne. 3.1.2 Úhrady za plnenia poskytované s užívaním predmetu nájmu, ktoré tvoria zálohové platby za energie a služby podľa bodu 3.6. tohto článku, ktoré prestavujú sumu 150 Eur mesačne. Internet a TV sú zahrnuté v platbách za energie a služby.
Podľa čl. 6.1 písm. c) zmluvy, nájom predmetu nájmu podľa tejto zmluvy zaniká písomnou výpoveďou tejto zmluvy jednej zo zmluvných strán za podmienok uvedených v bodoch 6.2 a 6.3 tejto zmluvy.
Podľa čl. 6.2 písm. b) zmluvy, prenajímateľ môže po predchádzajúcej písomnej výzve túto zmluvu vypovedať pred uplynutím doby nájmu len z dôvodov na strane nájomcu, ktorý hrubo poručuje svoje povinnosti, vyplývajúce z tejto zmluvy najmä tým, že riadne a včas nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace.
Dňa 12.04.2021 vystavila spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., žalobkyni faktúru č. 8475669863, za dodávku zemného plynu za obdobie od 04.04.2020 do 01.04.2021, ktorej výsledkom je nedoplatok vo výške 169,78 Eur.
Z výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 30.04.2021 vyplýva, že prenajímateľ ukončuje nájom z dôvodu porušovania povinnosti na strane nájomcu tým, že nájomca riadne a včas nezaplatil nájomné ani úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako dva mesiace. Výpovedná lehota je 15 dní a začína plynúť dňom nasledujúcim po dní, v ktorom bola druhej zmluvnej strane doručená výpoveď. V zmysle výpovede nájomca uvoľní byt 15. mája 2021.
Dňa 02.07.2021 vystavila spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel, a.s., žalobkyni faktúru č. 8451318401, za dodávku zemného plynu za obdobie od 25.06.2020 do 24.06.2021, ktorej výsledkom je nedoplatok vo výške 244,42 Eur.
Z výpisu z účtu žalobkyne vyplýva, že dňa 16.07.2021 bola zaúčtovaná platba typu trvalého príkazu na úhradu vo výške 60,89 Eur, a to v prospech subjektu označeného ako J. A..
Z výpisu z účtu typu úver na bývanie pre FO za obdobie od 01.01.2021 do 03.08.2021 vyplýva, že dňa 20.07.2021 bola zaúčtovaná splátka úveru v sume 458,51 Eur. Úverový zostatok predstavuje sumu - 140.382,40 Eur.
Z výpisov z internetovej stránky Dlznik.sk vyplýva, že ku dňu 20.08.2021 bol žalovaný v 3.rade vedený ako dlžník na poistnom v poisťovni Union, s dlhom 1.171,52 Eur a žalovaný v 2. rade ako dlžník na poistnom poisťovni Union, s dlhom 2.280,69 Eur. Z výpisu LV č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres D. X., obec D.-K..Č.. W., kat. územie W., vytvoreného dňa 24.08.2021 vyplýva, že k uvedenému dňu bola žalobkyňa vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1.
Z výpisu LV č. XX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres I., obec T., kat. územie T., vytvoreného dňa 24.08.2021 vyplýva, že k uvedenému dňu boli žalobkyňa a K. F. A. E., vlastníkmi rodinného domu súp.č. XX, na parc.č. XX/X, v spoluvlastníckom podiele 1.
Žalobkyňa predložila súdu fotografie sms-komunikácie medzi ňou a p. L. z obdobia od 23.02.2021 do 06.07.2021. V prevažnej väčšine týkajú toho, kedy si môžu účastníci zavolať, prípadne toho, že p. L. začal v priebehu júna hľadať nový byt na bývanie. 13. mája sa žalobkyňa dopytovala p. L., ako to vyzerá s peniazmi, na čo jej p. L. odpísal, že jej nasledujúci deň zavolá. 30. júna p. L. napísal žalobkyni, že jej na druhý deň zavolá ohľadne peňazí. 6. júla prijala žalobkyňa sms-správu v znení „pani Q., prosíme Vás nehnevajte sa na nás, aj my sme už zúfalí. My chceme odtiaľto odísť aj zaplatiť, len nevieme presne dátum, klamať Vám nechceme. Máte právo byť nahnevaná, aj ja by som bola. Ozveme sa určite.“
Z fotografie sms-správy predloženej žalobkyňou, z ktorej nie je možné určiť, od ktorého účastníka bola odoslaná a ani to, v ktorý deň, vyplýva, cit.: „a ešte jedna vec je tá hnusná nákaza a všetci majú veľké problémy, aj vy máte problémy a my máme tiež problémy, ale naše problémy nikto neberie vážne! Vy nemáte peniaze kvôli tej nákaze, ale my ich musíme mať! Vy na naše problémy serete! A preto teraz idem volať kamarátom zo sisky nech mi zistia celú históriu tohto Vášho bytu aj tej Vašej kamarátky z A. čo Vám písala aj túto zmluvu a čo Vám dáva veľmi zlé rady! Škoda mohli sme sa pekne dohodnúť a všetko by bolo v poriadku! Ja som Vám povedal, že som ochotný ísť s Vami aj k notárovi kde Vám podpíšem zmluvu, že Vám do konca júna zaplatím celú dlžobu aj s úro...“
Dňa 11.08.2021 odoslal právny zástupca žalobkyne žalovaným predžalobnú výzvu - výzva na vypratanie bytu, nakoľko ako nájomcovia neuhradili nájomné za byt za obdobie marec, apríl a máj 2021, pričom im dňa 30.04.2021 bola osobne doručená výpoveď zmluvy, kde písomne potvrdili, že byt opustia do 15.05.2021, čo sa do dnešného dňa nestalo.
4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáha nariadenie vypratania nehnuteľnosti z dôvodu skončenia nájomného vzťahu k nehnuteľnosti výpoveďou, pričom zároveň uvádza, že neodkladné opatrenie vo veci vypratania bytu môže byť nariadené pred začatím konania vo veci samej a taktiež ním môže byť v prípade úspechu konzumovaná vec sama (§ 324 ods. 1 CSP).
6. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne a ňou predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady ani pre nariadenie pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobkyňa nepreukázala existenciu takých skutočností alebo protiprávneho konania žalovaných, ktoré by si vyžadovali okamžitý zásah do vzájomných pomerov strán sporu práve takým spôsobom, akým sa ho domáha žalobkyňa svojím návrhom
7. Žalobca musí svojim návrhom preukázať, že obava z ohrozenia jej právom chránených záujmov je objektívne reálna, teda že osoba, voči ktorej návrh smeruje, koná tak, že v dôsledku jej protiprávneho konania môže v konečnom dôsledku dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť (nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu). Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť a je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť kumulatívne splnené všetky náležitosti, ktoré Civilný sporový poriadok taxatívne vymedzuje vo vyššie uvedenom ustanovení § 326 ods. 1. Nesplnenie čo i len jednej zo zákonných náležitostí má za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Jedným zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby žalobca odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy. To znamená, že žalobca musí osvedčiť, že bez vydania požadovaného opatrenia by mu mohla vzniknúť ujma značná, závažná a dokonca neodstrániteľná.
V posudzovanej veci sa žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia domáha vypratania nehnuteľnosti, ktorá je jej vlastníctvom tvrdiac, že je potrebné upraviť pomery strán sporu, aby nedochádzalo ku škodám na jej majetku, nakoľko žalovaní tieto nehnuteľnosti užívajú bez právneho dôvodu, nechcú ich vypratať, naďalej odoberajú plyn a elektrickú energiu, žalobkyni tak vnikajú nedoplatky, ktoré musí uhrádzať, pričom žalovaní za užívanie nehnuteľnosti neplatia ani dohodnuté nájomné ani náklady spojené s užívaním bytu. Podľa žalobkyne sa vzťahy medzi účastníkmi sa vyostrili, pretože žalovaní sa jej údajne aj vyhrážali prostredníctvom sms.-práv.
8. Žalobkyňa záver o existencii nebezpečenstva ujmy bezprostredne hroziacej žalobcovi založila na tom, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a spôsobujú jej tak škodu a to napríklad aj odberom plynu a elektrickú energiu, opotrebovávaním predmetnej nehnuteľnosti, okrem toho je ohrozené aj živobytie nielen žalobkyne ale aj jej rodiny (žalobkyňa je tohto času bez práce doma a poskytuje starostlivosť trom maloletým deťom - syn 3,5 roka a dvojičky - 2 roky). Žalobkyňa si predmetný byt zaobstarala prostredníctvom hypotekárneho úveru a každý mesiac musí platiť nielen úhrady spojené s užívaním bytu (150 eur - t.j. 60,89 eur poplatok správcovi - príloha č. 4 výpis z účtu + elektrika, plyn, RTVS), ale aj splátku hypotekárneho úveru vo výške 599, 35 eur. Okrem toho sa údajne množia sťažnosti od susedov, že za žalovanými chodí do bytu väčší počet osôb a byt sa podľa ich názoru využíva aj na užívanie rôznych návykových látok.
V tejto spojitosti je potrebné zdôrazniť, že o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobkyne nemožno hovoriť bez ďalšieho len preto, že sa momentálne javí, že žalovaní užívajú byt žalobkyne bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho dochádza k napr. k jeho opotrebovaniu, opotrebovaniu jeho zariadenia a odberu plynu a elektrickej energie a o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy nemožno hovoriť ani z dôvodu, že došlo k zníženiu príjmu v domácnosti z dôvodu výpadku príjmov na strane manžela žalobkyne, ktorý podniká v gastrosektore a z dôvodu opatrení proti zabráneniu šírenia COVID 19 došlo u neho k výpadku príjmu. Navyše uvedené tvrdenia žalobkyňa súdu nijakým spôsobom neosvedčila. Žalobkyňa síce predložila súdu výpis z úverového účtu na bývanie za obdobie od 01.01.2021 - 03.08.2021, z uvedeného však vyplýva, že žalobkyňa svoj úver každý mesiac riadne spláca a zo žiadnych žalobkyňou predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť záver, že by jej momentálna ekonomická situácia spôsobovala existenčné problémy, rovnako žalobkyňa nepredložila ani žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že podnikanie jej manžela je skutočne stratové a že tento nemá v súčasnosti žiaden príjem. .
Navyše právny názor žalobkyne, že ochrana vlastníka (vlastníckeho práva) má prednosť pred právom žalovaných užívať nehnuteľnosť, teda abstraktne povedané, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by sa malo ako na rozhodujúce kritérium prihliadať na vlastníctvo, nemožno považovať za správny už pre jeho paušálnosť, kde sa neberie do úvahy celý komplex vzťahov medzi zmluvnými stranami (resp. stranami sporu) a špecifiká nájomného vzťahu.
9. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danej veci nebol splnený zákonný predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
10. Súd má navyše za to, že v danej veci neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by konzumovalo vec samu. Vo veci samej - teda v konaní o vypratanie nehnuteľností (bytu) - súd ako prejudiciálnu otázku skúma nielen vlastníctva žalobkyne (ktoré v danej veci nepovažuje za sporné), ale aj ďalšie otázky (napríklad otázku platnosti výpovede z nájmu a pod.). Platí, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie nevykonáva a už vôbec nie v rozsahu, ktoré by malo za následok oddialenie rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tým aj zmarenie celého zákonného inštitútu neodkladného (rýchleho) opatrenia. S prihliadnutím na potrebu dokazovania v danom prípade súd dospel k záveru, že bez konania vo veci samej (o vypratanie nehnuteľnosti), v ktorom by došlo k vykonaniu náležitého dokazovania, kedy súd skúma napríklad otázku platnosti výpovede, dodržania postupu pred vyprataním, otázku obnovenia nájmu dohodnutého na dobu určitú a podobne, a tým pádom k zisteniu skutočného stavu, nemôže súd vydať rozhodnutie vo vzťahu k žalovaným len na základe tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložiť žalovaným povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť. Vzhľadom na predmet konania a cieľ sledovaný žalobkyňou súd konštatuje, že nevyhnutná potreba dokazovania je v danom prípade možná len v rámci konania vo veci samej, a nie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto aj z tohto dôvodu sud návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemôže konzumovať vec samu, nemôže mať povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako ani nemôže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
11. Záverom súd dodáva, že základným znakom neodkladného opatrenia je jeho dočasnosť, to znamená, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, ale sa ním len dočasne upravuje určitý okruh vzťahov. Navyše, Civilný sporový poriadok umožňuje, v prípade zmeny pomerov, jednak z tohto dôvodu zrušiť už nariadené neodkladné opatrenie alebo naopak, napriek skoršiemu zamietnutiu návrhu na jeho vydanie, dovoľuje ho v prípade zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie vydať, pretože takéto skoršie právoplatné rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci (§ 329 ods. 3 CSP). Avšak v prípade, ak by súd nariadil žalobkyňou požadované neodkladné opatrenie a uložil žalovaným povinnosť nehnuteľnosť vypratať, išlo by o trvalé rozhodnutie a konečnú úpravu vzťahov medzi stranami bez možnosti jeho neskoršieho zrušenia a obnovenia pôvodného stavu; jeho nariadením by tak súd vytvoril nenávratný stav. Aj z tohto dôvodu súd má za to, že nie je možné vyhovieť návrhu žalobkyne a neodkladným opatrením uložiť žalovaným povinnosť nehnuteľnosť vypratať.
12. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, vo vzťahu návrhu žalobkyne na nariadene neodkladného opatrenia, súd po zhodnotení relevantných skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh zamietol.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní mali v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mali mať proti neúspešnej žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne a to vo troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.