Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. X., nar. X. C. XXXX a J. X., nar. XX. C. XXXX, obe bytom u otca, zast. procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: matka - Q. X., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom B. B. XXX/XX, P., zast. splnomocnencom: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa a otec - T. X., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom B. B. XXX/XX, P., t.č. K. H. XX, P., zast. splnomocnencom: TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 26. novembra 2020 č. k. -459, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III. ako aj v závislom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Konanie vo výroku IV. o úprave styku na čas do rozvodu manželstva sa z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že maloleté deti zveril na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok I.); matke maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 130 eur mesačne a na maloletého J. sumou 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom 6. októbra 2019 (výrok II.); dlžné výživné za obdobie od 6. októbra 2019 do 30. novembra 2020 na maloletého X. v sume 1.212,04 eur a na maloletého J. v sume 1.158,35 eur povolil matke splatiť v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok III.); o styku matky s maloletými deťmi rozhodol tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku, od piatka od 19:00 hod. do nedele do 19:00 hod., s tým, že matka si maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí a na tom istom mieste maloletých otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloletých na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť (výrok IV.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. a C.m.p. ( ), až 3 a , , a , , , až 6 ZoR ( o rodine v znení neskorších zmien a doplnení), ( ).

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov uzatvoreného dňa 20. marca 2004 v Šali. Rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2017. Od septembra 2018 maloletí bývali striedavo u matky a otca v týždňových, resp. dvojtýždňových intervaloch, podľa rozhodnutia detí. U maloletého J. došlo v čase začatia rozvodového konania k odmietaniu matky. Od júla 2019 žijú maloletí v domácnosti otca. Od novembra 2019 sa maloletí stretávajú s matkou každý druhý víkend od piatka do nedele. V priebehu leta a jesene 2020 sa najmä maloletý J. zdržiaval u matky dlhšie obdobia. Práva a povinnosti rodičov k maloletým doteraz neboli upravené. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť o maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov, maloletí počas konania vyjadrili prianie zotrvať v osobnej starostlivosti otca. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti boli maloletí striedavo u oboch rodičov, najprv v týždňových intervaloch, potom v dvojtýždňových intervaloch, od leta 2019 sa maloletí nachádzajú v osobnej starostlivosti otca. Maloletý J. mal výchovné problémy, odmietal matku, nerešpektoval pokyny matky a učiteľov. Od novembra 2019 sa maloletí stretávajú s matkou každý druhý víkend, čo im podľa ich vyjadrení vyhovuje. Od tohto času zároveň nastala zmena, a to postupné zlepšovanie vzťahu maloletého J. s matkou. Zo správ psychológov a psychiatrov vyplýva, že mal. J. trpel problémami, ktoré sa týkali vzťahov v rodine už v roku 2016, kedy neboli mal. vo výlučnej starostlivosti otca. Mal. J. sa ťažko vyrovnáva s rozpadom rodiny, konfliktami rodičov, čo sa prejavilo na jeho psychickom zdraví. Znalkyňa konštatovala, že zmenu správania maloletého J. nie je možné pripísať zmene výchovného prostredia. Ten negatívne vníma prítomnosť priateľa matky, vníma ich pozitívny partnerský vzťah, lásku, ktorej sa mu paradoxne od matky nedostáva. Matka sa bojí emocionálne priblížiť k synovi, aby nestratila úplne jeho priazeň, čo ju paradoxne od syna vzďaľuje. Matka prejavuje nedôveru, čo sa týka rodičovských kompetencií otca. Namiesto toho, aby bola súčinná v pomoci deťom i otcovi pri riešení aktuálnej situácie, vracia sa do minulosti. Zvyšuje sa napätie v rodine a stavia deti do konfliktu lojality. Maloletí sa vyjadrili tak, že najťažšie je hľadanie pravdy medzi rodičmi. Matka tvrdí, že otec jej bráni v styku s deťmi, čo však nevyplynulo z dokazovania. Naopak, otec rešpektuje ich názor, čo je zrejme aj z dlhších pobytov mal. J. u matky, keď došlo k zlepšeniu jeho vzťahu s matkou pod vplyvom odborníkov, s ktorými rodičia spolupracujú. Znalkyňa navrhla zveriť deti do osobnej starostlivosti otca z dôvodu, že obe deti potrebujú v tomto veku stabilitu rodinného prostredia aj s ohľadom na narušené vzťahy rodičov, potrebujú pravidlá, regule a práve týmito predpokladmi disponuje otec. Vzhľadom na vek oboch detí, prihliadla aj na ich názor. Sama matka vnímala možný negatívny vplyv na deti v prípade náhlej zmeny výchovného prostredia, preto jej trvanie na osobnej starostlivosti súd nevnímal ako sledovanie záujmu maloletých, ale nekritické sledovanie jej osobných záujmov, ktoré spočívajú v jej negatívnom postoji k otcovi maloletých, ktorého viní z odobratia detí. Na základe uvedeného súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca, keďže nenachádza žiaden dôvod, pre ktorý by nemal byť rešpektovaný ich názor, ktorý bol odobrený znalcom, kolíznym opatrovníkom a prokurátorkou. V otázke zastupovania a spravovania majetku detí nebol medzi rodičmi spor, preto tieto práva súd zveril obom rodičom. Súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by mal obmedziť niektorého z rodičov vo výkone týchto rodičovských práv. Pokiaľ ide o úpravu styku maloletých detí s matkou, v tejto otázke pretrvával spor medzi rodičmi. Pre zachovanie súrodeneckých väzieb a z pohľadu vplyvu staršieho brata X. na mal. J. mal súd za to, že je v záujme detí upraviť stretávanie sa s matkou jednotne. Stretávanie sa detí s matkou každý druhý víkend je podľa názoru súdu postačujúci na zachovanie výchovného vplyvu matky a citových väzieb s matkou. Súd dokazoval aj to, či je v danom prípade možné ponechať úpravu styku bez rozhodnutia, avšak k takémuto názoru nedospel. Mal za to, že je potrebné upraviť bežný styk matky s deťmi z dôvodu právnej istoty, čo sa týka vplyvu matky na výchovu mal. a z dôvodu nastavenia jednoznačného režimu, čo vytvorí priestor na možnosť prípravy sa na konkrétne termíny pobytu u matky. Prevzatie a odovzdanie maloletých bolo odsúhlasené matkou na pojednávaní, že toto bude realizovať ona. Dni a čas súd upravil podľa návrhu rodičov a detí zároveň. Otcovi bola uložená povinnosť maloletých na styk s matkou riadne pripraviť. Pokiaľ ide o styk maloletých detí s matkou počas sviatkov, súd po dôkladnom uvážení tento styk matky osobitne neupravil, pretože matka má právo stretávať sa deťmi počas sviatkov a prázdnin v rovnomernom pomere ako otec. Obaja rodičia vyjadrili jasne svoje predstavy ohľadne úpravy stretávania sa počas sviatkov a prázdnin s deťmi, ktoré sú obdobné s tým, že toto stretávanie sa bude realizovať v uvedených termínoch podľa dohody. Súd vyslovil obavu, že v prípade striktnej úpravy týchto období by mohlo dôjsť k situácii, že maloletí budú mať program, ktorý nebude v súlade so súdom nariadeným stykom. Matka sa bude domáhať vykonateľnosti rozhodnutia, čo v prípade mal. s ohľadom na ich vek bude problematické a čo v konečnom dôsledku môže vyústiť do zhoršenia celej situácie v rodine. Mal. X. vyslovene preferoval styk neupraviť. Obaja maloletí s matkou chcú tráviť sviatky. Súd bol toho názoru, že rodičia sú povinní aktívne spolupracovať v súčinnosti s deťmi a sú povinní sa dohodnúť tak, aby obaja rodičia trávili s deťmi čas rovnomerne, rešpektujúc potreby detí.

Súd nevidel dôvod k tomu, aby odobral rodičom a deťom možnosť vzájomnej dohody ohľadne týchto období, keď doposiaľ sa na takomto styku vedeli dohodnúť. Preto styk matky s maloletými deťmi počas sviatkov neupravil a ponechal na dohodu rodičov. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom, súd nemal za preukázané dlhodobo zhoršený zdravotný stav matky, na ktorý poukazovala. Je pravda, že v priebehu konania bola matka viackrát práceneschopná, popri tom však bola schopná pracovať. Z výpisu účtov matky vyplývajú finančné operácie, ktoré preukazujú príjem matky z podnikateľskej činnosti a poberanie nemocenskej dávky súčasne. Matkou tvrdené zdravotné problémy tak nie sú takého charakteru, aby bola považovaná za osobu, ktorá nemôže vykonávať pracovnú činnosť. Od júla 2020 poberá prvú pomoc COVID-19 vo výške 540 eur a nemocenskú dávku vo výške 290 eur, spolu 830 eur. Z podnikateľského účtu matky vyplýva, že v období od januára 2019 do októbra 2020 mala príjem z podnikateľskej činnosti, z titulu Prvej pomoci COVID-19 a dávok nemocenského poistenia celkovo vo výške 16.212,77 eur, čo predstavuje mesačne príjem 736,94 eur brutto. Ak matka mal. detí vykonáva podnikateľskú činnosť, táto ako taká sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Pokiaľ má dve maloleté deti, musí počítať s tým, že výdavok na výživné má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami a je povinná urobiť všetko preto, aby mala zabezpečený príjem na úhradu týchto výdavkov, napr. aj formálnym posúdením jej zdravotného stavu posudkovým lekárom a následným poberaním invalidného dôchodku. Nemôže sa spoliehať na príjem otca, pretože vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Súd neprihliadol na zhoršenie zdravotného stavu matky a vychádzal zo schopností a možností matky, keďže preukázala, že aj napriek zdravotným problémom chronického charakteru dokázala dosahovať príjem. Súd nezohľadnil výdavky matky na lieky a výživové doplnky, keďže tieto si naordinovala sama. Zároveň nenašiel žiaden dôvod, aby matka nemohla dosahovať aspoň priemernú mzdu približne 814,26 eur netto. To zodpovedá aj skutočnosti, že sama potvrdila, že je v jej schopnostiach dosahovať príjem v sume 1.000 eur mesačne. Na základe uvedeného súd stanovil výživné, tak ako to vyplýva z výroku II. Pokiaľ ide o výdavky mal. X., súd priznal mierne vyššie výživné. Takto stanovené výživné je stanovené v rozsahu 30 % z čistého príjmu rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, čo zodpovedná súdnej praxi. Tým vznikol matke dlh na výživnom od 6.10.2019 do 30.11.2020, súd však nevyhovel návrhu matky na zaplatenie dlžného výživného v splátkach do dvoch rokov, pretože doposiaľ sa vedome a dobrovoľne nepodieľala na výžive maloletých, ktoré v celom rozsahu znášal otec. Matka mala dostatok času pripraviť sa finančne na budúce možné plnenie vyživovacej povinnosti. V prípade mal. X. vznikol dlh na výživnom v sume 1.798,94 eur, v prípade mal. J. vznikol dlh na výživnom v sume 1.522,30 eur. Pri výpočte dlžného výživného súd vzal do úvahy nasledovné plnenia matky: u mal. X. mobil 11 eur/mesačne, úrazové poistenie 10 eur mesačne, obedy 25 eur mesačne, ISIC 20 eur jednorazovo, rodičovský príspevok 40 eur mesačne, jednorazovo ponožky 7,90 eur, t. j. spolu 586,90 eur a u mal. J. mobil 11 eur, úrazové poistenie 10 eur, triedny fond 50 eur jednorazovo, vitamíny 19,95 eur, t. j. spolu 363,95 eur. V spojení s týmito úhradami tak dlh na výživnom u mal. X. predstavoval sumu vo výške 1.212,04 eur a u mal. J. 1.158,35 eur, ktorý matku zaviazal zaplatiť do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.), čo odôvodnil právne poukazom na § 52 C.m.p.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, výlučne čo do výrokov II. a III. (v časti určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom a určenia zročného výživného), podal včas odvolanie otec maloletých detí. Namietal, že súd prvej inštancie pri určovaní vyživovacej povinnosti matky nezohľadnil potencionalitu príjmu matky ako aj skutočnosť, že matka je podnikateľka, ktorej daňové priznanie nekorešponduje s jej skutočnými príjmami, ktoré dosahovala z podnikania. Uvedenému nasvedčuje aj samotné tvrdenie matky, ktorá súdu uviedla, že je schopná dosiahnuť mesačný príjem 1.000 eur. Súdom určené výživné nie je primerané veku a potrebám maloletých detí, keď maloletý X. navštevuje strednú školu, t.č. má 16 rokov a maloletý J. navštevuje 2. stupeň základnej školy a t.č. má 13 rokov. Výdavky otca na maloleté deti predstavujú na mal. X. sumu 380 eur mesačne a na maloletého J. suma 340 eur mesačne. Dôležitým je aj to, že v čase, kedy maloleté deti vyjadrili túžbu byť zverené do osobnej starostlivosti otca, matka začala čerpať PN s cieľom znížiť svoj príjem, hoci z lekárskych správ, ktoré matka priložila je zrejmé, že jej zdravotný stav jej nebránil pracovať a dosahovať príjmy. Súd mal pri určení výživného vychádzať z matkou tvrdenej sumy 1.000 eur, z ktorej 30 % predstavuje približne 300 eur na obe maloleté deti, t.j. suma 170 eur na maloletého X. a suma 130 eur na mal. J.. Súd tiež nedôvodne neprihliadol na príjmy matky na jej bankovom účte, ktoré otec žiadal zabezpečiť. Z tohto výpisu vyplývajú rôzne vklady a prevody finančnej hotovosti, ktoré matka súdu nevysvetlila. Matka je podnikateľka, preto mal súd prihliadnuť na ustanovenie § 63 ods. 1 ZoR, keď zároveň existuje dôvodná pochybnosť o tom, že údaje z daňového priznania nezodpovedajú skutočne zistenému stavu. Otec sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého § 63 ods. 1 ZoR je možné

aplikovať len vtedy, keď povinný rodič odmieta preukázať svoje príjmy, pretože pokiaľ by aj matka súdu nepredložila daňové priznanie, súd má vždy možnosť toto vyžiadať od príslušného daňového úradu. Záverom poukazuje aj na nesprávne stanovenú výšku zročného výživného, pretože súd musí započítať zameškané výživné za celý kalendárny mesiac, inak by nesprávnym alikvotným výpočtom maloleté dieťa na jeho nároku na výživnom ukrátil. Správna výška zročného výživného u maloletého X. predstavuje sumu 1.233,10 eur a u mal. J. sumu 1.176,05 eur. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že matke uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého X. sumou 250 eur mesačne a na mal. J. sumou 200 eur mesačne, a to od 6.10.2019. Zročné výživné na maloletého X. v sume 2.913,10 eur a na mal. J. v sume 2.436,05 zaviaže matku zaplatiť k rukám otca do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v celom rozsahu odvolanie aj matka maloletých detí, ktorá nesúhlasí so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, pretože takéto rozhodnutie nie je v najlepšom záujme maloletých detí, neprihliada na ich vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia a tiež nezohľadňuje schopnosti otca detí dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o deti s matkou. Poukazuje na to, že správanie otca malo značný vplyv na psychický stav maloletého J., ktorý dlhodobo nevhodné správanie otca ťažko znášal. Maloletý J. má výchovné problémy, o čom svedčia psychologické správy. Otec sa snaží získať si deti na svoju stranu, maloleté deti ovplyvňuje, zobral ich do svojej domácnosti bez vedomia matky a rozhodol sa deti matke nevrátiť. S matkou odmietal komunikovať, bránil jej v stretávaní detí. Od júla 2019 tak deti začali žiť bez vedomia matky a bez jej súhlasu s otcom v byte matky otca, kde s ním v jednej izbe žijú doteraz. Neudialo sa tak z vôle detí, ale kvôli ovplyvňovaniu otca. Matka poukazuje aj na to, že s maloletými deťmi mala vždy výborný vzťah, starala sa o nich od narodenia, deti nemali žiadny dôvod, aby sa k matke nechceli vrátiť. Deti sú sústavne ovplyvňované otcom klamstvami o matke, otec matke 4,5 mesiaca neumožnil deti vidieť. Matka sa vďaka odopieraniu rodičovských práv otcom ako aj správaniu otca lieči u psychiatra. Stav maloletých detí sa pod vplyvom a výchovou otca nezlepšuje, práve naopak, zhoršuje. V ďalšom matka spochybňuje závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. Simikovej, ktoré považuje za nesprávne. Matka sa dlhodobo domnieva, že otec trpí psychickou poruchou, navrhla skúmať jeho psychický stav znalcom. Otcovi nejde o maloleté deti, ale o majetok, peniaze a o osobnú pomstu voči matke. Otec tiež nerieši výchovu detí, partiu detí, závislosť, problémy v škole, liečbu, správanie sa, vzťahy ale majetok a peniaze, ktoré rieši cez deti. Otec pracuje cez deň počas dennej zmeny, pravidelne pracuje aj po večeroch a v noci a víkendov. Medzitým doma spí, nevenuje sa deťom. Deti sú tak ponechané samé, nikto ich neusmerňuje, nikto sa s nimi nerozpráva a majú od každého pokoj. Zhoršenie stavu deti vyplýva aj z ich vysvedčenia, žiackych knižiek, psychiatrickej správy, zníženej známky zo správania maloletého J., dôvod určenia individuálneho študijného plánu maloletého J., mailová komunikácia s linkou pomoci. Otec nevhodne pristupuje k učeniu sa s maloletým J., na čo poukazuje aj maloletý. Pokiaľ ide o maloletého X., jeho výsledky v škole sa zhoršili, aj napriek tomu, že obe deti sú nadpriemerne inteligentné. Pokiaľ ide o ustálenie výšky dlžného výživného, podľa názoru matky súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na obdobie, počas ktorého boli deti prevažne u matky a tiež neakceptoval výdavky matky na deti, a to pravidelné výdavky, ktoré matka súdu predložila a na ktorých sa s otcom dohodla. Súd tiež nevzal do úvahy výdavky, ktoré matka vynakladala na deti počas pandemickej situácie, hoci s deťmi nemohla byť. Pri určovaní výšky výživného mal súd zároveň zohľadniť a porovnať príjem otca maloletých, zároveň spochybňuje otcom deklarované výdavky na maloleté deti. Nesúhlasí ani s určením lehoty splatnosti dlžného výživného. Matka nemá možnosť zaplatiť dlžné výživné v lehote, ako určil súd, nakoľko nezarába a nemá finančné prostriedky na skoršie zaplatenie dlhu na výživnom. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky popiera všetky skutočnosti, na ktoré matka poukazuje, tieto označil za nepravdivé a v rozpore s vykonaným dokazovaním. Poukazuje na to, že samé deti sa rozhodli, že chcú ostať u otca, pričom uviedli aj dôvod, a síce že u otca majú kľud, s otcom si rozumejú, otec ich dokáže pochopiť a upokojiť, rozumie im. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti z dôvodu rozdielnych názorov na výchovu detí. V konaní pred súdom a tiež v rámci znaleckého dokazovania nebolo zistené ovplyvňovanie detí zo strany otca, maloletí sa sami spontánne vyjadrili k veci a skutočnosť, že matka odmieta akceptovať názor maloletých svedčí o nekritickom sledovaní vlastných cieľov matkou. Otec maloletým nikdy nebránil v styku s matkou, vždy spolupracoval so školou, psychológmi, kolíznym opatrovníkom, v dôsledku čoho napokon došlo aj k zlepšeniu vzťahu maloletých k matke. Pokiaľ ide o námietky matky voči znaleckému dokazovaniu, matka v tomto smere opomenula na záver znalca,

ktorý konštatoval neprístupnosť matky kompromisom tiež to, že matka požaduje riešenia od iných, bojí sa niesť následky svojich rozhodnutí, dožaduje sa uznania od iných a má potrebu prezentovať svoju pravdu. Matka v konaní nepredložila ani jeden dôkaz, ktorý by spochybňoval spôsobilosť otca postarať sa o maloleté deti. Nedostatky v starostlivosti zároveň neboli zistené ani šetrením u otca. Pokiaľ ide o námietky voči výške výživného ani v tomto smere matka neuviedla žiadne relevantné skutočnosti. Otec poukazuje na vyživovaciu povinnosť oboch rodičov a to aj na úkor vlastných potrieb a tiež to, že matka si od júla 2019 neplnila vyživovaciu povinnosť k maloletým v žiadnom rozsahu.

7. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca zotrvala na skutočnostiach prezentovaných v odvolaní. Namieta výšku vyživovacej povinnosti, nakoľko nepracuje. Nie je schopná pracovať tak po fyzickej ako aj psychickej stránke, čo pripisuje konaniu otca, jeho správaniu, ovplyvňovaniu maloletých detí, popieraniu jej rodičovských práv otcom. Pokiaľ matka trávila s maloletými čas, jej zdravotný stav sa zlepšil, preto nie je vylúčené úplne zlepšenie. To je dôvodom, prečo by matke nebola priznaná invalidita, nakoľko nejde o nemenný stav. Opätovne poukazuje na to, že súd pri určení vyživovacej povinnosti nezohľadnil starostlivosť matky o maloleté deti a plnenie, ktoré im poskytovala, lieky, ktoré musí matka užívať. Dôvod na aplikáciu § 63 ods. 1 ZoR nie je, nakoľko matka súdu riadne preukázala svoje príjmové pomery.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými subjektmi - matkou a otcom maloletých detí ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniam matky a otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I., II. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle Pokiaľ ide o napadnutý výrok IV., t.j. v časti úpravy styku matky s maloletými deťmi na čas do rozvodu bolo dôvodné tento výrok zrušiť a konanie v časti úpravy styku zastaviť.

10. Pokiaľ ide o zisťovanie rozhodujúcich skutočností právne významných pre posúdenie 1/ rozhodnutia o osobnej starostlivosti otca o maloleté deti na čas do rozvodu manželstva ako aj 2/ rozsahu určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletým deťom za súčasného určenia zročného výživného a lehoty na jeho zaplatenie, odvolací súd aj napriek nesúhlasu matky a čiastočne otca konštatuje, že súd prvej inštancie vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom I., II. a III. vykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie skutkového stavu, skutkové zistenia na základe vykonaného dokazovania dôsledne vyhodnotil, svoje rozhodnutie aj náležite v zmysle odôvodnil. Keďže sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v odvolaním napadnutých výrokoch I., II., III., konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle dodáva:

11. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. je návrh otca maloletých detí X. X., nar. X. C. XXXX a J. X., nar. XX. C. XXXX o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.

12. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky oboch rodičov maloletých detí je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o uverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca na čas do rozvodu manželstva (výrok I.), zaviazal matku na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom (výrok II.), rozhodol o výške zročného výživného a lehote na jeho zaplatenie (výrok III.) a upravil styk matky s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva rodičov (výrok IV.).

13. Primárne je potrebné uviesť, že počas odvolacieho konania v tejto veci bolo manželstvo rodičov maloletých detí právoplatne rozvedené, a to rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. -653 zo dňa 26. novembra 2020 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -760 zo dňa 2. júna 2021. Konanie o rozvode tak bolo právoplatne skončené dňom 28. júna 2021. Týmto rozsudkom bolo rozhodnuté tak, že súd manželstvo rodičov maloletých detí uzavreté dňa 20. marca 2004 v Šali, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Šaľa, vo zv. 16. ročník 2004, str. 122, pod por. č. 13, rozviedol (výrok I.), maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.), matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého X. výživným vo výške 130 eur mesačne a na maloletého J. výživným vo výške 110 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok III.), o styku maloletých detí s matkou rozhodol tak, že matka je oprávnená sa stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku, od piatka od 19:00 hod. do nedele do 19:00 hod., s tým, že si matka maloleté deti prevezme v mieste bydliska otca maloletých detí a na tom istom mieste maloletých otcovi včas a riadne odovzdá. Otec je povinný maloletých na stretnutia s matkou včas a riadne pripraviť (výrok IV.), vrátil manželke sumu vo výške 57,39 eur zo zálohy, ktorú zložila ako preddavok na trovy dôkazu, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta číslo konania -297 zo dňa 28. novembra 2019, ktorý je evidovaný pod položkou registra (výrok V.), vrátil otcovi sumu vo výške 57,39 eur zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy dôkazu, a to na základe rozhodnutia Okresného súdu Galanta číslo konania -297 zo dňa 28. novembra 2019, ktorý je evidovaný pod položkou registra (výrok VI.), upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala matke sumu vo výške 57,39 eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra (výrok VII.), upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala otcovi sumu vo výške 57,39 eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou registra (výrok VIII.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IX.).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, t.j. skutočnosť, že počas odvolacieho konania vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva došlo k právoplatnému skončeniu konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom odpadol dôvod, pre ktorý je potrebné preskúmavať správnosť výrokov I. a IV., ktorými bolo rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloleté deti na čas do rozvodu manželstva a o úprave styku rodičova, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné vysporiadavať sa s odvolacími námietkami matky (ktorá napadla rozsudok okrem iných aj v časti výrokov I. a IV.).

15. Pokiaľ však ide o výrok I., odvolací súd tento výrok ponechal v platnosti bezo zmeny (t.j. bej jeho zrušenia), pretože rozhodnutie o osobnej starostlivosti jedného z rodičov má priamy vplyv na následne rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti. V tomto prípade výrok o zverení maloletých detí na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti otca musí predchádzať rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti, pretože určuje, ktorý z rodičov je povinný plniť si vyživovaciu povinnosť pravidelným plnením výživného a tiež rodiča, do rúk ktorého bude výživné pre oprávnené maloleté deti plniť. V prípade absencie výroku o osobnej starostlivosti toho ktorého rodiča o maloleté dieťa by následné rozhodnutie o vyživovacej povinnosti nebolo vykonateľné (a následne aj vymožiteľné), pretože by absentovala jasné a jednoznačné určenie rodiča, ktorému je nutné výživné poukazovať. Ako už odvolací súd uviedol v odseku vyššie, z vecného hľadiska nebolo potrebné zaoberať sa s námietkami matky voči výroku I. (vzhľadom na to, že maloleté deti sú t. č. v starostlivosti otca na základe rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -653 zo dňa 26. novembra 2020 v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -760 zo dňa 2. júna 2021).

16. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý výrok formálne I. potvrdil ako vecne správny.

17. Pokiaľ ide o výrok IV., ktorým súd upravil styk matky s maloletými deťmi, vzhľadom na to, že t.č. existuje nové rozhodnutie upravujúce práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom (t.j. rozhodnutie o rozvode a úprave správ a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode), čím zanikol dôvod rozhodovať o takejto úprave v časti styku matky s maloletými na čas do rozvodu manželstva. Odvolaním napadnutý výrok IV. upravoval styk matky s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva, uplynutím času v spojení s vydaním rozsudku č.k. -653 zo dňa 26. novembra 2020 (v spojení s rozsudkom tunajšieho odvolacieho súdu č.k. -760 zo dňa 2. júna 2021) zanikli účinky

odvolaním napadnutého výroku IV. a tým aj predmet odvolacieho konania. Ide pritom o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý súd v tejto časti nemôže pokračovať v konaní a konanie musí byť zastavené.

18. Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (1) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (2)

19. V dôsledku vyššie uvedeného odvolaciemu súdu neostalo iné, ako odvolacie konanie pre neodstrániteľnú prekážku konania vo výroku IV. zastaviť (161 ods. 2 ).

20. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému, odvolací súd dodáva:

21. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

22. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie a to i potrebami, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať im výživu. Na strane povinného rodiča sa skúmajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je teda vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

23. Ustálenie konkrétnej výšky príjmu, dosiahnutie ktorého je v možnostiach a schopnostiach povinného rodiča je dôležité najmä z toho dôvodu, že v zmysle ustálenej súdnej praxe má vo všeobecnosti výživné (na všetky výživou oprávnené osoby) zo strany výživou povinného rodiča predstavovať 20 % až 30 % zo sumy jeho čistého príjmu (a to či už skutočne dosahovaného príjmu alebo príjmu, ktorý je podľa názoru súdu schopný dosahovať), pričom však pravdaže v každom konkrétnom prípade je potrebné zohľadniť skutočné možnosti a schopnosti každého z rodičov a skutočné odôvodnené potreby posudzovaného dieťaťa.

24. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o náležité vyhodnotenie jednak osobných a majetkových pomerov oboch rodičov na jednej strane, a jednak odôvodnených potrieb maloletých detí X. a J.. Súd prvej inštancie vyhodnotil správne príjmové pomery oboch rodičov, rovnako správne ustálil výšku výživného pre obe maloleté deti so správnym určením zročného výživného a určenia doby na jeho zaplatenie. V tomto smere možno vyhodnotiť námietky rodičov ako nedôvodné. Keďže rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, nie je potrebné,

aby odvolací súd opätovne pristúpil k vyhodnoteniu vyššie uvedeného, keď sa s postupom súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožňuje.

25. V tomto smere odvolací súd odkazuje na bod 46. a 47. napadnutého rozsudku, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje s ustálením príjmov oboch rodičov, výdavkov na starostlivosť o maloletých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, určením výživného ako aj sumy zročného výživného (po započítaní vynaložených výdavkov matky) a v neposlednom rade aj s lehotou na splateniu dlhu matkou, tak ako uvedené vyslovil súd prvej inštancie v tejto časti.

26. Súd prvej inštancie správne vychádzal z možnosti matky dosahovať príjem najmenej vo výške 814,26 eur (ako priemerná mzdy v hospodárstve za rok 2020), a z tejto sumy vychádzal pri určení výživného. S poukazom na ustálenú prax vo vzťahu k výške výživného, potom rozsah 20 % až 30 % zo mzdy matky predstavuje suma 162,85 eur až 244,20 eur, ktorou je matka povinná podieľať sa na výžive svojich detí. Výživné tak, ako ho určil súd prvej inštancie (spolu v rozsahu 240 eur), predstavuje takmer samú hranicu 30 %, t.j. najvyššiu možnú. Je treba mať na zreteli, že pomery na strane maloletých detí sa budú vekom meniť (s predpokladom zvyšovania výdavkov na starostlivosť o ne), preto je potrebné zároveň ponechať priestor na budúce možné zvýšenie. Rovnako ako súd prvej inštancie ani odvolací súd neprihliadol na výdavky matky na lieky a ňou tvrdený zhoršený zdravotný stav, pretože matka súdu relevantne nepreukázala svoju nespôsobilosť pracovať. Práve naopak, v konaní pred súdom prvej inštancie uviedla (a uviedla to aj v konaní o rozvod manželstva), že je schopná dosahovať mesačnú mzdu priemerne 1.000 eur. Matka si musí byť vedomá toho, že jej prvoradou povinnosťou (aj na úkon plnenia vlastných potrieb) je plnenie si vyživovacej povinnosti k svojim maloletým deťom o to viac, že je to otec maloletých detí, kto uhrádza zvyšné náklady na ich starostlivosť a vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom si plní aj osobnou starostlivosťou. Na druhej strane otec poberá rodinné prídavky na obe maloleté deti v sume približne 50 eur mesačne, má možnosť uplatniť si daňový bonus na obe deti.

27. Pokiaľ ide o námietku otca, ktorou sa domáha určenia výživného matke zohľadňujúc postupu podľa § 63 ods. 1 ZoR, odvolací súd poukazuje na to, že zákon ukladá povinnosť rodičovi v konaní o výživnom, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej z dani z príjmu, aby ich preukázal súdu, predložil podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu, sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Zákon o rodine ukladá povinnosť tomu rodičovi, ktorý podniká, preukazovať svoje príjmy a majetkové pomery, čo prelamuje zásadu kontradiktórnosti civilného procesu. Zákon o rodine v § 63 ods. 1 ďalej ukladá sankciu za nesplnenie uvedenej povinnosti. Za predpokladu, že rodič, ktorý má príjmy z podnikania, nepredloží súdu podklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, platí nevyvrátiteľná právna domnienka o príjmoch povinného, podľa ktorej sa predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu povinného predstavuje 20-násobok sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu. Dôvodom na zavedenie takej vysokej prezumovanej sumy príjmu je snaha obmedziť prípady, kedy bude pre povinného rodiča - podnikateľa výhodnejšie nepreukázať súdu svoje majetkové pomery a nechať nastúpiť domnienku príjmu.

28. V uvedenej veci ale nešlo o prípad nepredloženia, resp. úmyselného zastierania skutočných príjmov matky. Matka nielen uviedla, aký príjem mesačný príjem je schopná dosahovať, o svojich majetkových pomeroch predložila súdu relevantné listiny - výpis so živnostenského registra, účtovná závierka za rok 2019 a 2020, daňové priznanie matky za rok 2019, listy vlastníctva k nehnuteľnostiam, výpisy z účtu v banke. V danom prípade sa nejedná o kvalifikované konanie v zmysle § 63 ods. 1 ZoR a nie je dôvodné matku sankcionovať zohľadnením tzv. fikcie príjmu podnikateľa.

29. Pokiaľ ide o oboma rodičmi namietaný výpočet zročného výživného, rovnako aj v tomto rozsahu sa súd bez výhrad stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o výške zročného výživného pre maloletého X. v sume 1.212,04 eur a u mal. J. v sume 1.158,35 eur. V tomto smere odkazuje na presnú špecifikáciu v bode 47. napadnutého rozsudku, kde súd okrem iného správne započítal jednotlivé plnenia poskytované matkou. Námietky rodičov tak vyhodnotil ako nedôvodné. Pre vecnú správnosť výšky zročného výživného potom matka nie je akýmkoľvek spôsobom oprávnená svojvoľne si započítavať plnenie, ktoré svojho času maloletým poskytovala a tým ukracovať maloleté deti a tiež nerešpektovať súdne rozhodnutie vo vzťahu k výške výživného. Súd sa započítaniu jednotlivých plnení dostatočne venoval, tieto správne započítal do zročného výživného, a matke uložil povinnosť zaplatiť dlh na výživnom v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Neobstojí tu tvrdenie matky o tom, že

nedisponuje prostriedkami na úhradu, pretože matka si vyživovaciu povinnosť voči deťom neplnila dlhšie časové obdobie, hoci takúto povinnosť mala. Mala tak nielen dostatok času, ale i dostatok možností, aby zabezpečila a prispôsobila dosahovanie svojich príjmov na budúce plnenie vyživovacej povinnosti.

30. Práve pre všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov I., II. a III. ako vecne správny potvrdil v zmysle a vo vzťahu k výroku IV. konanie zastavil podľa

31. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia C.m.p. v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).