Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-66-2018.pdf
PDF · 203.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v spore žalobcu: ENERGYCO, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika č. 13, 048 01 Rožňava IČO: 36 194 824, zastúpeného Mgr. Petrom Hargašom, advokátom, AK so sídlom Košická č. 56, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so sídlom Špitálska č. 4.,6.,8., 816 43 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10231/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a rozhodnutia č. 16436/2017-M_ODMASK, 42417/2017 zo dňa 05.10.2017, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 10231/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 16436/2017-M_ODMASK, 42417/2017 zo dňa 05.10.2017 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutie
1. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 10231/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 16436/2017- MODMASK, 42417/2017 zo dňa 05.10.2017, vo veci vrátenia finančnej čiastky Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia podľa § 27a ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 16436/2017-M_ODMASK, 42417/2017 zo dňa 05.10.2017 rozhodol o vrátení Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici čiastku 23.130,16 € z dôvodu, že účastník konania (žalobca) porušil zákonom ustanovené pravidlá a postupy verejného obstarávania (§ 9 ods. 4 ZVO), ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené najmä tým, že účastníkovi konania bol na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2711023047601 zo dňa 28.07.2010 v znení jej Dodatku č. DZ271102304760101 zo dňa 24.08.2011 a v znení jej Dodatku č. DZ271102304760102 zo dňa 09.11.2015 schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 650.716,00 €. Dňa 07.10.2010 účastník konania na svojom webovom sídle zverejnil výzvu na predkladanie ponúk s cieľom zabezpečiť aktivity schválenej žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Predmetom zákazky bolo „Vzdelávanie zamestnancov a riadenie projektu" realizované v rámci projektu s názvom „Vzdelávanie zamestnancov
spoločnosti ENERGYCO, s.r.o.” s cieľom zvýšenia kvality ľudských zdrojov v spoločnosti, rozvoj vedomostí a zručností, zabezpečenie ich adaptability, udržanie zamestnanosti a adaptabilitu spoločnosti. Na základe uvedeného sa začal proces verejného obstarávania. Dodávatelia Regionálna Consulting & Educatíon Partners, s.r.o.. Košická 56, 821 08 Bratislava a Telegrafia, a.s., Lomená 7, 040 01 Košice, ktorí dňa 22.12.2010, ako úspešní uchádzači verejného obstarávania, uzavreli s prijímateľom Zmluvu na poskytnutie predmetného vzdelávania. Za účelom administratívnej kontroly účastník konania doručil Sprostredkovateľskému orgánu pod Riadiacim orgánom dokumentáciu z predmetného verejného obstarávania. SORO oznámil účastníkovi konania, že verejné obstarávanie tak, ako bolo zrealizované schvaľuje a postupuje ho v plnej výške na financovanie. Na základe skutočností zistených zo správy auditu EK A-Rep 2013-1710 vykonaného v dňoch 9.-13. decembra 2013 a opätovne vykonanej administratívnej kontroly predmetného verejného obstarávania uplatnil RO pre OP ZaSI finančnú opravu finančnú opravu podľa Usmernenia o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní (COCOF 07/0037/03-SK zo dňa 29.11.2007) vo výške 10%.
3. V dôsledku uvedenej skutočnosti vypracoval SORO Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014 , v ktorom zohľadnil identifikované nedostatky, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014 zrušil a v plnom rozsahu nahradil list č. PE/2010/00035-005, 001175/2010 zo dňa 21.12.2010, v ktorom SORO schvaľuje verejné obstarávanie na predmet zákazky „Vzdelávanie zamestnancov a riadenie projektu“. RO pre OP ZaSI doručil prijímateľovi dňa 11.09.2014 záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu s listom, v ktorom bol požiadaný o predloženie písomného stanoviska k uvedeným zisteniam. Na základe uvedeného podal prijímateľ vyjadrenie RO pre ZaSI, v ktorom oznámil, že nesúhlasí s 10% korekciou. Z dôvodu nepredloženia žiadnych nových dôkazov, ktoré by RO pre OP ZaSI mohol zohľadniť a ktoré by neboli RO pre OP ZaSI známe, prijímateľove námietky prehodnotil, ako celok ich neakceptoval, a na zisteniach uvedených v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014, ako aj na vyčíslenej 10% finančnej oprave trval. RO pre ZaSI vydal podnet na výkon kontroly na Úrad pre verejné obstarávanie za účelom odstránenia pochybností a rozporov vo vzťahu k zisteniam uvedeným v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania
- Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014. 4. Po vykonaní kontroly Úrad pre verejné obstarávanie zaslal Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky listom č. 12217-7000/2014-OK/l 2 zo dňa 14.10.2015 Informáciu o výkone dohľadu, súčasťou ktorej bol Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015, Dodatok č. 1 k Protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní Č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015, č. 12217-7000/2014-OK/l 0 zo dňa 01.10.2015, (ktorým bolo v plnom rozsahu vypustené zistenie z Protokolu označené ako bod 5.2) a Zápisnica o prerokovaní protokolu dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014- OK711 zo dňa 01.10.2015. Prijímateľ si Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK./6 zo dňa 17.06.2015 prevzal s výhradami k identifikovaným zisteniam. So zisteniami prijímateľ v celom rozsahu nesúhlasil a namietal zároveň právny základ výkonu kontroly realizovanej ÚVO. SORO zaslal prijímateľovi oznámenie o vzniku nezrovnalosti, súčasťou ktorého bola Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500392/002 zo dňa 04.11.2015 a Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov kód 27110230476/Z04 zo dňa 04.11.2015 vo výške 15.420,11 €. Prijímateľ (účastník konania) si predmetné písomnosti prevzal dňa 18.11.2015 a listom č. L-l512725, RD/1574 zo dňa 28.12.2015 - Odpoveď na Oznámenie o vzniku nezrovnalosti N21500392, ITMS27110230476 podal odvolanie voči rozhodnutiu - Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.
5. Z dôvodu zjednotenia výstupu z kontroly realizovanej Úradom pre verejné obstarávanie a tiež z procesných dôvodov vypracoval SORO Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016. Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016 tak v plnom rozsahu nahradil predchádzajúci Záznam z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014. V súvislosti s počtom a závažnosťou nedostatkov, ktoré mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania identifikovanými v predmetnom Protokole Úradu pre verejné obstarávanie, potvrdil SORO výšku stanovenej finančnej opravy 10% z hodnoty zákazky v súlade s Metodickým pokynom centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania a Usmernením Európskej komisie o určení finančných opráv, ktoré je potrebné uplatňovať na výdavky financované
Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní zo dňa 19.12.2013 (príloha Rozhodnutia Komisie C(2013) 9527). Na základe uvedenej skutočnosti zaslal SORO prijímateľovi dňa 02.05.2016 aktualizovanú Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21500392/003 zo dňa 02.05.2016 a prislúchajúcu Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, kód 27110230476/Z04/01 zo dňa 02.05.2016 vo výške 15.420,11 €. Prijímateľ si predmetné písomnosti prevzal dňa 05.05.2016. Listom č. 2017/2790,1A/VOB/2017/16 zo dňa 27.02.2017 SORO požiadal prijímateľa, aby sa v lehote do 14 kalendárnych dní odo dňa doručenia tohto listu písomne vyjadril k záverom uvedeným v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016.
6. Prijímateľ si list č. 2017/2790, IA/VOB/2017/16 zo dňa 27.02.2017 prevzal dňa 06.03.2017 a listom č. L-1703096. RD/315 zo dňa 20.03.2017 žiadal, aby mu SORO oznámilo špecifikáciu, podľa ktorej aktualizácie Metodického pokynu Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania postupoval pri určení finančnej opravy a až následne, po obdržaní požadovanej informácie sa k záverom uvedeným v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016 vyjadrí. SORO listom č. 2017/4343. IA/VOB/2017/16 zo dňa 27.03.2017 oznámil prijímateľovi, že sa jednalo o Metodický pokyn Centrálneho koordinačného orgánu č. 11 k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania - aktualizácia č. 6, platná a účinná od 19.05.2015. Prijímateľ si list č. 2017/4343, IA/VOB/2017/16 zo dňa 27.03.2017 prevzal dňa 31.03.2017 a listom č. L-1704147, RD/473 zo dňa 05.04.2017 oznámil SORO, že v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016 sú uvedené totožné kontrolné zistenia ako v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015 a preto trvá na písomnom vyjadrení sa k Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015. Dňa 17.04.2017 oznámil SORO prijímateľovi že naďalej trvá na uplatnení 10% finančnej oprave a to z dôvodu, že prijímateľ vo svojom liste č. L-1704147, RD/473 zo dňa 05.04.2017 neuviedol žiadne nové dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na úpravu identifikovaných zistení uvedených v Zázname z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016, resp. na stanovenie finančnej opravy. Na základe uvedenej skutočnosti zaslal SORO prijímateľovi dňa 06.04.2017 aktualizovanú Správu o zistenej nezrovnalosti N21500392/S04 zo dňa 06.04.2017 spolu so Žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov č. 27110230476/Z04 zo dňa 06.04.2017 s lehotou splatnosti 06.06.2017 s už uplatnenou finančnou opravou vo výške 10%.
7. Účastník konania postupoval pri zadávaní zákazky na vzdelávanie v rozpore s ust. § 9 ods. 4 zákona ZVO č, keď stanovil lehotu na vyžiadanie si súťažných podkladov o 11 dní kratšiu oproti lehote na predkladanie ponúk a zároveň v rozpore s princípom hospodárnosti a nediskriminácie uchádzačov, keď spojil do jedného verejného obstarávania vzdelávacie aktivity s rôznym, priamo nesúvisiacim zameraním
- čím obmedzil hospodársku súťaž. Účastník konania porušil ust. § 99 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 4 ZVO, keď požadoval zábezpeku vo výške 35.000,00 € pri zadávaní zákazky postupom zadávania podprahovej zákazky, čím súčasne postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to konkrétne s princípom nediskriminácie záujemcov alebo uchádzačov, keď diskriminačné požadoval podmienku účasti týkajúcu sa preukázania technickej spôsobilosti vrátane požiadavky na doklady a keď neuviedol pri školiacej aktivite úplný opis predmetu zákazky, zároveň postupoval v rozpore s § 99 ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 33 ZVO, keď neposudzoval splnenie podmienok účasti v súlade s Výzvou na predkladanie ponúk, v dôsledku čoho konal aj v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to najmä v rozpore s princípom transparentnosti v súvislosti s vyhodnotením splnenia podmienky účasti týkajúcej sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. a) a písm. g) ZVO a do rozporu sa dostal zároveň s § 28 ods. 2 ZVO, pretože podmienil použitie predmetného inštitútu tým, že v prípade, ak uchádzač využije technické a odborné kapacity inej osoby za účelom preukázania technickej alebo odbornej spôsobilosti, aby táto „iná osoba“ spĺňala rovnaké podmienky ako uchádzač, t.j. všetky podmienky účasti týkajúce sa technickej a odbornej spôsobilosti, tak, ako boli stanovené prijímateľom (verejným obstarávateľom) v časti IV.3 „Technická spôsobilosť“ pod bodom 1,2,3,4 a 5 Výzvy na predkladanie ponúk. Prijímateľ týmto postupom vylúčil aplikáciu predmetného inštitútu tak, ako je stanovený v § 28 ods. 2 ZVO, pretože predmetné ustanovenie ukladá uchádzačovi iba povinnosť preukázať, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, čím zároveň postupoval v rozpore s § 9 ods. 4 ZVO a to konkrétne v rozpore s princípom nediskriminácie.
8. Ministerstvo po preskúmaní žiadosti a s prihliadnutím na kontrolu verejného obstarávania zo strany ÚVO, ktorá identifikovala nedostatky s možným vplyvom na výsledok verejného obstarávania, rozhodlo rozhodnutím zo dňa 19.06.2017, 13194/2017-M ODMASK, 27290/2017 o vrátenie finančnej čiastky vo výške 67.588,36 € Riadiacemu orgánu pre Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na účty vedené v štátnej pokladnici. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania rozklad podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorom žiadal o prehodnotenie rozhodnutia ministerstva, ako správneho orgánu prvého stupňa, z dôvodu jeho nezákonnosti. Osobitná komisia poukazovala na skutočnosť, že účastník konania v podanom rozklade neuvádzal žiadne relevantné dôkazy o svojich tvrdeniach napriek tomu, že na to bol vyzvaný. Predmetný rozklad považuje komisia za nedôvodný. Komisia mala za to, že postup SORO v rámci opätovnej kontroly predmetného verejného obstarávania, vystavenie Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania - Oprava (Aktualizácia č. 1) zo dňa 27.08.2014, Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania Aktualizácia č. 2 zo dňa 25.04.2016 na základe Protokolu o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015, následné vystavenie prostriedkov ako aj následný postup Správneho orgánu je v súlade so zákonom č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, ktorý ustanovuje postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania. Osobitná komisia dospela k záveru, že ministerstvo vydalo rozkladom napadnuté Rozhodnutie v súlade s platnou legislatívou a metodickými usmerneniami CKO a Európskej komisie a že s poukazom na závažnosť kontrolných zistení tieto vyhodnotilo a rozhodlo správne.
II. žaloba a námietky
9. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil rozhodnutie MPSVR a najmä sa nevysporiadal ani s jednou jeho námietkou - uvedenou v jeho vyjadreniach a v rozklade. Žalovaný iba zopakoval svoju nepodloženú predstavu o skutkovom stave a skonštatoval, že neboli predložené žiadne nové dôkazy. Svoje rozhodnutie vôbec neodôvodnil. Žalovaný sa vôbec nezaoberal vážnymi porušeniami Správneho poriadku ako ani námietkami, ktoré žalobca vzniesol pred a počas správneho konania. Žalovaný rozhodnutie MPSVR žiadnym spôsobom nezdôvodnil, na strane 1 - 5 uvádzal údajne zistený skutkový stav, na strane 6 (posledný odsek) iba stroho konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne relevantné dôkazy a považuje rozklad za nedôvodný. Žalovaný vôbec neuviedol, prečo prijal tento záver. Samotný záver, že rozklad je nedôvodný nemôže byť považovaný za dôvod pre potvrdenie prvostupňového rozhodnutia. Takýto neodôvodnený záver v rozhodnutí spôsobuje, že rozhodnutie nespĺňa základne náležitosti, ktoré sú kladené na rozhodnutie, a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože nie je možné posúdiť, prečo žalovaný považuje rozklad za nedôvodný. Žalovaný sa obmedzil výlučne na konštatovania, ktoré neodôvodnil a teda nie je možné posúdiť, či sa vôbec zaoberal námietkami žalobcu. Žalovaný jednoducho vôbec vec právne a skutkovo neposúdil. Žalobca namietal, že bol porušený Správny poriadok, takým spôsobom, že rozhodnutie MPSVR je nutné zrušiť z dôvodu jeho nezákonnosti.
10. Ďalej žalobca uvádzal, že mu neboli doručené dokumenty, na základe ktorých bola alebo mala byť stanovená korekcia 10 %, t.j. nikdy nebolo žalobcovi zdôvodnené, prečo a kedy prišlo pred začatím správneho konania k stanoveniu takejto korekcie a túto výšku korekcie nevysvetlil žalovaný ani v celom správnom konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MPSVR. Napriek tomu žalobca mal podľa Oznámenia o začatí správneho konania, číslo 16436/2017- M_ODMASK 33552/2017 iba 10 pracovných dní na vyjadrenie, tak žalovaný si konal podľa svojho tempa a bez ohľadu na lehoty mu stanovené v správnom poriadku. Prvostupňové rozhodnutie bolo síce vydané takmer na čas, ale druhostupňové rozhodnutie bolo vydané a doručené po viac ako 4 mesiacoch od podania rozkladu. Takýmto postupom žalovaný porušil závažným spôsobom správny poriadok a rozhodnutie MPSVR je nutné zrušiť aj z tohto dôvodu. Takýto postup žalovaného porušuje princípy právneho štátu, pretože žalobcovi boli upreté práva takým spôsobom, že znemožňujú sa účinne brániť voči postupu správneho orgánu, ktorý má niekoľkonásobne viac pracovníkov, ktorí môžu pracovať na danom prípade a rovnako tak si stanovuje lehoty podľa toho ako mu to vyhovuje.
11. Žalovaný doposiaľ vôbec neuviedol ako vyhodnotil skutočnosť, že Sociálna implementačná agentúra a teda vlastne samotný správny orgán (žalovaný) listom zo dňa 21.12.2010 a listom zo dňa 20.01.2011 písomne potvrdil žalobcovi, že verejné obstarávanie prebehlo riadne a v súlade s platnou a účinnou
právnou úpravou. Uvedený dokument by mal byť súčasťou administratívneho spisu, pretože ho žalobca žalovanému predložil vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2017. Nie len z rozhodnutia MPSVR, ale ani z celého správneho konania nie je zrejmé, ako žalovaný prišiel k takémuto záveru. Tento záver nevyplýva zo žiadneho úkonu voči žalobcovi a rovnako tak záznam z administratívnej kontroly nikde neuvádzal, že by niekedy malo prísť k zrušeniu uvedených listov. Takéto závery sú absolútne neodôvodnené a teda nepreskúmateľné a nie je možné na ne prihliadať. Navyše takýto záver nevyplýval zo žiadnej listiny a žiadneho postupu žalovaného. Uvedený záver by možno mal určitú logiku, ak by v záznamoch z administratívnych kontrol bolo uvedené, že listy zo dňa 21.12.2010 a 20.01.2011 sa rušia, čo sa však nestalo. Žalovaný iba zakrýval svoje pochybenia a snaží sa ich presunúť na žalobcu, ktorý za súčasný stav nenesie a ani nemôže niesť žiadnu zodpovednosť v podobe udelenia akejkoľvek korekcie, ktorú sa mu snaží udeliť žalovaný. Žalovaný nijako nevysvetlil, prečo muselo prísť k zmene záverov a kto zodpovedá za to, že závery v listoch zo dňa 21.12.2010, s: PE/2010/00035-005 a zo dňa 20.01.2011, s: PE/2011/00032-113 sú rozdielne od tých, ktoré boli uvedené v záznamoch z administratívnych kontrol.
12. Žalobcovi nie je zrejmé, akým spôsobom prišlo k modifikovaniu uvedených oznámení, pokiaľ je žalobcovi známe, tak nebol vypracovaný žiadny dodatok k uvedeným listom zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 20.01.2011. Žalovaný nevysvetlil zákonný postup ako malo prísť k zmenám záverov a hlavne prečo sa tak stalo. Navyše žalobcovi nikdy do momentu doručenia rozhodnutí nebolo oznámené, že by sa uvedené oznámenia zrušili alebo by boli vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný ani len náznakom nepreukázal, že uvedené oznámenia zo dňa 21.12.2010 a zo dňa 20.01.2011 boli zmenené, čiže rozhodnutie MPSVR aj v tejto časti nepreskúmateľné, nie je možné zistiť ako prišiel žalovaný k záveru, že uvedené listiny boli modifikované. Žalovaný sa nevysporiadal ani s listom pána Ivana Korčoka zo dňa 02.12.2013 (predložený v správnom konaní), v ktorom sa uvádzalo, že skrátenie lehoty nie je systémový nedostatok a išlo o bežnú prax, čiže uvedené zistenie týkajúce sa skrátenia lehoty v protokole sú v rozpore s legislatívou a s praxou, ktorá bola prijateľná a štátom rešpektovaná v čase VO žalobcu. Žalovaný na strane 4 prvostupňového rozhodnutia uvádzal: „SORO vykonal administratívnu kontrolu predmetného verejného obstarávania a verejné obstarávanie tak, ako bolo vykonané, listom č. PE/2010/00035- 005, 001175/2010 zo dňa 21.12.2010 schválil.“ Následne sa žalovaný odvoláva na Správu z auditu EK A-Rep2013-1710, vykonaného v dňoch 9.-13. decembra 2013, ktorá nebola žalobcovi nikdy predložená, nie je voľne dostupná verejnosti a rovnako tak nebola ani súčasťou administratívneho spisu, ktorý bol žalobcovi k dispozícii pri nahliadnutí do spisu. Žalobcovi tak bolo upreté právo vyjadriť sa k dôkazom, ktoré slúžia ako podklad pre vydanie rozhodnutia.
13. Je absolútne nepochybné, že žalobca postupoval vždy v úzkej súčinnosti so žalovaným (poskytovateľom nenávratného finančného príspevku), čiže samotný žalovaný, ktorý rozhodoval o udelení „sankcie“ je pôvodcom tohto chaosu. Pokiaľ žalovaný mal záujem v správnom konaní udeliť pokutu, tak mal udeliť pokutu sám sebe alebo uplatniť si ju na svojich zamestnancoch, ktorí konali v mene žalovaného. Žalobca dostal písomné odsúhlasenie procesu verejného obstarávania žalovaným, čo preukazuje, že žalobca konal v danom čase v súlade so zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní. Pokiaľ by v čase verejného obstarávania vzniklo čo i len najmenšie podozrenie o jeho nezákonnosti, tak by žalovaný nedovolil žalobcovi podpísať Zmluvu o NFP s úspešným uchádzačom. V článku 2 bode 7 Všeobecných zmluvných podmienkach sú uvedené povinnosti poskytovateľa (žalovaného) pokiaľ zistí pri kontrole verejného obstarávania a v predloženej dokumentácii nesúlad so ZVO. V bode 8 tohto článku je uvedené, že žalovaný môže postúpiť overenie procesu verejného obstarávania na Úrad pre verejné obstarávanie. V zmysle ustanovení článku 2 VZP je jednoznačne zrejmé, že žalobca nemohol podpísať zmluvu s úspešným uchádzačom na dodávku služieb, pokiaľ mu to nepovolil žalovaný, pričom samotný žalovaný schválil verejné obstarávanie a teda potvrdil, že žalobca konal v súlade so ZVO. Pokiaľ samotný žalovaný dospel teraz k záveru, že konal nesprávne v minulosti, tak by mal udeliť pokutu sám sebe. Žalovaný ako predstaviteľ štátnej moci a orgán oprávnený na medzirezortné pripomienkovanie zákonov vytýka dodatočne v správnom konaní žalobcovi aplikovanie ZVO na proces verejného obstarávania, ktoré realizoval žalobca a ktoré sám žalovaný schválil. Ide konanie v hrubom rozpore s princípmi právneho štátu.
14. Žalovaný bol povinný skúmať zákonnosť vypracovania protokolu, čo žalobca viackrát žiadal, a ak bol takýto protokol nezákonný, tak bol povinný na takýto protokol neprihliadať. Žalobca namietal, že protokol, na ktorý sa odvoláva žalovaný bol vypracovaný nezákonne, pretože nebol vypracovaný v súlade s platnou právnou úpravou a kontrola nebola vykonaná v intenciách platnej právnej úpravy. Namietal zároveň arbitrárnosť prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia MPSVR, kedy rozhodnutia
neobsahujú zdôvodnenie v súlade s bežnou rozhodujúcou praxou a sú v rozpore so základným právami účastníka správneho konania. Rozhodnutiami žalovaného sa porušuje Ústava SR a princípy správneho konanie, pretože žalobcovi nebol v správnom konaní zaslaný ani len jeden dokument, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR, čiže žalobca sa nemohol kvalifikovane vyjadriť k podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR. Uvedené konanie je nutné považovať za konanie, ktoré bolo vedené v hrubom rozpore s ustanoveniami správneho poriadku. Správne konanie trpí takými vadami, že je nutné prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR v celom rozsahu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, pričom je nutné zaviazať prvostupňový orgán a vyjadriť sa ku všetkým dokumentom, ktoré budú slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. Žalovaný sa so žiadnou vyššie uvedenou námietkou, ako ani námietkami vznesenými v správnom konaní nevysporiadal v rozhodnutí MPSVR, hoci podľa názoru žalobcu mal žalovaný minimálne prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
15. Z oznámenia o začatí správneho konania nevyplýva, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR mali byť všetky dokumenty, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí MPSVR, čiže je nepochybné, že žalobca nebol oboznámený v rámci správneho konania so všetkými dokumentmi, ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a rozhodnutí MPSVR. Žalovaný bol povinný v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku uviesť všetky dokumenty, na ktoré sa odvolá rozhodnutí, aby žalobca mohol zaujať vo veci kvalifikovaná stanovisko. Ide o závažnú vadu správne konania, pretože až z prvostupňovom rozhodnutí je zrejmé, ktoré dokumenty mali tvoriť obsah administratívneho spisu a boli aj podkladom pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR. prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR neuvádza právne úvahy a ani skutkové zistenia, pretože žalovaný iba jednoducho konštatuje skutočnosti, bez toho, aby uviedol aké dôkazy preukazujú jeho závery. Rovnako tak prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR neuvádza vyjadrenia žalobcu uvedené v celom procese opätovnej kontroly procesu verejného obstarávania a teda je zrejmé, že sa námietkami žalovaný v správnom konaní vôbec nezaoberal a žalovaný teda rozhodol arbitrárne bez toho, aby zohľadnil námietky žalobcu a presvedčivo zdôvodnil, prečo na jeho námietky nemohol prihliadnuť. Rovnako tak žalovaný neuviedol, prečo neprihliadol na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 2S/249/2010-112 zo dňa 05.10.2011. Ak by uvedené rozhodnutie zohľadnil, tak by musel konštatovať, že kontrolné zistenia boli nepodložené a nepreukázané, čiže tu nie je dôvod na uloženie žiadnej sankcie. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR nemôže obsahovať iba kontrolné zistenia, ktoré boli namietané už počas kontroly, pretože je nepochybné, že žalobca s kontrolnými zisteniami nikdy nesúhlasil. Žalovaný bol povinný uviesť, prečo námietky žalobcu neboli zobraté do úvahy a nemôže tak urobiť iba jednoduchým slovným spojením, že „na námietky sa neprihliada“, pretože takéto slovné spojenie žiadnym spôsobom neuvádza, prečo námietky neboli zobraté do úvahy a navyše nevysvetľuje, v čom sú úvahy a obrana žalobcu nesprávne.
16. Žalobca namietal aj právny základ výkonu kontroly, pretože podľa ZVO nie je možné, aby bola kontrola vykonávaná na základe podnetu štátneho orgánu, okrem podnetu podľa § 137 ods. 2 písm. b) ZVO, pričom výkonu kontroly u žalobcu nepredchádzalo rozhodovaniu o námietkach orgánu štátnej správy. V zmysle ZVO UVO nemôže začať kontrolu na základe podnetu podľa „Dohody o spolupráci zo dňa 17.05.2013“, pretože zákon o VO neumožňuje začať kontrolu na základe dohody medzi UVO a štátnym orgánom. Zo strany žalovaného neprišlo v čase vyhlásenia VO k námietkam voči VO, čiže podľa § 146 ods. 6 ZVO stratil žalovaný právo na podanie podnetu na výkon kontroly. Súčasne žalobca namietal skutočnosť, že sa nemohol vyjadriť k podnetu, na základe ktorého prišlo k začatiu kontroly, pretože tento podnet nepozná a nebol mu predložený. Na základe uvedeného žalobca považuje kontrolu, ktorej výsledkom bol protokol, za nezákonnú, keďže UVO začal výkon kontroly v rozpore so ZVO. Doposiaľ nebolo žalovaným vysvetlené a ani uvedené, či k výkonu kontroly prišlo z vlastného podnetu alebo z žalovaného podľa § 137 ods. 2 písm. b). Uvedená špecifikácia je nevyhnutná, aby bolo zrejmé, či prišlo ku kontrole na základe podnetu štátneho orgánu alebo kontrola bola vykonaná z podnetu UVO a teda či kontrola bola vykonaná zákonne alebo nie a či bolo možné kontrolné zistenia použiť ako podklad pre prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie MPSVR. Žalobcovi nikdy nebol predložený podnet, ktorý bol zaslaný UVO a teda sa nikdy nemohol vyjadriť k podkladom, ktoré boli dôvodom pre začatie kontroly UVO. Z uvedeného rovnako nie je zrejmé, na základe ktoré oprávnenia v zmysle právnych predpisov bola vykonaná kontrola a teda či UVO malo právomoc vykonať kontrolu, respektíve, či je možné použiť výsledky kontroly z vlastného podnetu pre správne konanie, ktoré je predmetom posúdenia tohto súdneho konania.
17. Podľa vedomostí žalobcu protokol neobsahuje vymedzenie začatia výkonu kontroly z vlastného podnetu UVO, čiže je nutné konštatovať, že UVO začalo kontrolu v rozpore so ZVO. Vzhľadom na to, že podľa vyššie uvedeného bola kontrola začatá na základe dohody medzi štátnymi orgánmi, tak podľa názoru žalobcu bola takáto kontrola vykonaná nezákonne, na takúto kontrolu nie je možné prihliadať a v prípade, že UVO chcelo vykonať kontrolu z vlastného podnetu, tak je nutné vykonať novú kontrolu a uviesť zákonný dôvod začatia výkonu kontroly, v opačnom prípade je nutné konštatovať, že kontrola vykonaná nebola. Takýto postup vyplýva zo samotnej filozofie zákona a konštrukcie právneho štátu, kedy má byť kontrolovaný dopredu upovedomený o tom, že sa začína voči nemu výkon kontroly na základe právomoci, ktorá je štátnemu orgánu priznaná zákonom. Zmluvné ustanovenie, ktoré umožňuje kontrolu je iba záväzkom žalobcu, že umožní žalovanému urobiť kontrolu dodržiavania Zmluvy o NFP, pričom výsledky takejto kontroly majú slúžiť iba na interné účely žalovaného ako zmluvnej strany Zmluvy o NFP, t.j. aby sa žalovaný vedel rozhodnúť, či si uplatní svoje práva zo Zmluvy o NFP na všeobecnom súde alebo neuplatní. Kontrola vykonaná na základe zmluvného oprávnenia nie je vykonaná v postavení správneho orgánu podľa zákona, t.j. nie je možné na základe takejto kontroly vydať rozhodnutie správnym orgánom. Ide iba o právo zmluvnej strany zistiť, či podľa jej názoru žalobca postupuje v zmysle Zmluvy o NFP a v prípade, že má podozrenie, že nepostupuje podľa Zmluvy o NFP, tak môže sa domáhať náhrady škody alebo zmluvnej pokuty na súde, ktorý je ako jediný oprávnený o porušení Zmluvy o NFP rozhodnúť. Žalobca v rámci správneho konania upozornil na to, že kontrolná skupina UVO a rovnako tak aj pracovníci MPSVR pri vyhotovení protokolov a aktualizácií záznamov z administratívnych kontrol vôbec nezohľadnili to, že proces verejného obstarávania bol realizovaný v roku 2010 a 2011 a kontrolná skupina UVO pri kontrole aplikovala ustanovenia ZVO účinnom v čase výkonu kontroly a aplikačnú prax UVO v čase výkonu kontroly, čo je jednoznačne porušenie princípov a pravidiel právneho štátu, čiže kontrolné zistenia sú v rozpore so zákonom a teda na kontrolné zistenia nie je možné prihliadať. Kontrolná skupina bola povinná zohľadniť právne predpisy, ktorá sa na verejné obstarávanie vzťahovali, čo neurobila.
18. Aplikácia Usmernenia EK a „tabuľky“ korekcií upravuje výlučne sankciu (korekciu) pre členský štát, ak členský štát poskytol finančné prostriedky v rozpore s pravidlami Európskej únie a nedokáže ich vymôcť z dôvodu, že nesprávne čerpanie spôsobil sám vlastnou vinou alebo nedbanlivosťou, t.j. v našom prípade prijal ZVO, ktorý žalobca musel rešpektovať, hoci takýto zákon mohol byť v rozpore s legislatívou Európskej únie, respektíve povinnosťami, ktoré sú kladené na členský štát, ale priamo nie sú aplikovateľné prijímateľmi (žalobcom). Čiže ak žalobca čerpal v súlade s pokynmi žalovaného a následne Komisia EK zistila, že prišlo k pochybeniam v procese čerpania NFP z dôvodu nesprávne nastavených postupov vo verejnom obstarávaní, tak členský štát má vrátiť prostriedky, ktoré boli použité v rozpore s legislatívou EU, avšak za takéto nedostatky (nesprávne nastavené postupy čerpania NFP) nemá byť sankcionovaný prijímateľ (žalobca), ale zodpovednosť nesie samotný členský štát. Členský štát vráti finančné prostriedky, ktoré umožnil vyčerpať v rozpore s legislatívou EU a bude si ich vymáhať od prijímateľov, ak prijímateľ konal v rozpore s procesmi, ktoré nastavil členský štát. Žalobca však postupoval v súlade s platnou legislatívou a nemôže za to, že členský štát umožnil čerpanie NFP v rozpore s EU legislatívou. Žalobca nemôže byť postihnutý za to, že členský štát pochybil. Členský štát (žalovaný) mu vyplatil NFP v súlade s platnou právnou úpravou a teda nemá nárok na vrátenie NFP, ktoré umožnil vyčerpať vlastným pochybením. Žalovaný si môže uplatniť zodpovednostný vzťah na svojich zamestnancoch, ktorí sa podieľali na nastavení pravidiel čerpania, respektíve implementácii EU legislatívy. Žalobca sa riadil ustanoveniami ZVO, a teda nie je možné na neho prenášať sankcie uvedené v Usmernení EK, pretože je nepochybné, že žalobca sa riadil vnútroštátnou úpravou ZVO. Pokiaľ prišlo k identifikovaniu nezrovnalostí v rámci verejných obstarávaní uskutočnených v rokoch 2010 a 2011 zo strany Európskej únie, tak za takéto porušenie zodpovedá výlučne štát, ktorý nemôže tieto sankcie prenášať na žalobcu, čo vyplýva aj z čl. 70 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1083/2006.
19. Pokiaľ sa žalovaný rozhodol protokol UVO, t.j. dokument popisujúci dôvody prijatia určitých záverov kontrolnou skupinou, neposúdiť a nevyhodnotiť, tak sa dopustil závažného porušenia správneho poriadku, pretože neposúdil všetky dokumenty, ktoré môžu prispieť k objasneniu veci. Ak teda žalovaný nepreskúmal protokol UVO, tak rozhodol bez odôvodnenia, pretože vyhodnotil závery uvedené v protokole UVO ako záväzné bez toho, aby ich preskúmal a sám posúdil. Žalovaný teda v správnom konaní rozhodol bez akýchkoľvek dôkazov, pretože protokol UVO nie je dôkazom, ale iba opisom výkonu kontroly. Vzhľadom na to, že žalovaný nevyhodnotil žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu uvedenú v protokole UVO a iba slepo prijal závery uvedené v protokole UVO bez akéhokoľvek odôvodnenia a posúdenia námietok žalobcu, tak vo veci rozhodol bez odôvodnenia, t.j. arbitrárne.
Žalobca žiada, aby správny súd preskúmal protokol UVO a vysporiadal s námietkami, ktoré počas správneho konania a počas výkonu kontroly uplatnil žalobca a posúdil zákonnosť takéhoto protokolu UVO, ktorý bol podkladom pre uloženie sankcie alebo povinnosti. V prvostupňovom rozhodnutí na strane 10 sa uvádza: „Správny orgán k námietke prijímateľa (účastníka konania) k zisteniam ÚVO uvádza, že SORO nehodnotí výstupy iného štátneho orgánu (pre tento prípad výstup z kontroly realizovanej UVO). Výstupy UVO ako ústredného orgánu štátnej správy sú pre SORO, ako aj pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky záväzné. Žalovaný tak dal najavo, že v správnom konaní sa nebude zaoberať tým, či závery boli alebo neboli prijaté v súlade so zákonom. Ide o konanie v hrubom rozpore so správnym poriadkom a jeho filozofiou, t.j. pomôcť účastníkovi konania dosiahnuť právny stav, pričom žalovaný správne konania využilo ako mocenský nástroj na zinkasovanie žalobcu, čo je popretím princípov právneho štátu. Podľa názoru žalobcu chýba prvostupňovému rozhodnutiu a rozhodnutiu MPSVR vnútorná logika a konzistentnosť, pretože žalovaný sa na niektorých miestach vyjadruje k protokolu UVO a na iných uvádza, že sa k protokolu UVO nemôže vyjadrovať, rovnako tak žalovaný zmätočne uvádza v odôvodnení označenie článkov, ktoré na jednej strane čiastočne prevzal z vyjadrenia žalobcu a na druhej strane ich doplnil svojím číslovaním, čím spôsobil, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia MPSVR je neprehľadné a zmätočné.
20. Žalovaný mohol začať správne konanie týkajúce sa skutočností, ktoré nastali pred 01.04.2012 (napr. verejného obstarávanie žalobcu), ale iba podľa predpisov účinných do 01.04.2012, čiže v prípade žalobcu nemohol začať správne konanie podľa predpisov účinných po 01.04.2012, ale iba do 01.04.2012. Do 01.04.2012 bolo jediným podkladom pre správne konanie „právoplatne rozhodnuté o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“, čiže nebol ním žiadny protokol UVO, ako je tomu v súčasnosti. Žalovaný teda pri dôslednej aplikácii prechodného ustanovenia nemal podklad na to, aby vo veci vôbec začal správne konanie, pretože žalobcovi nebola nikdy uložená žiadna sankcia za porušenie verejného obstarávania a ani nikdy nebolo rozhodnuté o porušení pravidiel verejného obstarávania. Žalovaný teda rozhodol v rozpore s právnymi predpismi, pretože postupoval v rozpore s § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z. Pojem „právoplatne neukončené“ navyše zahŕňa aj nezačaté správne konania, čo je plne v ústavne komfortnom výklade princípov právneho štátu. Žalovaný opomenul aj druhú časť vety § 46ad zákona č. 528/2008 Z.z., kde sa rieši vrátenie finančných prostriedkov, čo je tiež predmetom tohto správneho konania, a teda žalovaný bol povinný použiť znenie § 27a zákona č. 528/2008 Z.z. do 01.04.2012, pretože je to pre žalobcu priaznivejšie. Ak by žalovaný postupoval inak ako je uvedené v zákone, tak by mohlo prísť k takému stavu, že by tu existovali dva rôzne výsledky pri totožných prípadoch. Ak dva subjekty zrealizoval verejné obstarávanie v roku 2011 za totožných okolností aj s totožnými chybami (pričom by tu neexistovalo rozhodnutie UVO o uložení sankcie, ale existoval by tu protokol UVO) a voči jednému subjektu by bolo začaté správne konanie do 01.04.2012 a voči druhému subjektu by bolo začaté správne konanie po 01.04.2012, tak by správne konanie vykazovalo rôzne závery, čo je v priamom rozpore so zákazom retroaktivity, pretože by tu existovali dva rôzne výsledky pri identickej situácii a to len z dôvodu, že prišlo k zmene zákonu v priebehu určitého času.
21. Žalobca s poukazom na čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES, EURATOM) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 vzniesol námietku premlčania správneho konania, pretože článok 3 ods. uvádza: „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti uvedenej v článku 1 ods. 1. Odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky.“ Žalovaný však na túto námietku nereagoval. Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že od roku 2010, kedy malo prísť k údajnému vzniku nezrovnalosti uplynuli viac ako 4 roky, čiže správny orgán nie je oprávnený vo veci konať. Podľa názoru žalobcu sa na premlčanie malo prihliadať z úradnej moci, pretože doslovný preklad anglického textu nariadenia znie tak, že ide má ísť o prekluzívnu lehotu, čo vyplýva aj z originálne anglického znenia: „The limitation period for proceedings shall be four years as from the time when the irregularity referred to in Article 1 ( 1 ) was committed.“ (doslovne preložené ako: limitujúci čas pre začatie správneho konania je maximálne 4 roky od vzniku nezrovnalosti - nie od zistenia nezrovnalosti). Uvedené nariadenie upravuje povinnosti členského štátu (Slovenskej republike), avšak vzhľadom na to, že Slovenská republika v zákona č. 528/2008 Z.z. neuviedla túto prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania, tak je žalobca oprávnený sa odvolávať na nariadenie, ktoré túto povinnosť členskému štátu stanovujú a vzhľadom na priamy účinok nariadenia, sú správne orgány povinné prihliadnuť na toto znenie a aplikovať ho na správne konanie.
III. vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správne konanie, v ktorom bola vyvodená administratívna zodpovednosť voči žalobcovi, nadväzuje na predchádzajúce právne vzťahy súvisiace s poskytovaním nenávratného finančného príspevku v zmysle Zákona o pomoci a podpore. Poskytovanie NFP z pohľadu právnej kvalifikácie jednotlivých právnych vzťahov prebieha v nasledovných etapách: a) Podanie žiadosti o NFP s projektom, jej posudzovanie a následné vydanie rozhodnutia o schválení/ neschválení žiadosti (§ 12 až 14 Zákona o pomoci a podpore). Táto etapa má povahu správneho konania, avšak je tiež nutné zdôrazniť, že na poskytnutie NFP nie je právny nárok (§ 12 ods. 2 Zákona o pomoci a podpore). Rozhodnutie o schválení/neschválení žiadosti o NFP a s ním súvisiace správne konanie nie je predmetom preskúmania v tunajšom konaní. b) Uzatvorenie zmluvy o NFP s daným prijímateľom a následná realizácia projektu. Žalobca ako prijímateľ uzatvoril Zmluvu o poskytnutí NFP dňa 28.07.2010, na základe ktorej realizoval projekt s názvom „Vzdelávanie zamestnancov spoločnosti ENERGYCO, s.r.o." V zmysle bodu 1.3. tejto Zmluvy o NFP je uzatvorená podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj podľa zákona § 15 ods. Zákona o pomoci a podpore a § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. S poukazom na uvedené právny vzťah založený Zmluvou o NFP má súkromnoprávnu povahu s prvkami finančného práva znamenajúcimi špecifické oprávnenia príslušných orgánov zameraných na vykonávanie opakovanej kontroly zákonného, hospodárneho a efektívneho nakladania s verejnými finančnými prostriedkami (NFP) poskytovaným prijímateľom bez protihodnoty. Pri realizácii Projektu za poskytovateľa vykonávala úkony Sociálna implementačná agentúra následne pôsobiaca pod názvom Implementačná agentúra Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako tzv. sprostredkovateľský orgán v zmysle § 8 Zákona o pomoci a podpore. Tento subjekt (a nie žalovaný) eviduje dokumentáciu týkajúcu sa Projektu. Predmetná dokumentácia má charakter úkonov vykonávaných v rámci plnenia záväzkov a výkonu práv zo Zmluvy o NFP. Značná časť týchto úkonov sa pritom vykonáva a archivuje v elektronickej podobe v informačnom systéme ITMS. Túto dokumentáciu nemožno stotožňovať s administratívnym spisom k správnemu konaniu, v ktorom bolo vydané žalobou napádané rozkladové rozhodnutie. Žalobou napádaného správneho konania sa týka len malá časť z dokumentácie k realizácii Projektu týkajúca sa následnej kontroly verejných obstarávaní; túto časť dokumentácie poskytol SORO žalovanému v rámci poskytovania súčinnosti v origináloch, prípadne kópiách, resp. vytlačené z elektronického systému v rámci podania podnetu na začatie správneho konania. Tieto úkony nie sú predmetom prieskumu v správnom súdnictve. 23. Tretiu etapu predstavuje c) Administratívne konanie o správnom delikte. Na základe podkladov a zistení pri realizácii a kontrole Projektu podľa Zmluvy o NFP boli zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali začatie správneho konania. Dokumentácia tvoriaca podklady k správnemu konaniu bola zabezpečovaná najmä od SORO z podkladov k realizácii Projektu. Táto dokumentácia nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva ( napr. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.12.2016, č. k. 1S/3 09/2015-72 priložené k tomuto vyjadreniu). Až následný právny vzťah po začatí správneho konania je verejnoprávnym vzťahom, ktorého predmetom je vyvodzovanie osobitnej administratívnej zodpovednosti v prípade porušení zákona v oblasti verejného obstarávania. Následná dokumentácia produkovaná v rámci správneho konania, ktorej pôvodcom je žalovaný ako správny orgán v rámci výkonu svojej právomoci alebo žalobca pri uplatňovaní práv a plnení povinností ako účastník v správnom konaní, tvorí súčasť administratívneho spisu v originálnom vyhotovení. Po realizácii Projektu bola u žalobcu vykonaná opätovná administratívna kontrola verejného obstarávania na predmet zákazky „Vzdelávanie zamestnancov a riadenie projektu“. Pri tejto kontrole boli zistené viaceré porušenia pravidiel verejného obstarávania, na základe čoho boli vystavené správy o zistených nezrovnalostiach. Žalovaný následne podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, na základe čoho následne ÚVO potvrdil zistenia porušení verejného obstarávania v Protokole o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, č. 12217-7000/2014-OK/6 zo dňa 17.06.2015. ÚVO zároveň Protokol riadne prerokovalo so žalobcom, ako vyplýva zo Zápisnice o prerokovaní protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 12217-7000/2014-OK711 zo dňa 01.10.2015. Následne bola vystavená ďalšia aktualizácia záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania spolu so správami o zistených nezrovnalostiach a žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov na úhradu finančných opráv (nazývaných aj korekcia). Žalobca odmietol túto finančnú opravu zaplatiť. Na základe týchto skutočností začalo správne konanie, v rámci ktorého boli vydané napádané rozhodnutia. Žalovaný rozhodol o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov.
24. Právny vzťah založený Zmluvou o NFP umožňuje opakovanú6 kontrolu nakladania s NFP (§ 24b až 24j Zákona o pomoci a podpore a tiež čl. 12 ods. 5 VZP). O tejto skutočnosti bol žalobca ako prijímateľ vyslovene upovedomený a vzal ju na vedomie. Teda nielen zo všeobecnej domnienky znalosti príslušných zákonných ustanovení, ale aj zo zmluvných dojedaní vyplýva, že žalobca bol uzrozumený s možnosťou opakovanej kontroly realizácie Projektu. Žalobcom namietané schválenie predmetného verejného obstarávania SORO listom zo dňa 20.01.2011 neznamená8, že toto verejné obstarávanie bolo objektívne bez vád a nie je daná možnosť opätovnej kontroly. Naopak, žalobcova námietka o nemožnosti vykonať opätovnú kontrolu Projektu a predmetného verejného obstarávania, nemá oporu v akomkoľvek zákonnom ani zmluvnom ustanovení. Nelogickosť žalobcovej námietky potvrdzuje aj existencia príslušných zmluvných a najmä zákonných dojednaní - prečo by bola zákonom ustanovená možnosť vykonať kontrolu, finančnú opravu za nezrovnalosť a následne možnosť preverenia verejného obstarávania na ÚVO, ak by už po schválení daného verejného obstarávania nebolo možné toto verejné obstarávanie kontrolovať? Vykonaním opätovnej kontroly žalovaný zistil porušenie zákona v oblasti verejného obstarávania znamenajúcim nezrovnalosť. Následne na to žalovaný vypracoval správu o zistenej nezrovnalosti (§ 26 ods. 3 Zákona o pomoci a podpore) a vykonal finančnú opravu na ťarchu žalobcu (§27 Zákona o pomoci a podpore.
25. Žalovaný zároveň podal podnet orgánu podľa osobitného predpisu - ÚVO. Zákonným podkladom na podanie tohto podnetu je ustanovenie § 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore v spojení s ustanovením § 146 ods. 6 zákona č. 25/2006 Z, z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vzťahujúcim sa na predmetné verejné obstarávanie. Z uvedeného vyplýva nesprávnosť tvrdenia žalobcu, že nebol daný zákonný podklad pre výkon predmetnej kontroly verejného obstarávania. Žalobca sa snaží vyfabulovať nezákonnosť kontroly ÚVO bez akejkoľvek opory svojej argumentácie v zákone. ÚVO v tomto prípade zákonne a súčasne objektívne a nestranne overuje porušenie pravidiel verejného obstarávania zistené žalovaným (keďže žalovaný má v danom právnom vzťahu postavenie riadiaceho orgánu a aj zmluvnej strany ako poskytovateľ NFP). Z § 27a Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že ÚVO plní fúnkciu overovateľa, resp. až arbitra medzi riadiacim orgánom (žalovaným) a prijímateľmi (žalobcom), ktorí nesúhlasia so zisteniami riadiaceho orgánu ohľadom porušenia pravidiel verejného obstarávania a odmietnu dobrovoľne uhradiť finančnú opravu (§ 27a ods. 2 Zákona o pomoci a podpore). Preto až následne, po tom ako ÚVO potvrdí zistenia o porušení pravidiel verejného obstarávania uložením pokuty a alebo vystavením protokolu o porušení pravidiel verejného obstarávania, môže začať správne konanie podľa 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Žalobcova námietka pokúšajúca sa spochybňovať postavenie ÚVO, ako aj Protokol, je v rozpore so zákonom.
26. Priamo z § 27a ods. 3 písm. b) Zákona o pomoci a podpore vyplýva, že zistenie ÚVO o porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v Protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, má za následok podanie podnetu na začatie správneho konania podľa § 27a ods. 5 Zákona o pomoci a podpore. Protokol je kľúčovým dokumentom pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti v správnom konaní voči žalobcovi a pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti je podstatná jeho obsahová náležitosť spočívajúca v konštatovaní porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný poukázal na kogentnosť predmetných ustanovení § 27a ods. 3 a 5 Zákona o pomoci a podpore, ktoré neumožňujú správnu úvahu o tom, či dôjde alebo nedôjde k vyvodeniu zodpovednosti, ale priamo ukladajú povinnosť podať podnet na začatie správneho konania a zároveň určujú výšku sumy, ktorú je povinný daný prijímateľ (t.j. žalobca) vrátiť (jeden a pol násobok sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov). Zároveň žalobcovo spochybňovanie postavenia ÚVO ako orgánu oprávneného vykonávať kontroly verejného obstarávania, je scestné. ÚVO je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie, ktorý okrem iného vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Ako vyplýva z Protokolu, pri kontrole predmetného verejného obstarávania postupoval ÚVO v zmysle platnej a účinnej právnej úpravy (zákona č, 25/2005 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platného a účinného v čase výkonu predmetnej kontroly), teda mal na túto činnosť právomoc a konal v rámci svojej pôsobnosti. Súčasne v súlade so zákonom bola žalobcovi ako kontrolovanému daná možnosť vyjadriť sa k Protokolu a následne bol Protokol so žalobcom aj prerokovaný zamestnancami ÚVO vykonávajúcimi danú kontrolu. Teda je nesporné, že Protokol je zákonným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.
27. Po tom, ako bolo Protokolom overené porušenie pravidiel a postupov pri verejnom obstarávaní s konštatovaním, že niektoré z týchto porušení mohli mať vplyv na dané verejné obstarávanie, začal žalovaný správne konanie, čo žalobcovi riadne oznámil Oznámením o začatí správneho konania č. 16436/2017-M_ODMASK, 33552/2017 zo dňa 03.08.2017. V rámci predmetného správneho konania bol podkladom aj Protokol, pričom kontrola predmetného verejného obstarávania vykonaná ÚVO nie je súčasťou tohto správneho konania (ako sa to snaží interpretovať žalobca). Ide výlučne o podklad pre zistenie skutkového stavu na účely správneho konania, pričom Protokol potvrdzuje, že došlo k porušeniu princípov a pravidiel verejného obstarávania, ktoré mohlo mať vplyv na výsledok predmetného verejného obstarávania. Správne konanie, v ktorom boli vydané napádané rozhodnutia, začalo až Oznámením o začatí správneho konania č. 16436/2017-M_ODMASK, 33552/2017 zo dňa 03.08.2017. Preto je zrejmé, že ustanovenie § 46ad Zákona o pomoci a podpore, na ktoré sa žalobca odvoláva, je vzhľadom na predmetné správne konanie nepoužiteľné a nejedná sa o retroaktívne použitie právnych noriem.
28. Právnym základom pre oprávnenie žalobcu vykonať finančnú opravu (korekciu) je ustanovenie § 27 Zákona o pomoci podpore (sčasti aj § 7 ods. 6 Zákona o pomoci a podpore). Teda aj bez existencie ďalších právnych predpisov alebo zmluvných dojednaní môže žalovaný ako riadiaci orgán požadovať od žalobcu ako prijímateľa finančnú opravu v prípade jeho porušení právnych predpisov (nezrovnalostí) alebo iných nedostatkoch pri realizácii Projektu (napríklad nehospodárne nakladanie s NFP, použitie NFP na tzv. neoprávnené výdavky a podobne). COCOF 07/0037/00-SK je metodickým usmernením, ktoré vydala Európska komisia pre stanovovanie výšky finančných opráv súvisiacich s porušením pravidiel v oblasti verejného obstarávania; táto výška je určená kategorizáciou porušení pravidiel verejného obstarávania vzhľadom na čo sa určuje výška finančnej opravy. COCOF 07/0037/00- SK je neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia Európskej komisie zo dňa 19.12.2013 o stanovení a schválení usmernení o určení finančných opráv, ktoré má Európska komisia uplatňovať na výdavky financované Úniou v rámci zdieľaného hospodárenia pri nedodržaní pravidiel verejného obstarávania a je všeobecne záväzné v celom rozsahu. Teda žalobca mal možnosť sa s ním kedykoľvek oboznámiť.
29. Žalobca v žalobe odcitoval prvý odsek článku 3 bodu 1 Nariadenia 2288/95, avšak predmetné ustanovenie pokračuje ďalej, keď v treťom odseku sa uvádza: „Premlčacia doba sa prerušuje pri akomkoľvek akte príslušného orgánu, o ktorom je daná osoba upovedomená a týka sa vyšetrovania alebo právneho konania v súvislosti s nezrovnalosťou. Premlčacia doba začína plynúť znova po každom akte prerušenia“ Z administratívneho spisu (dôkaz č. 1) vyplýva, že žalovaný opätovne vykonal vyšetrovanie zákonnosti predmetného verejného obstarávania jeho administratívnou kontrolou ako vyplýva zo Záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania oprava (aktualizácia č. 1) (viď list zo dňa 03.09.2014 Zaslanie záznamu z administratívnej kontroly verejného obstarávania doručeného žalobcovi dňa 11.09.2014). Týmto aktom sa prerušilo plynutie premlčacej doby a premlčacia doba začala plynúť odznova . Z uvedeného je zrejmé, že žalobcova námietka premlčania je nedôvodná, keďže napádané rozhodnutia boli vydané pred uplynutím premlčacej doby. žalobca bol so všetkými relevantnými podkladmi oboznámený ešte pred začatím správneho konania v rámci realizácie právneho vzťahu zo Zmluvy o NFP a oprávnený v zmysle Zákona o pomoci a podpore a zákona o verejnom obstarávaní (záznamy o administratívnych kontrolách verejného obstávania, kontrola vy konávaná ÚVO). O všetkých týchto úkonoch bol žalobca riadne upovedomený a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, predkladať námietky zúčastniť sa prerokovania Protokolu a podobne.
IV. pojednávanie
30. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 22.09.2021 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti zástupcov strán sporu.
V. Relevantné právne predpisy
31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32. Podľa § 7 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, riadiaci orgán je ústredný orgán štátnej správy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom. Riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. 33. Podľa § 24b ods. 1, 2 cit. zákona, Kontrolu projektu vykonáva riadiaci orgán. Riadiaci orgán môže poveriť výkonom kontroly projektu právnickú osobu, ktorá má odborné, personálne a materiálne predpoklady na výkon tejto kontroly; tým nie je dotknuté ustanovenie § 7 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html>. Kontrolou projektu riadiaci orgán overuje a) plnenie podmienok poskytnutia pomoci a podpory, b) súlad platby a súvisiacej dokumentácie s osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a na základe ktorých sa Slovenskej republike poskytujú prostriedky zo zahraničia a uzatvorenými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 34. Podľa § 24c citovaného zákona, administratívna kontrola je kontrola vykonávaná riadiacim orgánom, ktorý overuje doklady a iné písomnosti predložené kontrolovaným subjektom. 35. Podľa § 26 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, Ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. 36. Podľa § 27 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu. Finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. Vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná podľa § 27a, 28 a 28a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2008/528/20170601.html>. 37. Podľa § 27a ods. 1 až 4 cit. zákona, Ak riadiaci orgán na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a riadiaci orgán s týmto zistením nesúhlasí, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu podľa osobitného predpisu. Ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5, ak a) bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo b) bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta podľa písmena a). Ak bola na základe podnetu podľa osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky podľa odseku 1, riadiaci orgán prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúceho sa na predmet zákazky; ustanovenie § 28 ods. 8 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html> sa nepoužije. Ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5.
38. Podľa § 27a ods. 5 až 7 cit. zákona, Správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky. Správny orgán v konaní podľa odseku 5 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, ak a) zákazka, ktorej sa konanie podľa odseku 5 týka, už bola predmetom kontroly podľa osobitného predpisu a b) v protokole podľa osobitného predpisu, ktorý sa vzťahuje k tejto kontrole, nebolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, alebo bol k tejto kontrole vydaný záznam podľa osobitného predpisu. Na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Ak je viac správnych orgánov oprávnených rozhodnúť podľa odseku 5, rozhodne vo veci orgán, ktorý začal konať ako prvý. Správnym orgánom v konaní podľa odseku 5 je a) riadiaci orgán alebo b) sprostredkovateľský orgán podľa § 8 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2008/528/20170601.html>. 39. Podľa § 27a ods. 8 až 5 cit. zákona, orgán podľa osobitného predpisu je povinný do 15 dní od prerokovania protokolu alebo od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia informovať riadiaci orgán o prerokovanom protokole, ktorý obsahuje preukázané kontrolné zistenia o porušení postupov a pravidiel verejného obstarávania, a o rozhodnutí, ktorým sa právoplatne uložila pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania. Prostriedky Európskej únie schválené certifikačným orgánom vráti prijímateľ, ak ide o porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, na osobitný účet ministerstva financií vedený v Štátnej pokladnici. Prostriedky Európskej únie neschválené certifikačným orgánom a prostriedky štátneho rozpočtu vráti prijímateľ do rozpočtu príslušnej platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Zvýšenie sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4, o ktorom rozhodol správny orgán podľa odseku 5, vráti prijímateľ na príjmový účet platobnej jednotky podľa osobitného predpisu. Povinnosť poskytovateľa vyzvať prijímateľa na vrátenie príspevku alebo jeho časti podľa odsekov 1 a 4 môže byť nahradená navrhnutím vykonania vzájomného započítania podľa § 28 ods. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/528/20170601.html>; ustanovenia odsekov 2, 3, 5 a 9 týkajúce sa žiadosti o vrátenie sa uplatnia v návrhu na vykonanie vzájomného započítania primerane. 40. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
41. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ a v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný predpis.
42. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. posúdenie sporu správnym súdom
43. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom
Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS/98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 44. Je nepochybné, že v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. sa úspešnému predkladateľovi žiadosti, a v preskúmavanej veci aj žalobcovi, sa pomoc, resp. podpora poskytuje na základe súkromnoprávneho vzťahu, ktorý vychádza zo zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ďalej však už žalovaní vystupujú v pozícii orgánu verejnej správy, t.j. ako riadiacimi orgánmi, ktorí zverené finančné zdroje spravujú s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré im najmä vyplývajú z ustanovení - § 24b a nasl. zák. č. 528/2008 Z. z., resp.- § 26 zák. č. 528/2008 Z.z. (výkon ochrany finančných záujmov vrátane zistenia nezrovnalostí). Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný z pozície riadiaceho orgánu zistí existenciu nezrovnalosti je povinný túto skutočnosť oznámiť žalobcovi ako prijímateľovi (viď § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z.) prostredníctvom tzv. správy o zistenej nezrovnalosti. Zákon oprávňuje žalovaného v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, aby v tomto štádiu výkonu dohľadových oprávnení mohol žalobcu popri oznámení o zistenej nezrovnalosti vyzvať na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky (§ 27a ods. 1 zák. č. 528/2008 Z.z.). Zákonodarcom použité oprávnenie „možnosť vyzvať“ je nutné vykladať s prihliadnutím na absenciu vykonať autoritatívny výklad ustanovení zák. č. 25/2006 Z. z. žalovaným v tom zmysle, že ide o uplatnenie notifikačného (oznamovacieho) oprávnenia orgánu verejnej správy v rámci výkonu dohľadových oprávnení. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 528/2008 Z.z. v citovanom znení platí, že ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Celé štádium výkonu dohľadových oprávnení žalovaného ako riadiaceho orgánu sa ukončuje v okamihu, kedy žalovanému ako riadiacemu orgánu je v dôsledku platobnej pasivity prijímateľa potvrdené tvrdené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania prostredníctvom uloženia pokuty, resp. v osobitných situáciách len zachyteného v protokole. Až na uvedenom základe vzniká žalovanému rozhodovacia právomoc rozhodnúť. Nakoľko na úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových vrchnostenských oprávnení (kontrola, dohľad či dozor) a na ich hmotne zachytené výsledky (protokoly, záznamy či zápisnice) sa v správnom súdnictve najmä nazerá ako na individuálne správne úkony s charakterom predbežnej povahy (napr. uznesenie NS SR spis. zn. 3Sžfk/12/2016 z 21.06.2017). Pri vydávaní Správ a úradných listov vo forme výzvy na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých podľa zák. č. 528/2008 Z.z. nemohol žalovaný uplatniť svoju rozhodovaciu právomoc. Išlo o individuálny správny akt, u ktorého absentuje donucovacia zložka výkonu verejnej moci, t.j. ide slovami žalovaného o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (t.j. iba tvrdených) skutočností. Napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 10231/2018-M_OMAPČ zo dňa 21.02.2018 a prvostupňové rozhodnutie č. 16436/2017-M_ODMASK, 42417/2017 zo dňa 05.10.2017 predstavujú už spôsobilý predmet súdneho prieskumu (ako aj nemu predchádzajúci proces spolu s tzv. podkladovými rozhodnutiami), pretože sa jedná o rozhodnutia vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného ako správneho orgánu a oblasti verejnej správy. S ohľadom na uvedený záver správny súd môže preskúmať nezákonnosť kontrolných zistení uvedených v Správach, pretože tieto je možné preskúmať pri vydaní tohto finálneho rozhodnutia s priamym dopadom na právne postavenie žalobcu. 45. Žalobca v tomto spore vzniesol množstvo námietok. Za základné pochybenia žalovaného považoval, že žalovaný sa vôbec nezaoberal posúdením toho, či závery uvedené v záznamoch z administratívnych kontrol boli prijaté v súlade so zákonom, hoci žalobca vzniesol množstvo námietok; nezákonnosť kontrol; začatie správneho konania v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona. Ďalej žalobca namietal nesprávnu aplikáciu Metodického pokynu CKO č. 11 - COCOF 07/0037/03-Sk; nedostatok dôvodov v protokoloch UVO; vedenie administratívneho spisu v rozpore so zákonom a vykonanie kontroly verejného obstarávania na základe zmluvného základu bez právomoci. V neposlednom rade žalobca
namietal aj nezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a neprihliadnutie na prekluzívnu lehotu na začatie správneho konania. 46. Podstatné pritom je, že správny súd považoval za dôvodné dva okruhy z uvedených námietok. Prvý sa týkal nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutie. Tá sa vzťahuje na výrok rozhodnutia a absenciu jeho obligatórnych náležitostí. Druhý okruh sa týkal nedostatku dôvodov napadnutých rozhodnutí. 47. Priamo zo Správneho súdneho poriadku vyplýva, že správnym trestaním na účely tohto zákona sa rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie (§ 194 ods. 1 SSP). Uloženie povinnosti vrátiť časť poskytnutého finančného príspevku ako dôsledok pri porušení pravidiel verejného obstarávania ma charakter sankčného konania v zmysle citovaného ustanovenia SSP a teda podľa ústavne konformnému výkladu čl. 46 ods. 2 druhá veta podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, resp. v danom prípade uvedením iných skutočností (aspoň identifikácia zmlúv), ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR spis. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 6.3.2008, spis. zn. 3 Szd/9/2009 zo dňa 5.11.2009, ). Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. Pokiaľ aj zákonodarca výslovne v právnej norme neuvádza, že súčasťou výroku o uložení povinnosti podľa § 27a zákona o pomoci uvedenie skutku, na základe ktorého sa účastníkovi disciplinárne opatrenie ukladá, je povinnosťou správneho orgánu uviesť skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania. Takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva z obsahu právnej normy, keď zákonodarca v nej uvádza, že výrok obsahuje rozhodnutie o veci. V sankčnom konaní je predmetom konania posudzovanie porušenia povinností účastníka, ktorý sa ho dopustil na základe konania, resp. nečinnosťou a v prípade preukázania, že účastník sa dopustil protiprávneho konania skutkom kladeným mu za vinu, správny orgán mu za takéto previnenie ukladá sankciu, čo sa musí premietnuť aj do výroku rozhodnutia. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán vo výroku rozhodnutia len uvedie, že účastníkovi konania ukladá konkrétnu sankciu, keď z takéhoto výroku nie je zrejmý skutok, ktorým sa účastník dopustil protiprávneho konania, za ktorý sa mu sankcia 23.130,16 € ukladá.
48. Žalobca rovnako dôvodne namietal, že prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného neuvádzajú relevantné právne úvahy. Ani skutkové zistenia. Po súdnom prieskume oboch napadnutých rozhodnutí dospel, správny súd k záveru, že táto námietka žalobcu je opodstatnená. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia obsahuje sumarizáciu skutkového stavu a výpočet sumy 23.130,16 € podľa § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008 Z. z. Aj v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia absentujú dôvody k žalobcovým námietkam týkajúcim sa procesu kontroly vo verejnom obstarávaní. Práve k procesu kontroly a jeho výsledku žalobca už v administratívnom konaní vznášal celý rad námietok. Tu je potrebné uviesť, že napr. protokol UVO o výsledku kontroly nie je rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, ktoré zakladá, mení alebo ruší alebo sa dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu, a to ani konštitutívnym ani deklaratórnym spôsobom. Protokol o výsledku kontroly možno považovať za opatrenie orgánu verejnej správy sui generis, ktoré však podľa názoru správneho súdu nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu, ale ide o podkladové rozhodnutie. Žalovaný preto mal závery protokolu UVO riadne vyhodnotiť a posúdiť vo vzťahu k žalobcovým námietkam. Nestalo sa tak a priamym akceptovaním protokolu UVO s absenciou vlastných dôvodov žalovaný postupoval arbitrárne. Judikatúra NS SR považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutí za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vôbec zrejmé, akými úvahami sa orgáne verejnej správy riadil pri posudzovaní predmetnej administratívnej veci.
49. Žalobca má právo sa dozvedieť z dôvodov napadnutých rozhodnutí, ako sa orgány verejnej správy vysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval vo vzťahu k výsledkom kontroly vo verejnom obstarávaní. Aj v prípade námietky, ktorá sa týkala zákazu a nezohľadneniu intertemporálnych ustanovení, bola námietka žalobcu o absenciu riadnych dôvodov uplatnená dôvodne. Nestačí pritom dôvody uvádzať vo vyjadrení k žalobe, ale tieto musia byť vždy obsiahnuté v napadnutých rozhodnutiach, ktoré sú výsledkom aplikácie práva orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti je vždy možné uviesť, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd hodnotí však preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úvah a zvážení správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými obmedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Podľa správneho súdu v danom prípade bolo možné súhlasiť so žalobcom, že rozhodnutia nespĺňali atribúty riadneho odôvodnenia. Uvedené spôsobuje ich nezákonnosť a bolo dôvodom na ich zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
50. V prípade zvyšných žalobcových námietok správny súd nemohol ustáliť porušenia takého charakteru a intenzity, z ktorých by mohol vyvodiť nezákonnosť a ku ktorým by tak mohol priradiť niektorý z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako ich vymedzuje ustanovenie § 191 ods. 1 SSP. Správny súd nemohol tiež akceptovať námietku žalobcu, že kontroly, ktorých výsledky boli pre žalovaného „záväzné“ neboli vykonané zákonne, nakoľko neexistuje zákonné ustanovenie, ktoré by dávalo právomoc nejakému orgánu vykonať kontrolu, ktorá by bola podkladom pre správne konanie. Tu správny súd poukazuje na znenie ust. § 41 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie. Takže zákonný podklad na vykonanie kontroly bol daný. Naviac UVO vykonal kontrolu predmetného verejného obstarávania podľa § 146 ods. 6 ZVO ako kontrolu vykonanú z vlastného podnetu. Za dôvodnú nepovažoval správny súd ani námietku, že správne konanie bolo začaté v rozpore s intertemporálnymi ustanoveniami zákona. Žalobca pritom vychádzal z ust. § 46ad zákona č. 528/2008 Z. z., ale nesprávne vychádzal z tej skutočnosti, že mu bol poskytnutý NFP pred novelou ustanovenia § 27a Zákona o pomoci. Správne konanie o vyvodení administratívnej zodpovednosti sa podľa oznámenia č.s. 16436/2017-M_ODMASK, č.z. 33552/2017 zo dňa 03.08.2017 (dňa 08.08.2017 ho žalobca prevzal) začalo v roku 2017, nie fázou podania žiadosti o poskytnutie NFP s projektom a uzatvorením zmluvy o NFP s prijímateľom. 51. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech.
52. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).