Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/58/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Martou Hirešovou, v trestnej veci obžalovanej H. S. pre pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 22.09.2021 takto

rozhodol:

obžalovaná:

H. S. nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom Ž., prechodne bytom G. L. G., L. W. XXXX, Česká republika;

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

l. v presne nezistenom čase v októbri 2016 najneskôr do 24. októbra 2016 uviedla do omylu poškodenú spoločnosť W. H..U.. U. U. W. XX, Bratislava, tým, že na základe predchádzajúcej vzájomnej ústnej dohody prisľúbila sprostredkovať obchodný vzťah (zmluvu o dielo) medzi W. H..U.. a C. Z. G. K. P. X. so sídlom Z. XX, Bratislava, v súvislosti s dodávkou a montážou dverí, podláh do interiéru budovy Obchodného Z. G. K. P. X., čo sa však nezakladalo na pravde, na základe čoho vylákala od spoločnosti W. H..U.. finančnú hotovosť vo forme zábezpeky vratnej do 15.01.2017, ktorá jej bola vyplatená osobne k rukám v prevádzke spoločnosti W. H..U.. na O. D. XX P. X., a to dňa 24.10.2016 vo výške 5.000,- €, dňa 27.10.2016 vo výške 2.640,-€ a dňa 14.11.2016 vo výške 4.200,-€, pričom k sprostredkovaniu obchodného vzťahu ani k vráteniu zábezpeky nedošlo, čím poškodenej spoločnosti W. H..U.. spôsobila škodu v celkovej výške 11.840,-€;

2. od presne nezisteného času roku 2016 do marca 2017 po osobnom stretnutí v Bratislave na Z. D. XX v priestoroch Obchodného Z. G. K.S. P. X., ako aj následnej telefonickej a mailovej komunikácie, vylákala pod zámienkou dodania kuchynskej linky od zahraničnej spoločnosti U., ktorá vykonávala rekonštrukčné práce pre C. Z.U. G. K. P. X., presne nezisteného dňa v marci 2017 finančnú čiastku vo výške 4.101,- €, ktorú osobne prevzala v Bratislave na O. D. XX v priestoroch spoločnosti W. H..U.., aj napriek tomu, že v čase vylákania finančnej hotovosti vedela, že túto kuchynskú linku nedodá, čím poškodenému C. Z. G. K. P. X. spôsobila škodu vo výške 4.101,-€;

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu;

č í m s p á c h a l a

pokračujúci prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanej výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd určuje obžalovanej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa súd obžalovanej ukladá, aby nahradila škodu poškodenému C. Z. G. K. P. X. so sídlom Z. XX, Bratislava, vo výške 4.101,-€.

odôvodnenie:

Hlavné pojednávanie dňa 22.09.2021 sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovanej, ktorá sa naň bez vážneho dôvodu nedostavila, pričom ospravedlnenie doručené súdu mailom v deň jeho konania súd nepovažoval za dostatočné, ktoré nespĺňa predpoklady a náležitosti ospravedlnenia v zmysle , o ktorých bola obžalovaná v predvolaní upozornená. Z uvedeného dôvodu súd toto ospravedlnenie neakceptoval a hlavné pojednávanie vykonal v jej neprítomnosti, pretože mal za to, že vec bolo možné spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jej prítomnosti, s tým, že obžaloba jej bola riadne doručená (č.l. 186), doručenie predvolania na hlavné pojednávanie jej bolo doručované na adresu, ktorú označila ako kontaktnú (č.l. 258, 272), mala možnosť vyjadriť sa ku skutku, pre ktorý je trestne stíhaná, boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní, bola upozornená na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania a taktiež bola na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jej neprítomnosti v predvolaní upozornená. Na základe uvedeného boli splnené všetky zákonné podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovanej podľa , pričom na tomto bolo vykonané dokazovanie prečítaním výpovede obvinenej z prípravného konania (č.l. 41-45), bola prečítaná výpoveď splnomoc. pošk. Y.. W. - W. (č.l. 92-103) a pošk. L. (č.l. 104-115), sv. N.. T. (č.l. 123-126), sv. B. (č.l. 120-122), a boli oboznámené listinné dôkazy podľa , pričom súd zistil nasledovné skutočnosti.

K výroku o vine

Vo všeobecnosti platí, že základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že sa skutok, pre ktorý bola na podaná obžaloba stal, že je trestným činom, a že bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný zároveň musí byť trestne zodpovedný subjekt z hľadiska veku a príčetnosti. Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným v dospel súd k záveru, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, napĺňa znaky prečinu podvodu podľa , Tr. zák. a že tento spáchala práve obžalovaná H. S..

Z výpovede obvinenej, ktorá bola na návrh prokurátora postupom podľa prečítaná vyplýva, že táto využila svoje právo nevypovedať, pričom svoje právo vypovedať nevyužila počas celého prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní na návrh prokurátorky, ktorá modifikovala svoj obžalobný návrh v zmysle, že netrvá na osobnom výsluchu splnomoc. pošk. a teda aby ich výpovede boli prečítané, bola podľa , prečítaná zápisnica o výsluchu splnomoc. sv. pošk. Y.. W. (W.), pričom zápisnica o výsluchu sv. pošk. L. bola prečítaná v zmysle Tiež boli prečítané výpovede svedkov N.. T. a sv. B. v súlade s

Z výpovede sv. pošk. Y.. W. (W.) vyplýva, že obžalovaná približne v roku 2016 ponúkla spoločnosti W. a.s. možnosť sprostredkovania prác súvisiacich s rekonštrukciou Obchodného Z. G. K. P. X.. Na základe ústneho dojednania bola spoločnosťou W. vykalkulovaná zákazka vo výške 76.400,-€, z ktorej si obžalovaná vyžiadala 10%, pričom suma jej bola vyplatená v dvoch častiach: suma 5.000,-€ dňa

24.10.2016 a suma 2.640,-€ dňa 27.10.2016. Na jej požiadanie jej bola vyplatená ešte suma 4.200,-€, a to dňa 14.11.2016, pričom peniaze jej odovzdával N.. T. s tým, že následne sa obžalovaná odmlčala a spoločnosti peniaze nevrátila.

Z výpovede U.. N.. T. je zrejmé, že niekedy na jeseň 2016 obžalovaná oslovila spoločnosť W. s tým, že zabezpečuje zákazku - rekonštrukciu interiéru pre C. Z. G. K. P. X.. Z uvedeného dôvodu sa stretli a obžalovaná mu popísala detaily a navrhla, že ona sprostredkuje uzavretie zmluvy medzi W. a C. tak, aby ona a jej firma v tomto nefigurovala, chcela robiť iba ,,prostredníka“, pričom inú formu odmietla. Spoločnosť W. súhlasila, a obžalovaná uviedla, že ruská strana žiada finančnú zábezpeku, teda garanciu, že spoločnosť W. dodá vyžiadaný tovar, a to vo výške 10% zo sumy zákazky, a preto jej, po notárskom overení podpisu, bola vyplatená suma 7.640,-€ s tým, že išlo o dve platby v hotovosti, a to 5.000,-€ dňa 24.10.2016 a 2.640,-€ dňa 27.10.2016. Keďže neskôr bolo ústne s obžalovanou dojednané rozšírenie objednávky o kuchynskú linku v hodnote cca 42.000,-€, z uvedenej sumy opäť žiadala zábezpeku 10%, t.j. 4.200,-€, pričom táto jej bola vyplatená dňa 14.11.2016. Vypovedal, že všetky sumy jej vyplatil osobne v hotovosti, o čom boli vydané pokladničné bloky. Ďalej svedok vypovedal ohľadne obhliadky v priestoroch C. za účelom nacenenia ponuky, pričom spoločnosť W. následne čakala na uzavretie zmluvy s C., k čomu však nedošlo, pričom v dohodnutom termíne, t.j. do 15.01.2017, obžalovaná nevrátila ani prevzatú zábezpeku. Z jeho výpovede vyplýva, že na následných osobných stretnutiach sa obžalovaná snažila situáciu upokojiť tvrdením, že zákazka bude uzavretá, pričom uvádzala aj ďalšie možnosti spolupráce, napokon uviedla, že zábezpeku spoločnosti W. vráti, avšak neskôr na poslednú chvíľu z rôznych dôvodov rušila dojednané stretnutia. Svedok tiež uviedol, že podľa ústnej dohody mala byť výška provízie obžalovanej za sprostredkovanie tohto obchodu doriešená až po úspešnom dojednaní sprostredkovania, pričom on bol jediný, kto s ňou ohľadne tejto záležitosti jednal, a to z pozície člena predstavenstva spoločnosti.

Sv. pošk. L., námestník C., uviedol, že od októbra 2016 bola rekonštruovaná budova ich sídla v Bratislave, pričom od Ruského veľvyslanectva získali kontakt na obžalovanú, ktorá mala zabezpečiť nábytok do rekonštruovanej budovy. Z uvedeného dôvodu, pre potreby zamerania a vytvorenia cenovej ponuky, bola aj na obhliadke objektu na Z. D.. XX. Následne s ňou už osobne nekomunikovali, ponuku zaslala mailom, pričom ďalšia komunikácia prebiehala touto formou alebo telefonicky. Sv. pošk. vypovedal, že rekonštrukciu objektu zastupiteľstva vykonávala spoločnosť U., a vrámci toho bol rekonštruovaný aj služobný byt, kde bolo potrebné dodať kuchynskú linku, pričom byt bolo potrebné sprevádzkovať ešte pred ukončením celkovej rekonštrukcie. Spol. U. poskytla obžalovanej sumu 4.101,- € a to na základe jej kalkulácie, pričom peniaze jej boli odovzdané niekedy počas marca 2017 osobne p. U. v sídle spol. W., čoho svedkami mali byť p. B. a p. U. (z C.) a p. L. (zo spol. U.), pričom peniaze boli obžalovanej odovzdané bez akéhokoľvek dokladu s tým, že od prevzatia mala obžalovaná v lehote 3 týždňov dodať kuchynskú linku. Obžalovaná sa následne ospravedlňovala pre zdravotné problémy, mailami stále uisťovala C., že odovzdá nábytok aj kuchyňu, pričom bola upozornená na nevyhnutnosť zabezpečiť kuchynskú linku do mája 2017. Obžalovaná sa opakovane vyhovárala zo stretnutí a následne sa s ňou už nebolo možné kontaktovať, pričom kuchynskú linku nedodala, v dôsledku čoho bola suma uhradená jej od spol. U. (4.101,-€), zo strany spoločnosti vyfakturovaná C., ktoré ju preplatilo ako objednávateľ rekonštrukcie. Z výpovede sv. pošk. tiež vyplynulo, že C. so spol. W. priamo nejednalo, všetko vrátane cenovej ponuky riešila iba obžalovaná.

Z výpovede sv. B. je zrejmé, že v C. bol zamestnaný ako technik, pričom obžalovaná im mala v rámci rekonštrukcie objektu dodať nábytok. Svedok potvrdil, že obžalovaná niekedy začiatkom roka 2017 prišla na obhliadku do priestorov C. aby si zamerala kuchynskú linku, čoho bol aj on účastný. Následne obžalovaná zaslala mailom nákresy, s ktorými C. súhlasilo a preto jej na osobnom stretnutí v marci 2017 v W. p. U. odovzdal 4.100,-€, a to aj za jeho prítomnosti, ako aj p. U. a p. L.. Svedok uviedol, že všetci sedeli pri stole a obžalovaná si peniaze vzala do tašky, pričom o prebratí peňazí nebol vypísaný doklad, a obžalovaná uviedla, že kuchynskú linku bude mať pripravenú do 3 týždňov. Svedok tiež uviedol, že po tomto termíne kontaktoval obžalovanú a tá ho uistila, že linka je vo výrobe a je potrebné čakať, no ani po ďalšom čase ju nedodala, a to ani po opakovaných telefonických a mailových urgenciách, pričom obžalovaná sa stále vyhovárala a následne sa s ňou už ani nedalo spojiť.

Na hlavnom pojednávaní boli vykonané listinné dôkazy, z ktorých súd poukazuje na mailové správy obžalovanej s pracovníkmi C., obsahom ktorých bola komunikácia ohľadne cenových ponúk, vrátane ponuky kuchýň s nákresmi, ale aj ospravedlnenie obžalovanej z dohodnutého stretnutia s ubezpečením,

že projekt zrealizuje (č.l. 5-12, 59-67). Taktiež boli oboznámené listiny týkajúce sa prevzatia zábezpeky vo výške 7.640,-€ s osvedčením jej podpisu a pokladničné doklady o prevzatí (č.l. 15-17), z čoho má súd za preukázané, že obžalovaná má spoločnosti W. túto sumu vrátiť najneskôr do 15.07.2017, vrátane výzvy od predmetnej spoločnosti na vrátenie 11.840,-€ (č.l. 18-28). Súd tiež poukazuje na rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. (č.l. 231-235), ktorý predložil splnomocnený zástupca spol. W. v rámci vyjadrenia o uplatnení nároku na náhradu škody v zmysle ktorého je obžalovaná povinná zaplatiť spoločnosti W. sumu 11.840,-€. Ďalej boli vykonané listinné dôkazy relevantné k osobe obžalovanej, teda lustrácie jej osoby v dostupných registroch.

Procesom dokazovania bol podľa názoru súdu jednoznačne preukázaný priebeh skutku uvedeného v skutkovej vete tohto rozsudku, pričom tento bol ustálený na základe vykonaných dôkazov. Čo sa priebehu skutku týka, výpoveďami svedkov a svedkov poškodených bolo preukázané, že obžalovaná uviedla spoločnosť W. do omylu tým, že prevzaté finančné prostriedky nevrátila tak ako deklarovala (t.j. v dohodnutom čase), rovnako tak uviedla do omylu C. keď nedodala dojednanú zákazku v podobe kuchynskej linky, a teda prevzaté finančné prostriedky v oboch prípadoch nevrátila. Uvedené vyplýva z výpovedí splnom. sv. pošk. Y.. W. a sv. N.. T. (W.), ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaná žiadala zábezpeku z dojednávanej zákazky vo výške 7.640,-€, pričom túto jej vyplatil priamo N.. T. po notárskom overení jej podpisu. Na žiadosť obžalovanej jej na základe ústnej dohody vyplatil ďalších 4.200,-€, pričom z pokladničných blokov mal súd za preukázané, že sumu v celkovej výške 11.840,-€ obžalovaná od spoločnosti W. prevzala v hotovosti, čo potvrdila svojim podpisom na výdavkových pokladničných dokladoch zo dňa 24.10.2016, 27.10.2016 a 14.11.2016. Takto vylákané finančné prostriedky, ktoré mali byť garanciou (zábezpekou) dojednania obchodu medzi spoločnosťou W. a C., v ktorom obžalovaná vystupovala iba ako prostredník, nevrátila napriek tomu, že sa na to v dojednanom čase zaviazala. Z výpovedí sv. pošk. L. a sv. B. (C.) mal súd za preukázané, že obžalovaná mala v rámci vykonávanej rekonštrukcie priestorov C. dodať kuchynskú linku, pričom p. U. jej za týmto účelom odovzdal 4.101,-€, čoho bol osobne prítomný aj sv. B.. Obaja svedkovia zhodne potvrdili, že dojednanú zákazku obžalovaná nezrealizovala a finančné prostriedky nevrátila, pričom tieto boli firme realizujúcej rekonštrukciu zo strany C. vyplatené. Obaja svedkovia tiež potvrdili, že obžalovaná bola urgovaná ohľadne dodania zákazky, zo začiatku uisťovala jej dodatočnú realizáciu, avšak následne sa vyhovárala a neskôr už nebolo možné sa s ňou ani spojiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že i keď o prevzatí finančnej čiastky 4.101,-€ nebol spísaný doklad, súd má na základe výpovede svedkov preukázané, že túto obžalovaná v súvislosti s realizáciou dojednanej zákazky prevzala, pričom súd nemá dôvod spochybňovať tieto svedecké výpovede, navyše sv. B. bol aj osobne prítomný (čo uviedol aj sv. L.) a videl ako obžalovaná túto sumu prevzala a zároveň popísal okolnosti za ktorých k tomu došlo vrátane osôb, ktoré boli tiež na tomto stretnutí. Podporne súd tiež uvádza, že táto čiastka vyplýva aj z mailovej komunikácie ohľadne ponúk kuchynských liniek, ktoré obžalovaná zasielala C..

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne tak ako to predpokladá a dospel k záveru, že skutkový stav bol bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaný, pričom tento bol ustálený na základe výpovedí vyššie uvedených svedkov, a tieto skutočnosti korešpondujú, resp. sú potvrdené aj listinnými dôkazmi. Obžalovaná H. S. ako trestne zodpovedný subjekt tým, že uvedením iného do omylu sa na škodu cudzieho majetku obohatila a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu, naplnila všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa , Tr. zák., to po stránke objektívnej i subjektívnej. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná komunikovala s C. ohľadne zabezpečovania nábytku a kuchynskej linky v rámci rekonštrukcie vykonávanej v ich priestoroch, pričom obžalovaná kontaktovala spol. W. s tým, že uviedla skutočnosti týkajúce sa dodania nábytku pre C., pričom chcela tento obchod pre nich sprostredkovať napriamo, pričom tvrdila, že na žiadosť C. je v súvislosti s tým potrebné zložiť zábezpeku ako garanciu, v súvislosti s čím prevzala v hotovosti čiastku 11.840,-€. Uvedenú sumu obžalovaná nevrátila a z jej strany ani neboli vykonané žiadne kroky smerujúce k uzavretiu, resp. sprostredkovaniu uzavretia zmluvy medzi spol. W. a C.. V súvislosti s dodaním kuchynskej linky pre C. obžalovaná prevzala aj hotovosť 4.101,-€, táto však z jej strany taktiež nebola dodaná, pričom z uvedeného vyplýva, že cieľom obžalovanej bolo vylákanie finančných prostriedkov pod zámienkou dodania, resp. zabezpečenia dodania nábytku a kuchynskej linky, avšak bez úmyslu ich skutočnej realizácie. Práve v dôsledku ochotného a aktívneho vystupovania obžalovanej na začiatku spolupráce, resp. jej dojednávania, ktorá postupom času prešla do výhovoriek a snahe oddialiť realizáciu, napokon až do ukončenia akejkoľvek komunikácie z jej strany, možno vyvodiť jej úmysel obohatiť sa a ponechať si poskytnuté finančné

prostriedky, resp. tieto nepoužiť v zmysle ich účelu. Konanie obžalovanej teda spočívalo v tom, že práve v dôsledku uvedenia poškodených do omylu ohľadne účelu prevzatia finančných prostriedkov, od nich tieto finančné prostriedky vylákala, a sprvoti svojím aktívnym vystupovaním a komunikáciou so spol. W. ako aj C. sa snažila navodiť dojem o zabezpečovaní, resp. dojednávaní vzájomných obchodov, pričom za týchto okolností u nich vzbudila dôveru, pričom poskytnuté finančné prostriedky si ponechala pre vlastnú potrebu. Súd na tomto mieste tiež poukazuje na to, že zo strany obžalovanej neboli v priebehu celého konania (za viac ako 3 roky) vyvrátené, ba ani len spochybnené, tvrdenia prokurátora do takej miery, aby bolo vôbec možné uvažovať o inom závere než takom, ako je formulovaný vo výroku o vine tohto rozsudku, ktorý má podklad v obžalobnom návrhu. Inak povedané, prokurátor v konaní uniesol dôkazné bremeno v smere preukázania viny obžalovanej a naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu kladenej jej za vinu.

Keďže konanie obžalovanej bolo kvalifikované ako prečin, súd sa zameral aj na posúdenie tohto skutku z hľadiska spôsobu jeho vykonania, následkov a okolností, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, avšak dospel k záveru, že jeho závažnosť nie je nepatrná.

K výroku o treste

V tejto súvislosti súd uvádza, že pri rozhodovaní o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu, pričom účel trestu je vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Z odpisu registra trestov obžalovanej súd zistil, že táto má evidované 1 odsúdenie (Okresný súd Čadca, sp.zn ), avšak v súčasnosti sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Záznamy v registri priestupkov evidované nemá, v dôsledku čoho súd u obžalovanej ustálil poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že viedla riadny život, pričom na jej strane nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd vymeral obžalovanej trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby (1 rok), pričom do úvahy zobral aj časový odstup od spáchania skutku, pričom zároveň pre vysvetlenie uvádza, že v porovnaní s trestným rozkazom vydaným v tejto veci ukladal trest v nižšej výmere, a to aj s poukazom na obligatórne zohľadnenie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, čoho následkom bolo uloženie miernejšieho trestu. Vzhľadom na osobu obžalovanej má súd za to, že na dosiahnutie účelu trestu postačuje v jej prípade aj trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorým bude naplnená výchovná aj represívna funkcia. Konajúci súd je presvedčený, že takto vymeraný a uložený trest je náležite individualizovaný a zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie spoločnosťou.

K výroku o náhrade škody

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany pošk. C., vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní čo do výšky škody a zo záveru, že k preukázanej škode došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovanej, ustálil možnosť uznania jeho nároku v uplatnenej výške. Zároveň súd konštatuje, že o nároku pošk. spol. W. nerozhodoval, a to z dôvodu, že táto na hlavnom pojednávaní nežiadala aby v prípade uznania viny bola obžalovaná zaviazaná na náhradu škody, keďže táto im už bola priznaná v rámci civilného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.