Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Co-20-2021.pdf
PDF · 151.95 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. č. XXX/XX, XXX XX P. O., zastúpená: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. M. XXX/XX, XXX XX P. O., zastúpená JUDr. Jozef Veselý, advokát so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie povinnosti odstrániť plot a o určenie hranice medzi pozemkami, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 29. 09. 2020, č. k.: 2C/34/2018-279, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení priebehu hraníc, o trovách konania medzi účastníkmi potvrdzuje. II. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými znalcovi G.. B. S. priznal proti štátu nárok na náhradu znalečného a rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania štátu, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že: „Súd u r č u j e priebeh hranice medzi pozemkom vedeným Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C" parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 618 m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom vo vlastníctve žalovanej vedeným Okresným úradom Q. O., katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C" parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 452 m2, ktorá je daná bodmi číslo X - XXX, X - XXX, 1, 2, 3, 6, XXX a 6, 7 zobrazenými červenou a čiernou farbou v znaleckom posudku č. 1/2020 zo dňa 31. 03. 2020 vyhotoveným znalcom G.. B. S., ktorý spolu s geometrickým plánom č. XXXXXX/X/ XXXX zo dňa 19. 03. 2020 vyhotoveným znalcom G.. B. S., autorizačne overeným G.. B. S. dňa 19. 03. 2020, úradne overený G.. N. O., dňa 21. 04. 2020 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a . Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo. Ustanovenému znalcovi G.. B. S., trvale bytom Q. č. XXX, XXX XX sa p r i z n á v a proti štátu nárok na náhradu znalečného v celom rozsahu. Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a." 2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanej a) uloženia povinnosti odstrániť plot z pletiva a kovových stĺpikov nachádzajúci sa na pozemku žalobkyne, ktorý je vedený Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre k. ú. a obec P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 618 m2 a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku b) aby súd určil priebeh hranice medzi pozemkom vedeným Okresným úradom Q. O., katastrálny odbor pre
obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C" parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 618 m2 vo vlastníctve žalobkyne a pozemkom vo vlastníctve žalovanej vedeným Okresným úradom Q. O., katastrálny odbor pre obec a k. ú. P. O. na LV č. XXX ako parcela registra „C" parc. č. XXX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 452 m2, v zmysle znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec z odboru geodézie a kartografie ustanovený súdom, ktorý bude súčasťou rozsudku. 3. Žalobkyňa tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou pozemku, parcela registra „C" č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 618 m2, ktorý susedí s pozemkom žalovanej, parcela registra „C" č. XXX
- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 452 m2. Žalovaná si bez súhlasu žalobkyne a bez ohlásenia na stavebnom úrade v roku 2014 postavila plot z pletiva a z kovových stĺpikov ukotvených v zemi betónom, ktorý zabraňuje žalobkyni v užívaní jej pozemku a tiež žalobkyni zabraňuje postaviť si vlastný plot z betónových tvárnic. Pri porovnaní pozemku s katastrálnou mapou zistila, že časť jej pozemku sa nachádza za plotom žalovanej. Žalovaná nesúhlasila, aby geodet vytýčil hranicu pozemku a aby geodet vstúpil na jej pozemok, odmieta svoj plot posunúť za hranicu pozemku podľa katastrálnej mapy. Poukázala na čestné prehlásenie geodeta D. M., v ktorom potvrdzuje, že zo strany žalovanej mu nebol umožnený vstup na pozemky za účelom určenia hraníc pozemkov. Žalobkyňa argumentovala rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 06. 2010 sp. zn. 1Rkc/2/2009 ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu na určení hraníc pozemkov súdom. 4. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázala na to, že žalobkyňa súhlasila s opravou sporného plota, pretože neplnil svoj účel. Žalobkyňa ju písomne vyzvala, aby si hranicu pozemku vyznačila kolíkmi. Nie je pravdou, že by geodetovi bránila v vstupe na svoj pozemok. Pokiaľ by žalobkyňa chcela určiť hranicu medzi pozemkami, žalovaná je toto povinná strpieť. Žalobu považuje za predčasnú, pretože nie je určené, kde je plot vybudovaný, preto súd nemôže rozhodovať o jeho odstránení. Samotné určenie hraníc medzi pozemkami nie je v kompetencii súdu, ale v kompetencii fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú geodetické a kartografické činnosti. V prvom rade musí byť určené, či ide o zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, pretože doteraz neboli určené hranice medzi pozemkami strán sporu, preto je predčasné žiadať o odstránenie plotu, pokiaľ by nebolo právne určené, na ktorom pozemku sa takýto plot nachádza. 5. Vzhľadom na spornosť tvrdení strán sporu okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, G.. B. S., aby určil hranicu medzi pozemkami sporových strán. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok č. 1/2020, jeho súčasťou je aj geometrický plánom č. XXXXXX/X/XXXX zo dňa 19. 03. 2020. 6. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú vlastníčkami tvrdených pozemkov. Medzi pozemkami sporových strán je vytýčená hranica, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností a ktorá je medzi nimi sporná. Žalovaná v zadnej časti pozemkov postavila plot z pletiva a z kovových stĺpikov ukotvených v zemi betónom, ktorý má tvoriť hranicu medzi nimi. V znaleckom posudku ustanovený znalec skonštatoval, že podľa prešetrenia a merania v teréne, hranicu medzi pozemkami „CKN" č. XXX a č. XXX tvoria podrobné body č. X - XXX, X - XXX, 1, 2, 3, 6 - XXX až 6 - 7. Nakoľko sa mení aktuálna platná katastrálna mapa, znalec vyhotovil geometrický plán č. XXXXXX - X/XXXX vyhotovený dňa 19. 03. 2020, úradne overený dňa 21. 04. 2020 bod G1 - XX/XXXX, Okresným úradom Q. O., katastrálny odbor, overovateľkou G.. N. O., ktorý tvorí samostatnú prílohu tohto znaleckého posudku. Znalec uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku zameral terajší stav v teréne, vrátane oplotenia za hospodárskou budovou žalovanej. Dospel k záveru, že oplotenie je v rozpore s hranicou určenou v znaleckom posudku. Okresný súd dospel k záveru, že z vyjadrenia geodeta G. D. zo dňa 10.06.2020 (dôkaz predložený žalobkyňou) vyplýva, že geometrický plán č. XXXXXX/ X/XXXX vyhotovený znalcom G.. B. S. je vyhotovený v súlade s platnými smernicami pre zhotovenie geometrických plánov. Plot žalovanej nie je na vlastníckej hranici, ale dosť veľkou časťou zasahuje do parcely č. XXX vo vlastníctve žalobkyne. Súd mal preukázané, že vzájomný konflikt medzi stranami sporu trvá od roku 2010. 7. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. 126 Občianskeho zákonníka a z § 137 písm. c) CSP a z § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetom sporu je určenie hranice medzi pozemkami, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení práva v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP, pričom podľa § 126 Občianskeho zákonníka sa za žalobu na ochranu vlastníckeho práva považuje aj žaloba na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami. Vychádzal z judikátu R 6/1999. Taktiež poukázal na § 67c ods. 5 zákona č. 167/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorého ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platom v katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Súd preto dospel k záveru, že naliehavý právny záujem o určenie hranice vyplýva priamo zo zákona bez ohľadu
na to, či došlo k zásahu do vlastníckeho práva. Na podanie žaloby postačuje existencia rozporov v tvrdení o priebehu hraníc pozemkov. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o určenie hranice medzi pozemkami, keď vychádzal zo znaleckého dokazovania. Z dokazovania mal preukázané, že hranica v zadnej časti pozemkov prebieha na inom mieste, ako bola zapísaná v platnom katastrálnom operáte. Hranica je v časti posunutá smerom k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne parc. č. XXX, teda nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 126 OZ. Je však zrejmé, že nastala zmena priebehu hraníc medzi pozemkami a takáto zmena je prípustná na základe právoplatného rozhodnutia súdu v zmysle § 67c ods. 2 katastrálneho zákona. Hoci nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, súd žalobe vyhovel v časti o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami, keď prihliadol na to, že spor ohľadom priebehu hraníc prebieha od roku 2010. 8. K námietke žalobkyne, že znalec sa nezaoberal zadnou časťou hranice, súd poukázal na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že zameral aj oplotenie za hospodársku budovou. Pokiaľ žalobkyňa považovala geometrický plán za nesprávny, mala možnosť predložiť písomné vyjadrenie z Katastrálneho úradu o jeho nesprávnosti, pričom ani z vyjadrenia geodeta G.. G. D. nevyplýva, že by geometrický plán nebol správny. Súd preto nevykonal ani ohliadku na mieste samom. Taktiež sa nestotožnil s názorom žalovanej, že žalobu treba zamietnuť z dôvodu, že petit o určenie hraníc pozemkov nie je určitý a nie je v súlade s predloženým znaleckým posudkom a geometrickým plánom. Žalobkyňa žiadala určiť hranicu medzi spornými pozemkami podľa znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec. Žalobný návrh je obligatórnou náležitosťou žaloby, súd je ním viazaný a nemôže prekročiť jeho rámec. Nakoľko žalobkyňa odkázala na znalecký posudok, ktorý bude vyhotovený v súdnom konaní, súd považoval žalobu za určitú. 9. Pokiaľ ide o žalobu o odstránenie plotu, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keď vychádzal zo znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že plot v zadnej časti pozemkov značne zasahuje do parc. č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne. Súd taktiež riešil otázku, či plot je stavbou, pričom dospel k záveru, že daný plod nemá povahu samostatnej veci, ale je súčasťou pozemku. Dospel k názoru, že výrok, ktorým žalobkyňa žiadala odstránenie plotu, nie je vykonateľný s poukazom na príslušné ustanovenia Exekučného poriadku. Vyvodil záver, že žalobný návrh mal byť formulovaný podľa ust. § 126 ods. 1 OZ. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, zároveň vzhľadom na vypracovaný znalecký posudok priznal znalcovi nárok na náhradu znalečného, štátu právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobkyňa bola v konaní o určenie hraníc úspešná, žalovaná bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu. Nepovažoval za spravodlivé zaviazať strany sporu na náhradu trov zádržného, preto túto povinnosť preniesol na štát. V závere uviedol, že o výške náhrady znalečného rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým konanie končí, samostatným uznesením. 10. Proti rozsudku sa odvolala žalovaná. Napadla výrok o určení priebehu hranice a výrok ohľadne trov konania. Namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci samej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žiadal, aby odvolací súd podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil napadnutý rozsudok v zmysle toho, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tiež, že súd nevykonal navrhované dôkazy. 11. Žalobkyňa nezmenila žalobu a trvala nej tak, ako ju podala na súde s tým, že žalobkyňa mala k dispozícii aj predmetný znalecký posudok aj geometrický plán znalca. Tiež pokiaľ súd konštatoval, že geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku, tak rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovanej doručený bez takéhoto geometrického plánu, ktorý podľa tohto rozsudku by mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, a teda je zrejmé, že takýto rozsudok trpí vadami už len v tom slova zmysle, že geometrický plán nebol neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku a že súd rozhodol vo výroku iným spôsobom, ako sa žalobkyňa domáhala, k zmene žaloby nedošlo. Od začiatku tvrdila, že žaloba je nejasná, nezrozumiteľná a predčasná. Žiadala, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za účasti znalca. Nie je známe, ak sa súd vysporiadal s týmto dôkazným návrhom z hľadiska jeho odôvodnenia. Súd konštatuje, že dôkaz ohliadkou nebude vykonaný, pričom sa nezaoberal tým, že žalovaná navrhla vypočuť aj samotného znalca. Súd neuviedol, prečo znalca nevypočul, keď to strana navrhla. Žalovaná nemá dôvod navrhovať výsluch znalca, pretože je presvedčená, že geometrický plán ako aj znalecký plán je v jej prospech a súd mal žalobu ako takú zamietnuť, pretože základom podania žaloby bolo to, žalobkyňa chcela dokazovať, že žalovaná zasahuje do jej vlastníckeho práva a žiada odstrániť plot, čo sa nepotvrdilo. Druhá dôležitá vec je to, že žalobkyňa tvrdila, že takýto geometrický plán, ktorý bol vypracovaný, bolo už zapísaný v katastri nehnuteľností a súd teda mal zisťovať, či sa tak stalo alebo nie, pretože, ak sa už tak stalo, takáto žaloba nemala žiadnu právnu relevanciu, pretože už vlastne takýto geometrický plán zrejme na základe podnetu žalobkyne už bol zapísaný, a teda hranica je už zapísaná
na Okresnom úrade, katastrálny odbor, Q. O. a ani napriek takémuto rozsudku už teda Okresný úrad, katastrálny odbor nemá čo zapísať, pretože takáto hranica je zapísaná a medzi účastníkmi nie je sporné. Tento nedostatok nebol odstránený, preto je rozsudok nejasný, nezrozumiteľný a nepresvedčivý, nie je zrejmé, či žalobkyňa po zapísaní takéhoto geometrického plánu nestratila naliehavý právny záujem na určení tejto hranice, keďže takáto hranica už určená bola. 12. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania argumentovala, že v konaní mala plný úspech, pretože bolo preukázané, že žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne, čoho výsledkom bolo, že súd zamietol návrh na odstránenie plota a z týchto dôvodov je zrejmé, že takáto žaloba bola podaná nedôvodne. 13. Proti rozsudku sa odvolal Okresný súd Veľký Krtíš, zastúpený jeho predsedom, a to proti výroku o priznaní nároku znalečného v celom rozsahu voči štátu a o nepriznaní práva na náhradu trov konania štátu. Poukázal na § 35 ods. 1, 2, § 83 ods. 2, 3 zákona č. 757/2004 Z. z., § 19 ods. 1, 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, § 253 ods. 1, 2, 3 a § 262 ods. 1 CSP. 14. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o priznaní nároku na náhradu znalečného a súvisiacom výroku o náhrade trov štátu zmenil a nárok znalcovi priznal voči strane, ktorá navrhla znalecké dokazovanie, pretože neboli splnené podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozsudku. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Argumentoval, že na základe koncepcie zavedenej Civilným sporovým poriadkom trovy sporového konania neznáša štát a aktuálna procesná úprava nepozná inštitút náhrady trov konania štátu. Uspokojenie nákladov znaleckého dokazovania z rozpočtových prostriedkov tamojšieho súdu nie je možné. 15. Vo veci pri rozhodovaní o trovách znaleckého dôkazu súd dostatočne nezohľadnili zásadu, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania. Vo veci bolo potrebné dôsledne vychádzať z toho, že trovy znaleckého dôkazu sú preddavkované obligatórne a že štát platí trovy dôkazu, ktoré nie sú preddavkované, len ak to ustanovuje zákon (§ 155 ods. 2 CSP), čo však nebol daný prípad. Pokiaľ teda súd dospel k záveru, že trovy nemohli byť vysporiadané z preddavku (pretože súd trovy dôkazu nepreddavkoval), oprávnená osoba (znalec) mala byť odkázaná na konečnú náhradu trov konania proti konkrétnej sporovej strane v režime § 262 CSP, avšak nie voči štátu. Pokiaľ súd žiadnej zo sporových strán povinnosť neuložil, pretože rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, mal sa vysporiadať s nárokom na náhradu trov dôkazu tak, že znalcovi by priznal nárok protistrane sporu, ktorá vykonanie dôkazu navrhla. Toto platí aj vo vzťahu k trovám, ktoré presahujú hodnotu zloženého preddavku. Okolnosť oslobodenia od súdnych poplatkov v tomto nebola významná. Súd preto správne mal znalcovi nárok priznať proti konkrétnej sporovej strane, nakoľko ide o trovy, pri ktorých neprichádza do úvahy, aby sa uspokojili z prostriedkov štátneho rozpočtu prostredníctvom tamojšieho súdu. Nakoľko súd priznal znalcovi nárok na náhradu znalečného proti štátu a zároveň nepriznal právo na náhradu trov konania štátu, vec nesprávne právne posúdil. 16. K odvolaniu podanému zo strany okresného súdu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na to, že žiaden z účastníkov konania proti tomuto výroku nepodal odvolanie. Opakovane uviedla, že trvá na svojom odvolaní, pokiaľ sa týka rozhodnutia napadnutých výrokov, kde v podstate výsledok takéhoto súdneho konania môže mať vplyv na rozhodovanie aj o trovách konania v celom rozsahu. Tvrdí, že v spore bola relatívne úspešná, keď súd jednu časť žaloby zamietol a pokiaľ sa týka ďalšej časti, tak sa preukázalo, že takáto žaloba bola nedôvodná z hľadiska tvrdenia žalobkyne. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, dôkazné bremeno bolo na žalobkyni, ktorá navrhla vykonať takéto znalecké dokazovanie už v samotnej žalobe, teda znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené, bolo na základe návrhu žalobkyne na základe jej tvrdení, pretože išlo o určitú odbornú záležitosť na preukázanie toho, kde je postavený plot, kde znalec potvrdil, že žalovaná nezasiahla do vlastníckych práv žalobkyne. Špecifickou a ojedinelou otázkou je, že proti rozhodnutiu súdu, kde ani jedna strana nepodala odvolanie, podal odvolanie predseda okresného súdu. V prípade, že by odvolací súd bol toho názoru, že odvolanie predsedu okresného súdu je dôvodné, žalovaná žiada, aby žalobkyňa znášala všetky náklady spojené s trovami štátu ako aj znaleckým dokazovaním. 17. Žalovaná v duplike konštatovala, že žalobkyňa proti tomuto rozsudku odvolanie nepodala, vo vyjadrení konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj vec správne posúdil. Poukázala na to, že nie je dôležité, prečo nepodala žalobkyňa odvolanie, dôležité je, že tak neurobila a potom jej dôvody, prečo odvolanie nepodala, sú právne irelevantné. 18. Žalobkyňa k odvolaniu žalovanej a jej vyjadreniu uviedla, rozhodnutie je spravodlivé, správne, preto ho žiada potvrdiť. Odvolanie žalovanej považovala za účelové, nakoľko táto dlhodobo iniciuje viacero súdnych konaní voči nej. Žalovaná nemá žiadnu obavu z neúspešnosti žalôb, nakoľko jej bola viackrát priznaná právna pomoc Centra právnej pomoci, ktorú aj využíva a iniciuje nové konania. Rozsudok
považuje za správny aj v kontexte nepriznania trov žiadnej zo strán a považuje takéto odôvodnenie rozsudku za správne, nakoľko je zrejmé, že strany sporu mali čiastočný úspech, resp. neúspech v pomere 50 % : 50 %, preto by bolo nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi zaviazať jednu zo strán na úhradu trov konania, keďže advokát žalovanej ako aj žalobkyne bude mať právne zastúpenie uhradené Centrom právnej pomoci. 19. Žalobkyňa k nepriznaniu trovám štátu uviedla, že súd objektívne vyhodnotil všetky okolnosti s prihliadnutím na to, že nie je možné hovoriť o úspechu, či neúspechu jednej zo sporových strán. Nevidí dôvod, prečo by práve ona mala znášať trovy znaleckého dokazovania, nakoľko to nemá na ňu žiaden vplyv. Právna pomoc Centra právnej pomoci bola priznaná obom účastníkom konania, preto nie je zrejmé, ako žalovaná vo svojom odvolaní ako aj Okresný súd Veľký Krtíš v odvolaní dospeli k záveru, že trovy znalečného má práve znášať ona. Ak by aj súd v tejto časti odvolaniu vyhovel, rozsudok by bol v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z rozsudku je odvoditeľný zámer (zrejme záver, pozn. odv. súdu), že strany konania boli úspešné v pomere 50 % : 50 %. 20. Poukázala tiež na to, že súd zamietol jej návrh na vykonanie ohliadky, nakoľko videla v danom znaleckom posudku rozpory. Na vlastné náklady dala vyhotoviť geodetom G. D. geodetické zameranie stavu hraníc, z ktorého vyplýva skutočný stav hranice, platný stav zapísaný v katastri nehnuteľností a hranica zameraná znalcom G.. S.. Zo zamerania vyplýva, že hranica časti pozemku parc. č. XXX a parc. č. XXX v zadnej časti, ktorá kopíruje oplotenie žalovanej, je diametrálne odlišná od geometrického plánu G.. S., ako aj stavu hranice evidovaného v katastri nehnuteľností. Znalec zadnú časť oplotenia vo svojom posudku ani v geometrickom pláne neriešil, len vypočítal podľa meračských nákresov, ktoré sú uložené v katastri nehnuteľností a v skutočnosti nevytyčoval hranicu v zadnej časti pozemku. Z vyjadrenia geodeta G. D. vyplýva, že znalec G.. S. neurčil hranicu medzi pozemkami v celom rozsahu, teda aj v zadnej časti pozemku. Zo zamerania znalcom sa môže javiť, že žalobkyňa svojím rodinným domom zasahuje do vlastníckeho práva žalovanej, pričom situáciu konzultovali na katastri nehnuteľností, kde im bolo povedané, že hranica je zle zakreslená a hranice je možné opraviť len na základe podnetu účastníkov alebo zo strany súdu. Súd sa s daným dôkazom nevysporiadal dostatočne, neodôvodnil, prečo tento dôkaz nevykoná. Proti tomuto rozsudku nepodala odvolanie, nakoľko rozsudok vzniknutú situáciu žiadnym spôsobom nevyriešil, ani nezhoršil a iné prebiehajúce súdne konania medzi stranami sporu možno dlhoročné susedské spory ukončia. Na záver uviedla, že okresný súd správne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy v konaní a rovnako dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. 21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v odvolaním napadnutom rozsahu podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v napadnutej časti vo výroku o určení priebehu hranice a o trovách medzi stranami sporu potvrdil. 22. Rozsudok zrušil vo výrokoch o priznaní znalečného a nepriznaní náhrady trov konania štátu podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP a podľa § 391 ods.1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v tejto časti. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil priebeh hranice medzi pozemkami strán sporu a zároveň podľa úspechu rozhodol o trovách konania medzi stranami sporu, je správny. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresným súdom, pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku, v celom rozsahu. Okresný súd v odôvodnení zrozumiteľne uviedol, z akých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, vec správne právne posúdil, preto sa odvolací súd obmedzil len na sporné skutočnosti a zvýrazní správnosť rozhodnutia v napadnutej časti, čo sa týka výroku o určenie priebehu hranice. 25. Z vykonaného dokazovania, žaloby ako aj vyjadrení strán sporu vyplýva, že sú susedia a predmetom sporu je hranica medzi pozemkami parc. č. XXX a parc. č. XXX, keď žalovaná postavila plot, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne zasahuje do jej pozemku a žalobkyňa si nemôže postaviť svoj plot. Žalovaná tvrdí, že plot postavila na svojej časti pozemku. Žalobkyňa sa zároveň domáhala odstránenia plotu. Strany sporu už dlhé roky vedú spory a je viac ako zjavné, že nechcú rešpektovať závery znalcov. Odvolací súd zdôrazňuje, že v rozhodovanom prípade ide o kontradiktórne konanie, kedy strany sú povinné na preukázanie svojich tvrdení poskytnúť dôkazy. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sú v konaní oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
26. Žalovaná namieta, že jej právnemu zástupcovi bol doručený rozsudok bez geometrického plánu, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Z obsahu fyzického súdneho spisu vyplýva, že rozsudok okresného súdu je pevne spojený so znaleckým posudkom, na ktorý odkazuje vo svojom výroku. Z doručenky pre právneho zástupcu žalovanej, U.. U. Q. vyplýva, že dňa 22. 10. 2020 mu bol doručený rozsudok, geometrický plán ako je zápisnica z pojednávania, taktiež z obsahu spisu je zrejmé, že predmetný geometrický plán bol žalovanej po jeho vyhotovení doručený na vyjadrenie. Žalovaná tvrdí, že rozsudok nebolo riadne doručený, z obsahu spisu vyplýva, že jej námietka nie je dôvodná. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že spis sa vedie aj v elektronickej podobe a doručovanie pre advokátov sa vykonáva výhradne elektronicky, kde je logické, že rozsudok a znalecký posudok nemožno fyzicky spojiť. Všetky rovnopisy v spise sú reálne fyzicky spojené. Odvolací súd preto tento argument nepovažuje za významný. 27. Žalovaná v ďalšej námietke zotrvala na svojich tvrdeniach, že žaloba od počiatku bola nejasná, nezrozumiteľná a predčasná, pretože súd rozhodol vo výroku iným spôsobom, ako sa žalobkyňa domáhala, pričom k zmene žaloby nedošlo. Odvolací súd zo žaloby zistil, že táto je zrozumiteľná, keď z jej obsahu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala určenia priebehu hranice, pričom žiadala jej priebeh určiť znaleckým dokazovaním znalcom určeným súdom, keď poukazovala na skutočnosť, že nemohla si zaobstarať dôkaz prostredníctvom geodeta, pretože žalovaná ho nevpustila na svoj pozemok, čo aj v konaní preukázala a okresný súd aj z tohto dôkazu vychádzal. Okresný súd na základe záverov znaleckého posudku potom určil priebeh hranice. Nebolo povinnosťou žalobkyne modifikovať výrok v súlade s výsledkom znaleckého dokazovania, pretože žalobný návrh bol jednoznačne uvedený v žalobe. Žalobkyňa v žalobe žiadala určiť priebeh hranice medzi pozemkami v zmysle znaleckého posudku, ktorý vyhotoví znalec. Súd v súlade s týmto návrhom aj rozhodol, neprekročil rámec žalobného návrhu a ani nejakým spôsobom petit neupravil. Prípadné požadovanie zmeny žalobného návrhu podľa výsledku znaleckého dokazovania v danom prípade je možné charakterizovať ako prílišný formalizmus, ktorý je v rozpore so zmyslom súdneho konania a výsledkom, ku ktorému má rozhodnutie smerovať, tým je odstránenie sporu z dôvodu pochybnosti strán o priebehu hranice. 28. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že samotný právny zástupca žalobkyne žiadal, aby bola vykonaná ohliadka na mieste samom za účasti znalca, pričom nie je známe, ak sa súd vysporiadal s takýmto dôkazným návrhom z hľadiska jeho odôvodnenia. Zároveň však uvádza, že súd konštatoval, že dôkaz ohliadkou nebude vykonaný, pričom sa nezaoberal tým, že právny zástupca navrhol vypočuť aj znalca. 29. Odvolací súd na daný argument predovšetkým zdôrazňuje, že vykonaným znaleckým posudkom ako aj z vyjadrenia geodeta G. D. okresný súd mal jednoznačne preukázané, že súdom určený znalec sa zaoberal hranicou v celom jej rozsahu, teda aj zadnou časťou. Z vyjadrenia geodeta D. vyplynulo, že vyhotovený znalecký posudok je v súlade s platnými smernicami a je v ňom zameraný skutočný stav. Vzhľadom na námietky súdom ustanovený znalec sa vyjadril dňa 26. 6. 2020, keď odpovedal na vznesené námietky ohľadom zamerania hranice. Vzhľadom na odstránenie spornej skutočnosti súd v bode 20 svojho rozsudku dostatočne odôvodnil, prečo dôkaz ohliadkou na mieste samom nevykonal a správne skonštatoval aj to, že tento dôkaz právny zástupca žalobkyne navrhol až na pojednávaní dňa 29. 9. 2020, hoci tak mohol byť skôr, keď znalecký posudok a geometrický plán boli doručené 2. 6. 2020. 30. V zmysle § 208 ods. 1 CSP znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak. 31. Je nepochybné, že vzhľadom na charakter sporu okresný súd znalcovi uložil písomne vyhotoviť rozsudok, keďže tento tvorí základ sporu a je potrebný pre zápis do katastra nehnuteľnosti. 32. Podľa § 208 ods. 3 CSP je ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku. 33. Okresný súd vo svojom rozhodnutí uviedol, prečo znalca nevypočul, pretože vzhľadom vykonané dokazovanie, závery znaleckého posudku ako aj doplňujúce vyjadrenie znalca tento postup nebol účelný a hospodárny. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo žalovaná tento postup namieta, hoci by malo ísť o argumenty žalobkyne, pričom žalovaná namieta neurčitosť žalobného návrhu, ako aj to, že súd mal žalobu zamietnuť, pretože bez ďalšieho súd nemôže určiť priebeh hranice. V odvolaní zároveň uvádza, že nemá dôvod navrhovať výsluch znalca, nakoľko je presvedčená, že geometrický plán ako aj znalecký plán je v jej prospech. 34. Odvolaciemu súdu nie je úplne zrozumiteľná argumentácia vo vzťahu k zápisu v katastri nehnuteľností v záverečnej časti odvolania žalovanej, keď vytýka súdu, že súd mal zisťovať, či došlo k zápisu geometrického plánu, ktorý už bol vypracovaný, v dôsledku čoho žaloba potom nemala žiadnu relevanciu a ani hranica by medzi účastníkmi nebola sporná a zároveň z tohto dôvodu mal skúmať, či žalobkyňa nestratila naliehavý právny záujem.
35. V konaní bolo preukázané, že hranica sa stala medzi stranami sporu spornou, pretože žalobkyňa neakceptovala postavenie plotu na hranici pozemku argumentujúc, že tento stojí na pozemku, ktorý patrí jej. Žalobkyňa mienila daný spor urovnať mimosúdne a zamerať hranicu geodetom, čo by bolo možné len v prípade, že by sa tak stalo pred postavením plota a priebeh hranice by sporným nebol. V danom prípade však priebeh hranice sa stal sporným, potom mimosúdne nebolo možné zmeniť hranicu, prípadne vyhovieť inému žalobnému návrhu (viď odôvodnenie bod 39). Žalovaná nedovolila vstup na svoj pozemok. Žalobkyňa nemala inú možnosť, ako sa ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať prostredníctvom súdu. Strany sporu si mohli zvoliť geodeta, ktorý by určil hranicu bez toho, aby bolo potrebné na súd podávať žalobu, ale iba v prípade, že by priebeh hranice sporný nebol. Samozrejme, v takomto prípade by geodeta platili zo svojich prostriedkov. Okresný súd jednoznačne v rozhodnutí uviedol, že vykonaným znaleckým dokazovaním mal preukázané, že priebeh hranice nie je totožný s hranicou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností. Z ničoho nevyplýva, že by na základe geometrického plánu kataster už skôr vyznačil inú hranicu ako tú, ktorá je výsledkom daného rozhodnutia, keď rozsudok po jeho právoplatnosti tvorí podklad pre zápis v katastri nehnuteľností. Okresný súd správne poukázal na § 67c ods. 5 zákona č. 167/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého ak vzniknú rozpory v tvrdením vlastníkov o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte a zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Od tejto skutočnosti okresný súd odvodil aj naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní žaloby o určenie hranice pozemkov, keď tento vyplýva priamo zo zákona. S týmto záverom okresného súdu sa odvolací súd plne stotožňuje. 36. Len pre zvýraznenie odvolací súd poukazuje na právnu úpravu platnú do 14. apríla 2004, teda pred účinnosťou zákona č. 173/2004 Z. z., kedy v súvislosti s určovaním hraníc pozemkov boli predpokladané tri situácie, a to a) priebeh hranice pozemkov nebolo medzi susedmi sporný; b) priebeh hranice bol sporný, ale ešte nedošlo k zásahu do vlastníckeho práva suseda; c) priebeh hranice bol sporný a zároveň došlo aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. Pokiaľ išlo o druhý prípad, vytýčenie hranice bolo zákonom upravené tak, že patrilo do právomoci správy katastra, ktorá určovala hranicu pozemku v správnom konaní podľa katastrálneho zákona. Od začiatku roka 1998 do 14. apríla 2004 patrilo do pôsobnosti orgánov miestnej štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností rozhodovanie o určení priebehu hraníc pozemkov, pričom na konanie sa subsidiárne vzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. 37. V treťom prípade, teda ak priebeh hranice bol medzi susedmi sporný a súčasne už došlo k zásahu do vlastníckeho práva suseda, napr. posunutím oplotenia na susedov pozemok, hranice pozemkov určoval súd na základe určovacej žaloby a právomoc súdu v danej veci vyplývala z § 4 OZ. 38. Nakoľko došlo k zrušeniu ustanovení katastrálneho zákona o určovaní priebehu hranice, po 15. apríli 2004 sa rozoznávajú v rámci určenia hraníc pozemkov iba dve situácie, a to: a) priebeh hranice nie je medzi vlastníkmi susedných pozemkov sporný; b) ak priebeh hranice je sporný, a to bez ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva suseda. 39. Odvolací súd poukázal na to, že strany sporu priebeh hranice považujú za sporný, v prípade postavenia oplotenia už nebol možný postup podľa prvého prípadu, teda, že by hranicu vytýčil geodet. Odvolací súd ešte k námietkam žalovanej uvádza, že vytyčovanie hraníc pozemkov patrí medzi geodetické činnosti, keď geodet musí mať odbornú spôsobilosť, o to viac znalec určený súdom, ktorý je zapísaný do zoznamu znalcov. Výsledný operát z vytýčenia hranice pozemku podlieha dvojitému overeniu a musí ho autorizačne overiť osoba na to oprávnená a úradne overiť správa katastra. 40. V rozhodovanom prípade ide o situáciu podľa písmena b), keď priebeh hranice je sporný, pričom podľa výsledku dokazovania aj došlo k zásahu do vlastníckeho práva. V takom prípade hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže dôjsť rôznym spôsobom, a to napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, atď. 41. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa používa vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku a súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca naformuloval žalobný petit. Žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne navrhuje určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami. V takomto prípade ide o návrhové konanie, z hľadiska právneho posúdenia podstatným je ustanovenie § 126 ods.1 OZ, podľa ktorého sa môže strana domáhať vydania veci od toho, kto mu
ju neoprávnene zadržuje. Citované ustanovenie upravuje len demonštratívne právo na súdnu ochranu prostredníctvom žaloby na vydanie veci, avšak súdnych foriem ochrany vlastníctva je viac a patrí sem aj žaloba na určenie hraníc pozemkov, ktorá je jedným z druhov vlastníckej žaloby, teda žalobkyňa mohla sa žalobným návrhom domáhať určenia priebehu hraníc. 42. Medzi stranami sporu je podstatné, že dochádza k spochybneniu priebehu hranice, preto je potrebné zistiť, či stav priebehu hranice vyznačenej v prírode zodpovedá stavu, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností, prípadne či oplotenie pozemku stojí na správnom mieste. Žalobné návrhy v takomto prípade môžu smerovať k odstráneniu alebo premiestneniu plota, k vyprataniu časti pozemku, o určenie vlastníctva spornej plochy a tiež o určenie priebehu hranice pozemku. Je nepochybné, že žaloba o určenie hranice pozemkov je v druhom určovacie žaloby a treba preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu. V takomto prípade je naliehavým právnym záujmom ochrana porušeného vlastníckeho práva a potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne, pretože medzi vlastníkmi dochádza k nezrovnalostiam ohľadom hraníc ich pozemkov. Naliehavý právny záujem na určení priebehu hranice je daný vždy, ak sa vlastník pozemku snaží prostredníctvom súdneho konania získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by dosiahol zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností. V takomto prípade je daný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníctva k predmetnej časti pozemku. Snahou žalobcu je v takomto prípade dosiahnuť vytýčenie hranice pozemku v teréne a vyriešiť so susedom spor. Za účelom vyriešenia tejto otázky je možné podať samostatnú žalobu o určenie priebehu hranice pozemku, je možné podať žalobu o vypratanie spornej časti pozemku, určenie vlastníctva spornej časti pozemku, žalobu na zdržanie sa zásahu do vlastníckeho práva. Preto nie je vylúčené, aby žalobný petit znel nielen na určenie vlastníctva k spornej ploche alebo na jej vypratanie, ale aj na určenie priebehu spornej hranice pozemku. Je to preto, že takáto formulácia žalobného petitu nie je zákonom vylúčená a tento druh ochrany prichádza do úvahy aj preto, že výpočet prostriedkov ochrany vlastníckeho práva uvedených v § 126 ods. 1 OZ má iba demonštratívny charakter. Preto žaloba na ochranu vlastníckeho práva je možná aj prostredníctvom žaloby na určenie priebehu spornej hranice pozemku. Treba zdôrazniť, že rozsudok o určenie priebehu hranice má deklaratórny charakter, nevytvára nový právny stav a nedochádza k vzniku, zmene a zániku vlastníckeho práva k časti pozemku. Takýmto rozsudkom sa nezakladá nová hranica, súd len konštatuje, aký je právny stav priebehu hranice. Rozsudkom sa deklaruje hranica pozemku v súlade s existujúcimi údajmi, ktoré sú zapísané v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností, pričom takto postupoval aj súdny znalec. 43. Nakoľko okresný súd v prvom výroku rozhodol správne, odvolací súd rozsudok v tejto časti potvrdil. 44. Keďže žiadna zo strán sporu nepodala odvolanie proti výroku, ktorou súd žalobu zamietol, teda o odstránenie plota, odvolací súd sa prípadnými argumentami strán uvedených v odvolaní a vyjadreniach k tomuto výroku nezaoberal. 45. Žalovaná napadla odvolaním výrok o trovách konania, pričom tvrdila, že mala v konaní plný úspech, pretože bolo preukázané, že žiadnym spôsobom nezasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. K tomuto záveru dospela aj z dôvodu, že súd zamietol návrh na odstránenie plota. Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva, že by rozsudok zamietol z dôvodu, že nezasahuje do pozemku žalobkyne, ale predovšetkým z dôvodov formálnych. Žalobkyňa sa domáhala petitom dvoch výrokov, a to určenia priebehu hranice a odstránenie plota. V prvom výroku bola žalobkyňa úspešná, v druhom výroku neúspešná, okresný súd správne rozhodol o trovách konania, keď aplikoval § 255 ods. 2 CSP, kde prihliadol na pomer úspechu v tej ktorej strany, keď úspech, či neúspech obidvoch strán sporu bol navzájom vyvážený. 46. Proti rozsudku sa odvolal predseda Okresného súdu Veľký Krtíš, a to proti výroku, ktorým znalcovi priznal proti štátu nárok na náhradu znalečného v celom rozsahu ako aj výroku, ktorým štátu právo na náhradu trov konania nepriznal. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné, pričom sa odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou uvedenou v odvolaní. 47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni aj žalovanej bola priznaná právna pomoc Centrom právnej pomoci. Táto skutočnosť je významná z hľadiska platenia súdnych poplatkov. Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu (zák. č. 327/2005 Z. z.). 48. V zmysle § 185 CSP súd vykonáva dôkazy zásadne len na návrh. Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok na vykonanie tohto dôkazu. 49. Podľa § 253 ods. 1 CSP ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
50. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia, ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. 51. Citovaný ods. 1 upravuje fakultatívnu možnosť ukladania povinnosti stranám zložiť preddavok, ods. 2 upravuje túto povinnosť ako obligatórnu. 52. S týmto úzko súvisí zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, podľa ktorého zadávateľ, ktorým je súd, je povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti a včas zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok, keďže znalec môže od zadávateľa požadovať primeraný preddavok na znalečné. V tomto prípade odvolací súd zdôrazňuje ust. § 2 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého znalec vykonáva svoju činnosť pre zadávateľa za odmenu. Podľa § 2 ods. 1 znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa tohto zákona, ktorá je zapísaná v zozname znalcov. Ak súd ustanoví znalca, znalec vstupuje do vzťahu so súdom, nie stranami sporu a nárok znalca na odmenu nemôže byť v konečnom dôsledku podmienený tým, že bude v rozhodnutí odkázaný na vymáhanie odmeny od strany sporu. Takýto názor je v rozpore s účelom znaleckej činnosti vykonávanej pre štát, ak je na vykonanie znaleckého posudku určený rozhodnutím súdu. Znalec má nárok na preddavok, a pokiaľ strana preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. 53. Povinnosť uložiť strane, ktorá navrhla znalecké dokazovanie, zložiť preddavok, súd nemá, ak strane bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku. Predpokladá sa však situácia, keď súd už priznal svojím rozhodnutím v konaní oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254 CSP. Zákonné oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. je v intenciách ods. 2 irelevantné. Ak strana je oslobodená do súdnych poplatkov ex lége podľa§ 4 zák. č. 71/1992 Zb. a v konaní navrhla vykonanie znaleckého dokazovania, súd jej musí uložiť zloženie preddavku. To však nevylučuje, aby napriek zákonnému oslobodeniu od súdnych poplatkov strana nebola oslobodená podľa § 254 CSP. 54. V rozhodovanom prípade nastala situácia, či môže a má súd preddavkovať znalecké dokazovanie zo svojich rozpočtových prostriedkov v prípadoch, ak je znalecké dokazovanie nevyhnutné a zároveň nemôže byť strane uložená povinnosť zložiť preddavok z dôvodu priznaného oslobodenia od súdneho poplatku. Hoci tento prípad bol upravený v § 141 ods. 4 O. s. p., CSP právnu úpravu v tomto smere neobsahuje, hoci nie je vylúčené, že môže nastať. Odvolací súd je toho názoru, že vo výnimočných prípadoch, či už ide rozhodovanie vo veciach maloletých detí alebo v prípade, že strany sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov podľa § 254 CSP, môže súd aplikovať ust. čl. 6 ods. 2 a čl. 4. ods. 2 Základných princípov CSP a nariadiť preto preddavkovanie znaleckého dokazovania zo strany štátu. Podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktorá upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V zmysle ods. 2 ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa čl. 6 ods. 2 súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného stavu a sociálneho postavenia. 55. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri uplatnení ako svedok. 56. Zároveň treba aplikovať ustanovenie § 260 CSP, podľa ktorého ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu, ktorým je napr. zákon č. 382/2004 Z. z. 57. Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 382/2004 Z. z. ak súd od ustanoví znalca, uloží zložiť preddavok, bez rozhodnutia poukáže zložený preddavok do 30 dní od jeho zloženia na účet znalca. 58. Citované ustanovenie zabezpečuje riadne vyplatenie znalečného z preddavku zloženého stranami sporu. Ak štát oslobodil od povinnosti zložiť preddavok niektoré subjekty konania, potom preniesol túto nákladovú položku na štát, ktorý je povinný znalečné vyplatiť znalcovi a následne podľa zákonných podmienok si štát takto vynaložené výdavky môže uplatniť ako trovy konania. 59. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase nariadenia znaleckého dokazovania bola žalobkyňa aj žalovaná oslobodená od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu, okresný súd nemohol uložiť stranám sporu zložiť preddavok na vykonanie znaleckého dokazovania. Pred rozhodnutím vo veci samej došlo k zmene rozsahu oslobodenia žalobkyne, kedy jej priznal súd iba o oslobodenie v rozsahu 50 %. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola oslobodená od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, žalobkyňa uznesením
súdu bola oslobodená v rozsahu 50 %. Ako bolo vyššie konštatované, úspech žalobkyne a žalovanej v konaní bol 50 : 50. 60. Nakoľko súd musel nariadiť znalecké dokazovanie, nemohol v čase jeho nariadenia žiadať preddavok od strán sporu. Súd voči znalcovi vystupuje vždy ako zadávateľ, ktorý je v zmysle zákonnej úpravy povinný uhradiť znalečné, nikdy tieto náklady znalcovi nehradí strana sporu, a to ani vtedy, ak je povinná zložiť preddavok, tento skladá na účet súdu, ktorý je povinný vyplatiť odmenu znalcovi. Súd je povinný po podanom znaleckom posudku vyplatiť znalečné bez ohľadu na výsledok sporu. Nemôže postupovať tak, že nariadi znalecké dokazovanie bez vybratia preddavku a potom zaviaže niektorú zo strán na náhradu trov znalcovi. Znalec nie je stranou sporu, neuplatňuje trovy, ale odmenu, ktorú súd mal v rozhodovanom prípade vyplatiť z rozpočtových prostriedkov súdu. Vyplatená odmena následne predstavuje trovy štátu v zmysle § 259 CSP, ktoré uplatňuje voči stranám sporu podľa ich úspechu, zároveň musí rešpektovať ich osobné oslobodenie od poplatkov. Ak nemožno od oslobodenej strany od poplatkov žiadať zloženie preddavku, nemožno ho ani zaviazať na náhradu trov konania voči štátu. 61. Nakoľko žalovaná je v plnom rozsahu oslobodená od súdnych poplatkov, súd jej nemohol uložiť povinnosť nahradiť trovy konania štátu ani v rozsahu 50 %. Žalobkyňa mala vo veci úspech 50 %, v rozsahu 50 % je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, preto v rozsahu 25 % sa na ňu oslobodenie z náhrady trov nevzťahuje a v tomto rozsahu mala byť zaviazaná na náhradu štátu. Vo zvyšku vynaložené výdavky na znalečné znáša štát. 62. Okresný súd nesprávne postupoval, ak rozhodoval o priznaní znalečného znalcovi výrokom v rozsudku tak, že mu priznal iba nárok. Ak už znalcovi nevyplatil znalečné po podaní posudku, mal o znalečnom a jeho výške rozhodnúť v konečnom rozsudku. V ďalšom konaní súd rozhodne o priznaní znalečného a jeho výške a následne zaviaže žalobkyňu na náhradu trov konania štátu v rozsahu 25%. 63. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 64. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).