Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/120/2021

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. V., nar. XX.XX.XXXX, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka T.. Z. V., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, Š., zast. Advokátska kancelária Mgr. Martina Masárová, so sídlom Záhradná 2B, Piešťany, a otec N.. T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.Á. XXX/ XX, Š., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Maloletý H. V., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého H., sumou 150 eur mesačne do rúk matky, a to vždy k 15. dňu v mesiaci, a to do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.

III. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.08.2021 matka žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, obsahom ktorého by bolo, na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej, zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, určenie, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia, uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne a zároveň matka žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v čase od soboty od 09:00 hod, do nedele do 18:00 hod., kedy si otec maloletého prevezme v mieste pobytu matky a na tomto mieste ho po skončení styku matke odovzdá. Matka v návrhu uviedla, že s otcom maloletého udržiavali vzťah a tvorili pár od jari 2012 a keď v lete na spoločnej dovolenke otehotnela, od septembra 2012 žili v spoločnej domácnosti na adrese, na ktorej žijú doteraz. Uviedla, že na začiatku vzťahu bol tento dobrý, manžel bol schopný jej prejavovať lásku a náklonnosť, no toto sa veľmi rýchlo zmenilo, a to v krátkej dobe po narodení syna H.. V tejto dobe partner začal uprednostňovať svoje pohodlie a svoj odpočinok. Už vtedy zdôrazňoval význam svojej úlohy v rodine, to, že on si musí odpočinúť, aby mohol zarobiť dostatok finančných prostriedkov a rovnako sa začal viac a viac vo vzťahu k manželke správať manipulatívne a zdôrazňovať svoje postavenie v rodine a to, že on je pre rodinu ten najdôležitejší. Navrhovateľka si spočiatku manipulatívne správanie partnera vôbec neuvedomovala a snažila sa prispôsobovať a v tejto dobe i s partnerom uzavreli manželstvo, no manželovo správanie na ňu začalo postupne vplývať negatívne. Celkový vzťah manželov zároveň negatívne ovplyvňoval i zhoršený zdravotný stav navrhovateľky, v ktorom manžel videl značné komplikácie, obmedzenie rodiny a nechcelo sa mu prispôsobovať. Navrhovateľka už v čase začiatku ich vzťahu mala priznaný invalidný dôchodok so zníženou pracovnou schopnosťou v rozsahu 30 %, no napriek tejto skutočnosti aj pracovala v uvedenej dobe ako samostatný fyzioterapeut. Znížená

pracovná schopnosť u navrhovateľky bola vyvolaná autoimunitným polyglandulárnym syndrómom, typ 2 (autoimunitné poruchy postihujúce viaceré endokrinné žľazy, ktoré sú postupne deštruované účinkom autoprotilátok). Vzhľadom na zdravotný stav navrhovateľky bolo tehotenstvo a pôrod pre ňu veľmi zaťažujúcim a ohrozujúcim jej zdravie a život. Napriek tomu sa však partneri pre dieťa spoločne rozhodli a chceli mať spolu dieťa a spojené riziká akceptovali od počiatku. Tehotenstvo a následný pôrod však viedli k zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, k jej oslabeniu a celkovému vyčerpaniu. V dôsledku tohto došlo i k zníženiu jej pracovnej schopnosti o 70 % po tom, čo od narodenia syna prekonala dvakrát akútny zápal hypofýzy. V dôsledku takto zhoršeného zdravotného stavu tak navrhovateľka už nemala silu sa popri starostlivosti o domácnosť, o mal. syna H. a jej vtedy mal. syna T., ktorého má navrhovateľka z prvého manželstva, intenzívne venovať i manželovi a postupne sa narušila dôvera a vzťah manželov, ktorý sa intenzívne zhoršoval. Zásadne sa zhoršenie vzťahu prejavilo v januári 2019, kedy manžel sa výslovne vyjadril, že manželku nenávidí, že je pre neho príťažou, zlodejkou jeho peňazí, že je zlá, lenivá a v jeho očiach nadbytočná žena. Toto vyjadrenie síce uviedol v čase, keď bol pod vplyvom alkoholu, avšak z formy, akou to hovoril, bolo zrejmé, že to myslí úplne vážne. Dokonca ju i opakovane obvinil, že ho systematicky okráda o peniaze. V tomto roku, v roku 2019, tak najmä v dôsledku zvýšeného stresu došlo k opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, kedy skončila dokonca i hospitalizovaná a dočasne ochrnula na pravú stranu tela v dôsledku veľkého fyzického a psychického vyčerpania organizmu. Navrhovateľka uviedla, že už pri prvom zápale hypofýzy bola upozornená na skutočnosť, že sa má vyhýbať akémukoľvek fyzickému a psychickému stresu, pretože tieto sú silným rizikovým faktorom pre vznik ďalšieho zápalu hypofýzy a lekársky nie je známe, koľko takých zápalov je telo schopné zvládnuť, nakoľko hypofýza nie je schopná regenerácie. O tomto zdravotnom stave navrhovateľky však manžel od začiatku vzťahu veľmi dobre vedel a bol s ním úplne oboznámený. Ďalším negatívnym faktorom vo vzťahu manželov je i skutočnosť, že manžel pravidelne, požíva alkoholické nápoje a podľa názoru navrhovateľky aj iné omamné látky. Manžel však o tom nechce ani hovoriť a ani si tento svoj problém priznať alebo čo i len pripustiť. Partnerská kríza vyvrcholila niekedy v októbri 2020, kedy po jednej z ďalších hádok sa manžel odsťahoval zo spoločnej spálne a od tejto doby manželia prestali spolu žiť intímne a zároveň sa zásadným spôsobom obmedzila i ich vzájomná komunikácia, nakoľko táto sústavne viedla k vzájomným hádkam. Keďže však sa manželia snažili o vyriešenie vzájomných problémov, o zachovanie rodiny, využili poradenstvo a asi od októbra 2020 navštevovali terapeutické sedenia, ktoré im poskytovala Doc. PaeDr. Jitka Derková, PhD. Táto poradenská činnosť však nepriniesla pozitívny efekt a približne od apríla 2021 bola situácia priam kritická. Preto manželia vyskúšali i zmenu terapie, kde začali navštevovať Sanatorium AT (Poradenstvo, psychoterapia a liečba závislosti), Osuského 10, Bratislava, kde terapiu absolvovali u PhDr. Jany Žemličkovej, PhD. Napriek tomu, že sa teda manželia pokúsili o odstránenie vzájomných rozporov a vyriešenie problémov a o obnovu manželského spolužitia, toto bolo neúspešné. Situácia sa naopak zásadne vyhrotila, komunikujú už minimálne a okrem toho manžel začal proti navrhovateľke zneužívať i svoju lepšiu finančnú situáciu, keď cca od apríla 2021 spoločne manželia už nehospodária. Navrhovateľka zo svojho invalidného dôchodku, ktorý je vo výške 345,70 EUR, uhrádza náklady na svoju liečbu, na stravu a tiež potreby mal. H. a prispieva na výživu plnoletého syna T.. Následne, v prípade, ak manžel chce, jej časť nákladov na mal. H. kompenzuje. Týmto spôsobom ju tak začal vydeľovať finančne a zneužívať jej zlú ekonomickú situáciu v dôsledku zlého zdravotného stavu, ktorý oslabilo i prekonanie Covidu19 a následný sústavný psychický nátlak a stres zo strany manžela. Z uvedeného dôvodu tak manželia žijú v súčasnej dobe síce v jednej domácnosti, ale oddelene a spoločne ani nehospodária a v dôsledku zhoršujúcich sa psychických podmienok v rodine, navrhovateľka veľmi intenzívne rieši svoju možnosť nezdieľať s manželom ani spoločnú domácnosť. Tu je však výrazne limitovaná svojimi ekonomickými možnosťami. Tak ako manželia nie sú schopní spolu komunikovať vo veciach vzájomných vzťahov, nie sú schopní spolu komunikovať ani ako rodičia a dohodnúť sa tak na starostlivosti o mal. H., ktorý absolvoval druhý ročník základnej školy. V súčasnej dobe má zvýšené výdavky spojené so starostlivosťou zubára, a to v dôsledku úrazu a v dôsledku vrodenej ortodencie. Taktiež má zníženú imunitu, s čím má spojené tiež zvýšené výdavky, má problémy s termoreguláciou, preto musí užívať rybí olej a rovnako trpí na alergie, preto užíva lieky s tým spojené. Čo sa týka nákladov spojených s jeho zhoršeným zdravotným stavom, tak tieto sú vo výške v priemere 65,- EUR mesačne. K tomuto pribudli i náklady na okuliare, nakoľko mu v súčasnosti bol zistený zhoršený zrak a predpísané okuliare. Presné náklady však navrhovateľka v súčasnosti ešte uviesť nevie, nakoľko tieto budú vynaložené až po podaní návrhu. Jeho výdavky spojené s návštevou školy sú v priemere v sume 11,- EUR mesačne poplatok za návštevu školského klubu, 34,- EUR náklady za obedy v škole. Okrem toho náklady na začiatku školského roka (úhrada poplatku do ZRPŠ, kúpa zošitov, učebníc, pomôcok na výtvarnú výchovu, telesnú výchovu a pod.), to všetko v priemere v sume 20,- EUR mesačne, okrem toho má náklady

spojené s účasťou na školských výletoch, exkurziách a so školou v prírode, ktoré však vzhľadom na doterajšiu epidemickú situáciu a protimepidemické opatrenia nevie navrhovateľka presne vyčísliť. Čo sa týka ostatných pravidelných bežných mesačných výdavkov, tak tieto sú vo výške v priemere 130,- EUR mesačne za stravu, 100,- EUR mesačne za oblečenie a obuv, 40,- EUR mesačne za drogériu a kozmetiku a kaderníčku. Taktiež sa venuje i futbalu, s čím sú spojené priemerné mesačné náklady vo výške 10,- EUR, ako poplatok pre športový klub. Teda celkové pravidelné minimálne mesačné výdavky syna H. sú vo výške cca 410,- EUR, plus náklady spojené s mimoriadnymi výdavkami a nákladmi na úhradu letných prázdnin a prípadných dovoleniek, nákladov na hračky, kultúru a voľno-časové aktivity. Manžel je toho času zamestnaný v spoločnosti Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s. Hodžovo nám. 3, Bratislava, kde pracuje ako vedúci oddelenia produkt manažmentu. Jeho presný príjem navrhovateľke nie je známy, avšak podľa skutočností, ktoré sú jej známe, je základná zložka mzdy odporcu vo výške 4.384,- EUR plus odmeny a príplatky. Pritom opakovane, pravidelne tento od zamestnávateľa dostával odmenu na jar vo výške v priemere 10.000,- EUR netto. Navrhovateľka v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 345,70 EUR mesačne. Okrem toho má i otvorenú živnosť, ale vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav nie je schopná v súčasnej dobe pracovať, prípadne má príjem vo výške len niekoľko desiatok eur mesačne. Okrem mal. H. má navrhovateľka vyživovaciu povinnosť i k plnoletému T. O., nar.: XX.XX.XXXX, ktorý sa v súčasnosti sústavne pripravuje na budúce povolanie, keď navštevuje Masarykovu univerzitu, Prírodovedeckú fakultu v Brne. Manžel má rovnako ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Q., ktorej uhrádza mesačne pravidelne sumu 380,- EUR, a to v súlade s rozhodnutím súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má navrhovateľka za to, že zrejmé, že rodičia síce žijú v jednom rodinnom dome, ale oddelene a otec neprispieva na výživu maloletého H. pravidelne a v rozsahu požadovanom zákonom, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam a schopnostiam a odôvodneným potrebám mal. H.. Uviedla, že nakoľko v súčasnej situácii je príjem matky nepostačujúci na to, aby uhrádzala čo i len tie základné potreby mal. H., je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery otca k mal. dieťaťu a keďže otec neustále vyvíja nátlak na manželku, ako matku, ale i na mal. H., ktorého vťahuje do vzájomných problémov rodičov.

2. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s návrhom vo veci samej, v rámci ktorého navrhla, aby súd zveril maloletého na čas do rozvodu manželstva do jej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal otca maloletého povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 500,- EUR mesačne na bežnú výživu do rúk matky a sumou vo výške 100,- EUR mesačne na tvorbu úspor, a to vždy k 15. dňu v mesiaci.

3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.

4. Kolízny opatrovník vo svojej správe doručenej dňa 20.09.2021 uvádza, že dňa 14.09.2021 bolo vykonané sociálne šetrenie v rodine, počas šetrenia sa v domácnosti nachádzala matka a maloletý. Ide o päť izbový rodinný dom v podielovom vlastníctve, ktorý bol zakúpený ešte pred manželstvom, na dolnom podlaží sa nachádza obývacia izba, pracovňa, hosťovská izba a kuchyňa. Na hornom poschodí sú tri izby, dve detské izby a jedna spálňa. Vzhľadom k dlhšie pretrvávajúcim problémom medzi manželmi, predovšetkým zdravotným problémom matky, sa rodičia dohodli na oddelenom spolužití v domácnosti. Dolnú časť domu obýval otec maloletého H. a na hornom podlaží bývala matka s mal. H. a so starším synom T.Š., ktorého má matka z predošlého manželstva. Na víkendy chodievala na adresu domu aj dcéra odporcu z predošlého manželstva, ktorá prespávala v detskej izbe mal. H.. Otec maloletého navrhol pre lepšie fungovanie presný časový harmonogram, kto a v akom čase sa bude zdržiavať v spoločných priestoroch kuchyne a obývacej izby, aby sa vyhli spoločným stretom. Rovnako je v rozpise uvedená starostlivosť a údržba domácnosti, venovanie a čas trávený s H.. V týchto rozpisoch okrem rodičov figuruje aj starší syn navrhovateľky. Toho času sa už odporca nezdržiaval na adrese S. XX, nakoľko bolo otcovi doručené právoplatné uznesenie vo veci zákazu priblíženia sa na desať metrov a vstupu do nehnuteľnosti. pod číslom konania - 37. Otec maloletého býva od soboty (11.09) v trojizbovom byte v Bratislave, časť Karlova Ves, kde má podľa vyjadrení otca maloletý pripravenú aj svoju samostatnú izbu. Maloletý sa odmietal rozlúčiť s otcom, keď v sobotu odchádzal do Bratislavy. Pán V. opakovane telefonicky kontaktoval naše oddelenie a dva krát sa dostavil aj osobne. Kolízny opatrovník uvádza, že matka maloletého pôsobila počas ich návštevy unaveným a vyčerpaným dojmom, vzhľadom k vážnemu zdravotnému stavu. Už pri príchode ku vchodovým dverám sa matka musela opierať a pridržiavať o stenu. Na základe lekárskych správ bolo matke odporúčané, aby fungovala v

kľudovom režime a nevystavovala sa stresovým situáciám. Matka sa vyjadrila, že vo výchove neboli nikdy schopní s otcom zhodnúť sa. Matka potrebuje cítiť istotu, z toho dôvodu chce aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti a navrhuje vo svojom návrhu výživné vo výške 500 €, aby bola schopná pokryť všetky náklady a naplniť potreby maloletého. Maloletý H. je na matku silne citovo naviazaný. Počas našej prítomnosti v domácnosti sa maloletý ku matke túlil a objímal ju, odmietol však s nimi komunikovať a neodpovedal na otázky. Matka sa vyjadrila, že by žiadnym spôsobom nebránila otcovi v styku s maloletým. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú návrhu matky vyhovieť. Náklady na dom a bývanie hradil iba otec, matke posielal každý mesiac 300€ na jej účet na nákupy a chod domácnosti a oblečenie a ostatné veci na maloletého H. zariaďovala a kupovala iba matka, ktoré poväčšine kupovala z bazáru. Ak boli výdavky na maloletého vyššie, otec matke dal peniaze. Vzhľadom k tomu, že matkin mesačný príjem z invalidného dôchodku činí iba 300 €, matka čerpala z našetrených peňazí z účtu staršieho syna. Kolízny opatrovník k svojej správe priložil vyjadrenia otca - pravidlá rodinného spolužitia, sms a emailovú komunikáciu otca a matky maloletého, fotografie zachytávajúce čas otca strávený s maloletým a tiež vyjadrenie staršieho syna navrhovateľky k podanému návrhu.

5. Okresný súd Pezinok Uznesením, sp. zn. -37 zo dňa 10.09.2021 nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého otcovi maloletého uložil dočasne nevstupovať do rodinného domu v kat. uz. Malé Šenkvice, zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Pezinok, odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom, sup. č. XXX, postavený na parc. č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 545 m2, obec Šenkvice, okres Pezinok, ulica Cerovská, orientačne číslo 11, do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň mu uložil nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou súdnych konaní a vyšetrovacích úkonov v trestnom konaní, a to vždy za prítomnosti tretej osoby.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa a na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

10. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

15. Podľa súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

16. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

17. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

21. Podľa súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

22. Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Podľa plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

24. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Podľa každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

26. Podľa pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

27. Podľa výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

28. Podľa a , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

29. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.

31. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní.

32. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že jej návrh je čiastočne dôvodný. Súd má za to, že matka osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a rodičmi a pri rozhodovaní zobral do úvahy aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý sa vyjadril, že odporúča návrhu matky vyhovieť. Matka žiadala neodkladným opatrením zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti najmä z dôvodu, že potrebuje, najmä vzhľadom na pretrvávajúce problémy v manželstve a na svoj zdravotný stav, cítiť istotu. Šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že maloletý je na matku silne citovo naviazaný a s oboma rodičmi má dobrý vzťah. Súd na tomto mieste rodičom maloletého zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby dbali na záujem svojho dieťaťa a aby naň neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletého, aby jeho rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o neho dohodnúť. Matka zároveň žiadala určiť neodkladným opatrením výživné na maloletého, aby bola schopná pokryť jeho náklady a naplniť jeho potreby. Matka v návrhu uviedla, že nepracuje, nakoľko v dôsledku svojho vážneho zdravotného stavu došlo k zníženiu jej pracovnej schopnosti o 70 %, poberá invalidný dôchodok vo výške 345,70 eur a vyčíslila pravidelné mesačné náklady na maloletého na sumu 410 eur. Z predložených dôkazov vyplýva, že maloletý žije s matkou a otec sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, a to vzhľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Pezinok, sp. zn. -37 zo dňa 10.09.2021, ktorým mu bolo uložené dočasne nevstupovať do rodinného domu, kde žije matka s maloletým a nepribližovať sa k matke maloletého na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd zároveň vzhľadom na to, že maloletého zveril

neodkladným opatrením do starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého v sume 150 eur mesačne. V časti určenia povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého, súd zdôrazňuje, že neodkladným opatrením možno nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a z obsahu spisu sa súdu javí, že určené výživné uvedené zákonné obmedzenie napĺňa, preto síce vyhovel návrhu matky a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého, avšak v nižšej sume, akú navrhla matka maloletého. Súd zdôrazňuje, že ustálenie výšky výživného bude predmetom skúmania a dokazovania v ďalšom konaní vo veci. Dovtedy s poukazom na súd otcovi uložil povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, nakoľko toto rozhodnutie je podľa názoru súdu v súlade so zákonom ako aj v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, avšak rovnako tak bude predmetom skúmania v ďalšom konaní vo veci za účelom ustálenia výšky výživného podľa výsledkov dokazovania. V konaní vo veci samej bude súd rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletému podľa výsledkov dokazovania.

33. Súd má za preukázané, že medzi matkou a otcom maloletého je prítomné napätie, rozpory a problémy pri osobnej starostlivosti o maloletého a ich komunikácia je komplikovaná. Zároveň má súd z vyjadrenia matky za preukázané, že nechce žiadnym spôsobom brániť styku otca s maloletým. Súd zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie tak, ako v prípade meritórneho konania. Nakoľko k rozhodnutiu o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie vo veci samej, súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti otázky zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku a v časti otázky styku otca s maloletým zamietol, nakoľko toto bude predmetom skúmania a dokazovania v ďalšom konaní vo veci, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 27.10.2021.

34. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [ a ].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).