Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31S-111-2020.pdf
PDF · 126.6 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/111/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: GTB a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 31 578 802, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101108854/2020 zo dňa 01.07.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 101108854/2020 vydané dňa 01.07.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš Číslo: 100651766/2020 vydané dňa 10.03.2020 a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím Číslo: 100651766/2020 zo dňa 10.03.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) nevyhovel žiadosti daňového subjektu GTB, a.s., DIČ: 2020428564, IČO: 31 578 802, IČ DPH SK2020428564, SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok a nevrátil mu daňový preplatok na dani z motorových vozidiel za obdobie 2019. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenie podľa § 79 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej ako daňový preplatok a uviedol, že preplatok vo výške 2.749,15 Eur, ktorý vznikol na dani z motorových vozidiel dňa 30.01.2020 za zdaňovacie obdobie 2019 sa použije na úhradu daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel podľa jeho špecifikácie splatnosťou a výškou tak, ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane. Splatnosť daňových nedoplatkov na dani z motorových vozidiel podľa tejto identifikácie vo všetkých častiach nastala 25.10.2013.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: 101108854/2020 zo dňa 01.07.2020 (ďalej ako rozhodnutie správneho orgánu druhého stupňa alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného) potvrdil rozhodnutie správcu dane. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaného tento po skonštatovaní podstatného obsahu podaného odvolania uviedol, že preskúmal odvolaním uvádzané skutočnosti a zistil skutkový stav, podľa ktorého odvolávajúci podal dňa 30.01.2020 daňové priznanie k
dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2019 (ev. číslo X/XXXXXXXX/XXXX), súčasťou ktorého je aj žiadosť o vrátenie daňového preplatku v sume 2.749,15 Eur. Žalovaný poukázal na úpravu podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku a skonštatoval, že tým, že správca dane evidoval u odvolávajúceho sa daňový nedoplatok na dani z motorových vozidiel titulom úrokov z omeškania za nezaplatené preddavky za zdaňovacie obdobia rokov 2011 a 2012 bol daňový preplatok vo výške 2.749,15 Eur preúčtovaný na úhradu týchto splatných daňových nedoplatkov (nezaplatených úrokov z omeškania). Vo vzťahu k daňovému subjektu bolo preukázané, že u neho prebiehala reštrukturalizácia, ktorá bola povolená dňa 19.10.2013 a ukončená bola dňa 04.06.2014. Dňa 30.06.2019 bola zaplatená posledná splátka schváleného reštrukturalizačného plánu, v rámci ktorého boli prihlásené nedoplatky vo výške 669.551,68 Eur a v rámci reštrukturalizačného plánu boli uspokojené vo výške 133.910,34 Eur, pričom neuspokojená časť nedoplatkov bude odpísaná a následne nedoplatky, ktoré boli riadne prihlásené a neuspokojené z reštrukturalizačného plánu správca dane v zmysle § 84 ods. 1 písm. g) (Zákona č. 7/ 2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii - poznámka správneho súdu) odpíše. Pohľadávky správcu dane voči odvolávajúcemu sa titulom úrokov z omeškania za nezaplatené preddavky na dani z motorových vozidiel za zdaňovanie obdobia rokov 2011 a 2012 v čase povolenia reštrukturalizácie ešte neexistovali, t.j. tieto konkrétne pohľadávky nemohli byť ani v reštrukturalizácii uplatnené. Pohľadávky správcu dane na zaplatenie úrokov z omeškania boli splatné 25.10.2013, teda tieto nedoplatky neboli dotknuté reštrukturalizáciou a na uvedené nedoplatky správca dane nevydával výzvy ani ich nevymáhal, nakoľko daňový subjekt schválil reštrukturalizačný plán. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane) v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí a týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania. Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol z akého dôvodu nevrátil daňový preplatok vo výške 2.749,15 Eur na základe podanej žiadosti uvedenej v daňovom priznaní k dani z motorového vozidla za zdaňovacie obdobie roku 2019 v oddiele VI. (u odvolávajúceho správcu dane evidoval daňové nedoplatky).
3. Podaním zo dňa 04.09.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť začatia reštrukturalizačného konania žalobcu s účinkami od 12.09.2012 a povolenie reštrukturalizácie s účinkami od 19.10.2013, ako aj na úpravu podľa § 155 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). V nadväznosti na úpravu § 155 ods. 3 ZKR zdôraznil, že potvrdením reštrukturalizačného plánu dochádza ku zmene výšky a lehoty pôvodných pohľadávok veriteľa, teda aj pohľadávok správcu dane, čo zodpovedá novácii pohľadávok správcu dane, vrátane ich príslušenstva, z čoho vyplýva nahradenie pôvodných pohľadávok novými pohľadávkami s novou výškou a novou splatnosťou. Zdôraznil, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii je špeciálnym právnym predpisom pre úpravu vymáhania pohľadávok správcu dane, pretože daňový poriadok obsahuje len všeobecnú úpravu. Z toho vyplýva, že správca dane mal pri vymáhaní svojich pohľadávok voči dlžníkovi, ktorý je v procese reštrukturalizácie uprednostniť ZKR ako lex specialis v zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“. Daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Riadne a včas nepriznané daňové nedoplatky zanikajú deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizačného plánu a skončení reštrukturalizácie, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku. Žalobca poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžso 10/2013 z 28.04.2014. Z rozhodnutia správcu dane a žalovaného nie je zrejmé, ako správca dane preúčtoval preplatok na daňové nedoplatky - v akej výške a za ktoré obdobia. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/144/2018 z 05.11.2019 a NS SR sp. zn. 8Sžf/8/2012. V rozhodnutí správcu dane a žalovaného absentuje vyhodnotenie účinkov reštrukturalizácie, v ktorej časti žalobca zdôraznil poukaz na úpravu podľa § 155 ods. 3 ZKR. Osobitne pre oblasť verejnej správy zákonodarca prostredníctvom tohto ustanovenia upresňuje, že pokiaľ pre vznik, zmenu alebo zánik záväzku (resp. práva) obsiahnutého v pláne je potrebná právna skutočnosť rozhodnutia príslušného
správneho orgánu, potom záväzok (v tejto veci zmena dňa splatnosti dane) vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu. Napadnuté rozhodnutie správcu dane je tiež nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, najmä nie sú zrejmé všetky skutočnosti spojené s procesom reštrukturalizácie, na ktoré žalobca v správnej žalobe poukázal, do ktorého sa správny orgán zapájal ako ani spôsob preúčtovania a podľa názoru žalobcu mali byť ako poklady rozhodnutia vyhodnotené žalovaným resp. správcom dane a až na ich základe mohol dospieť k presvedčeniu, či ide o existujúce daňové nedoplatky a aké možné následky s tým spojené správca dane využil.
4. Podaním zo dňa 01.12.2020 sa k žalobe vyjadril žalovaný. Vo svojom vyjadrení poukázal na závery vyplývajúce z jeho rozhodnutia a skonštatoval, že začatím reštrukturalizačného konania sa daňové konania (s výnimkou daňových exekučných konaní) neprerušujú (§ 47 ods. 2 ZKR). To znamená, že správca dane pokračuje voči daňovému subjektu v ďalších zákonných postupoch súvisiacich s daňovým konaním. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania neukladá žiaden predpis a v tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na úpravu podľa § 156 ods. 6 daňového poriadku platnú a účinnú od 01.01.2013, v zmysle ktorej mohol vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizácii. Nakoľko úroky z omeškania za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel, vyrubené rozhodnutiami správcu dane, tak ako sú identifikované v prvostupňovom rozhodnutí boli splatné do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí, nemohli byť prihlásené ako pohľadávky podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže reštrukturalizačné konanie začalo dňa 19.10.2013 (deň 19.10.2013 je dňom, keď nastali účinky povolenia reštrukturalizácie
- poznámka správneho súdu). Správca dane úrok z omeškania, úrok, pokutu považoval za samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKR pohľadávkou. V prípade, ak tieto nároky vznikli a neboli daňovým subjektom uhradené stávajú sa podľa daňového poriadku daňovým nedoplatkom. Daňový poriadok v ustanoveniach § 158 a § 159 obsahuje osobitnú úpravu pre konkurz a reštrukturalizáciu a v tejto časti je možné hovoriť o povahe tejto úpravy ako lex specialis voči zákonu o konkurze a reštrukturalizácii ako lex generalis. Úprava podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku má prednosť pred úpravou zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Z hľadiska kategorizácie nároku správcu dane aj úrok z omeškania, úrok, pokuta je daňou (istinou) a ich neuhradením sa stávajú daňovým nedoplatkom a daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu). V nadväznosti na to podľa podmienok ZKR možno do reštrukturalizácie prihlasovať len pohľadávku. Pokiaľ ide o úrok z omeškania vzniká správcovi dane daňová pohľadávka vyrubením. Na vznik daňovej pohľadávky nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (napríklad omeškanie so zaplatením dane, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb, ale významnou je až právoplatnosť rozhodnutia). V tejto časti poukázal žalovaný v rámci svojho vyjadrenia na ustanovenie podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku a skonštatoval, že nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úroku z omeškania) do konania podľa ZKR je existencia takejto pohľadávky. Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí a úrok z omeškania sa môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Správca dane vo výroku prvostupňového rozhodnutia uviedol právnu normu, na základe ktorej rozhodoval odkazom na úpravu § 79 ods. 2 daňového poriadku a v odôvodnení rozhodnutia správcu dane je uvedené, na akej dani vznikol preplatok a v akej výške (na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2019). Rovnako je v odôvodnení správcu dane uvedené, že nedoplatky vznikli na dani z motorových vozidiel, výška nedoplatku je rozpísaná podľa jednotlivých súm aj s ich splatnosťou. Žalobca o daňových nedoplatkoch vedomosť mal, pretože rozhodnutia, ktorými boli vyrubené prevzal.
5. Žalobcovi bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 16.12.2020. Žalobca repliku nepodal.
6. Na pojednávanie vytýčené na termín dňa 22.09.2021 sa právny zástupca žalobcu ani žalovaný neustanovili, doručenie predvolaní mali včas a riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnili a nežiadali pojednávanie odročiť. Na základe aplikácie úpravy podľa § 114 SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a postupoval i podľa § 137 ods. 3 SSP.
7. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako i postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu a rovnako zákonnosť rozhodnutia správcu dane a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, zohľadniac pritom viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 183
SSP. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná, napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane vychádza v nesprávneho právneho posúdenia veci v nadväznosti na čo podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia, podľa § 191 ods. 3, písm. a) SSP i o zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa.
8. Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP): Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 158 ods. 5 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 79 ods. 1, 2 daňového poriadku: Pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa § 55 ods. 6 a 7. Ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.
Podľa § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku: Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije v tomto poradí: a) na úhradu daňovej pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, b) na úhradu daňového nedoplatku na dani, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, c) na úhradu splatného preddavku na daň, na ktorú bola platba určená, s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby, d) na úhradu exekučných nákladov a hotových výdavkov, daňovej pohľadávky na inej dani, daňového nedoplatku na inej dani, splatného preddavku na daň na inej dani, nedoplatku na cle, pohľadávky na iných platbách a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia platby. Ak v čase prijatia platby dane existuje viacero daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň, exekučných nákladov, hotových výdavkov, pohľadávok na iných platbách a nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu podľa odseku 6 v poradí podľa ich výšky vzostupne. Ak nemožno použiť platbu podľa odseku 6, možno túto platbu použiť na kompenzáciu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
Podľa § 113 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (ďalej len ZKR): Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.
Podľa § 116 ods. 1 ZKR: Ak súd zistí, že návrh na povolenie reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.
Podľa § 118 ods. 1 ZKR: Povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.
Podľa § 120 ods. 1 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 121 ZKR: Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
Podľa § 155 ods. 1, 2, 3 ZKR: Ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
9. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 175/2013 s dňom uverejnenia 11.09.2013 vyplýva skutočnosť začatia reštrukturalizačného konania žalobcu. Z verejne dostupného Obchodného vestníka č. 202/2013 s dňom uverejnenia 18.10.2013 vyplýva skutočnosť povolenia reštrukturalizácie žalobcu, ustanovenia JUDr. G. T. do funkcie správcu a výzva veriteľom, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive k sp. zn. 2R 1/2013, v jednom rovnopise u správcu na adresu jeho kancelárie, pričom na prihlášky, ktoré nebudú spĺňať zákonom stanovené podmienky, prípadne budú doručené po lehote sa v reštrukturalizácii neprihliada. O začatí reštrukturalizačného konania a o povolení reštrukturalizácie rozhodoval Okresný súd Žilina pod sp. zn. R/1/2013. Súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu je daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2019 podané pod ev. č. X/XXXXXXXX/XXXX elektronicky, súčasťou ktorého je aj žiadosť žalobcu o vrátenie daňového preplatku v sume 2.749,15 Eur. V pripojenom administratívnom spise sa nachádza súbor rozhodnutí Daňového úradu Žilina, pobočka Liptovský Mikuláš, ktorými boli žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vyrubené úroky z omeškania v konkrétnych sumách uvedených vo výroku týchto rozhodnutí za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011 a 2012, pričom všetky tieto rozhodnutia sú zo dňa 10.09.2013 a podľa vyznačených doložiek nadobudli právoplatnosť dňa 10.10.2013 a vykonateľnosť 26.10.2013. Vo všetkých rozhodnutiach je vo výroku uvedené, že úrok z omeškania je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania a v odôvodnení týchto rozhodnutí je v tabuľkovom prevedení obsiahnutý výpočet úroku z omeškania vymedzením zdaňovacieho obdobia, dlžnej sumy, dňa splatnosti preddavkov na daň, dňa platby, počtu dní omeškania a konkrétnej výšky vypočítaného úroku z omeškania.
10. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia správcu dane, žalovaného a postupov, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc z obsahu žalobných bodov vo včas podanej správnej žalobe skonštatoval, že žaloba je dôvodná, v nadväznosti na čo rozhodol podľa § 191 ods. 1, písm. c), ods. 3 písm. a) SSP o zrušení rozhodnutia žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa pre nesprávne právne posúdenie veci a podľa § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.
11. Vzhľadom na skutočnosť, že obsahom žalobných bodov vymedzených žalobcom bola i námietka nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného, pretože z neho nie sú zrejmé všetky skutočnosti opísané žalobcom spojené s procesom reštrukturalizácie žalobcu, ako ani spôsob preúčtovania, kde žalobca poukázal na to, že z rozhodnutia žalovaného a ani z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, ako správca preúčtoval a použil preplatok na daňové nedoplatky, najmä v akej výške, za ktoré konkrétne obdobia a vo väzbe na to v rámci argumentácie poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 30S/144/2018 z 05.11.2019 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžf 8/2012 z 30.01.2013, zaoberal sa správny súd primárne hodnotením tejto námietky. Uvedený postup správneho súdu je daný skutočnosťou spojenou s inštitútom nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, v dôsledku ktorej nepreskúmateľnosti nie je možné vyhodnocovať vecnú dôvodnosť alebo nedôvodnosť ostatných žalobných bodov, a to nezávisle na skutočnosti, či je namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nezrozumiteľnosti alebo z nedostatku dôvodov. Správny súd na tomto mieste podotýka, že argumentácia žalobcu vymedzená v správnej žalobe z hľadiska jej obsahu je námietkou nepreskúmateľnosti z oboch uvedených dôvodov.
12. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť existencie rozhodnutí správcu dane o vyrubení úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 a 2012. Každé z týchto rozhodnutí vo svojom odôvodnení presne vymedzuje základ, dobu omeškania a sadzbu úroku z omeškania. Je pravdou, že takáto špecifikácia úroku z omeškania sa už nepremietla do odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, kde sú nedoplatky identifikované len vecne ako daňové nedoplatky na dani z motorových vozidiel, ďalej sumou už vypočítaného daňového nedoplatku a jeho splatnosťou a ani do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Uvedená skutočnosť však nie je správnym súdom hodnotená ako skutočnosť, ktorá by spôsobovala nepreskúmateľnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného pre ich nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Pri tomto závere správny súd ťažiskovo zohľadnil skutočnosť, že rozhodnutia, ktorými boli daňové nedoplatky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2012 a ktoré rozhodnutia tento úrok z omeškania presne, pokiaľ ide o spôsob jeho výpočtu, identifikujú boli v čase vydania rozhodnutia správcu dane a rozhodnutia žalovaného už právoplatné, čomu predchádzalo ich doručenie žalobcovi, a teda žalobca už v čase vydania rozhodnutia správcu dane i žalovaného mal vedomosť o spôsobe výpočtu úroku z omeškania z hľadiska vymedzenia základu, z ktorého je úrok počítaný, doby omeškania za ktorú je vypočítaný a o jeho výške. V nadväznosti na to nie je táto časť argumentácie žalobcu hodnotená ako dôvodná.
13. Pokiaľ ide o správnou žalobou namietanú absenciu vymedzenia toho ako (akým spôsobom) správca dane preúčtoval preplatok na daňové nedoplatky, nie ani táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. V tejto časti správny súd poukazuje na obsah odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, ktoré jasným a zrozumiteľným spôsobom vymedzuje relevantnú právnu úpravu, podľa ktorej správca dane postupoval s odkazom na úpravu podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku, ktorá úprava zároveň odkazuje na primeranú aplikáciu ustanovenia § 55 ods. 6, 7 daňového poriadku. Táto právna úprava v uvedených súvislostiach predstavuje nielen označenie aplikovanej právnej úpravy pri právnom posúdení vykonanom správnym orgánom prvého stupňa, ale vzhľadom na jej obsah je i právnym rámcom upravujúcim spôsobom použitia daňového preplatku. V nadväznosti na to správny súd nekonštatuje nesúlad rozhodnutia správcu dane ani žalovaného, ktorý v tejto časti uviedol rovnaké východisko, so závermi podľa žalobcom označeného rozhodnutia NS SR sp. zn. 8 Sžf/8/2012 a ani rozpor s požiadavkami kladenými na odôvodnenie rozhodnutia podľa úpravy § 63 ods. 5 daňového poriadku.
14. Ako nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a ani ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov správny súd nehodnotí rozhodnutie správcu dane a žalovaného ani z dôvodu žalobcom namietanej absencie vysporiadania sa so skutočnosťami týkajúcimi sa procesu reštrukturalizácie žalobcu. Správny súd poukazuje na to, že argumentácia žalobcu týkajúca sa procesu reštrukturalizácie žalobcu a jej dopadov na pohľadávku správcu dane z titulu úroku z omeškania za nezaplatené preddavky na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobia roku 2011 a 2012 (ďalej aj len pohľadávka z titulu úroku z omeškania) bola i odvolacou argumentáciou v rámci administratívneho konania. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a zrozumiteľne na túto argumentáciu reagoval. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorého je výsledkom konania, ktoré s konaním správneho orgánu prvého stupňa tvorí jeden celok, je súladné s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku, nevykazuje vadu nezrozumiteľnosti, a teda ani táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť nemôže.
15. Po vyhodnotení námietky žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správcu dane a žalovaného ako nedôvodnej, pristúpil správny súd k hodnoteniu vecnej argumentácie žalobcu obsiahnutej v žalobných bodoch. Pokiaľ ide o záver, na ktorom správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili svoje rozhodnutia a podľa ktorého pohľadávky daňového nedoplatku z titulu práva na zaplatenie úroku z omeškania, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutiami správcu dane, ktoré sú identifikované
v odôvodnení rozhodnutia správcu dane ako aj v ich písomnom vyhotovení súčasťou pripojeného administratívneho spisu, vznikli až ich vyrubením, teda na základe rozhodnutia správcu dane o ich vyrubení a neboli reštrukturalizáciou žalobcu dotknuté, nie je tento záver správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného založený na správnom právnom posúdení veci. Vo všeobecnej rovine k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že ide o prípady kedy správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu alebo aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale tento nesprávne vyložil.
16. Správny súd primárne zdôrazňuje, že úprava inštitútu reštrukturalizácie je komplexne, a to i pokiaľ ide o dôsledky reštrukturalizácie spojené s jednotlivými štádiami procesu reštrukturalizácie obsiahnutá v zákone o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedenému záveru svedčí i úprava podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku, v zmysle ktorej po povolení reštrukturalizácie postupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému subjektu podľa osobitného predpisu - ZKR. Proces reštrukturalizácie ako celok, teda vrátane jeho fázy, ktorá predchádza samotnému povoleniu reštrukturalizácie, a teda fázy od začatia reštrukturalizácie do jej povolenia smeruje k naplneniu účelu reštrukturalizácie, ktorým je poskytnutie ochrany dlžníkovi pred veriteľmi, ktoré poskytnutie ochrany má byť v konečnom dôsledku práve v záujme veriteľov, pretože uspokojenie ich pohľadávok v sanačnom - reštrukturalizačnom konaní by malo byť vyššie, ako v likvidačnom konkurze. Zároveň účelom sanačného postupu reštrukturalizácie je ekonomická záchrana dlžníka, ktorému sa umožní počas reštrukturalizácie pokračovať v podnikateľskej alebo inej ekonomickej aktivite pod dozorom súdu, správcu a veriteľov. Výsledkom reštrukturalizácie má byť čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávok na rozdiel od likvidačného konkurzu zaniká právo na ich vymáhanie a dlžníkovi sa dáva nová možnosť úspešne pokračovať v podnikateľskej činnosti. V prípade neúspechu sanačného procesu reštrukturalizácie tento prechádza do likvidačného konkurzu. Vo svetle takto vymedzeného účelu reštrukturalizácie je potrebné ustáliť i vzťah právnej úpravy daňového poriadku a zákona o konkurze a reštrukturalizácii s vyústením do záveru, podľa ktorého je úprava zákona o konkurze a reštrukturalizácii v pomere špeciality k úprave daňového poriadku.
17. V prejednávanej veci boli predmetné úroky z omeškania za oneskorenú úhradu preddavkov na daň z motorových vozidiel rozhodnutiami správcu dane vyrubené za obdobia, ktoré predchádzali momentu nastúpenia účinkov začatia reštrukturalizácie ako aj účinkov povolenia reštrukturalizácie (reštrukturalizačné konanie začalo podľa Obchodného vestníka č. OV 175/2013 s dňom vydania 11.09.2013 s účinkami od 12.09.2013 a reštrukturalizácia bola povolená podľa Obchodného vestníka OV 202/2013 s dňom vydania 18.10.2013 s účinkami od 19.10.2013). Inštitút úroku z omeškania pokiaľ ide o právnu skutočnosť zakladajúcu jeho vznik, teda vznik práva na zaplatenie úroku z omeškania je viazaný na objektívne skutočnosti predstavované existenciou splatnej pohľadávky na zaplatenie v danom prípade pohľadávky z titulu preddavku na daň z motorových vozidiel, ďalej porušenie právnej povinnosti žalobcu ako daňového subjektu včas a riadne zaplatiť predmetné preddavky na daň a trvanie omeškania sa žalobcu ako daňového subjektu so splnením jeho povinnosti, za porušenie ktorej bol úrok z omeškania uplatnený. Preddavky na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2011 a 2012 boli splatné pred začatím reštrukturalizačného konania a povolením reštrukturalizácie žalobcu. Zároveň bolo ku ktorémukoľvek dňu omeškania sa žalobcu ako daňového subjektu so splnením jeho povinnosti včas a riadne zaplatiť preddavky na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2011 a 2012 možné úroky z omeškania za porušenie uvedenej právnej povinnosti žalobcu kvantifikovať - vyčísliť, pretože bol známy základ úroku z omeškania predstavovaný včas nezaplateným preddavkom dane, došlo k porušeniu právnej povinnosti žalobcu včas a riadne preddavok zaplatiť a omeškanie sa žalobcu so splnením tejto povinnosti trvalo. V nadväznosti na to bolo možné tieto úroky z omeškania v podobe konkrétnych pohľadávok i uplatniť prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobcu, nezávisle na skutočnosti ich vyrubenia rozhodnutím správcu dane. Absencia rozhodnutia správcu dane o vyrubení úroku z omeškania pred povolením reštrukturalizácie nebránila uplatneniu úroku z omeškania v reštrukturalizácii po jej povolení. Rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania vydané dňa 10.09.2013 nadobudli právoplatnosť dňa 10.10.2013 ako vyplýva z doložky právoplatnosti, ktorá je na nich vyznačená podľa obsahu administratívnemu spisu. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania vydané správcom dane má len deklaratórnu povahu a nepredstavuje právnu skutočnosť zakladajúcu vznik práva na zaplatenie tohto úroku z omeškania. Pri týchto konštatovaniach poukazuje správny súd na závery podľa bodu 37. až 38. odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu správneho kolégia NS SR zo dňa 27.01.2021 sp. zn. 1Vs 3/2020, ktorým došlo k unifikácii rozhodovacej činnosti NS SR ohľadom
posúdenia účinkov reštrukturalizácie na úroky z omeškania podľa daňového poriadku z daňových nedoplatkov za obdobie pred povolením reštrukturalizácie ako aj na toto rozhodnutie nadväzujúcu judikatúru NS SR, v rámci ktorej boli závery uvedeného rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR aplikované i v pomeroch oddlženia podľa ZKR (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžfk 89/2020 zo dňa 25.03.2021).
18. Vychádzajúc z uvedených záverov a pri nastúpení právnych dôsledkov podľa úpravy vyplývajúcej z § 120 ods. 1 ZKR je nevyhnutné skonštatovať nesprávne právne posúdenie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného pokiaľ ide o otázku samotného vzniku práva na z titulu úroku z omeškania sa s nezaplatením preddavkov na daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2011 a 2012. Od tohto nesprávneho právneho posúdenia sa následne odvíjal i postup správcu dane podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku, keď preplatok žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2019, ktorý vznikol dňa 31.01.2020 použil správca dane na úhradu daňového nedoplatku na dani z motorových vozidiel - úroku z omeškania tak, ako je tento daňový nedoplatok z titulu úroku z omeškania identifikovaný v rozhodnutí správcu dane. Uvedený úrok z omeškania bol však k momentu použitia predmetného preplatku nárokom, právo na vymáhanie ktorého voči žalobcovi ako dlžníkovi po potvrdení reštrukturalizačného plánu zaniklo (§ 120 ods. 1 ZKR), a tým nebolo možné takúto pohľadávku z titulu úroku z omeškania uspokojiť použitím preplatku žiadaného žalobcom v zmysle úpravy podľa § 79 ods. 1, 2 daňového poriadku (k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu žalobcu došlo ako vyplýva z Obchodného vestníka OV 104/2014 s dňom vydania 03.06.2014 s účinkami od 04.06.2014). Správny súd vychádzajúc z uvedených záverov rozhodol o zrušení rozhodnutia správcu dane a žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia momentu vzniku daňového nedoplatku z titulu z úroku z omeškania viažuc právnu skutočnosť vzniku pohľadávky z titulu úroku z omeškania na rozhodnutie o vyrubení vydané správcom dane, od ktorého nesprávneho právneho posúdenia správne orgány odvíjali svoje ďalšie závery vrátane skonštatovania nemožnosti prihlásenia predmetného úroku z omeškania do reštrukturalizácie prihláškou z dôvodu jeho neexistencie v čase povolenia reštrukturalizácie. Správny súd zdôrazňuje, že predmetný úrok z omeškania vznikal za každý deň omeškania za splnenia objektívnych hmotnoprávnych podmienok tak, ako sú vymedzené vyššie a ku každému dňu omeškania bol kvantifikovateľný - vyčísliteľný. V nadväznosti na to ho bolo možné prihláškou do reštrukturalizácie prihlásiť k čomu však nedošlo a uvedené založilo vo vzťahu k tejto pohľadávke dôsledky vyplývajúce z úpravy § 120 ods. 1 ZKR - zánik práva na vymáhanie tohto nároku. Pre úplnosť odôvodnenia správny súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené skutočnosti dostatočne odôvodňujú rozhodnutie správneho súdu o zrušení rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Pokiaľ však ide o argumentáciu žalobcu viažucu sa k úprave § 155 ods. 3 ZKR, správny súd podotýka, že sa jedná o úpravu, ktorá má dopad na práva a záväzky obsiahnuté v reštrukturalizačnom pláne, čo nebol prípad predmetného úroku z omeškania. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na úpravu podľa § 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku odkazuje správny súd na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23. mája 2017, v zmysle bodu 27. odôvodnenia, ktorého: Účelom reštrukturalizačného konania (viď bod 24.) je nepochybne zbaviť žalobcu ako dlžníka existujúcich záväzkov či dlhov a umožniť mu, aj vzhľadom na jeho podnikateľskú minulosť, ďalšie podnikanie, pri ktorom nebude zaťažený svojimi predchádzajúcimi záväzkami, ktoré neboli prihlásené v rámci reštrukturalizácie, za súčasného zachovania relevantného zmyslu reštrukturalizácie ako kolektívneho uspokojenia veriteľov. Tento záver musí platiť všeobecne, t.j. v zmysle § 158 ods. 5 daňového poriadku aj pre daňové konanie, hoci samotný daňový poriadok obsahuje vlastné ustanovenie, ktoré podľa mienky Najvyššieho súdu nadbytočne a duplicitne upravuje zánik daňovej pohľadávky.
19. Úlohou správcu dane a žalovaného v ďalšom konaní bude vychádzať zo záväzných právnych názorov správneho súdu konkrétne vyjadrených v odôvodnení tohto rozhodnutia s poukazom na úpravu podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, podľa ktorej úpravy právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Vec bola vrátená správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 3 písm. a), ods. 4 SSP.
20. Podľa § 167 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
21. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorému súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.