Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34Ps/15/2016

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci spôsobilosti na právne úkony u Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. H., v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom ustanoveným pre toto konanie O. H., O. námestie 2, H., za účasti prokurátora P. prokuratúry H., N. 2, H. a za účasti navrhovateľky S. O., trvale bytom P. XXX/XX, H., t. č. bytom O.-U. XXX, o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony takto

rozhodol:

Konanie s a z a s t a v u j e .

Štátu sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka svojim návrhom žiadala, aby súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony u jej syna Y. O. tak, že nebude spôsobilý na žiadne právne úkony a navrhla, aby ju súd ustanovil ako opatrovníka pre obmedzeného. Neskôr na pojednávaní nesúhlasila s tým, aby bola v prípade obmedzenia spôsobilosti jej syna ona ustanovená do funkcie jeho opatrovníka. Navrhovateľka k zdravotnému stavu jej syna uviedla, že sa mu zhoršil po jeho rozvode. Od roku 2008 začal bývať u nej, ale nikde sa riadne nezamestnal a keď aj niekde krátko pracoval, robil zlé veci, bral ľuďom svačinu alebo chodil hrávať automaty a podobne. Potom sa začali u neho prejavovať aj bludy, hovoril také veci, že vraj je tajný agent T. a podobne. Nedal si povedať, aby sa liečil, napadol navrhovateľku aj sestru, spôsobil požiar, nedával financie na domácnosť, dokonca vyhadzoval navrhovateľku z jej bytu. Navrhovateľka konštatovala, že to spolužitie bolo náročné, tak mu v roku 2015 zrušila trvalý pobyt. Potom prespával v aute pred domom, to auto bolo potom odtiahnuté, tak prespával pod balkónom, nejaký čas v pivnici. Navrhovateľka poukázala na to, že mal navštevovať psychiatrickú ambulanciu, ale psychiatričku navštívil len jeden krát a viac tam nešiel, hoci mal brať lieky. Napokon navrhovateľka poukázala na to, že od roku 2019 je jej syn v D., kde odišiel za prácou. Teda už viac ako dva roky navrhovateľka syna nevidela, nedvíha jej telefón a navrhovateľka nemá o ňom žiadne informácie. Dodala, že jej volali z polície z D., že ich mal on kontaktovať s tým, že vraj mal nejaké halucinácie, bol unesený, ale nevedela, kedy to bolo a vraj bol v kontakte aj so svojou dcérou V..

2. Procesný opatrovník sa nevedel k veci vyjadriť, nakoľko sa posudzovaná osoba podľa navrhovateľky nachádzala v D..

3. Prokurátorka Okresnej prokuratúry H. k návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony uviedla, že ak by sa nepodarilo zistiť bydlisko posudzovaného, asi by nezostalo iné ako konanie zastaviť.

4. K návrhu, ktorý bol Y. O. doručený v čase, keď sa zdržiaval ešte na Z., sa žiadnym spôsobom nevyjadril, pričom predvolanie na pojednávanie sa mu už doručiť nepodarilo, pojednávania sa nezúčastnil.

5. Podľa až 3 , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí. Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

6. Podľa (ďalej „“), v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

7. Podľa , , súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná. Súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.

8. Podľa , súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.

9. Podľa a , ak nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti, zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo navrátenie spôsobilosti, súd konanie zastaví. Ak konanie o zmenu obmedzenia spôsobilosti alebo o navrátenie spôsobilosti začalo na návrh osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, môže súd rozhodnúť, že ďalší takýto návrh môže podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov, ak zlepšenie alebo zmenu zdravotného stavu nemožno očakávať.

10. V danej veci sa navrhovateľka svojim návrhom domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u svojho syna Y. O., ktorý s ňou žil v spoločnej domácnosti v období od roku XXXX do roku XXXX a opísala problémy v správaní jej syna počas ich spolužitia. Následne mal Y. O. žiť bezdomoveckým spôsobom života a to do roku XXXX, kedy mu bola tunajším súdom nariadená ústavná ochranná psychiatrická liečba, ktorá bola v máji XXXX premenená na ambulantnú liečbu. Následne v auguste XXXX podľa navrhovateľky odišiel Y. O. za prácou do D. a odvtedy s ním nie je navrhovateľka v kontakte. Teda navrhovateľka syna už dva roky nevidela a nemala o ňom žiadne informácie. Uviedla však, že jej volali z polície z D., že ich mal Y. O. kontaktovať a taktiež vraj bol v kontakte so svojou dcérou V.. Dcéra posudzovaného na výzvu tunajšieho súdu uviedla, že dňa XX.XX.XXXX jej otec zaslal prostredníctvom sociálnej siete správu, že sa nachádza v D., ale nevedela uviesť miesto jeho pobytu. Píše jej zriedka. Z odpovede OR PZ v D. O. nad S. vyplýva, že nemali vedomosť o tom, že by ich mala kontaktovať osoba Y. O., evidencie tohto charakteru nevedú. Na základe uvedeného možno konštatovať, že osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná Y. O. sa nachádza už viac ako dva roky v D., kam odišiel za prácou. Bližšie miesto jeho pobytu nie je známe.

11. Na osobu Y. O. bol v roku XXXX po jeho prepustení z ústavného ochranného psychiatrického liečenia pre účely tohto konania o obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony vypracovaný znalecký posudok vo veci skúmania jeho duševného stavu. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že vyšetrovaný bol postihnutý duševným ochorením v zmysle choromyseľnosti - paranoidnou schizofréniou, zároveň však bolo konštatované, že v čase vyšetrenia bolo toto ochorenie v stave relatívne sociálne prijateľnej stabilizácie bez punitívnych agresívnych afektovo zafarbených naliehavých prejavov. Ďalej bolo uvedené, že toto ochorenie bolo liečiteľné a upraviteľné do sociálne únosného stavu; nejednalo sa ale o ochorenie prechodného charakteru a plná úprava bola ťažko predstaviteľná. Najrizikovejším prejavom bola absolútna nekritickosť voči vlastnému duševnému stavu. Znalec odporučil obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bližšie špecifikované v znaleckom posudku. Na pojednávaní znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Poukázal však na to, že závery znaleckého posudku zachytávajú osobnosť posudzovaného a súvisiace okolnosti k dátumu vyšetrenia (XX.XX.XXXX). K súčasnému stavu by sa vedel vyjadriť len opätovným vyšetrením. Nevedel si dobre predstaviť, že by posudzovaný mimo inštitúciu užíval lieky a keď prestane užívať lieky vtedy je v dekompenzovanom stave, kedy sa objavujú prejavy popísané navrhovateľkou. Avšak v čase vyšetrenia bol posudzovaný vo svojom prejave adekvátny, neboli u neho žiadne pozitívne prejavy ochorenia, bol usporiadaný, asi aj preto, že krátko pred tým užil lieky, ktoré mu zlepšili stav. Jediný psychotický prejav ochorenia bol

nekritický náhľad na svoju chorobu, preto v tom dobrom stave bolo potrebné ho prinútiť k liečbe a tiež bolo potrebné ho obmedziť na väčšie finančné úkony, ale so svojim zárobkom alebo dôchodkom hospodáriť mohol. Ale keďže sa posudzovaný nachádzal v D. a nikto s ním nebol v kontakte, znalec opätovne poukázal na to, že sa nevedel vyjadriť k jeho súčasnému duševnému stavu.

12. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 8. októbra 2014, sp. zn. , vyplýva, že inštitút obmedzenia spôsobilosti na právne úkony je determinovaný ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich zbavení, alebo obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky - menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

13. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. , samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Ku znaleckým posudkom by súdy nemali pristupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by byť formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia. Ako povedal napr. Ústavný súd Českej republiky (), „Ponechávat bez povšimnutí věcnou správnost znaleckého posudku, slepě důvěřovat závěrům znalce by znamenalo ve svých důsledcích popřít zásadu volného hodnocení důkazů soudem podle svého vnitřního přesvědčení, privilegovat znalecký důkaz a přenášet odpovědnost za skutkovou správnost soudniho rozhodování na znalce; takový postup nelze z ústavněprávních hledisek akceptovat.“

14. V danom prípade má súd za to, že nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u Y. O., ktorý síce podľa záverov znaleckého posudku zo dňa X.X.XXXX trpel duševným ochorením, ktoré nebolo len prechodného charakteru, ale toto ochorenie bolo medikamentóznou liečbou upraviteľné do sociálne únosného stavu, pričom v takomto kompenzovanom stave sa Y. O. nachádzal po absolvovaní ústavného ochranného psychiatrického liečenia v roku XXXX, kedy podľa záverov znaleckého posudku bol jeho stav relatívne sociálne prijateľne stabilizovaný bez punitívnych agresívnych afektovo zafarbených naliehavých prejavov. V tomto kompenzovanom stave bolo podľa vyjadrenia znalca potrebné najmä prinútiť posudzovaného brať ďalej lieky. Keďže posudzovaný bol ku svojmu ochoreniu nekritický, znalec si nevedel predstaviť, aby posudzovaný mimo inštitúciu užíval lieky. Okrem toho bolo potrebné podľa záverov znalca posudzovaného obmedziť na nejaké veľké finančné úkony (predaj nehnuteľnosti, darovacie zmluvy, zmluvy o pôžičke a pod.). Následne však odišiel Y. O. do D. za prácou, kde sa nachádza dodnes. Nikto z príbuzných s ním v súčasnosti nie je v bližšom kontakte, kto by mohol poskytnúť informácie o mieste jeho pobytu, jeho pomeroch, súčasnom zdravotnom duševnom stave a pod. Súd musí dbať v prvom rade na ochranu záujmov dotknutej osoby, ktorej sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týka, pretože k tomuto najzávažnejšiemu zásahu by mal súd pristúpiť

len v prípade, ak použitie iných prostriedkov je vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu a zároveň ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom existuje, pretože iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Z. Y. O. bol však v čase znaleckého skúmania po absolvovaní prostriedku miernejšieho charakteru, ktorý má vždy prednosť pred obmedzením spôsobilosti na právne úkony, t. j. ústavného ochranného psychiatrického liečenia, relatívne sociálne prijateľne stabilizovaný bez punitívnych agresívnych afektovo zafarbených naliehavých prejavov. Samotná domnienka znalca o tom, že si nevie predstaviť, aby Y. O. mimo inštitúciu užíval lieky, pretože svoje ochorenie negoval, nie je s ohľadom na potrebu rešpektovania súkromia a ľudskej dôstojnosti človeka postačujúca na najzávažnejší zásah do jeho života spočívajúci v obmedzení jeho spôsobilosti na právne úkony. Aby súd mohol obmedziť človeka na spôsobilosti na konkrétne právne úkony musí mať okrem preukázania toho, že osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná, taktiež za preukázané, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať konkrétne právne úkony, pričom v tomto smere súd nemôže nekriticky preberať len závery znaleckého posudku. V danom prípade však súd disponuje iba hodnotením znalca k minulému stavu posudzovaného, pretože Y. O. sa nachádza už viac ako dva roky v zahraničí, kam odišiel za prácou, súd nedisponuje žiadnymi ďalšími informáciami, z ktorých by mohol vychádzať pri posudzovaní aktuálnej spôsobilosti Y. O. uskutočňovať právne úkony, súd ho nemôže ani vypočuť, príp. vzhliadnuť. Závery, ku ktorým v minulosti dospel znalec v čase vyšetrenia menovaného už nie sú ani aktuálne, sám znalec konštatoval potrebu opätovného vyšetrenia menovaného, aby sa mohol vyjadriť k jeho súčasnému duševnému stavu, avšak ani toto nie je vzhľadom na neznámy pobyt posudzovaného v zahraničí možné. Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že aktuálne nie je možné rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony u menovaného, pretože aktuálne nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u Y. O., keďže objektívne nie je možné zistiť jeho aktuálny duševný stav, preto konanie zastavil v súlade s .

15. O náhrade trov konania štátu bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého trovy dôkazov platí štát.

16. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa a , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.