Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/55/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.septembra 2021

rozhodol:

obžalovaný F. Č. E. Č. : nar. XX.XX.XXXX v Spišskej Novej Vsi, trvalý pobyt Spišská Nová Ves od 06.09.2011

u z n á v a s a z a v i n n é h o , že

obžalovaný F. Č. dňa 24.marca 2019 v Galante, na Staničnej ulici č. 1, v „Reštaurácii Maestro" uviedol poškodenému H. J. a poškodenému U. J., že ak mu nezaplatia sumu 2 700,- Euro ako splátku za dlh, ktorý mal mať voči obžalovanému syn poškodeného H. J., M. Q., nechá poškodeného H. J. a jeho syna poškodeného U. J., ktorí pracovali spolu s obvineným pre spoločnosť Schnellecke Slovakia, s.r.o., vyhodiť z práce, pričom poškodení mu z obavy z realizácie jeho hrozieb odovzdali dňa 24.marca 2019 v Galante finančnú hotovosť vo výške 2 700,- Euro, dňa 18.apríla 2019 v priestoroch firmy Schnellecke Slovakia, s.r.o, Tehelňa 20, Bratislava uviedol obžalovaný F. Č. poškodenému H. J., že ak nezaplatí splátku vo výške 1 000,- Euro z dlhu, ktorý mal mať voči obžalovanému syn poškodeného H. J., M. Q., budú penále a exekúcia a zabije poškodeného a jeho rodinu, ktorých tiež zabije, ak poškodený niekomu povie, že od neho obžalovaný pýta peniaze, pričom poškodený požadovanú sumu 1 000,- Euro odovzdal obžalovanému dňa 18.apríla 2019 v priestoroch prevádzky firmy Schnellec- ke Slovakia, s.r.o. v Bratislave, na ulici Tehelňa 20, následne v mesiaci marec až máj 2019 v priestoroch firmy Schnellecke Slovakia, s.r.o, Tehelňa 20, Bratislava obžalovaný F. Č. uviedol poškodenému H. J. a poškodenému U. J., že ak obaja poškodení nebudú splácať vyššie uvedenú pohľadávku, zabezpečí zrušenie ich živností a H. J. pripraví o byt, od konca mesiaca apríl a začiatku mesiaca máj 2019 v priestoroch firmy Schnellecke Slovakia s.r.o, Tehelňa 20, Bratislava obžalovaný F. S. požadoval od poškodeného H. J. sumu vo výške 8 000,- Euro, ktorú mal dlhovať obvinenému syn poškodeného H. J., M. Q. a poškodenému pohrozil, že v prípade, ak mu poškodený nezaplatí, pošle za ním do Modry, kde býva, dve autá s ľuďmi a tí za peniaze s poškodeným spravia všetko, čo im obvinený povie, obvinený následne poškodenému uviedol, že ak nezaplatí dlh M.a Q. vo výške 8 000,- Euro, nájde dvoch svedkov, ktorí dosvedčia, že jeho syn M. Q. obvinenému tvrdil, že na Ukrajine zoženie zbrane a dovezie ich na Slovensko, obžalovaný v presne nezistenom čase v mesiacoch september až október 2019 v priestoroch firmy Schnellecke Slovakia s.r.o, Tehelňa 20, Bratislava uviedol poškodenému H. J., že ak nezaplatí dlh za syna, tak nahlási na inšpektoráte práce udaj o tom, že poškodený „na čierno" zamestnáva ľudí a ako živnostník príde o živnosť.

T e d a

iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a opomenul a spáchal uvedený čin a spôsobil ním väčšiu škodu

č í m s p á c h a l

zločin vydieranie podľa , a za to sa

o d s u d z u j e

Podľa s použitím , , , , na trest odňatia slobody v trvaní 3 ( tri ) roky.

Podľa , s poukazom na výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného s určením skúšobnej doby vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa sa obžalovanému ukladá nahradiť poškodeným:

-U. J., nar. XX.XX.XXXX v Repožinci, Ukrajina, adresa: Y., V. č. XXXX/X, škodu vo výške 3 300,-- Euro (tritisíc tristo Euro), -3-

-H. J., nar. XX.XX.XXXX v Renužynci, Ukrajina, adresa: Y., V. č. XXXX/X, škodu vo výške 3 700,--Euro (tritisíc sedemsto Euro).

Podľa sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodeným.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po prednesení obžaloby a po poučení obžalovaného o jeho právach umožnil súd obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení podľa (ďalej len „“). Obžalovaný urobil podľa vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa , , , a Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.

Po súhlasnom stanovisku prokurátora súd rozhodol podľa ustanovení a tak, že vyhlásenie obžalovaného o jeho vine prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

K právnej kvalifikácii:

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím protiprávnym konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu vydierania podľa , (ďalej Tr.zák.) pretože obžalovaný poškodených Dmytro Gerysch a Vasyl Gerysch hrozbou násilia ako aj hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby títo konali a obžalovaný tak protiprávnym konaním spôsobil väčšiu škodu

Objektom tohto trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka.

Objektívna stránka spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom na dosiahnutie cieľa páchateľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej ujmy. -4-

Pod hrozbou inej ťažkej ujmy ako to bolo i v danom prípade sa rozumie hrozba spôsobenia napr. majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo rodinného života a podobne. Čin je dokonaný uvedeným konaním, pričom páchateľ nemusí dosiahnuť svoj zámer.

Pod hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredným násilím, ale i hrozba takým násilím, ktoré nemá vykonané byť hneď, ale v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný použil ako prostriedok nátlaku na vôľu poškodených hrozbu jednak násilím ako aj hrozbu inou ťažkou ujmou.

Obžalovaný vo vzťahu ku obom poškodeným sa vyhrážal dlhšie časové obdobie - započaté bolo dňom 24.marec 2019 kedy obom poškodeným uviedol, že ak nezaplatia čiastku 2 700,- Euro ako splátku za dlh, ktorý mal mať voči obžalovanému syn poškodeného H. J. - tak ako tohto poškodeného, tak i jeho syna - keďže títo spolu pracovali v jednej spoločnosti zariadi, aby boli vyhodení z práce. Poškodení nadobudli vážnu obavu z týchto hrozieb zo strany obžalovaného a preto ešte v ten deň obžalovanému túto finančnú hotovosť aj odovzdali. Toto však obžalovanému nestačilo a ani nie o mesiac -18.apríla 2019 - v spoločnosti, v ktorej poškodení pracovali vyžiadal od poškodeného H. J. obžalovaný čiastku vo výške 1 000,-- Euro - vtedy sa obžalovaný zároveň poškodenému už vyhrážal aj zabitím samotného poškodeného, ale i jeho rodiny, poškodený o predmetnej skutočnosti - že obžalovaný od neho žiada peniaze mal mlčať. Opätovne poškodený z obavy o svoj život, ale i život svojej rodiny ešte v ten deň v predmetnej spoločnosti obžalovanému peniaze odovzdal. Obžalovaný v časovom období mesiacov - marec až máj 2019 žiadal od poškodených aby títo pohľadávku splácali pretože v opačnom prípade sa im vyhrážal - že zabezpečí, aby títo poškodení mali zrušenú živnosť a poškodeného H. J. pripraví o byt. V časovom období - koniec mesiaca apríl 2019 začiatok mesiaca máj 2019 od poškodeného H. J. žiadal sumu 8 000,- Euro - zároveň sa vyhrážal v prípade nezaplatenia - že pošle do miesta jeho bydliska autá s ľuďmi a tí za peniaze poškodeným spravia to, čo povie obžalovaný. Obžalovaný opätovne v mesiacoch september - október 2019 v priestoroch predmetnej spoločnosti, v ktorej poškodení pracovali sa vyhrážal poškodenému H. J. - že v prípade, že dlh za syn ak nezaplatí - tak ho nahlási na inšpektoráte - že tento poškodený „na čierno“ zamestnáva ľudí a tým pádom, keďže bol živnostník príde o živnostenské oprávnenie.

Obžalovaný s týmto vedomím pod uvedenou hrozbou ako násilia, tak i hrozby inej ťažkej ujmy nútil poškodených k majetkovému plneniu. Týmto

-5-

protiprávnym konaním - ktorá bola preukázaná v spisovom materiáli bola celkove spôsobená väčšia škoda (§ 125 ods. 1 Tr.zák.). Súd v tomto smere poukazuje na výber hotovosti 2 000,- Euro z účtu H.m Geryschom dňa 24.marca 2019 - doklad o výbere hotovosti (č. l. 409). Taktiež súd poukazuje na čestné prehlásenie (č. l. 410) - v ktorom, obžalovaný prehlásil, že dňa 24.marca 2019 prevzal od poškodeného H. J. sumu 2 700,-- Euro ako i na čestné prehlásenie založené na č. l. 411 - v ktorom bolo tiež konštatované

- že obžalovaný prehlásil, že dňa 18.apríla 2019 bola prevzatá čiastka vo výške 1 000,-- Euro od poškodeného U. J.. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 22.septembra 2021 uznal škodu vo vzťahu k obom poškodeným a to v celkovej výške 7 000,-- Euro (3 300,-- Euro vo vzťahu k poškodenému U. J. - ktorý predmetnú skutočnosť aj potvrdil, že mu škoda zo strany obžalovaného v súvislosti so žalovaným skutkom vznikla vo výške 3 330,-- Euro a čiastku 3 700,-- Euro vo vzťahu k poškodenému H. J., výšku čiastky potvrdil i samotný poškodený).

Konanie obžalovaného súd vyhodnotil ako úmyselné podľa ustanovenia § 15 písm. a/ Tr. zák. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný subjekt.

K druhu trestu a výroku o treste:

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú vymedzené okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Pri hodnotení osoby a pomerov páchateľa berie súd do úvahy predovšetkým jeho vek, fyzické a psychické zdravie, vývoj osobnosti, schopnosti jedinca a osobné okolnosti.

Súd v predmetnej veci si uvedomuje, že ide o závažné protiprávne konanie obžalovaného, ktorý zneužil poškodených, ich predmetný strach zo strany obžalovaného. Obžalovaný konal so zištným úmyslom získať takto bezprácnym spôsobom finančné prostriedky, čo sa mu aj podarilo. Predmetné protiprávne konanie vykonával od 24.marca 2019 - kedy získal finančnú hotovosť vo výške 2 700,-- Euro a až vrátane mesiaca október 2019 - kedy sa poškodenému H. J. vyhrážal - že v prípade, keď za syna nezaplatí dlh

- tak tohto poškodeného nahlási na inšpektoráte práce a to v smere, že zamestnáva ľudí „na čierno“ a preto ako živnostník príde o živnostenské oprávnenie. -6-

Vo vzťahu k obžalovanému zistil súd poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr.zák a podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. Obžalovaný čiastočne v prípravnom konaní, ale na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.septembra 2021 sa ku skutku kladenému za vinu priznal v celom rozsahu. Spáchanie skutku úprimne oľutoval. Predmetné úprimné oľutovanie urobil i v rámci svojho práva posledného slova pred vyhlásením rozsudku. Naviac potvrdil, že obom poškodeným spôsobil škodu, ktorú bol ochotný uhradiť a to mesačne čiastkou v celkovej výške 200,-- Euro. Priznal tak celý nárok - ktorý bol poškodenými navrhovaný - v celkovej výške 7 000,- Euro. Podľa súd aplikoval i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr.zák. - tu súd dáva do pozornosti rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp.zn. , zo dňa 25.10.2016 - ktoré okrem iného konštatoval - že poľahčujúca okolnosť v podobe napomáhania pri objasňovaní trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú na to určené, teda orgánom činným v trestnom konaní (v rámci prípravného konania) a súdu

- to však neznamená, že páchateľa takto musí bezpodmienečné napomáhať všetkým týmto orgánom, ktoré sú príslušné na vykonávanie jednotlivých štádií trestného konania.

Pokiaľ išlo o odpis registra trestov z neho vyplynuli tri záznamy, ktoré boli zahladené - na osobu obžalovaného sa hľadelo, akoby nebol odsúdený. Posledné odsúdenie bolo Okresným súdom Poprad, sp.zn. . Uznesením Okresného súdu Poprad, zo dňa 14.októbra 2015 bolo rozhodnuté, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil.

Iné poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Tr.zák. súd nezistil. Súd nezistil ani priťažujúce okolnosti v súlade s ustanovením § 37 Tr.zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. - ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák. - pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Pomermi páchateľa sa rozumejú osobné a osobnostné hodnotenie osoby, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Súdy pri hodnotení pomerov páchateľov pristupujú k hodnoteniu jednak osobných pomerov ale taktiež rodinných pomerov.

-7-

Skutočnosť, že obvinený sa riadne stará o početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná, sa môže považovať za mimoriadne pomery páchateľa - R 52/1967, R 35/1963.

Dokazovaním v súvislosti s osobou obžalovaného bolo preukázané, že tento je ženatý. S manželkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti sa starajú o dve maloleté deti vo veku sedem rokov a jedenásť rokov.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že je riadne zamestnaný. Od dokonania teraz žalovaného skutku sa do rozporu so zákonom už nedostal. V súčasnosti sa voči jeho osobe nevedie žiadne iné trestné konanie.

Práve s prihliadnutím na predmetné šetrenia a hodnotenia od jednotlivých štátnych orgánov aplikujúc aj vyššie citovanú judikatúru mal súd za to, že práve vzhľadom na pomery obžalovaného je možné aplikovať ustanovenie § 39 Tr.zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktorý v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladá v predpísanom konaní na to povolaný súd páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest je právnym následkom protiprávneho konania páchateľa (spáchaného trestného činu). Trest má páchateľa postihnúť a obmedziť, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti, čím zároveň chráni spoločnosť. Trest súčasne pôsobí preventívne (odrádza od páchania ďalšej trestnej činnosti), a to vo vzťahu k páchateľovi, ako aj vo vzťahu k celej spoločnosti. Trest by taktiež mal vytvoriť podmienky na prevýchovu páchateľa a jeho opätovné zaradenie do spoločnosti. Ukladaný trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, jeho následkom a závažnosti (princíp proporcionality). Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a individualizovať je potrebné aj následne ukladaný trest (princíp individualizácie), a to v medziach stanovených v § 34 Tr. zák. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že trest je nielen následnou represiou, ale rovnako má pôsobiť preventívne (či už na páchateľa alebo vo vzťahu k celej spoločnosti) a na páchateľa aj výchovne. Represiu je potrebné používať rozumne, t.j. len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestu, musí sa pritom prihliadať na osobnosť páchateľa a možnosť jeho nápravy. -7-

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest by tak páchateľovi nemal spôsobiť zbytočné útrapy a mal by mať čo možno najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Obžalovaný sa stará a zabezpečuje výchovu svojich dvoch maloletých detí. Tieto sú i na jeho osobnú, ale i finančnú starostlivosť odkázané. Nebolo preukázané, že by sa obžalovaný o svoje deti nestaral, zanedbával ich.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu.

Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom

neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.

Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť. Medzi skutočnosti, na ktoré v záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadal je možnosť nápravy obžalovaného vyplývajúca z jeho správania po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Základná trestná sadzba pri žalovanom trestnom čine bola - štyri roky - desať rokov. Práve s prihliadnutím na § 39 ods. 1, § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák. súd obom obžalovaným uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky.

-9-

Obžalovanému uložil skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní tri roky, čo je podľa názoru dostatočne dlhý čas, aby obžalovaný nielen počas skúšobnej doby, ale i po jej uplynutí sa vyvaroval ďalšej trestnej činnosti.

Obžalovanému uložil podľa nahradiť poškodeným - U. J. škodu vo výške 3 300,-- Euro a H. J. škodu vo výške 3 700,-- Euro. Celkove tak škoda vo výške 7 000,-- Euro.

Zároveň vo vzťahu k predmetným poškodeným - obžalovanému uložil povinnosť - spočívajúcu v príkaze podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr.zák. v priebehu skúšobnej doby nahradiť škodu poškodeným v celkovej výške škodu 7 000,-- Euro ( vo vzťahu k poškodenému U. J. vo 3 300,-- Euro a vo vzťahu k poškodenému H. J. vo výške 3 700,-- Euro). Táto povinnosť bude po uplynutí skúšobnej doby súdom i zisťovaná a v prípade, že škoda uhradená nebude bude to dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa obžalovaného podľa § 52 ods. 1 Tr.zák. (t.j. uloženie trestu odňatia slobody v trvaní tri roky so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.