Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/70/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej P. Ž., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX/XX, P. Š., o vymoženie istiny 708,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 28.01.2021, č. k. - 22 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je označený ako fyzická osoba. Dňa 21.01.2016 doplnil oprávnený vyjadrenie k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, nárok z ktorého bol zabezpečený zmenkou a uplatnený v konaní vedenom rozhodcovským súdom. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že zmluva, ktorá založil právny vzťah medzi oprávneným a povinným je podľa zmluvou spotrebiteľskou, oprávnený uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojho podnikania a oproti tomu povinný túto zmluvu podľa uzatváral ako spotrebiteľ, teda nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preskúmaním spisového materiálu, doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ust. Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu platí prezumpcia dôvodov na zastavenie exekúcie a že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, súd podľa tohto zákonného ustanovenia exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol podľa Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. 06.07.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel povinný tieto prostriedky v skutočnosti použil. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť, či povinný v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako ich deklaroval v zmluve. Zdôrazňuje, že súd

pri prieskume exekučného titulu musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Na základe týchto dôvodov konštatuje, že nešlo o poskytnutý spotrebiteľský úver a na tento právny vzťah nebolo možné použiť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v a nasl. (ďalej len ), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR ).

7. Je zrejmé, že právny vzťah medzi účastníkmi daného konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.07.2009. Oprávnený vystupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, v rozhodcovskom konaní sp. zn. P Nespotrebiteľský charakter zmluvy, a teda, že by úver bol poskytnutý na výkon podnikateľskej činnosti povinnej, preukázaný nebol. Tieto okolnosti z obsahu spomínanej zmluvy o úvere nevyplývajú a povinná je v tejto zmluve identifikovaná výlučne jej osobnými údajmi a nie údajmi, ktoré by nasvedčovali tomu, že úver bol poskytnutý na výkon spomínanej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto právny vzťah účastníkov konania správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle predpokladov a nasl. .

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 10. Podľa ust. Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní, t. j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať, ak vyžaduje, aby bolo doplnenie návrh na vykonanie exekúcie doručené včas priamo exekučnému súdu. Postup súdu prvej inštancie je ústavne konformný, pričom dôvod zastavenia exekúcie bol dostatočné odôvodnený, preto rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že „Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne

udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (viď uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 13. septembra2016, uznesenie ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS. 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016). Preskúmavané uznesenie hodnotí odvolací súd ako vecne správne, preto toto rozhodnutie bolo potvrdené postupom podľa . 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a nasl. . Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a povinnej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).