Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-70-2021.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Subarea
2CoE/70/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnej P. Ž., M.. XX.XX.XXXX, Q. U. XXX/XX, P. Š., o vymoženie istiny 708,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad z 28.01.2021, č. k. 15Er/362/2010 - 22 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a vyslovil, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom v danom konaní je rozhodcovský rozsudok, ktorým bol oprávnenému priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je označený ako fyzická osoba. Dňa 21.01.2016 doplnil oprávnený vyjadrenie k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinným, nárok z ktorého bol zabezpečený zmenkou a uplatnený v konaní vedenom rozhodcovským súdom. Z predložených listín súd prvej inštancie zistil, že zmluva, ktorá založil právny vzťah medzi oprávneným a povinným je podľa § 52 OZ zmluvou spotrebiteľskou, oprávnený uzatváral zmluvu v rámci predmetu svojho podnikania a oproti tomu povinný túto zmluvu podľa § 52 ods. 4 OZ uzatváral ako spotrebiteľ, teda nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preskúmaním spisového materiálu, doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil ani len formálne predpoklady ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a v zákonnej lehote riadne nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie, čo zakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu platí prezumpcia dôvodov na zastavenie exekúcie a že v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, súd podľa tohto zákonného ustanovenia exekúciu zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. 06.07.2009 uzavrel s povinným zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý a nie, na aký účel povinný tieto prostriedky v skutočnosti použil. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť, či povinný v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel, ako ich deklaroval v zmluve. Zdôrazňuje, že súd
pri prieskume exekučného titulu musí akceptovať limity vyplývajúce z právnej úpravy danej osobitnými právnymi predpismi, ktorými je potrebné rozumieť zákon o spotrebiteľských úveroch, vymedzujúce pojem spotrebiteľského úveru a s týmto úverom spojené obmedzenia použiteľnosti zmenky. Na základe týchto dôvodov konštatuje, že nešlo o poskytnutý spotrebiteľský úver a na tento právny vzťah nebolo možné použiť ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného dôvodné nie je.
6. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
7. Je zrejmé, že právny vzťah medzi účastníkmi daného konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.07.2009. Oprávnený vystupoval pri uzatváraní a poskytnutí úveru ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ. Exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno, Bratislava, v rozhodcovskom konaní sp. zn. P Nespotrebiteľský charakter zmluvy, a teda, že by úver bol poskytnutý na výkon podnikateľskej činnosti povinnej, preukázaný nebol. Tieto okolnosti z obsahu spomínanej zmluvy o úvere nevyplývajú a povinná je v tejto zmluve identifikovaná výlučne jej osobnými údajmi a nie údajmi, ktoré by nasvedčovali tomu, že úver bol poskytnutý na výkon spomínanej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie preto právny vzťah účastníkov konania správne posúdil ako vzťah spotrebiteľský v zmysle predpokladov § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 9. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 10. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. 11. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že návrh na vykonanie exekúcie je potrebné v lehote 30 dní, t. j. do 22.01.2016 doplniť priamo exekučnému súdu. Súdu prvej inštancie nemožno vyčítať, ak vyžaduje, aby bolo doplnenie návrh na vykonanie exekúcie doručené včas priamo exekučnému súdu. Postup súdu prvej inštancie je ústavne konformný, pričom dôvod zastavenia exekúcie bol dostatočné odôvodnený, preto rozhodnutie nemožno považovať za arbitrárne. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd SR vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že „Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v posudzovanej veci postupoval a rozhodol ústavne akceptovateľným spôsobom, keď predmetnú exekúciu zastavil podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku z dôvodu, že návrh na vykonanie exekúcie nebol v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku doplnený podaním doručeným v zákonnej lehote priamo exekučnému súdu. Hoci ustanovenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), z napadnutého uznesenia vyvoditeľný právny záver okresného súdu, že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, považuje ústavný súd za ústavne
udržateľný, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku). Aj preto bolo tiež vecou náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotnej sťažovateľky, k predmetu činnosti ktorej patrí aj vymáhanie pohľadávok, aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konkrétnej veci doručila v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu, nielen poverenému súdnemu exekútorovi. V nadväznosti na uvedené ústavný súd tiež poukazuje na to, že právne dôsledky vyplývajúce z právneho záveru okresného súdu zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu, a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.“ (viď uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 564/2016 z 13. septembra2016, uznesenie ústavného súdu sp. Zn. II. ÚS. 774/2016-7 zo dňa 27.10.2016). Preskúmavané uznesenie hodnotí odvolací súd ako vecne správne, preto toto rozhodnutie bolo potvrdené postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. 12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP. Oprávnený vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a povinnej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).