Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-3-2021.pdf
PDF · 123.54 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/3/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 3/A, právne zastúpený: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka so sídlom v Martine, Pavla Mudroňa 26, proti žalovanému: M. C., D.. XX.XX.XXXX, H. N. N. XXXX/A, O., právne zastúpený: AK GRUBER s.r.o., IČO: 51 243 814, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 3, o zaplatenie 2.874,14 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.299,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.299,31 € od 03.02.2021 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.02.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.874,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.874,14 € od 03.02.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 03.07.2014 uzatvoril s poistníkom Nobel Automotive Slovakia, s.r.o., IČO: 35 902 264, so sídlom v Dolnom Kubíne, poistnú zmluvu č. 2404157311, na základe ktorej prijal do havarijného poistenia vozidlo Peugeot 308, EČV: W. XXX N., so začiatkom poistenia odo dňa 03.07.2014. Dňa 09.02.2019 nastala v obci Lokca škodová udalosť, pri ktorej sa zo strechy domu na adrese G. XXX/XX, U. zosunul sneh na predmet poistenia zaparkovaný vedľa domu, čím došlo k jeho poškodeniu. Poškodený si náhradu škody uplatnil u žalobcu z havarijného poistenia. Po nahlásení poistnej udalosti žalobca vykonal šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.874,14 € a následne dňa 25.02.2019 poukázané na bankový účet určený poškodeným. Porušením právnej povinnosti je porušenie tzv. prevenčnej povinnosti, a to povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, pričom takýmto počínaním je aj starostlivosť o to, aby boli vykonané opatrenia zamedzujúce vzniku škody pri zosuve snehu zo strechy budovy. Zo strany žalovaného ako vlastníka domu, zo strechy ktorého sa zosunul sneh na predmet poistenia, došlo k porušeniu uvedenej povinnosti, pretože, ak by si žalovaný počínal tak, ako mu stanovuje zákon a nános snehu by odstránil včas, tak by škoda nevznikla. Žalobca adresoval žalovanému výzvu, ktorá mu bola doručená dňa 15.03.2019. Žalovaný neposkytol žalobcovi plnenie s odôvodnením, že suma poistného plnenia nebola adekvátna rozsahu vykonaných servisných prác a taktiež veku, stavu, predmetu poistenia v čase škodovej udalosti. Žalovaný však nepredložil ani jeden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia potvrdzoval. Zároveň si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa podania žaloby na súd.
2. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom strán sporu a svedkov zistiac nasledovný skutkový stav:
3. Dňa 03.07.2014 uzatvoril žalobca s poistníkom Nobel Automotive Slovakia, s.r.o., IČO: 35 902 264, so sídlom v Dolnom Kubíne, Nábrežie 625/12, poistnú zmluvu o havarijnom poistení, predmetom ktorého bolo poistenie vozidla značky Peugeot 308 SW, šedá metalíza, rok výroby 2014.
4. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva, že ohliadka bola vykonaná dňa 13.02.2019 s tým, že bol stanovený rozsah prác. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva rozsah spôsobenej škody.
5. Faktúrou č. 21950281 obchodná spoločnosť Final - CD, s.r.o., so sídlom v Partizánskom, Škultétyho 437/18, IČO: 31 432 484, vystavila odberateľovi spoločnosti Nobel Automotive Slovakia, s.r.o. faktúru za opravu motorového vozidla v celkovej výške 3.865,85 € s DPH, 3.221,54 € bez DPH.
6. Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti č. 2090233706 žalobca oznámil poškodenému, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytol poistné plnenie vo výške 2.874,14 € bez DPH s tým, že nepriznal položky za odťah vozidla vo výške 182,40 € a spoluúčasť vo výške 165 €. Šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa 22.02.2019 a poistné plnenie vo výške 2.874,14 € bude poukázané na číslo účtu servisu.
7. Z potvrdenia o vykonaní transakcie mal súd preukázané, že žalobca uhradil poistné plnenie vo výške 2.874,14 € dňa 25.02.2019 na účet IBAN v zmysle vystavenej faktúry.
8. Listom zo dňa 06.03.2019 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie regresného nároku vo výške 2.874,14 € v lehote najneskôr do 05.04.2019. Výzva bola žalovanému doručená dňa 15.03.2019.
9. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd platobným rozkazom dňa 09.03.2021, č. k. 6C/3/2021-34, vyhovel žalobe v celom rozsahu.
10. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas podaný odpor. Uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Zo strany žalovaného nemohlo dôjsť z objektívnych dôvodov k protiprávnemu konaniu. Poškodený sa správal vzhľadom na miestne a časové súvislosti neobozretne. Poškodený nesplnil svoju prevenčnú zakročovaciu povinnosť, čím sa dopustil porušenia svojich zákonných povinností. Žalovaný sa nedopustil zavineného protiprávneho konania. Nehnuteľnosť nadobudol do svojho výlučného vlastníctva v roku 2012 v rámci dedičského konania po úmrtí matky. Následne bol rodinný dom neobývaný, nakoľko žalovaný svojho otca vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav presťahoval k sebe do mesta Martin, čo je cca 70 km od miesta škodovej udalosti. Predmetný rodinný dom bol neobývaný aj v čase poistnej udalosti. Žalovaný následne odpredal predmetnú nehnuteľnosť v roku 2019. Vklad bol povolený dňa 03.06.2019 súčasným vlastníkom. Žalovaný podľa potreby navštevoval predmetnú nehnuteľnosť a riadne vykonával jej údržbu a náležite sa o ňu staral. Po vzniku udalosti zistil, že v krátkom časovom úseku pred vznikom udalosti napadlo v danej lokalite väčšie množstvo snehu, v dôsledku čoho sa vrstva snehu nachádzala aj na streche nehnuteľnosti. O tejto okolnosti nemal žalovaný v čase vzniku škodovej udalosti žiadnu vedomosť. Taktiež vlastníci nehnuteľnosti, na ktorej bolo odparkované poškodené motorové vozidlo ho o tejto okolnosti neinformovali. Žalovaný nemal objektívne možnosť zabrániť škode tak, že by odstránil vrstvu snehu na streche. Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať splnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti. Ku vzniku škody došlo v dôsledku náhlej prírodnej udalosti, kedy napadlo väčšie množstvo snehu v krátkom časovom úseku. Žalovaný sa tak nemohol dopustiť akéhokoľvek zavineného protiprávneho konania a nemohlo dôjsť ani k naplneniu základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody spôsobenej v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť žalovaného za škodu teda nie je daná. Ďalej uviedol, že rodinný dom žalovaného bol postavený v roku 1934. Susedná nehnuteľnosť bola postavená v 70-tich rokoch minulého storočia, pričom stavebníci akceptovali skutkový stav týkajúci sa umiestnenia nehnuteľnosti žalovaného. Vo dvore nehnuteľnosti malo byť v čase vzniku škodovej udalosti zaparkované poškodené motorové vozidlo, ktoré podľa vedomosti žalovaného používa dcéra vlastníkov rodinného domu súpisného čísla 194, B. G.. Motorové vozidlo na danom mieste parkovala v čase, kedy sneh na streche domu nebol. Inak parkovala na ulici pred domom. Napriek zrejmému množstvu snehu na streche však bolo vozidlo odparkované tak,
že mohlo dôjsť k poškodeniu v dôsledku zosuvu. Preto žalovaný tvrdí, že poškodený, resp. osoba, ktorá s jeho súhlasom používala motorové vozidlo, porušila svoju prevenčnú povinnosť. Prevenčná povinnosť sa vzťahuje nielen na potenciálneho škodcu, ale na každého. Poukázal na ust. § 417 OZ, podľa ktorého je daná možnosť (nie povinnosť) tomu, kto je ohrozený bezprostredne hroziacim oprávneným zásahom do práva, primeraným spôsobom zásah odvrátiť. Každý teda i ten komu vznik škody hrozí je povinný zakročiť proti hroziacej škode. Preto žalovaný tvrdí, že poškodený, resp. osoba, ktorá so súhlasom poškodeného používala predmetné motorové vozidlo, porušila svoju právnu povinnosť. Táto osoba a taktiež jej príbuzní, vlastníci rodinného domu, museli vedieť o skutočnosti, že na streche rodinného domu sa nachádza vrstva snehu a hrozí je zosunutie. Nesplnili si svoju všeobecnú prevenčnú a zakročovaciu povinnosť, ktoré by mohli jednoduchým spôsobom naplniť tým, že by vôbec nedošlo k zaparkovaniu motorového vozidla na danom mieste alebo by v rámci zakročovacej povinnosti sami odstránili vrstvu snehu, resp. by informovali žalovaného o skutkovom stave, pričom žalovaný by obratom zabezpečil odstránenie rizika vzniku škody osobne alebo poverením inej osoby.
11. Elektronickým podaním zo dňa 29.04.2021 sa žalobca vyjadril k podanému odporu. Uviedol, že skutočnosť, že vlastníkom nehnuteľnosti, z ktorej strechy sa sneh zosunul na vozidlo Peugeot, bol v inkriminovanom čase žalovaný, je nespochybniteľná. Potvrdil to aj samotný žalovaný vo svojom vyjadrení. Povinnosť vlastníka nehnuteľnosti je užívať a spravovať nehnuteľnosť tak, aby jej stav nespôsobil škodu inému, t. j. vlastník je povinný dbať o to, aby na jeho nehnuteľnosti boli vykonané opatrenia zamedzujúce, znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách. Pokiaľ mu škoda hrozí, vlastník musí urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Poukázal na údaje získané priamo z aplikácie Slovenského hydrometerologického ústavu, z ktorých vyplýva, že na území obce Lokca evidentne snežilo dňa 28.01.2019 a následne v období od 02.02.2019 do 04.02.2019. Poistná udalosť nastala dňa 09.02.2019. Z uvedeného je zrejmé, že uplynulo 5 dní medzi posledným dňom výdatného sneženia a dňom vzniku škody. Obdobie 5 dní je dostatočne dlhý čas na to, aby sa žalovaný osobne dostavil na miesto vzdialené cca 70 km od svojho bydliska a sám odpratal sneh zo strechy budovy vo svojom vlastníctve. Očistenie strechy mohol zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k vzniku škody došlo v dôsledku náhlej prírodnej udalosti. Žalovaný je navyše osoba znalá počasia obvyklého pre daný región v zimnom období. Žalovaný nesie zodpovednosť za vznik škody na predmetnom vozidle. Poškodený, resp. osoba oprávnená užívať vozidlo Peugeot neporušila dopravný ani iný právny predpis. Vozidlo bolo zaparkované na mieste určenom na parkovanie na pozemku patriacom rodinným príslušníkom poškodenej.
12. Elektronickým podaním zo dňa 26.05.2021 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Zotrval na svojej doterajšej argumentácii uvedenej v odpore. Žalovaný pracovne pôsobí v Bratislave ako zamestnanec a tam má zabezpečené bývanie a v Bratislave sa počas pracovných dní v týždni pravidelne zdržiava a zdržiaval. Často sa zdržiava služobne v zahraničí. Nakoľko deň 09.02.2019, kedy nastala škodová udalosť, pripadá na sobotu, je zrejmé, že žalobca sa 5 dní predtým zdržiaval v Bratislave. Preto neobstojí tvrdenie, že sa mohol dostaviť na miesto vzdialené 70 km od svojho bydliska a odpratať sneh. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu. Poškodená sa správala obozretne a starostlivo, keď v snahe ochrániť majetok svojho zamestnávateľa zaparkovala vo dvore s uzamykateľnou bránou.
13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný nevykonal vôbec žiadne relevantné opatrenia na zabránenie vzniku škody, konkrétne zosuvu snehu z jeho strechy. Podľa jeho vlastnej výpovede sneh sa nikdy neodpratával, čo potvrdili aj svedkovia. Žalovaný dokonca uviedol, že v zime navštevoval nehnuteľnosť len veľmi zriedkavo. Nemal namontované ani snehové zábrany. Nepovažoval dokonca za potrebné ani sledovať poveternostnú situáciu v danej oblasti. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť aj konkrétne usporiadanie pozemku a stavby v teréne. Keď stavba žalovaného leží priamo na hranici pozemku a v tesnom susedstve dvora poškodených a príjazdovej cesty do vnútra dvora. Teda žalovaný musel nepochybne vedieť, že prípadný zosun snehu vždy dopadne na susediacu nehnuteľnosť a môže tam spôsobiť škodu, či už na vozidle alebo osobám, ktoré by sa tam zdržiavali v danom momente alebo na veciach, ktoré by si tam vlastníci pozemku umiestnili. Taký prenos povinnosti na poškodeného ako predkladá žalovaný v konaní je neprijateľný. Keď žalovaný sa spoliehal na to, že vlastníci susedného pozemku v rámci prevenčnej povinnosti nebudú užívať vlastný pozemok, prípadne tento budú užívať len v nejakom obmedzenom režime, prípadne, že si situáciu so snehom budú sami riešiť vo vlastnej réžii, odpratím snehu. Rovnako to tak nie možné ani prihliadnuť na to, že sú to poškodení, ktorí boli povinní hlásiť žalovanému potrebu odpratania snehu v mesiaci február na hornej Orave, keď v
tejto situácii v súčasnosti sú dostupné prostriedky, kedy môže sám žalovaný ako zodpovedný vlastník sledovať vývoj poveternostnej situácie. Ak by sa takejto obrane žalovaného a takémuto prístupu vlastníka priznala relevancia, došlo by k negácii akýchkoľvek zákonných povinností žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti zamedziť, aby spôsobil škodu činnosťou vlastnej nehnuteľnosti alebo vzniknutej na vlastnej nehnuteľnosti. Poškodení užívali pozemok bežným obvyklým spôsobom a nie je možné ani vo všeobecnosti objektívne obmedzovať akéhokoľvek vlastníka a vyžadovať od neho, aby priebežne počas zimy bol obmedzený v užívaní vlastnej nehnuteľnosti a takýmto spôsobom sa vlastne podriaďovať neplneniu si povinnosti zo strany vlastníka susedného pozemku.
14. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na písomných vyjadreniach. Uviedol, že nastali okolnosti, ktoré vylučujú, aby súd mohol vyhodnotiť žalobu ako dôvodnú. Od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby splnil všetky svoje povinnosti v rámci prevenčnej povinnosti podľa § 415. Jednalo sa o súhrn okolností, ktoré jednak vyplývali z toho, že žalovaný nebýval, resp. pravidelne neužíval predmetnú nehnuteľnosť. Jednak sa jednalo o okolnosť, že žalovaný v danom čase sa často zdržiaval v zahraničí z hľadiska služobných povinností a jednak, že v období predchádzajúcom škodovej udalosti došlo k zrážkam snehovým, čo v podstate potvrdila aj strana žalobcu, kde za obdobie posledných piatich dní malo byť intenzívne sneženie, v dôsledku ktorého sa vlastne vytvorila určitá vrstva snehu na streche rodinného domu žalovaného. Z toho dôvodu uvedené okolnosti vyhodnocuje ako do istej miery zásah vyššej moci a teda ako objektívnu okolnosť, ktorá znemožnila, resp. neumožnila žalovanému riešiť akýmkoľvek spôsobom, a to i hypoteticky otázku odstránenia nebezpečenstva vzniku škody. I keď si žalovaný uvedomuje okolnosti, že došlo k spôsobeniu škody, sama svedkyňa vyslovila, že došlo k vzniku škody aj v dôsledku toho, že sa pozabudla, zaparkovala motorové vozidlo. Neuvedomila si. Došlo k zanedbaniu prevenčnej povinnosti a došlo aj k zanedbaniu zakročovacej povinnosti podľa § 417 ods. 1 Obč. zákonníka.
15. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nehnuteľnosť zdedil v roku 2012 po svojej matke. Otec bol umiestnený trvale v Domove sociálnych služieb v roku 2015. Nehnuteľnosť bola prevedená už v roku 2019. Bolo to niekedy v priebehu leta, v júni. Na nehnuteľnosť chodil sporadicky, príležitostne, raz za mesiac, raz za dva mesiace. Pracuje aj v zahraničí. Chodil len pozrieť a udržiavať nehnuteľnosť. V zimných mesiacoch tam chodil ešte zriedkavejšie. Nikdy sneh nezhadzovali zo strechy ani za života rodičov. G. si postavili dom až po nich. Tam, kde sa zosunul sneh je ich dvor. Nikdy tam nenechávali auto. Vždy, keď napadol sneh, auto nechávali von. Ani raz neprišli žiadať, aby odpratali sneh zo strechy. Vedeli túto skutočnosť dlhodobo. Sneh aj v minulosti padal tak, ako v čase nehody, opakovane v zimných mesiacoch. Nie je mu uložená povinnosť, aby označil na budove, že zo strechy padá sneh. Miesto, kde došlo k zosuvu, susedia využívajú ako hlavnú bránu do dvora. Nikdy sa nestalo, že by sneh spadol na peší chodník, ktorý je využívaný. Sklon strechy to neumožňuje. Nemohlo k tomu dôjsť. Nevie uviesť, aký má strecha sklon. Snehové zábrany tam nie sú. Informáciu o poveternostných podmienkach nepotreboval. Dom je umiestnený na hranici pozemku. Presah strechy okapom kopíruje hranicu pozemkov.
16. Svedkyňa B. G. vypovedala, že žalovaného pozná len ako suseda. Býva v rodičovskom dome. V čase nehody bola na nákupe. Vrátila sa z nákupu. Auto zaparkovala. Zobrala nákup. Auto bolo odparkované na mieste 3-4 hodiny. Počula veľkú ranu. Pozrela von a zistila, že vznikla škoda na aute. Bolo rozbité predné sklo a preliačiny. Zo susedovej strechy spadol sneh. Keďže to bolo auto firemné, oznámila to na firmu a následne na poisťovňu. Auto parkovala v dvore. Po väčšine v zimných mesiacoch parkovala auto mimo. Vždy hrozilo, že spadne zo strechy sneh, keďže pravidelne sa tak dialo. Kvôli nákupu, keďže robila väčší nákup, zaparkovala bližšie. Chcela auto odparkovať, ale keďže bola sobota, na to pozabudla. Robila iné veci v dome. Väčšinou auto parkuje pred domom na pozemku. V tom období bola zima, kedy bolo veľa snehu. Sneh na susedovej streche bol dlhodobo, ako keby sa už roztápal, padal dole. Na streche nie sú lapače, preto tam sneh padal pravidelne. Ak spadol zo strechy sneh, upratal to otec alebo ona, ak sa chceli dostať do dvora. Zo strechy nikto nepratal sneh. Dlhodobo tam už nikto nebýva. Nikdy neupozorňovala žalovaného alebo jeho rodičov na to, aby odpratali sneh zo strechy. V minulosti z dôvodu pádu strechy nevznikla žiadna škoda. Bola si vedomá, že sneh zo strechy padá, len v tom čase nehody na to pozabudla. Časť dvora, kde bolo auto zaparkované, v zime využívajú len na vykladanie nákupu. V lete ju využívajú bežne na prístup do dvora autom. Aj v zime, ak je to nevyhnutné. Je tomu prispôsobený aj terén. Šírka medzi peším chodníkom a stavbou susedovho domu je asi 2 - 2,5 m.
17. Svedkyňa C. G.Á. vypovedala, že žalovaného pozná ako suseda. Bývali tam jeho rodičia. Bližší vzťah nemajú. V tom období bola zima s množstvom snehu. Auto predtým nemali, až keď dcéra mala auto, tam zaparkovala. Sneh zo strechy padal. V prípade, ak bolo veľa snehu a zasvietilo slnko sa uvoľnil a padol. Na streche neboli zábrany. Stávalo sa to opakovane. Vždy padol na dvor. Potom to manžel vyvážal. Zo strechy nikdy sneh susedia nepratali. Občas pomohol otec pána C. vyniesť padnutý sneh. Ak prišla návšteva v zimnom období auto si nechávali pred domom pri takej bránke. Do dvora autom nevstupovali. Dom si postavili v 1979. Bola si vedomá, že sneh zo strechy padá. Upozorňovali aj rodičov pána C.. Boli však starší a nebrali to do úvahy. Predtým bol však na streche eternit. Potom si dali plech a z neho to ľahšie kĺzalo.
18. Svedok M. G. vypovedal, že v tom čase pozeral televízor. Zrazu niečo buchlo. Pozrel von a videl to. Každú zimu sneh musel vyvážať z dvora, keďže sa to pravidelne opakovalo podľa toho, koľko nasnežilo. Predtým sa na streche nachádzala cementová škridla. Otec žalovaného Ignác dal na strechu plech. Upozorňoval ho, aby tam dal lapače aj rínu. Povedal, že mu netreba, avšak do svojej záhrady, z jeho strany, si dal aj lapače a rínu. Nikdy nespratali sneh zo strechy, ani mu nepomohli, keď sneh vyvážal z dvora. Keď potreboval vojsť do dvora s traktorom, musel to odpratať. Ak prišla návšteva, parkovala pred domom.
19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 415 OZ Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 417 ods. 1 OZ Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Podľa § 441 OZ Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 813 ods. 1 OZ Ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa § 124 OZ Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Podľa § 127 ods. 1 OZ Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky<https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101>) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko v časti uvedenej vo výroku I. mal preukázanú jej dôvodnosť. Súdu bolo nesporne preukázané, že žalobca uzatvoril s poškodeným, obchodnou spoločnosťou Nobel Automotive Slovakia, s.r.o. poistnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla Peugeot 308, EČV: W. XXX N.. Ďalej bolo súdu nesporne preukázané, že dňa 09.02.2019 nastala škodová udalosť tak, že zo strechy rodinného domu (v tom čase) vo vlastníctve žalovaného sa zošmykol sneh a spadol na poistené motorové vozidlo, ktoré bolo zaparkované na pozemku vo dvore susediaceho rodinného domu. Celkové náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 3.865,85 € s DPH, 3.221,54 € bez DPH. Žalobca z havarijného poistenia zaplatil poškodenému dňa 25.02.2019 sumu 2.874,14 €. Žalobca po prešetrení poistnej udalosti nepriznal poškodenému sumu 347,40 € predstavujúcu spoluúčasť poškodeného vo výške 165 € a poplatok za odťah vozidla vo výške 182,40 €. Vyplatením poistného plnenia prešlo právo na poskytnuté plnenie v súlade s ust. § 813 ods. 1 OZ na žalobcu vo výške 2.874,14 €. Postihový nárok poisťovne podľa 813 OZ má charakter nároku na náhradu škody. Dôvodom prečo na poisťovňu
prechádza právo, ktoré má poistený voči inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v prípadoch, keď poistený dostal náhradu od poisťovne. Ide o zákonný prechod práva. K prechodu práva na náhradu škody z poisteného na poisťovateľa podľa § 813 OZ dôjde v momente, keď poisťovateľ uspokojí právo poisteného na základe poistnej zmluvy a právo na náhradu škody prechádza na poisťovňu len do výšky, do ktorej poskytla plnenie. Žalovaný vznik škody ani jej výšku nerozporoval.
21. Súd sa ďalej zaoberal zodpovednosťou žalovaného za spôsobenú škodu. Ust. § 415 OZ zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Predmetné ustanovenie ukladá povinnosť každému postupovať vzhľadom na konkrétne okolnosti tak, aby nezapríčinil vznik škody. Ak sa určitým konaním alebo nekonaním zasiahlo do objektov chránených podľa § 415 OZ, v dôsledku čoho bola spôsobená škoda, je nevyhnutné zistiť, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám. Ak ten, kto má prevenčnú povinnosť, si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 OZ a z porušenia povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti je dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa iného ustanovenia právneho predpisu.
22. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú /1/ porušenie právnej povinnosti, /2/ existencia škody a /3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Súdu boli preukázané všetky tieto predpoklady na strane žalovaného. Žalovaný ako vlastník rodinného domu, z ktorého strechy padol sneh, porušil všeobecnú preventívnu povinnosť, súdu bola nesporne preukázaná aj existencia škody a jej výška a v neposlednom rade aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, ktorú zapríčinil pád snehu. Žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť. Nekonal tak, aby zabránil vzniku škody, resp. neurobil opatrenia smerujúce k zabráneniu zosunutiu strechy na vozidlo. Ak si niekto nepočína s všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Medzi subjekty, ktoré majú povinnosť dodržiavať generálnu prevenčnú povinnosť patrí aj vlastník nehnuteľnosti. Povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám, znamená pre vlastníka nehnuteľnosti povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému. Teda dbať na to, aby na jeho majetku boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo aspoň znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách, a ak už škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Vlastníctvo zaväzuje.
23. Vyhodnotiac procesnú obranu žalovaného, súd túto považuje v prevažnej miere za účelovú. Prenášať zodpovednosť za škodu na poškodeného, resp. osobu, ktorej poškodený zveril svoje osobné motorové vozidlo, nemôže zbaviť žalovaného zodpovednosti za vznik škody. Poškodené motorové vozidlo bolo zaparkované vo dvore rodinného domu, ktoré primárne aj slúži na prístup k susediacemu rodinnému domu. Žalovaný si bol vedomý, že sneh opakovane v zimnom období zo strechy padá na miesto, kde dopadol aj v čase škodovej udalosti. Aj napriek tomu ako vlastník nehnuteľnosti nekonal tak, aby opakovaným pádom snehu zabránil. Skutočnosť, že sneh zo strechy padal v podstate celú existenciu stavby rodinného domu, prinajmenšom od výmeny strešnej krytiny, ho nezbavuje zodpovednosti ako vlastníka. Žalovaný nenamontoval na strechu protisnehové zábrany, nepoveril fyzickú alebo právnickú osobu odprataním snehu. Susedov ani nepožiadal oznámiť mu riziko pádu snehu zo strechy. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že sa jednalo o dlhodobý jav v zimnom období. Práve preto mal žalovaný konať tak, aby sa tento jav neopakoval a do budúcna sa vyhlo prípadným škodám. Argumentácia žalovaného spočívajúca, že k zosuvu snehu došlo následkom vyššej moci neobstojí, pretože sneženie v zimnom období je bežným opakujúcim sa javom, najmä v severnom regióne Slovenska. Žalovaný pochádzal z uvedeného regiónu, keďže túto nehnuteľnosť zdedil po svojej matke, preto si bol vedomý snehových zrážok v zimnom období. Žalovaný neurobil vhodné a dostatočné opatrenia, ktorými by mohol zabrániť vzniku škody zosunom snehu zo strechy. Prijať argumentáciu žalovaného by znamenalo, že konaním, resp. nesplnením si svojej prevenčnej povinnosti sú vlastníci susediacich nehnuteľností bezdôvodne obmedzení v užívaní svojho vlastníckeho práva v zimnom období, keďže vždy hrozí riziko zosuvu, nielen na majetok, ale aj osoby, ktoré môžu byť s následkom škody na zdraví alebo aj na živote. Ad absurdum by to znamenalo, že ani vlastník závadnej stavby ohrozujúcej majetok, život alebo zdravie osôb by nebol zodpovedný za škodu spôsobenú takouto stavbou (napr. pádom krytiny, tehly a pod.) s tvrdením, že je zrejmé, že stavba je v dezolátnom stave a všetci to vidia, resp., že nemohol zabrániť škode, nakoľko sa jednalo o zásah vyššej moci, o ktorom nemohol mať vedomosť alebo poškodený mal sám zakročiť proti hroziacej škode a hrozbu odstrániť?.
24. V súvislosti s procesnou obranou žalovaného súd skúmal i to, či škoda vznikla výlučne porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti žalovaného alebo aj zavinením inej osoby. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať zavinenie poškodeného hoci aj v podobe porušenie prevenčnej povinnosti zaťažuje škodcu. Keďže ust. § 441 OZ je svojou povahou právnou úpravou s relatívne neurčitou hypotézou, samotné určenie miery zavinenia na vzniknutej škode je závislé od posúdenia súdom. Pri úvahách o pomernej zodpovednosti za škodu je vždy potrebné vychádzať zo zásady, že za škodu v plnej výške zodpovedá škodca. Zhodnotiac vykonané dokazovanie, najmä výpovede svedkov, súd dospel k záveru, že B. G., ktorej bolo zverené poškodené motorové vozidlo, taktiež porušila svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko služobné osobné motorové vozidlo zaparkovala na mieste, o ktorom mala vedomosť, že v zimnom období tam padá sneh a hrozí škoda na majetku. V deň škodovej udalosti však vplyvom iných okolností opomenula auto preparkovať. Z jej výpovede vyplýva, že v zimnom období parkovala svoje vozidlo pred domom, aby sa vyhla prípadnej škode. Podľa názoru súdu sa nesprávala dostatočne obozretne aj s ohľadom na aktuálne snehové podmienky. Preto je súd toho názoru, že je povinná znášať škodu pomerne, a to v rozsahu 20 %. Pri úvahe o pomernom rozdelení škody medzi škodcom a poškodeným ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Pri určení výšky spoluzavinenia súd zvažoval všetky príčiny, ktoré viedli ku škode. Poškodená poznala dôvody, pre ktoré nemohla parkovať na danom mieste. Napriek tomu opomenúc danú skutočnosť auto nechala odparkované na danom mieste. Takéto konanie poškodenej však nemôže úplne zbaviť zodpovednosti žalovaného, pretože primárnou príčinou vzniku škody bolo konanie/nekonanie žalovaného. Ak by si žalovaný riadne plnil svoje povinnosti a postaral sa o odpratanie snehu zo strechy, prípadne nainštaloval snehové zábrany nebol by tento sneh padol na vozidlo. Svojim správaním žalovaný vo svojej podstate bránil vlastníkom susediacej nehnuteľnosti užívať svoj majetok v plnom rozsahu, preto by bolo priznať spoluzavinenie vo väčšom rozsahu neprimerané a v rozpore s princípom spravodlivosti. Vzhľadom k uvedenému súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
25. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej istiny, a to odo dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu regresného nároku listom zo dňa 06.03.2019, avšak bezúspešne. Výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomerný nárok na náhradu trov konania. Úspech žalobcu v konaní bol 80 % a jeho neúspech 20 %. Čistý úspech žalobcu predstavuje 60 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.