Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoPr/4/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. W., XXX XX P. W., zastúpený: Advokátska kancelária VICTORIA, s.r.o., Stránska 3155/7, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 51 164 353, proti žalovanému: Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s., Majerská cesta 94, 976 96 Banská Bystrica, IČO: 36 836 567, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -109 zo dňa 01.03.2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného doručené žalobcovi dňa 04.02.2020 je neplatné. Zároveň žiadal, aby súd určil, že pracovný pomer medzi žalovaným a žalobcom naďalej trvá s uložením povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku od 05.03.2020 až do času kedy mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Nárok žalobcu právne posúdil podľa a ( v znení neskorších zákonov v nadväznosti na a , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Po skutkovej stránke za nesporné považoval skutočnosti, že žalobca dňa 14.01.2020 v dopoludňajších hodinách vykonával v areály strediska P. W. pridelenú prácu v prospech žalovaného, pričom v uvedenom čase sa spolu s ďalšími zamestnancami podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu na základe výzvy poverených zástupcov žalovaného. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu bola u žalobcu realizovaná s pozitívnym výsledkom, konkrétne mu boli namerané hodnoty o 9.55 hod. 0,08 mg/l alkoholu a o 10.32 hod. 0,03 mg/l alkoholu. Žalobca sa o 10.55 hod. dňa 14.01.2020 podrobil vykonaniu krvnej skúšky na prítomnosť alkoholu v krvi na oddelení klinickej biochémie a hematológie VšNsP, n. o., Veľký Krtíš s výsledkom merania menším ako 0,01 (správne malo byť uvedené 0,1) pri referenčnej hodnote 0,00 - 0,10 g/l. Na základe uvedených skutočností žalovaný okamžite ukončil pracovný pomer so žalobcom dňa 04.02.2020 postupom podľa z dôvodu, že po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov mal žalobca dňa 14.01.2020 v dopoludňajších hodinách v areály strediska P. W. vykonávať pridelenú prácu v pracovnej dobe pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ žalobca v konaní namietal, že podľa záznamu z dychovej skúšky zo dňa 14.01.2020 posledná kalibrácia prístroja, ktorým bola meraná hodnota alkoholu v dychu žalobcu bola vykonaná dňa 24.01.2017, žalovaný preukázal overenie prístroja výrobné číslo 059703 certifikátom o overení č. analyzátora dychu Alco Sensor IV CM, výrobné číslo 059703 s

dátumom overenia 07.08.2019 a platnosťou overenia do 07.02.2020. Z tohto dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaný vykonal dychové skúšky na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu u žalobcu meracím prístrojom, ktorý zodpovedal schválenému typu a zákonným a technickým požiadavkám. Podľa záveru súdu žalovaný tiež preukázal, že písomne požiadal zástupcu zamestnancov o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru podľa , ku ktorému došlo dňa 23.01.2020 o 10.00 hod. v sídle žalovaného. Na argument žalobcu, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože podľa , okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované so zástupcami zamestnancov do dvoch pracovných dní, okresný súd uviedol, že lehota dvoch pracovných dní je hmotnoprávna lehota, ktorú určuje v prospech zamestnávateľa po doručení písomnej žiadosti o prerokovanie. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo, z tohto dôvodu neznamená to, že ak žalovaný a zástupcovia zamestnancov neprerokovali okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v lehote dvoch pracovných dní od doručenia žiadosti o prerokovanie, ale neskôr, že by nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko okresný súd nezistil v postupe žalovaného pri okamžitom skončení pracovného pomeru pochybenie zamestnávateľa, ani nezákonnosť dôvodov, pre ktoré žalovaný pracovný pomer so žalobcom ukončil, súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. ( ) s poukazom na dôvodný hodné osobitného zreteľa, pričom žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný si náhradu trov voči žalobcovi neuplatnil a dôvody hodné osobitného zreteľa videl aj v charaktere pracovnoprávneho súdneho sporu medzi zamestnancom ako fyzickou osobu a akciovou spoločnosťou ako zamestnávateľom. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. Podľa jeho názoru u žalobcu nebol naplnený dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že žalobca mal dňa 14.01.2020 závažne porušiť pracovnú disciplínu tým, že bol na pracovisku pod vplyvom alkoholu, pretože výsledok krvnej skúšky bol negatívny, s čím sa okresný súd nevysporiadal. Žalobca mal za to, že výsledok krvnej skúšky je pre zistenie alkoholu v krvi zamestnanca rozhodujúci. Rovnako v prípade pochybností, či je osoba pod vplyvom alkoholu, sa podrobuje krvnej skúške, aby boli tieto pochybnosti odstránené. Žalobca už v konaní poukazoval aj na to, že výsledok negatívnej krvnej skúšky uhradil žalovaný, čo by v prípade pozitívnej krvnej skúšky neplatilo. Žalovaný sa v konaní bránil výsledkami dychovej skúšky na hraničných úrovniach 0,08 mg/l a 0,03 mg/l a z týchto hodnôt vyvodil u žalobcu závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca mal za to, že aj keby nebol následne validovaný negatívny výsledok krvnej skúšky, hraničné úrovne dychovej skúšky až do 0,2 mg/l považujú znalci z odboru súdneho lekárstva za nepreukázateľnú, hladinu alkoholu do 0,3 mg/l za bezvýznamnú pre cestnú prevádzku a hladina alkoholu medzi 0,31 a 0,49 mg/l svedčí o skutočnosti, že dotknutá osoba alkohol konzumovala avšak je ním takmer neovplyvnená. V tejto súvislosti poukázal a priložil ako dôkaz expertízu znaleckého ústavu Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, kde v závere je uvedené, že falošná pozitivita nedosahuje koncentrácie, ktoré by mohli viesť k represii užívateľa, nakoľko tieto koncentrácie nedosahujú hodnotu nad 0,14 mg/l, resp. 0,30 g/kg (promile) čo je hraničná hodnota pre detekciu pozitivity alkoholu v dychu, resp. v krvi. Súd prvej inštancie a žalovaný si tak nesprávne vykladá zaužívaný termín „nulovej tolerancie“, ktorý je nutné dodržiavať, avšak za splnenia podmienky, že nameraná hodnota dychovej skúška nepresahuje 0,14 mg/l. Za okolností, kedy by zamestnanec nafúkal hraničnú hodnotu, by ho mohol zamestnávateľ upozorniť v zmysle . Ďalej žalobca v odvolaní poukázal na právny rozbor uverejnený v časopis Bulletin SAK 5/2013 ohľadne používania alko testu 7410 ohľadne tolerancie prístroja v rozpätí 0,03 mg/l pri koncentráciách do 0,5 mg/l a o 5% pri koncentráciách nad 0,5 mg/l. Žalobca opätovne spochybnil správnosť kalibrovania meracieho prístroja žalovaného, kde predložený certifikát o overení považoval za účelové tvrdenia žalovaného. Žalobca tiež navrhol výsluch svedkyne T.. Q. W. vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2020 za účelom posúdenia výsledku krvného testu avšak uvedený dôkaz okresný súd nevykonal. Podľa žalobcu pre ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením neboli splnené ani ďalšie predpoklady. Žalobca poukazoval na to, že žiadosť žalovaného o prerokovanie ukončenia pracovného pomeru zo dňa 16.01.2020 je neurčitý právny úkon a nie je tak splnená hmotnoprávna podmienka účasti zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru v zmysle ust. . Označená žiadosť neobsahuje žiadne skutočnosti akej osoby sa týka, akého konkrétneho závažného porušenia pracovnej disciplíny sa týka. Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru musí obsahovať skutok (skutky) konkrétne uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru. Ak zamestnávateľ toto opomenie, nie je splnená hmotnoprávna podmienka uvedená v ust. , ktorá má za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že pri miere

intenzity porušenia pracovnej disciplíny majú súdy vziať zreteľ aj na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, ako aj dôsledky porušenia právnych predpisov pre zamestnávateľa, teda skutočnosť, či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie nezobral do úvahy, keďže zamestnanec bol podľa vykonaných dôkazov pozitívne hodnotený nadriadeným zamestnancom a žiadna škoda zamestnávateľovi nevznikla. Na základe uvedených skutočnosti navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ), viazaný odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa , . 5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na odvolacie námietky. 8. Žalobca sa domáhal podanou žalobou rozhodnutia o tom, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného doručené žalobcovi dňa 04.02.2020 je neplatné, pričom išlo o okamžité skončenie pracovného pomeru podľa , teda pre závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu požitia alkoholických nápojov. 9. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru, ktorého výnimočnosť je daná osobitnými dôvodmi a účinkami, ktoré okamžité skončenie pracovného pomeru vyvoláva. Dôvody pre náhle ukončenie pracovného pomeru určuje taxatívne, pričom jedným z dôvodov, kedy zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia. Požívanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, sa môže považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom, a teda môže byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru (pozri Zo súdnej praxe, č. 3/2000, s.55). V tejto súvislosti okresný súd správne poukázal na ust. Z.z,. podľa ktorého zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, okrem iného najmä kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. V tejto súvislosti zamestnávateľ žalobcu (žalovaný) realizoval svoju povinnosť, ktorú mu ukladá ust. a dňa 14.01.2020 kontroloval náhodne zamestnancov, či niektorí z nich nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. Žiadny právny predpis, ani interný predpis žalovaného ako zamestnávateľa žalobcu neurčuje minimálnu hranicu, v rámci ktorej zamestnanec môže byť v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu. Pokiaľ žalovaný podrobil kontrole žalobcu, či v pracovnom čase je pod vplyvom alkoholu a boli mu namerané hodnoty o 9.55 hod. 0,08 mg/l, čo je v prepočte 0,17 promile a o 10.32 hod. 0,03 mg/l alkoholu, čo je v prepočte 0,06 promile, a teda žalovaný, ako zamestnávateľ žalobcu mal preukázané, že žalobca ako zamestnanec v pracovnom čase je pod vplyvom alkoholu, mohol takéto požívanie alkoholických nápojov čo aj v menšom množstve považovať za porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a mohol to použiť ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru podľa . Čo sa týka výsledku krvnej skúšky, z lekárskej správy o výsledku lekárskeho vyšetrenia odberom krvi z dôvodu zistenia prítomnosti alkoholu v krvi žalobcu zo dňa 14.01.2020 súd zistil, že vzorka na vyšetrenie bola prijatá o 11.07 hod. validovaná o 11.49 hod. z výsledkom krvnej skúšky menej ako 0,1 g/l. Žalobca v odvolaní nesprávne interpretuje výsledok krvnej skúšky ako negatívny, pretože podľa výsledkového listu oddelenia klinickej biochémie a hematológie VŠNSP, n. o., Veľký Krtíš zo dňa 14.01.2020 výsledok nebol stanovený na 0,00 g/l. Navyše výsledok krvnej skúšky bol stanovený v jednotke g/l, avšak výsledok nameraných hodnôt alkoholu v dychu je v jednotkách mg/l. Odvolací súd navyše poukazuje aj na to, že dňa 14.01.2020 sa dychovej skúške na požitie alkoholu nepodrobil len žalobca, ale aj ďalší zamestnanci žalovaného, pričom u ostatných zamestnancov bola nameraná hodnota 0,00. Ani obrana žalobcu, že

požil alkohol v minimálnom množstve deň predtým (na obed si dal dve pivá), resp. že tesne pred dychovou skúškou zjedol punčový zákusok a keksík Milka, nevyznieva presvedčivo. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na expertízy znaleckého ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica Martin ohľadne falošnej pozitivity, resp. pokiaľ poukazoval na právny rozbor uverejnený v časopise Bulletin SK 5/2013, ide o dôkazy, ktoré použil žalobca ako novoty v odvolacom konaní, ktoré v zmysle možno v odvolaní použiť len vtedy, ak by malo byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, s čím sa však odvolací súd nestotožňuje, a nejde ani o dôkazy, ktoré by odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta nesprávne kalibrovanie dychového prístroja, ktorým bola vykonaná dychová skúška, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu. U žalobcu boli vykonané dychové skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu analyzátorom dychu Alco Sensor IV CM, výrobné číslo 059703, pričom žalovaný v konaní preukázal overenie prístroja certifikátom o overení č. s dátumom overenia 07.08.2019 a platnosťou overenia do 07.02.2020, teda s platnosťou overenia v čase vykonania dychovej skúšky u žalobcu dňa 14.01.2020. Pokiaľ uvedený údaj nebol formálne zaznamenaný do kalibrovaného prístroja, ide o formálny nedostatok, ktorý však nemá vplyv na hodnovernosť certifikácie. 11. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že vo svojom vyjadrení zo dňa 16.07.2020 navrhoval aj výsluch svedkyne T.. Q. W. za účelom posúdenia výsledku krvného testu zo dňa 14.01.2020, pričom uvedený dôkaz okresný súd nevykonal. Ako vyplýva z podania žalobcu zo dňa 16. júla 2020 uviedol, že „v prípade hodnotenia dôkazu výsledkom krvného testu zo dňa 14.01.2020 žalobca navrhuje súdu, aby v prípade potreby súd predvolal na pojednávanie T.. Q. W. z adresy P., n. o., B. 1, XXX XX P. W., doktorku oddelenia klinickej biochémie a hematológie“. V zmysle strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, pričom v zmysle súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. To však neznamená, že strana konania vykonanie dôkazu ponechá na „potreby“ súdu, a teda či súd potrebuje alebo nepotrebuje vykonať tento dôkaz. Účastníci konania majú jednoznačne navrhnúť vykonanie dôkazu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a pokiaľ ich nevykoná, svoje rozhodnutie aj v tomto smere odôvodní. Navyše, pokiaľ žalobca trval na vykonaní tohto dôkazu, nič mu nebránilo, aby sa v záverečnej reči na pojednávaní dňa 01.03.2021 dožadoval vykonania tohto dôkazu, navyše keď súd vyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu, prípadne k právnej stránke veci tak, ako to vyplýva z ust. . Pokiaľ po záverečnom vyjadrení strán súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, pretože žiadne ďalšie dôkazy v záverečnom vyjadrení strán neboli navrhnuté, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené. 12. Čo sa týka povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle , odvolací súd uvádza, že prerokovanie je forma spolupráce medzi príslušnými zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom, pri ktorej sa prejednávajú všetky podstatné okruhy otázok spojených s danou formou jednostranného skončenia pracovného pomeru. Výsledok prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zástupcov zamestnancov (ako aj ich prípadný nesúhlas s dôvodmi alebo inými okolnosťami jednostranného skončenia pracovného pomeru) nemá žiadnu právnu relevanciu vo vzťahu k platnosti ani účinnosti okamžitého končenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa je splnená, ak zástupcovia zamestnancov prerokujú okamžité skončenie pracovného pomeru predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním pracovný pomer jednostranne. Pokiaľ bolo okamžité skončenie pracovného pomeru takto vopred prerokované, môže zamestnávateľ vychádzať z jeho prerokovania dovtedy, kým trvá dôvod skončenia pracovného pomeru, ku ktorému sa vzťahuje tak okamžité skončenie pracovného pomeru ako aj hmotnoprávna podmienka - jeho prerokovanie zástupcami zamestnancov. Žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru síce musí mať písomnú formu, avšak to neznamená, že jej súčasťou nemôžu byť ďalšie listiny, ktorými budú naplnené náležitosti žiadosti, a to prejav vôle obsahujúci požiadavku na prerokovanie skončenia pracovného pomeru, dôvod skončenia pracovného pomeru, ako aj označenie zamestnanca. Zo zápisnice z prerokovaní zamestnávateľa žalovaného so zástupcami zamestnancov dôvodov pre ukončenie pracovného pomeru zamestnanca L. W. (žalobcu) konaného dňa 23.01.2020 o 10.00 hod vyplýva, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Hmotnoprávna podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle tak bola splnená, pretože zástupcovia zamestnancov vopred prerokovali okamžité skončenie pracovného pomeru predtým, než zamestnávateľ voči zamestnancovi prejavil vôľu skončiť

s ním pracovný pomer jednostranne. V zmysle okamžité skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné len v prípade, pokiaľ by nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Posudzovanie obsahu a náležitostí žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru by malo význam v prípade, ak by na základe neúplnej žiadosti nedošlo k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru, resp. ak by platila fikcia, že na základe takejto žiadosti k prerokovaniu došlo, pretože okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo prerokované do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti. Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zákon v zmysle viaže len na porušenie povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. 13. Žalobca tiež v odvolaní poukazoval na posudzovanie miery intenzity porušenia pracovnej disciplíny so zreteľom na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, ako aj dôsledky porušenia právnych predpisov pre zamestnávateľa, a či zamestnanec svojim konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu. Nebolo sporné, že žalobca ako zamestnanec bol pozitívne hodnotený nadriadenými zamestnancami, a že žiadna škoda zamestnávateľovi dňa 14.01.2020 nevznikla. Avšak to neznamená, že žalobca, ktorý pracoval vo funkcii vodiča špeciálneho motorového vozidla môže nastúpiť do práce pod vplyvom alkoholických nápojov, resp. požitie alkoholických nápojov v priebehu pracovného času bolo u zamestnanca zistené. Nemožno totiž zobrať do úvahy dôsledky, ktoré by musel znášať zamestnávateľ, pokiaľ by u takéhoto pracovníka došlo k úrazu, resp. by bol spôsobil škodu alebo úraz iným osobám, a následne by bolo zistené, že bol pod vplyvom alkoholu. Zvlášť, keď u žalovaného požitie alkoholu bolo zistené aj po nastúpení do práce v minulosti dňa 08.04.2014. Nemožno pričítať v neprospech zamestnávateľa, že nie je zhovievavý k zamestnancom, ktorý pracujú pod vplyvom alkoholu, aj čo len v minimálnej miere. 14. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobcu o určenie, že skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného doručené žalobcovi dňa 04.02.2020 je neplatné potvrdil, a to aj v závislom výroku o trovách konania. 15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (súd prizná strane náhradu konania podľa pomeru jej úspechu vo veci), pričom však žalovanému ako v odvolacom konaní úspešnej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).