Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-82-2021.pdf
PDF · 100.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/82/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej a členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Oberbank Leasing s.r.o., so sídlom Prievozská 4/A, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 955 015, zastúpeného zástupcom Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanému: MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930, ktorého správcom konkurznej podstaty úpadcu je LICITOR recovery, k.s., so sídlom kancelárie Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45 393 486, v konaní o zaplatenie 54.940,47 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/24/2017-229 zo dňa 12. januára 2018 z r u š u j e a konanie o zaplatenie 54.940,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54.940,47 Eur od 27.08.2016 do 18.04.2017 a zo sumy 30.811,63 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia z a s t a v u j e .
Stranám sporu n á r o k na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 30.811,63 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54.940,47 Eur od 27.08.2016 do 18.04.2017 a zo sumy 30.811,63 Eur od 19.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom okresný súd konanie o zaplatenie sumy 24.128,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 24.128,84 Eur od 19.04.2017 zastavil. Výrokom o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.
2. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 27.01.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy vo výške 54.940,47 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 54.940,47 Eur od 27.08.2016 do zaplatenia a trovy konania. Následne pred začatím pojednávania dňa 12.01.2018 zobral žalobu späť v časti 24.128,84 Eur s úrokmi z omeškania z danej sumy od 19.04.2017 spolu s odôvodnením, že došlo k poníženiu pohľadávky voči žalovanému z dôvodu odpredaja vozidla, pričom k odovzdaniu vozidla a jeho následnému predaju došlo až po podaní žaloby.
3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o finančnom leasingu dňa 28.10.2015, 03.11.2015, 18.01.2016 (č.l. 5-55 obsahu spisu), ale nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania s platením leasingových splátok zo zmlúv, žalobca vypovedal zmluvy ku dňu 26.08.2016. Následne zaslal žalovanému konečné finančné vyúčtovanie zmlúv v úhrnnej výške 54.940,47 Eur. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 18.04.2017, voči ktorému žalovaný podal odpor z dôvodov, že neuznáva uplatnené nároky s tým, že v rámci mimosúdnych rokovaní sa vzájomne dohodli na postupnom vrátení predmetov leasingu, a preto považuje dlžnú sumu za nedôvodnú.
4. S poukazom na § 144 CSP, § 145 CSP, § 146 ods. 1 CSP a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu pred začatím pojednávania okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 24.128,84 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 24.128,84 Eur od 19.04.2017, zastavil.
5. V zmysle § 274 CSP, § 275 CSP, § 277 ods. 1, 2 a 3 CSP, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, 489 Obchodného zákonníka, § 630 Obchodného zákonníka, § 637 Obchodného zákonníka, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka okresný súd žalobe vyhovel. Považoval za potrebné uviesť, že finančný leasing je prenájom predmetu leasingu leasingovým nájomcom od leasingového prenajímateľa. Predmet leasingu je majetkom prenajímateľa do splatenia leasingu.
6. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Zároveň žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. „Žalovaný bol riadne poučený súdom o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Žalobca podal návrh na vydanie rozhodnutia pre zmeškanie. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť podaním doručeným súdu v deň pojednávania, t.j. 12.01.2018 a predložil potvrdenie o PN z 12.10.2017. Zo žiadnej listiny nevyplýva, že by sa nemohol na pojednávanie dostaviť, že by jeho zdravotné problémy mu bránili zúčastniť sa pojednávania. Dokonca v potvrdení o PN jednoznačne je uvedené, že má povolené vychádzky v čase od 10,00 do 12,00 hod. Keďže pojednávanie bolo nariadené na 11,00 hod., súd nezistil žiadnu prekážku pre jeho nedostavenie sa na pojednávanie. Súd sa mu aj snažil oznámiť, že jeho žiadosť neakceptuje, avšak na telefónnom čísle, ktoré mal k dispozícii, bol žalovaný nedostupný. Žalovaný iný kontakt na také oznámenie neoznámil súdu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol riadne a včas predvolaný (už v 10/2017) a bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť včas a vážnymi okolnosťami, keďže ospravedlnenie predložil v deň nariadeného pojednávania s odkazom na zdravotné problémy, ktoré preukázal potvrdením o PN z 12.10.2017, z ktorého však nebolo zrejmé, či naďalej skutočne PN trvá a či mu jeho stav bráni zúčastniť sa pojednávania, pričom logicky vyplýva, že nebola žiadna prekážka, keďže má povolené denné vychádzky v čase od 10,00 do 12,00 hod. od 12.10.2017 a pojednávanie sa konalo v čase jeho povolených vychádzok. Pokiaľ súd odročil predchádzajúce pojednávanie nariadené na 12.10.2017, súd mal vtedy za to, že sú splnené podmienky pre odročenie vzhľadom na včasnosť ospravedlnenia a dôvodnosť, keďže PN začala v deň pojednávania. Z uvedeného vyplýva, že boli splnené všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie v časti, v ktorej nebolo konanie zastavené.“
7. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 12.01.2018, ktoré sa uskutočnilo v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 12.01.2018 vyjadril, že trvá na podanej žalobe a v danej veci navrhujú rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade splnenia zákonných podmienok. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia uvedené v odpore. Vzhľadom na splnenie zákonom ustanovených podmienok súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 274 CSP v časti uloženia povinnosti s tým, že v časti súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia pred začatím pojednávania. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Nakoľko okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, úspešnou stranou v tomto konaní bol žalobca, preto mu okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Okresný súd posúdil, že žalobca bol úspešný aj v časti, v ktorej okresný súd konanie zastavil, nakoľko zastavenie procesne zavinil žalovaný vzhľadom k tomu, že dôvodom späťvzatia bolo odovzdanie predmetu leasingu žalovaným a jeho následné odpredanie až po podaní žalobného návrhu.
8. Proti rozsudku okresného súdu nebolo žalovaným podané odvolanie.
9. Okresný súd predkladacou správou č.k. 18Cb/24/2017-281 zo dňa 28.07.2021 predložil spisový materiál krajskému súdu na postup podľa ust. § 370 CSP. V predkladacej správe poukázal na rozsudok č.k. 18Cb/24/2017-229 zo dňa 12. januára 2018. Po vyhlásení rozsudku a ešte pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku bol na žalovaného vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/24/2016 zo dňa 24.01.2018. Okresný súd s poukazom na platnú právnu úpravu od 01.01.2020 v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov uviedol, že žalovaný
ako dlžník a správca konkurznej podstaty boli vyzvaní s poukazom na ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., aby sa v lehote 30 dní od doručenia výzvy vyjadrili, či podávajú návrh na pokračovanie v konaní. Nebol daný súhlas, čo má za následok účinky späťvzatia žaloby, preto okresný súd uviedol, že predkladá odvolaciemu súdu spis s poukazom na ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s Čl. 4 CSP a § 370 CSP (späťvzatie žaloby po vyhlásení rozsudku).
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2020 rozhodnutie okresného súdu zrušil a konanie zastavil podľa ust. § 370 ods. 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
12. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
13. Podľa ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
14. Podľa ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.01.2020 konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
15. Krajský súd uvádza, že znenie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ust. § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.
16. Z obsahu spisového materiálu bolo zistené, že žaloba žalobcu bola doručená na Okresný súd Žilina dňa 31.01.2017. Okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 18Cb/24/2017-229 zo dňa 12. januára 2018. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2K/24/2016 zo dňa 24.1.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovaného: MIKOMIX, spol. s r.o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO: 36 414 930. Predmetné uznesenie okresného súdu o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 22/2018 dňa 31.01.2018 (č.l. 238 spisu).
17. Predmetom konania bola peňažná pohľadávka žalobcu o zaplatenie 54.940,47 Eur s príslušenstvom. Išlo o konanie, ktoré sa týkalo majetku podliehajúceho konkurzu, patriaceho úpadcovi podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Vzhľadom na takýto charakter konania nastali účinky vyplývajúce z ust. § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. konanie sa prerušilo, lehoty v tomto konaní neplynuli. V zmysle týchto účinkov, hoci aj keď okresný súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného dňa 12. januára 2018, proti ktorému v zmysle poučenia okresného súdu odvolanie nie je prípustné „okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 CSP). Proti tomuto rozsudku z dôvodu uvedeného v predchádzajúcom odseku a proti výroku o nároku na náhradu trov konania a proti výroku o zastavení konania, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súd Žilina v 3 vyhotoveniach“, neplynuli lehoty od doručenia rozsudku okresného súdu sporovým stranám, t.j. ani žalovanému na podanie opravného prostriedku v zmysle poučenia, pretože v zmysle § 47 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka
- žalovaného prerušením tohto konania lehoty neplynú. Krajský súd tieto zákonné účinky a dôsledky uvádza z titulu aplikácie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 ods. 1 CSP, pre ktoré sa vyžaduje, aby rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že v dôsledku účinkov vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného, v štádiu po doručení rozsudku okresného súdu, teda v čase na podanie odvolania, sa prerušilo aj plynutie lehôt, preto neuplynula ani lehota pre nadobudnutie právoplatnosti rozsudku okresného súdu.
18. Zo spisového materiálu okresného súdu vyplynulo, že tak správca konkurznej podstaty úpadcu - dlžníka, ako ani žalovaný na výzvu okresného súdu zo dňa 05.02.2020 (č.l. 268 - 269 spisu), ktorá bola uskutočnená v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., nedali súhlas na pokračovanie v konaní. Správca konkurznej podstaty úpadcu vo vyjadrení podľa č.l. 271 spisu uviedol, že nesúhlasí s pokračovaním súdneho konania a dlžník - žalovaný sa nevyjadril.
19. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z., o ktorom odvolací súd rozhoduje procesným postupom podľa § 370 CSP.
20. Krajský súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
21. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu, je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.“
22. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní sa pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi, napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
23. Zo znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
24. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
25. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
26. Odvolací súd uvádza, že späťvzatím žaloby sa podľa CSP rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu bol však od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žalobcom nevyžaduje.
27. Odvolací súd nemal možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastali priamo zo zákona v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkov späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali zo zákona a odvolací súd je povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení rozhodnutia a o zastavení konania.
28. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
29. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu, vo vzťahu k už vydanému rozhodnutiu súdom prvej inštancie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodovaní o späťvzatí žaloby je ustanovenie § 370 CSP, ktoré je analogicky v zmysle Čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z..
30. Na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil podľa § 370 ods. 2 CSP.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 257, § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka na pokračovanie v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom súde končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá ako ani jej správca nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.