Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27CbZm-7-2021.pdf
PDF · 142.71 KB
Case nature
Area
Subarea
27CbZm/7/2021
Uznesenie
2
14
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XX, E. F., zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: ULC Čarnogurský, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tvarožkova č. 5, IČO: 35975016, proti žalovanému 1/: ACS teplo, j. s. a., so sídlom Solčany, Družstevná č. 1090/6, IČO: 51962802, zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou: AG Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, mestská časť Staré Mesto, Landererova č. 8, IČO: 50326511 a proti žalovanému 2/: J&T BANKA, a.s., so sídlom Praha 8, Karlín, Sokolovská č. 700/113a, IČO: 47115378, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
2
2
I/ Návrh žalobcu zo dňa 07.05.2021 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo v prospech žalobcu na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35972360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360 vo výške 8.470.000,- eur, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 2.665.500,- CZK s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej zmenkovej sumy z vlastnej zmenky č. 19751 vystavenej Arca Investments, a.s., IČO: 35975041 „bez protestu“ dňa 19.04.2020, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia, z a m i e t a.
II/ Návrh žalobcu zo dňa 07.05.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35972360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360 vo výške 8.470.000,- eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia, z a m i e t a .
III/ Návrh žalobcu zo dňa 07.05.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35972360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur
do základného imania spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360 vo výške 8.470.000,- eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, z a m i e t a .
IV/ Návrh žalobcu zo dňa 07.05.2021 na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému 2/ ako zabezpečenému veriteľovi povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ a základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35972360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360 vo výške 8.470.000,- eur, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto neodkladného opatrenia, z a m i e t a .
V/ Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
2
12
1/ Žalobca sa návrhom zo dňa 07.05.2021 podaným na Okresnom súde Nitra dňa 10.05.2021 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenia. Návrh vo veci samej doposiaľ podaný nebol.
2/ Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia podal z dôvodu, že žalobca ako fyzická osoba investoval finančné prostriedky do spoločnosti Arca Investments, a.s., IČO: 35975041. Uvedená spoločnosť je jediným akcionárom spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., IČO: 35868856, ktorá je ďalej jediným akcionárom spoločnosti ACS teplo, j. s. a., IČO: 51962802 ( žalovaného 1/ ). Žalovaný 1/ je jediným spoločníkom v obchodnej spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360. Obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o. zodpovedá splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur do základného imania žalovaného 2/. Z Obchodného registra vyplýva, že k obchodnému podielu ACS Plyn, s.r.o. vzniklo dňa 02.12.2020 záložné právo v prospech veriteľa J&T BANKA, a.s., IČO: 47115378 ( žalovaný 2/ ). Žalobca ďalej poukazuje na mediálne prezentované informácie, že spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. prostredníctvom dcérskej spoločnosti ACS teplo, j.s.a. vykonala transakciu a kúpila spoločnosť VNG Slovakia, ktorá sa v rámci akvizície premenovala na ACS Plyn, s.r.o.. Žalobca a spoločnosť Arca Investments, a.s. uzatvorili Rámcovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol spoločnosti Arca Investments, a.s. peňažné prostriedky ako krátkodobú finančnú investíciu. Spoločnosť Arca Investments, a.s. vystavila zmenku 1, z ktorej bol žalobcovi vyplatený úrok a finančná investícia sa revolvovala na novú zmenku 2 na základe Protokolu o odovzdaní zmenky a dohody o započítaní pohľadávok. Na základe toho sa žalobca stal vlastníkom zmenky vystavenej dňa 19.04.2019 na sumu 2.662.500,- CZK so splatnosťou 18.04.2020. Žalobcovi bol na jeho bankový účet vyplatený úrok a peňažné prostriedky sa revolvovali na novú zmenku 3 s číslom 19751 vystavenej dňa 19.04.2020 na sumu 2.6652.500,- CZK s dátumom splatnosti 18.04.2021. Žalobca nemal záujem poskytnúť spoločnosti Arca Investmets, a.s. ďalšie prostriedky a očakával vyplatenie zmenky v lehote splatnosti. Listom zo dňa 07.04.2021 Arca Investments, a.s. potvrdila prijatie žiadosti o vyplatenie zmenky 3, avšak vzhľadom na plánovanú reštrukturalizáciu nie je oprávnená uspokojovať akékoľvek individuálne požiadavky veriteľov. Pohľadávka žalobcu tak predstavuje 2.662.500,- CZK titulom nevyplatenia zmenkovej sumy. Arca Investments, a.s. zmenku určenú na výplatu nerozporuje. Napriek tomu doposiaľ nebola uhradená. Napriek tomu, že Arca Investments, a.s. eviduje neuhradenú zmenku žalobcu, k jej úhrade nedošlo. Ako vyplýva z účtovnej závierky za rok 2019, Arca Investments, a.s. sa dostala do straty cca 9 a pol milióna eur a evidovala ostatné dlhodobé záväzky vo výške 35.005.289,- eur. Zo závierky ďalej vyplýva, že spoločnosť poskytla prepojeným účtovným jednotkám pôžičky vo výške 515.242.241,- eur. Finančné investície veriteľov tak zrejme slúžili na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam, teda neslúžili na investovanie, ale na sanáciu prepojených spoločností. Uvedené skutočnosti svedčia o nepoctivosti
Arca Investments, a.s., ktorá napriek zlej finančnej situácii deklarovala, že je na tom dobre. Z účtovnej závierky za rok 2018 ( t. j. rok predtým ) bola spoločnosť ešte v zisku vo výške 62.013,- eur. V roku 2018 mala na účte prostriedky vo výške 10.286.654,- eur a v roku 2019 vo výške 1.535.607,- eur, teda spoločnosť sa zbavila peňažných prostriedkov v obrovskej hodnote 8,7 milióna eur. Zároveň si spoločnosť nevytvorila rezervu na úhradu zmenkových súm, ale poskytla pôžičky spriazneným spoločnostiam a zrejme nezákonne uspokojovala prepojené spoločnosti. Konanie Arca Investments, a.s. tak možno považovať za konanie, ktorým zvýhodňoval niektorých veriteľov, t. j. ide o ukracujúce úkony. Zvýhodneným veriteľom je spoločnosť NOVA Money Market, i. f. s premenným základným kapitálom, ktorá má pohľadávky vo výške 663.909.108,26 Kč. Po viac ako troch rokoch od uzavretia zmluvy bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k pohľadávkam. Z Notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že Arca Investments, a.s. zabezpečila pohľadávky NMM IF záložným právom na pohľadávky Arca Investments, a.s. voči spoločnosti Silverside, a.s.. Z ustanovenia § 17 ods. 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii ( D. B. ) je nepochybné, že nezakazuje úhradu zmenkových súm, čo je ďalší dôkaz, že Arca Investments, a.s. zavádzala a nemala a ani nemá záujem uspokojovať veriteľov. Arca Investments, a.s. je tak v omeškaní s výplatou zmenkovej sumy žalobcovi a jej príslušenstva, pričom prehlásenia spoločnosti svedčia o tom, že nemá prostriedky na úhradu nesporného nároku žalobcu. V článku Denníka N dňa 13.11.2020 sa uvádza, že Arca posiela milióny svojmu manažérovi a firme, čo narýchlo prešla na bieleho koňa. Žalobca má za to, že to preukazuje, že Arca Investments, a.s. pokračuje v zavádzaní svojich veriteľov, neuspokojuje ich, uspokojuje spriaznené osoby na úkor svojich veriteľov, resp. sanuje prepojené spoločnosti zo skupiny Arca Capital, ktorej finančný stav nie je možné toho času verifikovať. Arca Investments, a.s. je súčasťou finančnej skupiny Arca Capital, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku Arca Investments, a.s. a jej dcérskych spoločností. Konsolidovaná účtovná závierka za rok 2019 nebola zverejnená a preto je stav Arca Capital ťažko overiteľný a jej bývalý líder sa vyjadril, že ju už nevlastní, ale že by ju mali majitelia začať zachraňovať, inak to dopadne zle. Strata spoločnosti Arca Investments, a.s. preukazuje, že riadne nehospodárila. Napriek krátkodobej splatnosti zmeniek zjavne nepoužila prostriedky na rezervu a na uspokojenie veriteľov, ale na iný účel. Stav skupiny Arca Capital je z verejne dostupných informácií zlý, pre nezverejnenú závierku aj ťažko overiteľný. Z katastra nehnuteľnosti nebol zistený nehnuteľný majetok. Žalobca poukázal na nehnuteľný majetok Arca Capital Slovakia, a.s., ktorý podľa účtovných závierok v roku 2018 bol v hodnote cca 2,4 milióna eur a v roku 2019 už iba v hodnote 65 tisíc eur, teda spoločnosť sa za rok zbavila nehnuteľného majetku v obrovskej hodnote. Na nehnuteľný majetok Krajský súd v Bratislave zriadil zabezpečovacie právo v prospech 1.173 žalobcov, rovnako tak aj k obchodným podielom a akciám. V Denníku N bol zverejnený článok o tom, že Arcu vyšetruje NAKA, z čoho je nepochybné, že tu sú dôvodné podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov. Žalobca tiež poukázal na článok v Hlavných správach, ktorý uvádza, že predátori z G. H. rozoberajú skrachovanú skupinu Arca. Banka má cez záložné práva na obchodný podiel ACS teplo v ACS Plyn získať hodnotný majetok skupiny ARCA. Z uvedených skutočností vyplýva, že Arca Investments, a.s. nespochybňuje pohľadávku žalobcu zo splatnej zmenky, s jej výplatou je však v omeškaní. V skutkovom stave je preukázané, že nielen Arca Investments, a.s., ale aj celá finančná skupina Arca Capital má finančné problémy. Hospodársky výsledok za rok 2018 zjavne využil na získanie investícii od veľkého množstva investorov. Finančná investícia zjavne slúžila na poskytnutie pôžičiek prepojeným spoločnostiam. Vymoženie pohľadávok veriteľov je ohrozené, ak nie zmarené. Zistené informácie poukazujú na zlú finančnú situáciu celej finančnej skupiny. Zároveň je zrejmé, že Arca Investments, a.s. sa zbavuje majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu, keď sa spoločnosť zbavila obrovského množstva finančných prostriedkov ( 8,7 milióna eur ). Posiela milióny manažérovi a firme, ktorá prešla na bieleho koňa, prednostne uspokojuje prepojené spoločnosti, nevytvorila si rezervu na úhradu zmeniek, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam, realizovala ukracujúci úkon vo vzťahu k NMM IF. Rovnako je nepochybné, že aj spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. sa zbavuje majetku, poskytuje pôžičky spriazneným spoločnostiam zo skupiny Arca a robí prevody na cyperskú schránkovú spoločnosť ARCA CAPITAL ( CYPRUS ) LIMITED. Obe spoločnosti ( Arca Investments, a.s. a Arca Capital Slovakia, a.s. ) vykazujú za rok 2019 stratu. Spoločnosti Arca Capital, a.s. ako dcérskej spoločnosti Arca Investments, a.s. hrozí konkurz. Žalobca poukázal aj na ďalšie ukracujúce úkony, keď zvýhodneným veriteľom je aj I. J., ktorému Arca Investments uhradila pohľadávku vo výške 33.975.000,- CZK na úkor iných nezabezpečených klientov.
Existuj dôvodné podozrenie, že spoločnosť NetSide Europe, a.s. znehodnotila akcionársky podiel Arca Investments, a.s. a že Arca Investments, a.s. prostredníctvom tejto spoločnosti uhradila časť pohľadávky veriteľa I. J.. K reálnej hodnote nehnuteľného majetku Arca Capital Slovakia žalobca uviedol, že tento je nízkej hodnoty, resp. v prípade predaja bude hodnota nízka vzhľadom na existujúce ťarchy. K ďalším ukracujúcim úkonom dochádza cez majetkovo prepojené spoločnosti skupiny Arca. Žalobca v súvislosti s ukracujúcimi úkonmi poukázal tiež na veriteľa K. C. a podfond NOVA Green Energy, SICAV, a.s., tiež na iné zabezpečovacie inštitúty, napr. záložné právo ( Poštová banka, a.s. a spoločnosť TeHo Topoľčany, s.r.o. ). Preto žalobca žiada v súlade so zásadou rovnosti, aby aj jemu bolo poskytnuté rovnaké zabezpečenie a rovnaké upokojenie pohľadávok, ako to bolo v prípade iných veriteľov. Vzhľadom na uvádzaný stav jednotlivých spoločností je zrejmé, že si žalobca nemôže uspokojiť svoju pohľadávku priamo z majetku Arca Investments, a.s.. Je tak vysoko pravdepodobné, že si žalobca nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku z majetku Arca Investments, a.s. ani v budúcnosti, nakoľko je v situácii, v ktorej jej hrozí konkurz. Zriadením záložného práva v prospech žalovaného 2/ pravdepodobne došlo k zvýhodňovaniu veriteľa, ktorým je žalovaný 2/. Obchodný podiel žalovaného 1/ v ACS Plyn, s.r.o. nebude mať po prednostnom uspokojení žalovaného 2/ žiadnu hodnotu. Žalovaný 2/ cez záložné práva získa hodnotný majetok skupiny ARCA a tiež podiel ACS Plyn, s.r.o. v Nitrianskej teplárenskej spoločnosti a ostatní drobní veritelia, teda aj žalobca, obídu naprázdno. Podmienka potreby neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy je splnená, keďže možno predpokladať, že žalovaný 1/ sa tiež bude zbavovať majetku, resp. jeho majetok bude podliehať hroziacemu konkurzu na majetok skupiny Arca a je splnená aj v tom, že žalovaný 2/, resp. ďalší veritelia získajú cez záložné práva hodnotný majetok zo skupiny Arca, ktorá je v značných finančných problémoch a tento majetok – obchodný podiel žalovaného 1/ v ACP Plyn, s.r.o., nebude predmetom rozdelenia v konkurze Arca Investment, a.s.. Žalovaný 1/ patrí do skupiny Arca a v čase verejne známych a preukázaných finančných problémov celej skupiny Arca, založil obchodný podiel v ACS Plyn s.r.o. v prospech žalovaného 2/, čím je preukázané nakladanie a tým je splnená aj potreba neodkladnej úpravy pomerov a nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a je potrebné zamedziť ďalšiemu nakladaniu s majetkom a ochrániť práva žalobcu. Realizáciou záložného práva žalovaným 2/ dôjde k nenávratnej ujme na právach žalobcu. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia sa zamedzí vzniku nenávratnej ujmy žalobcu a najmä jeho práv pre prípad konkurzu. Nariadením opatrení sa nezasiahne do podstaty zriadeného záložného práva v prospech žalovaného 2/, keďže záložné právo nariadené súdom v prospech žalobcu by bolo až ďalšie v poradí. V neposlednom rade žalobca poukázal na rozhodnutia v skutkovo a právne obdobných veciach, a to: uznesenie Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6C/43/2020, uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C/96/2020 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6CoCsp/35/2020. Žalobca opakovane doplnil svoj návrh. V jednotlivých doplneniach návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/ neodkladných opatrení žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, ktoré sú postupne vydávané v obdobných veciach a v ktorých súdy poskytli ochranu veriteľom spoločností zo skupiny Arca, ktoré rozhodnutia tiež pripojil k doplneniu návrhu. V neposlednom rade žalobca doplnil svoj návrh o plnú moc pre právneho zástupcu žalobcu s konverziou. 3/ Okresný súd Nitra dňa 13.05.2021 postúpil predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( čl. 416 – 418 ) z dôvodu kauzálnej príslušnosti na Okresný súd Bratislava V, a to v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, § 40 a § 22 písm. a) Civilného sporového poriadku. Vec bola pridelená na Okresný súd Bratislava V pod sp. zn. 7CbZm/22/2021 ( čl. 421 ), pričom Okresný súd Bratislava V nesúhlasil s postúpením veci a túto predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu SR ( čl. 453 ).
4/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Ndob/5/2021 – 457 zo dňa 24.06.2021 rozhodol, že príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia je Okresný súd Nitra. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nadobudlo právoplatnosť dňa 29.07.2021. Vec preto bola opätovne pridelená na Okresný súd Nitra a zaregistrovaná pod novou spisovou značkou, a to sp. zn. 27CbZm/7/2021.
5/ Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6/ Podľa § 324 ods. 2 Civilného sporového poriadku na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
7/ Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8/ Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9/ Podľa § 325 ods. 2 Civilného sporového poriadku Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
10/ Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
11/ Podľa § 331 ods. 2 Civilného sporového poriadku uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
12/ Podľa § 331 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
13/ Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14/ Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15/ Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
16/ Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Vecne príslušným na konanie a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd: pred začatím konania, počas konania, po skončení konania. V ustanovení § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku je vyjadrený vzťah dvoch základných opatrení súdu (neodkladného
a zabezpečovacieho), pričom prioritu má opatrenie zabezpečovacie, t. j. neodkladné opatrenie sa uplatní subsidiárne.
17/ Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok uvádza demonštratívny výpočet v ustanovení § 325 ods. 2. Súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako vypočítava Civilný sporový poriadok. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvedú náležitosti žaloby podľa § 132 Civilného sporového poriadku, ktorými sú všeobecné náležitosti podania. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ďalej musí uviesť: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18/ Nariadenie neodkladného opatrenia tak predpokladá, aby sa aspoň osvedčila potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava z ohrozenia exekúcie. Poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, musí byť poskytnutá tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.
19/ Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej aj len CSP ) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20/ Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
21/ Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
22/ Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
23/ Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. ( Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. ) Zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť v konaniach, v ktorých predmetom je zaplatenie peňažnej sumy (pohľadávky) za účelom zabezpečenia majetku pred hrozbou možného zmarenia exekúcie, ktorej predmetom by bolo vymoženie peňažnej pohľadávky. Primárnym účelom nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené, sa primerane použije § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. Zánik záložného práva sa spravuje § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu. Vzhľadom na tieto aspekty nemožno zabezpečovacie opatrenie vnímať ako procesný inštitút, keď v tomto smere procesný kódex len bližšie špecifikuje vymedzenie obsiahnuté v Občianskom zákonníku,
že záložné právo môže vznikať aj na základe rozhodnutia súdu. Trvanie zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť a spravidla by ani nemalo byť podmienené právoplatným skončením konania. 24/ Zo zákonnej formulácie možno určiť základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú:
zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na návrh,
spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty,
zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku,
existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
Konanie o zriadení zabezpečovacieho opatrenia je ovládané dispozičnou zásadou a zabezpečovacie opatrenie tak možno nariadiť len na návrh. Uvedené je zrejmé z dikcie § 156 CSP, v súlade s ktorým sa konanie začína aj doručením návrhu na nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí spĺňať všeobecné náležitosti podania v súlade s § 127 CSP, ako aj všeobecné náležitosti žaloby v súlade s § 132 CSP. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z § 343 ods. 1 CSP v spojení s § 344 a § 326 ods. 1 CSP. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 CSP v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. Predmet, ktorý môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, je stanovený čo najširšie a koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ako predmet občianskoprávnych vzťahov taktiež označuje veci, pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva a iné majetkové hodnoty. Predmetom záložného práva tak nie je len vec. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. Spôsobilým predmetom záložného práva je tak konkrétne hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, ale aj spoluvlastnícky podiel. Spôsobilým predmetom záložného práva môže byť obchodný podiel, cenné papiere a pod. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou, aby bolo záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť. Na prevoditeľnosti zálohu je totiž založený výkon záložného práva – speňaženie zálohu. Tento element je veľmi významný a je na prospech navrhovateľa, aby sa vysporiadal s otázkou prevoditeľnosti zálohu najmä z dôvodu, aby mohlo zabezpečovacie opatrenie plniť svoj zmysel. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Existencia peňažnej pohľadávky môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Z formulácie predmetnej podmienky možno tiež a contrario vyvodiť, že zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť za účelom zabezpečenia nepeňažného nároku. Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, prípadne iný určovací nárok a pod..
V návrhu na nariadenie opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Posledným predpokladom je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Súd teda nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia (osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie). Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, keď medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia/ neodkladného opatrenia. Dokazovanie pred rozhodnutím o takom návrhu nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. V prípade, ak zabezpečovacie opatrenie nie je časovo obmedzené, jeho zánik je naviazaný na zrušenie, prípadne na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej sudcovským záložným právom. Ten, v prospech ktorého bolo sudcovské záložné právo zriadené, sa nariadením zabezpečovacieho opatrenia stáva záložným veriteľom. Súd zasiela uznesenie, ktorým nariadi zabezpečovacie opatrenie, príslušnému registru hneď po jeho písomnom vyhotovení. V prípade uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nehovoríme o jeho vykonateľnosti, nakoľko sa predmetným rozhodnutím neukladá žiadna povinnosť. V prípade, ak sa sudcovské záložné právo zriaďuje na nehnuteľnosť, registráciu vykoná príslušná správa katastra. Zápis záložného práva vykonáva príslušná správa katastra nehnuteľností na podklade verejnej listiny, ktorou je uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, keďže ide o tzv. mimozmluvné záložné právo. Záložné právo v tomto prípade, ale aj v ostatných prípadoch, vzniká až registráciou v tomto alebo inom príslušnom registri.
25/ Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia tak predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej ochrany. Poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, musí byť poskytnutá tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu zabezpečovacie opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie zabezpečovacieho opatrenia žiada. Pred zriadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. 26/ Zásadný dôvod, pre ktorý žalobca žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o. je, že má obavu, že bude sťažené vymoženie jeho práva, a to s ohľadom na konanie finančnej skupiny Arca Capital, v rámci ktorej sa spoločnosti podľa žalobcu snažia zbaviť majetku s významnou majetkovou hodnotou na škodu žalobcu, keď tento majetok je prevádzaný, zaťažovaný zabezpečovacími právami ďalších subjektov, resp. používaný na sanáciu ostatných spoločností v rámci finančnej skupiny. Žalobca žiada zriadiť záložné právo na obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., keď žalovaný 1/ má jediného akcionára spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. a tá má zase jediného akcionára spoločnosť Arca Investments, a.s., ktorá je dlžníkom žalobcu. Spoločnosť Arca Investments, a.s. ako dlžník žalobcu nevyplatila žalobcovi zmenku vystavenú dlžníkom v prospech žalobcu po jej predložení na platobnom
mieste. Dlžník zároveň žalobcu zavádzal, keď uvádzal, že vyplateniu zmenky bráni dočasná ochrana poskytnutá v zmysle D. B..
27/ Zásadný dôvod, pre ktorý žalobca žiada nariadiť neodkladné opatrenie je obava, že rozhodný majetok spoločnosti Arca Capital Slovakia, a.s., ktorá je jediným akcionárom žalovaného 1/, predstavuje obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., ktorý však po prednostnom uspokojení žalovaného 2/ z výkonu záložného práva zriadeného dňa 02.12.2020 v prospech záložného veriteľa, ktorým je žalovaný 2/ nebude mať žiadnu hodnotu. Práve spoločnosť Arca Capital Slovakia, a.s. je jediným akcionárom Arca Investments, a.s., teda dlžníka žalobcu. Žalobca sa domáha tiež nariadenia neodkladného opatrenia – uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o. a tiež uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o..
28/ Z vyššie uvedeného skutkového stavu ako aj z obsahu spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27CbZm/7/2021 súd zistil, že v danom prípade neboli podľa súdu splnené zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. pre nariadenie neodkladného opatrenia/ neodkladných opatrení.
29/ Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, pričom žalobca osvedčil, že žiada zabezpečiť peňažnú pohľadávku v celkovej výške 2.662.500,- CZK. Ide teda o peňažnú pohľadávku, ktorá je konkrétna a špecifikovaná tak, že ju je možné identifikovať, pričom ide o nároky zo zmenky, ktorú vystavil dlžník Arca Investments, a.s.. Za zmenkou stojí kauza – rámcová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a dlžníkom, spolu s Protokolom o odovzdaní vlastnej zmeny a Dohodou o započítaní pohľadávok. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie svojho peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd vyhodnotil s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, že základ nároku je minimálne osvedčený. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva zároveň jednoznačne vymedzil predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo – obchodný podiel žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., so sídlom Družstevná č. 1090/86, 956 17 Solčany, SR, IČO: 35972360, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 50932/ N, zodpovedajúci v plnom rozsahu splatenému vkladu žalovaného 1/ vo výške 8.470.000,- eur do základného imania spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., IČO: 35972360 vo výške 8.470.000,- eur. Hodnota obchodného podielu bola osvedčená predložením výpisu z OR SR na obchodnú spoločnosť ACS Plyn, s.r.o.. Takto vymedzený predmet je spôsobilým pre účely zriadenia záložného práva. Žalobca sa tiež domáhal nariadenia neodkladného opatrenia ( troch neodkladných opatrení ), a to tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/. Žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia: uloženia povinnosti žalovanému 1/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o.,
uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o., uloženia povinnosti žalovanému 2/ zdržať sa akýchkoľvek úkonov spočívajúcich v uplatňovaní práv titulom záložného práva zriadeného v prospech žalovaného 2/ na základe záložnej zmluvy zo dňa 11.08.2020 k obchodnému podielu žalovaného 1/ v spoločnosti ACS Plyn, s.r.o.. Žalobca dostatočne hodnoverne opísal skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a rovnako je z jeho návrhu zrejmé, akých neodkladných opatrení sa žalobca domáha. Neodkladné opatrenie je subsidiárnym opatrením vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia rovnako vyžaduje potrebu bezodkladne upraviť pomery, ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
Žalobca v podanom návrhu prezentoval skutočnosti, pre ktoré má za to, že je daná obava, že v prípade exekúcie bude ohrozená vymožiteľnosť jeho pohľadávky, resp. v prípade vyhlásenia konkurzu bude jeho uspokojenie nepomerne znížené, ak dlžník postupne zníži hodnotu svojho majetku a v neposlednom rade, že jeho uspokojenie bude nižšie aj v dôsledku zaťaženia majetku dlžníka, resp. jeho dcérskych spoločností, zabezpečovacími právami v prospech iných subjektov, napr. v prospech banky. Súd pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie jednotlivých neodkladných opatrení musel zohľadniť majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, resp. neodkladné opatrenia, teda zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie/ neodkladné opatrenia. Pohľadávka žalobcu bez príslušenstva a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ku dňu podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavuje 2.662.500,- CZK ( cca 103.600,- eur ). Z predloženého výpisu z OR SR na obchodnú spoločnosť ACS Plyn, s.r.o. je zrejmé, že hodnota obchodného podielu zodpovedá vkladu spoločníka ( žalovaného 1/ ) vo výške 8.470.000,- eur. Je tak nepochybné, že žalobca žiada zabezpečiť majetok žalovaných, resp. obmedziť im nakladanie s majetkom, ktorý je takmer 82 – násobne vyššej hodnoty ako zabezpečovaná pohľadávka žalobcu. Pohľadávka žalobcu zo zmenky predstavuje 1,2% hodnoty majetku, ktorý sa má zaťažiť, resp. s ktorým sa má obmedziť dispozícia. Platí, že zabezpečovacie opatrenie (neodkladné opatrenie) môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Zásah do práv zabezpečovacím opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne zo zabezpečovacieho opatrenia (neodkladného opatrenia) dotknutej strane. Súd v danom prípade vzal do úvahy aj tú skutočnosť, že na uvedený obchodný podiel sú postupne zriaďované ďalšie záložné práva ostatných veriteľov a tiež skutočnosť, že na obchodnom podiele už v súčasnosti viazne ťarcha – záložné právo v prospech banky na zabezpečenie jej pohľadávky. Avšak aj v prípade zohľadnenia existujúcich tiarch súd dospel k záveru, že s prihliadnutím vyššie uvedené okolnosti nie je zachovaná zásada proporcionality a nariadením zabezpečovacieho opatrenia, či neodkladných opatrení vznikne zjavný nepomer medzi pohľadávkou, ktorá má byť zabezpečená a hodnotou predmetu zálohu. Poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, musí byť poskytnutá tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu zabezpečovacie/ neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované zabezpečovacie/ neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie/ neodkladné opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie/ neodkladné opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Požadované obmedzenie musí byť primerané (princíp proporcionality) a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať žalobcovi neadekvátnu výhodu.
30/ S ohľadom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a na nariadenie jednotlivých neodkladných opatrení nie je možné vyhovieť, keď nie je zachovaná zásada proporcionality. Ak by aj boli splnené/ osvedčené ostatné skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/ neodkladných opatrení, návrhu nie je možné vyhovieť pre neprimeranosť zásahu do práv a chránených záujmov dotknutých strán. Súd musí vždy prihliadať aj na to, či je hodnota tvrdenej pohľadávky primeraná k hodnote vecí, ku ktorým má byt obmedzené dispozičné právo dotknutej strany. Požiadavku primeranosti ( proporcionality ) je súd povinný skúmať tak v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ak nie je daná proporcionalita intenzity ochrany a zásahu, nie je možné vyhovieť návrhu žalobcu, a to bez ohľadu na to, či ostatné podmienky pre nariadenie opatrení splnené/ osvedčené sú. V danom prípade existuje podľa súdu zjavný nepomer medzi pohľadávkou žalobcu, ktorá má byť zabezpečená ( cca 103.600,- eur ) a hodnotou predmetu zálohu ( 8.470.000,- eur ). Preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva a návrh na nariadenie jednotlivých neodkladných opatrení v celom rozsahu zamietol ( výroky I/, II/, III/ a IV/ rozhodnutia ).
31/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 35/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladných opatrení, ktoré smerujú proti žalovanému 1/ a proti žalovanému 2/ rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že žalovaní 1/ a 2/ boli v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, resp. v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu úspešní. Nakoľko však žalovanému 1/ a ani žalovanému 2/ v tomto konaní doposiaľ nevznikli žiadne trovy, rozhodol súd tak, že žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva ( výrok V/ rozhodnutia ). V danom prípade žalobca podal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a na nariadenie neodkladných opatrení pred začatím konania vo veci samej. Nakoľko súdom nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej za účelom dosiahnutia konečnej a trvalej úpravy pomerov medzi stranami, bol daný dôvod rozhodovať o náhrade trov konania už v tomto štádiu konania o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho, resp. neodkladných opatrení, a to v zmysle pravidiel a zásad pre rozhodovanie o trovách konania a v súlade s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Konanie o návrhu žalobcu v danom prípade končí vydaním tohto rozhodnutia. Súd záverom považuje za dôležité uviesť, že v priebehu konania o návrhu žalobcu na nariadenie jednotlivých opatrení, bolo Okresnému súdu Nitra doručené vyjadrenie žalovaného 1/ prostredníctvom jeho právneho zástupcu, na ktoré však súd žalovaného 1/ nevyzýval. V súvislosti s týmto vyjadrením žalovaného 1/ sa jedná o jeho iniciatívu ( žalovaný 1/ si sám zistil, že prebieha dané konanie a do tohto podal vyjadrenie, na ktoré ho súd nevyzýval ), a preto ani nie je možné priznať náhradu za takto vzniknuté trovy konania žalovanému 1/, keďže sa jedná o neodôvodnené výdavky.
Poučenie:
2
14
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre ( § 357 písm. d/ Civilného sporového poriadku ).
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.