Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-15-2021.pdf
PDF · 85.07 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: V. V., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, XXX XX V., právne zastúpená: JUDr. Ivan Jurčišin, advokát, IČO: 31953344, so sídlom Hrnčiarska 2A, 040 01 Košice proti žalovanému: Obec Rokycany, IČO: 00327701, so sídlom Rokycany 45, 082 41 Bajerov, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Sotolář, PhD., advokát, IČO: 31942423, so sídlom Južná trieda 1, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva, o zmene žaloby, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e v časti týkajúcej sa určenia, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou parcely W. M. Č.. XX evidovanej v pozemkovej knihe v protokole X o celkovej výmere 4194 m2, nachádzajúcej sa v okrese P., D. E., M..Ú.. E. v podiele X/X.
II. P r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, že žalobkyňa sa domáha určenia, že pokiaľ ide o parcely N. M. XXX/X R. N. M. XXX/X vytvorené geometrickým plánom č. 88/2013 zo dňa 03.05.2013 je ich podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu X/XX v pomere k celku.
III. Žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou došlou súdu dňa 11.03.2021 sa žalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely N. M. Č.. XXX/X R. N. M. Č.. XXX/X, M..Ú.. E. vytvorenej Geometrickým plánom č. 88/2013 zo dňa 03.05.2013. 1.1. Podaním došlým súdu dňa 16.06.2021 žalobkyňa svoju žalobu rozšírila o požiadavku, aby súd určil, že je spoluvlastníčkou parcely W. M. Č.. XX evidovanej v pozemkovej knihe v protokole X o celkovej výmere 4 194 m2, k. ú. E. a to v podiele X/X v pomere k celku. 1.2. Podaním došlým súdu dňa 22.09.2021 žalobkyňa vzala žalobu späť v časti o určenie, že je spoluvlastníčkou parcely W. M. Č.. XX evidovanej v pozemkovej knihe v protokole 5, k. ú. Rokycany v podiele 1/3 a zároveň zmenila žalobu v časti týkajúcej sa určenia vlastníctva k parcelám N. M. Č.. XXX/ X R. XXX/X, M.. Ú.. E. tak, že nie je ich výlučnou vlastníčkou, ale podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 3/24 v podiele k celku. 1.3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sa domáha vrátenia pozemkov, ktoré užíva obec Rokycany bez právneho titulu a ktoré pôvodne patrili do parcely mpč. XX, ktorá je identická s parcelou pôvodného pozemkového katastra č. XX. Žalobkyňa po svojom otcovi nezdedila predmetné nehnuteľnosti z dôvodu pochybenia pri dedičskom konaní. Toto pochybenie nastalo tak, že po L. V. - dedovi žalobkyne dedil jeho syn L. V. - otec žalobkyne ale pozemok mpČ.. XX v dedičskom konaní D 626/74 nebol prejednaný. Dôvodom bola skutočnosť, že dedičia po L. V. podľa D 699/60 si nepožiadali o zápis do pozemkovej
knihy. Žalobkyňa uviedla, že je právni predchodcovia boli výlučnými, resp. podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely viac ako 100 rokov. Zároveň uviedla, že už v minulosti došlo k reálnej deľbe tejto mpč. parcely medzi jednotlivých spoluvlastníkov. Na pojednávaní však žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu od tohto tvrdenia ustúpila a uviedla, že na toto tvrdenie nemá byť braný zreteľ.
2. Čo sa týka čiastočného späťvzatia žaloby a pripustenia zmeny žaloby o týchto súd rozhodol podľa § 145 ods. 2 C.s.p. - „Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej“ a § 142 ods.1 C.s.p. - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
3. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním došlým súdu dňa 12.05.2021 (č.l. 28-30). V tomto vyjadrení žalovaný uviedol, že skutočnosti reálnej deľby s vlastníckymi účinkami žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Rovnako pokiaľ svojou žalobou naráža na možnosť vydržania sporných nehnuteľností, tak rovnako nepreukázala skutočnosti k vydržaniu vedúce. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobu požaduje za nedôvodnú, pretože žalobkyňa sama uviedla, že predmetné pozemky neboli predmetom dedičského konania po jej predkoch. Má teda za to, že žalobkyňa sa ako do úvahy prichádzajúca dedička nedomáha svojho právo z dedičstva, ale k dedičstvu a preto žalobe v takomto znení vyhovieť nemožno. 3.1. Žalovaný sa k premetu konania vyjadril ešte podaním doručeným súdu dňa 07.07.2021 (č.l. 57-58), v ktorom zotrval na svojom prvotnom vyjadrení a uviedol, že žaloba je zmätočná a navrhovaný petit je nevykonateľný. Rovnako nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa domáha určenia spoluvlastníckeho podielu v pomere 1/3 k celku (čo smerovalo k pôvodnému petitu, že je spoluvlastníčkou parcely mpč. XX).
4. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021, pričom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis. Súd bude reprodukovať z oboznámených listín iba tie, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci z hľadiska dôvodov, pre ktoré súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 4.1. Z výpisu z pozemkovej knihy Protokolu č. X pre k.ú. E. týkajúcom sa parcely mpč. XX vyplýva, že L. V.Ň. bez bližšej identifikácie bol vlastníkom spoluvlastníckych podielov v rozsahu XX/XX (P. V.), X/XX (P. V.) R. X/XX (P. V.). Spolu mu teda patril spoluvlastnícky podiel XX/XX. 4.2. Z uznesenia o dedičstve D 699/60 (č.l. 42) po L. V. (pradedo žalobkyne), ktorý zomrel 27.04.1960 vyplýva, že predmetom dedenia bola aj mpč. parcela XX zapísaná v PKV č. X pod V., X, XX a v celkovom podiele XX/XX v pomere k celku. Dedičmi v rovnakom podiele, čiže v podiele X/XX V. L. V. (dedo žalobkyne), R. T., R. V., U. V. a maloletá R. V.. 4.3. Z uznesenia o dedičstve sp. zn. D 624/74 (č.l. 44) po L. V. (dedo žalobkyne) zomrelom dňa 07.04.1974 vyplýva, že predmetom dedičstva po ňom mpč. XX nebola. Jeho dedičom bol L. V., O.. XX.XX.XXXX (otec žalobkyne). 4.4. Z uznesenia o dedičstve, ktoré bolo vydané v konaní o novoobjavenom majetku sp. zn. 26D/658/2016-38 (č.l. 40) vyplýva, že v dedičskom konaní po L. V., ktorý zomrel 07.04.1974 (dedo žalobkyne) sa dodatočne predmetom dedičského konania stala aj parcela M. O. Č.. XX K. K. X X. O. G. Č.. XXX M..Ú.. E., pričom išlo o záhradu o výmere 1 069 m2, ktorú v podiele X/XX zdedila žalobkyňa. 4.5. Zo žalobkyňou predloženého znaleckého posudku Ing. Tarasoviča č. 2/2016 (č.l. 4 - 14) týkajúceho sa identifikácie pôvodnej mpč. XX na stav N. M. X. M..Ú.. E. vyplýva, že parcely č. XXX/X R. Č.. XXX/X spoluvlastníctva, ku ktorým sa končeným návrhom žalobkyňa domáhala a ktoré boli vytvorené geometrickým plánom G1-676/2013 sú súčasťou E KN parcely XXX/X (N. M. XXX) R. N. M. Č.. XXX (N. M. XXX/X), ktoré boli v tomto rozsahu súčasťou pôvodnej mpč. parcely XX.
5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah. 5.1. V danom prípade ide o určovaciu žalobu (§ 137 písm.c/ C.s.p.), pri ktorej podmienkou jej vecného prejednania je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Keďže v prejednávanej veci by vyhovenie žalobe viedlo k zápisu do katastra nehnuteľností žalobkyne ako spoluvlastníčky parciel v rozsahu X/XX v pomere k celku má súd za to, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Napriek existencii tohto naliehavého právneho záujmu nebolo možné žalobe vyhovieť. 5.2. Podľa § 126 OZ - (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. K nemožnosti určení vlastnictví dědice, nebyla-li věc předmětem řízení o dědictví
Podľa rozhodnutia NS ČR (pri obdobnej právnej úprave ako je v ČR) sp. zn. 22 Cdo/1826/2004 - Ani jediný dědic se nemůže s úspěchem domáhat žalobou podle § 80 písm. c) OSŘ určení, že je vlastníkem věci náležející do dědictví, pokud tato věc nebyla předmětem řízení o dědictví a ohledně níž nebylo jedinému dědici potvrzeno nabytí vlastnictví. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2290/2006 - Pokud zde měla žalobkyně (dědička) zato, že do dědictví po zůstaviteli patří celé sporné nemovitosti, které však v katastru nemovitosti nebyly uvedeny jako její výlučné vlastnictví, přicházela do úvahy žaloba na určení, že zůstavitel byl ke dni úmrtí vlastníkem nemovitostí, resp. na určení rozsahu jejího vlastnického práva (viz 30 Cdo 1857/2001), a pozdější projednání nemovitostí v dědickém řízení. Žalobě na určení, že vlastnicí nemovitostí doposud neprojednaných v dědickém řízení je ona, však nemohlo být vyhověno ani v případě, že by vlastnické právo zůstavitele bylo prokázáno.
Podľa NS SR - R 32/2011 - V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Podľa NS ČR sp. zn. 22 Cdo/585/2012 - Nestanoví-li zákon jinak, je výrok pravomocného rozsudku závazný jen pro účastníky řízení (§ 159a odst. 1 o. s. ř.); z toho vyplývá, že výrok rozsudku o tom, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí vlastníkem nemovitosti, je závazný jen pro účastníky řízení a nikoliv pro ty dědice, kteří se tohoto řízení nezúčastnili. Pak nemůže být plně závazný ani pro soud v dědickém řízení; ostatní dědicové by totiž mohli vlastnické právo zůstavitele zpochybňovat a nebylo by vůči nim možné vyjít z toho, že o něm bylo již rozhodnuto. Proto účastníky řízení o tom, že zůstavitel byl ke dni svého úmrtí vlastníkem nemovitosti, musejí být známí dědicové; pokud účastníky nejsou, nemá žalobce na určení naléhavý právní zájem ve smyslu § 80 písm. c) o. s. ř., neboť takové rozhodnutí neodstraní stav nejistoty v právním vztahu a nemůže být spolehlivým základem pro projednání věci v dědickém řízení.
6. Z vyššie citovaného vyplýva, že žalobkyňa so svojou žalobou uspieť nemohla. Určenie, že niekto je dedičom a čo dedí je vyhradené dedičskému konaniu. Napriek tomu, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, v rámci slovenského právneho poriadku je nevyhnutná ingerencia štátu, výsledkom ktorej je deklaratórne rozhodnutie o dedičstve. V prejednávanej veci sa tak žalobkyňa mala domáhať za účasti všetkých do úvahy pripadajúcich dedičov, že sporné spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po jej dedovi. To, že žalobkyňa po svojom dedovi zdedila spoluvlastnícky podiel na určitej parcele totiž neznamená, že je bez ďalšieho spoluvlastníkom resp. dedičom aj inej parcely, ktorá predmetom dedičského konania nebola.
7. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnej žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.