Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/100/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: J.. Š. G., J.. XX.XX.XXXX, J. G. H. XX, V., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom Francisciho 6, Zvolen, pod sp. zn. EX 1657/2004, o vymoženie 82,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.11.2018, č.k. -19, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.07.1999, č. k. -4, poveril súd prvej inštancie vykonaním exekúcie vo veci súdnu exekútorku JUDr. Andreu Cimermanovú poverením č. 5808 001263* zo dňa 28.05.2004. Dňa 25.01.2016 súdna exekútorka predložila súdu prvej inštancie podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa EP“. Súd prvej inštancie citoval ust. , , až 6 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a uviedol, že s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k novelizácií Exekučného poriadku tak, že oprávnenému, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému - fyzickej osobe na podklade rozhodnutia priznávajúceho nárok zo zmenky, bola uložená povinnosť doplniť tento návrh o skutočnosti a dôkazy týkajúce sa jeho vlastného vzťahu s povinným. Následne súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku a exekúciu zastaví, ak takýto dôvod zistí, resp. ak sa nepreukáže opak alebo rozhodne o pokračovaní v exekúcii. Oprávnený v „Doplnení návrhu na vykonanie exekúcie“ uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., IČO: 31 631 053, Pánska 33, Bratislava. Oprávnený tvrdil, že jeho vzťah s povinným nie je spotrebiteľský ale obchodnoprávny, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že exekučný titul vydal krajský súd a vec sa prejednávala ako obchodnoprávna. Dôkazy týkajúce sa preukázania právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným nevedel predložiť, keďže právny predchodca oprávneného už zanikol. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ani nepripojil dôkazy, ktoré by osvedčovali, že ide o obchodnoprávny vzťah. Zo zmenky bez protestu vystavenej dňa 21.11.1996 v Rožňave, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul vyplýva, že bola vystavená povinným v prospech

remitenta - TRANSINVEST, a.s., Panská 33, Bratislava, právneho predchodcu oprávneného, ktorý zmenku nadobudol nepretržitým radom indosamentov, na sumu 2 500,- Sk. Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve nebola uzavretá, resp. oprávnený nepreukázal, že by takáto dohoda bola uzavretá. Keďže oprávnený si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1, 2 Exekučného poriadku a nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, súd prvej inštancie exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a pokračovať v exekúcii.

4. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), že súd účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom ( ) a že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ( ). Zdôraznil, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. Išlo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. V čase základného súdneho konania neplatila v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinného a spoločnosti Transinvest, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Oprávnený uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015 nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinným a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom - povinným. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii, a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku stanovenú v Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila. Oprávnený preto žiadal, aby odvolací súd prehodnotil právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz

- spis základného súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení Exekučného poriadku s , pričom pokiaľ dôjde odvolací súd k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

5. Po vydaní napadnutého uznesenia súd prvej inštancie lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že povinný - Š. G., J.. XX.XX.XXXX, J. G. H. XX, V. - L. O. XX.XX.XXXX. Dedičské konanie po poručiteľovi (sp. zn. ) bolo zastavené pre nemajetnosť uznesením zo dňa 12.11.2010.

6. Krajský súd ako súd odvolací ( (ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa prvá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.05.2004 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie 82,98 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 29.07.1999, č. k. -4. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 28.05.2004. S poukazom na ustanovenie Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

10. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/. Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

11. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

13. V posudzovanej exekúcii sa vymáha plnenie na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz sp. zn. vydaný na podklade originálu predloženej zmenky. Ako vyplýva z ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a ako to správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca uložil oprávnenému v tomto prípade - teda v konaní vedenom na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou a ktoré sa začalo pred účinnosťou tohto zákona - povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

14. Oprávnený v doplnení návrhu zo dňa 13.01.2016 uviedol, že svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Vlastný vzťah s povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., ktorú však nepredložil. Zdôraznil, že ide o obchodnoprávny vzťah, keďže vec bola v základnom konaní prejednávaná ako obchodnoprávna a v tom čase zákonná úprava spotrebiteľského práva neexistovala. Ako jediný dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. .

15. Splnenie zákonnej povinnosti, ktorou je doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov exekučnému súdu následne vzniká povinnosť tieto preskúmať a zistiť či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku.

16. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, má za to, že oprávnený v doplnení návrhu neopísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil dôkazy, ktoré by preukazovali spotrebiteľský, resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného tak ako mu to ukladá ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.

17. Nič na tom nemení ani námietka oprávneného, že súd pri svojom rozhodovaní nemal podľa zásady zákazu retroaktivity prihliadať na právnu domnienku uvedenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Odvolací súd zastáva názor, že v citovanom ustanovení nejde o retroaktivitu, pretože zákonné ustanovenie Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od účinnosti , ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej inštancie, že oprávnený v rámci doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie nepreukázal, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, nie je daný. Keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku () a opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, neostávala súdu iná možnosť, než napadnuté uznesenie potvrdiť podľa ust. .

19. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením základného spisu, ktorého obsahom je exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz č. k. zo dňa 26.1.2005 vydaný Krajským súdom v Košiciach a prerušenie konania za účelom podania návrhu Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov. Odvolací súd k tomu uvádza, že vzhľadom k tomu, že v priebehu konania bolo zistené, že povinný zomrel dňa 21.09.2010 ako nemajetný, teda bez zanechania dedičov, došlo by k zastaveniu exekúcie aj v prípade, ak by si oprávnený splnil povinnosť uloženú mu ust. § 243f Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažuje za účelné ďalej doplňovať dokazovanie, resp. podávať ústavnému súdu návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov.

20. Na základe uvedeného odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne správne.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).