Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26Ek-927-2023.pdf
PDF · 88.6 KB
Case nature
Subarea
26Ek/927/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti povinnému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C. D., o vymoženie príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariannou Vargovou, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov, ktorý ju vedie, pod sp. zn. XXXXX XXX/XX o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a. II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.03.2023 domáhal od povinného vymoženia príslušenstva pohľadávky a trov exekúcie na základe exekučného titulu – rozhodcovský rozsudok sp. zn. C. XXXXX/XX vydaný Stálym rozhodcovským súdom zo dňa 28.03.2012 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Súd dňa 10.05.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mariannu Vargovú, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1234/4, 075 01 Trebišov.
2. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 15.05.2023. Povinný dňa 30.05.2023 podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu, pričom súdnemu exekútorovi bol doručený dňa 31.05.2023. Súdny exekútor predmetný návrh predložil súdu na rozhodnutie dňa 26.06.2023. Spolu s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a príloh k nemu, doručil súdny exekútor súdu aj vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie.
3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
4. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
5. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
6. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
7. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je nedôvodná a exekučný titul je nespôsobilý, ničotný. Povinný má za to, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, neexistencii rozhodcovskej zmluvy a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Povinný má tiež za to, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný. Povinný ďalej namieta, že obsahom exekučného spisu ani exekučného titulu nie je žiadna rozhodcovská zmluva ani rozhodcovská doložka, ktorá by oprávňovala veriteľa konať pred rozhodcovským súdom. Povinný uviedol, že rozhodcovská zmluva bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom bola podpísaná v rovnaký deň aj rovnaký čas ako samotná zmluva o úvere. Povinný má tiež za to, že zmluva, ktorú povinný s oprávneným uzavrel je zmluvou spotrebiteľskou. Na základe uvedeného povinný žiada, aby súd exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie.
8. Dňa 28.06.2023 doručil povinný súdnemu exekútorovi podanie zo dňa 23.06.2023 označené ako ,,návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom doplnenie podania zo dňa 30.05.2023". V predmetnom podaní povinný uviedol, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera a preto je povinnosťou súdu skúmať postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Povinný ďalej uviedol, že dodávateľ mu na podpis predložil formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a musel ju podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený na jednoznačne v neprospech spotrebiteľa ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Povinný má za to, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a oprávnený použil nekalé obchodné praktiky. Z uvedených dôvodov má povinný za to, že je potrebné exekúciu zastaviť a zaviazať oprávneného na náhradu trov konania a trov exekúcie. K doplneniu návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd uvádza, že nakoľko v ňom povinný uvádza skutočnosti, ktoré mohol uviesť aj v návrhu na zastavenie exekúcie (nárok vyplývajúci zo zmenky, neprijateľné zmluvné podmienky) a doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi po zákonom stanovenej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, súd na doplnenie návrhu na zastavenie exekúcie neprihliadal a nezaoberal sa skutočnosťami v ňom uvedenými.
9. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený a to prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami ako aj s dôvodmi na zastavenie exekúcie povinného, ktoré uvádza vo svojom návrhu. Oprávnený uviedol, že na základe vykonateľného exekučného titulu bola povinnému uložená povinnosť uhradiť pohľadávku vo výške 1196,01 eur s príslušenstvom, avšak nakoľko povinný nerešpektoval povinnosť uloženú exekučným titulom, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že povinný síce uskutočnil čiastočné úhrady, ktoré boli riadne započítané na predmetnú pohľadávku oprávneného, avšak k zániku vymáhaného nároku doposiaľ nedošlo. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia námietok, námietky povinného nespĺňajú zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to,
aby im tunajší súd vyhovel a exekúciu zastavil. Oprávnený posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Povinný zmluvu o úvere uzatvoril ako dlžník pod obchodným menom A. B., ako fyzickou osobou – podnikateľom označeného identifikačným číslom XX XXX XXX, pričom pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojho podnikania a finančné prostriedky boli poskytnuté na účel podnikania. Na základe vyššie uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný uzavrel s oprávneným Zmluvu o úvere ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej v texte len ako „VPPÚ“ v príslušnom gramatickom tvare). Priamo na prednej strany Zmluvy o úvere sa uvádza nasledovné: „Dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti“ Oprávnený si predložením Zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Z exekučného titulu je jasne zrejmé, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu o úvere ako platný a odplatný právny úkon a na jeho základe priznal oprávnenému voči povinnému nárok na plnenie. Rozhodcovský rozsudok, ktorý predstavuje exekučný titul bol vydaný v súlade s právnymi predpismi, a oprávnenému bolo v zmysle toho priznané právo na plnenie, na ktoré mal legitímny nárok. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle rozhodcovskej zmluvy článku II - predmet zmluvy v bode 1 sa uvádza: zmluvné strany sa dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Oprávnený má za to, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Medzi oprávneným a povinným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. Zároveň oprávnený poukazuje, že povinný svojím podpisom zo dňa 03.11.2010 vyhlásil, že s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy súhlasí, zároveň vyhlasuje, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy. Povinný svojím podpisom ako vážnym, zrozumiteľným a určitým prejavom vôle súhlasil s uzavretím. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby sa na návrh na zastavenie exekúcie povinného neprihliadalo.
10. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného preskúmal a dospel k nižšie uvedenému.
11. Podľa § 3a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako ,,OBZ“), každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len „obchodné dokumenty“) uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia.
12. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že zmluva, ktorú s oprávneným uzavrel predstavuje zmluvu spotrebiteľského charakteru. K danému tvrdeniu súd uvádza, že nakoľko povinný bol v zmluve označený identifikačnými znakmi typickými pre označenie podnikateľa ako sú sídlo, IČO či identifikácia zápisu v živnostenskom registri, nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Povinný svojím podpisom tiež potvrdil prehlásenie uvedené na zmluve, že ,,prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania“. O tom, že ide o zmluvu uzavretú medzi podnikateľmi svedčí aj fakt, že samotná zmluva, tak ako je uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach, je uzavretá podľa § 269 ods. 2 OBZ a teda nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva je
uzavretá podľa ustanovení OBZ ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a z tohto dôvodu nie je možné túto zmluvu považovať za spotrebiteľskú a aplikovať na ňu ustanovenie zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako ,,OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a tiež ani ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“).
13. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uvádza, že nikdy žiadnu rozhodcovskú doložku nepodpísal a teda exekučný titul je neplatný, ničotný, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať.
14. Súd dňa 16.04.2024 vyzval Slovenskú arbitrážnu a.s. ako spoločnosť, ktorá je zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý rozhodoval v rozhodcovskom konaní sp. zn. SR XXXXX/XX a žiadal o zapožičanie rozhodcovského spisu sp. zn. SR XXXXX/XX vo veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 807 598, proti žalovanému A. B., IČO XX XXX XXX, miestom podnikania C. D. XXX, XXX XX C. D.. Predmetná žiadosť bola doručená adresátovi dňa 18.04.2024.
15. Dňa 03.05.2024 bola súdu doručená odpoveď v ktorej bol súdu predložený spis v elektronickej podobe, pričom súčasťou spisu bola aj rozhodcovská doložka k zmluve, ktorú povinný uzavrel s oprávneným dňa 03.11.2010.
16. Súd preskúmal predloženú rozhodcovskú zmluvu a dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená v písomnej podobe na samostatnom papieri a to dňa 03.11.2010. Súd po preskúmaní predloženej rozhodcovskej zmluvy konštatuje, že rozhodcovská zmluva spĺňa náležitosti, ktoré predpokladá zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej ako ,,ZRK").
17. Súd ďalej uvádza, že v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie je povinný preskúmavať okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a nie prihliadať na okolnosti, ktoré nastali pred jeho vznikom, ako napríklad zmluvné podmienky zmluvy o úvere či zmluvné podmienky rozhodcovskej zmluvy. V týchto prípadoch povinný žiada exekúciu zastaviť na základe okolností, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu a súd má za to, že povinný mal možnosť brániť sa uplatnením týchto námietok v základnom konaní a to napríklad zaslaním žalobnej odpovede, avšak povinný túto možnosť nevyužil.
18. Súd má za to, že vydané poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora bolo vydané na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý spĺňal všetky podmienky zákonom stanovené pre vydávanie rozhodcovských rozsudkov. Súd zastáva názor, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi povinným a oprávneným predstavuje zmluvu uzavretú medzi dvomi podnikateľskými subjektmi podľa OBZ, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a teda nie je možné namietať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko sa táto námietka vzťahuje len na zmluvy uzavreté so spotrebiteľmi.
19. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a) až e) Exekučného poriadku a preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. 20. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
22. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
23. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uviedol, že žiada, aby bol oprávnený zaviazaný na náhradu trov konania a trov exekúcie. Súd uvedenú skutočnosť vyhodnotil ako žiadosť povinného o náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie a uvádza k nej nasledovné.
24. V zmysle ustanovenia § 199a ods. 2 Exekučného poriadku má povinný nárok na trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, pričom jeho trovy musia predstavovať trovy právneho zastúpenia. Iné trovy ako trovy právneho zastúpenia nie je možné v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie priznať. Exekučný poriadok neumožňuje povinnému priznať náhradu vecných nákladov ako napríklad náklady na kopírovanie či náklady na poštové služby. V prípade, ak povinný v exekučnom konaní podá návrh na zastavenie exekúcie bez právneho zástupcu, nie je možné mu priznať nárok na náhradu trov konania.
25. Vzhľadom na hore uvedenú skutočnosť rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a povinnému nepriznal nárok na náhradu trov exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.