Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-105-2020.pdf
PDF · 113.13 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/105/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: PLOSE Sistem Service S. P. A., Via Vittorio Veneto 69, 390 42 Bressanone, Taliansko, zast. LEGARTUM s.r.o., Hrachová 16B, 821 05 Bratislava, IČO: 47 252 332, proti žalovanému: TRM Logistics, s. r. o., Dunajská 8, 811 08 Bratislava, IČO: 50 008 579, o zaplatenie 13.604,27 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/67/2018-177 zo dňa 22. januára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/67/2018-177 zo dňa 22. januára 2020 p o t v r d z u j e .
Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.604,27 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 877,24 eur od 02.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,10 eur od 09.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 717,38 eur od 13.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 272,88 eur od 14.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.598,83 eur od 20.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 291,61 eur od 25.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 868,36 eur od 28.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 980,84 eur od 30.04.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.977,93 eur od 05.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 346,17 eur od 10.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 56,56 eur od 13.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 215,09 eur od 14.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 692,86 eur od 19.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 274 eur od 22.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 927,18 eur od 29.05.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,10 eur od 09.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 224,20 eur od 10.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 123,21 eur od 29.06.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,10 eur od 10.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 7,63 eur od 14.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 110 eur od 09.08.2017 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 13.604,27 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe objednávky - žiadosti zo dňa 28.04.2016. Žalovaný žalobcovi poskytol len čiastočné plnenie vo výške 4.257,23 eur, pričom túto časť použil žalobca na čiastkovú úhradu faktúry č. 5908. Žalovaný sa emailom zo dňa 27.04.2017 zaviazal uhradiť aj zvyšné dlžné faktúry.
Voči platobnému rozkazu sp. zn. 18Up/420/2017 zo dňa 03.11.2017 podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcov nárok nezodpovedá skutočnosti, nebol odsúhlasený a takýto záväzok neeviduje vo svojom účtovníctve. Zároveň uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá zábezpeka, ktorá mu z dlhu odrátaná nebola. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný mu skutočne poskytol zábezpeku vo výške 6.066,93 eur, táto však bola použitá na úhrady starých neuhradených pohľadávok, fakturovaných faktúrami č. 4683, č. 15550 a čiastočne na úhradu faktúry č. 5908 (vo výške 2.539,02 eur). Žalobca vystavil a zaslal žalovanému v auguste 2017 dokument - Zábezpeka, v ktorom mu uviedol informáciu o započítaní jednotlivých úhrad. Vo zvyšku mal žalobca za to, že žalovaný svoje tvrdenia v odpore nepreukázal. V duplike žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený dlh neeviduje. Prejavil však vôľu mimosúdne sa dohodnúť so žalobcom v prípade, ak by mu ten preukázal doručenie započítania depozitu aj predmetných faktúr, ich opodstatnenosť a správnu výšku ich výpočtu. Podľa žalovaného bol žalobca splnomocnený na podanie žiadosti o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí, ktoré aj podal a DPH mu bolo vrátené. Žalovaný požiadal žalobcu, aby mu doložil vyúčtovanie výšky vrátenej DPH a zároveň požiadal žalobcu o stanovisko k mailu zo dňa 06.04.2018, ktorý bol adresovaný pani K. a ktorým žiadal zaslať rozpis faktúr, priradenie depozitu k faktúram a vyčíslenie vrátenej DPH. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu. Zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov p. K. a p. J., nakoľko tento návrh bol podaný až na pojednávaní dňa 22.01.2020. Rovnako tak súd neprihliadal a nevykonal dokazovanie listinným dôkazom predloženým žalovaným na pojednávaní dňa 22.01.2020, email zo dňa 27.06.2019. Súd v tomto prípade prihliadol na ustanovenia § 153 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku o sudcovskej koncentrácii konania, keďže tieto dôkazy mohol a mal žalovaný navrhnúť už v odpore, prípadne v následnom vyjadrení (tzv. duplike). Žalovaný bol pritom uznesením č. k. 10Cb/67/2018-72 zo dňa 11.06.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k replike žalobcu, ako aj k predloženiu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Napriek tomu žalovaný doplnenie dokazovania listinnými dôkazmi a výsluchom svedkov včas nenavrhol, preto jeho návrh na doplnenie dokazovania podaný až na pojednávaní, súd zamietol. Súd poukázal aj na žiadosť žalovaného o doloženie dokumentov, ktorá bola súčasťou podania zo dňa 16.07.2018 a prednesená tiež na pojednávaní dňa 22.01.2020. Mal za to, že tieto žiadosti neboli návrhom na doplnenie dokazovania, nakoľko boli žalovaným smerované priamo voči žalobcovi, a to za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Žalobca navyše poprel, že by takéto dokumenty mal k dispozícii, preto aj keby ich žalovaný ako listinné dôkazy navrhol, nebolo by možné takéto dokazovanie vykonať, keďže ani jednou stranou sporu tieto listiny predložené neboli a ich existencia bola žalobcom popretá. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu. Žalovaný si na základe žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016 objednal u žalobcu poskytovanie služieb, ktoré žalobca pre žalovaného poskytol a následne si cenu za ich poskytnutie vyfakturoval. Faktúry č. 5908, č. 17663, č. 18425, č. 18543, č. 7268, č. 20907, č. 21494, č. 21648, č. 8511, č. 23882, č. 24760, č. 24858, č. 9820, č. 10183, č. 10474, č. 29805, č. 30567, č. 33567, č. 37260, č. 38041, č. 43309 neboli žalobcovi žalovaným uhradené. Žalovaný žalobcovi uhradil celkovú fakturovanú sumu len čiastočne, a to vo výške 4.257,23 eur, pričom časť z tejto sumy bola započítaná na faktúru č. 5908. Žalovaný sa zároveň emailom zo dňa 27.04.2017 zaviazal uhradiť aj ďalšie platby, avšak k ďalším úhradám už nedošlo. Časť fakturovanej sumy bola krytá tiež zábezpekou, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil v celkovej výške 6.066,93 eur. Fakturovaná suma vo výške 13.604,27 eur však žalovaným uhradená nebola. Žalovaný neuhradenie tejto sumy odôvodnil tým, že faktúry mu neboli doručené a zároveň celková suma mala byť znížená o vratky DPH zaplatenej v zahraničí, na ktoré požiadanie mal byť žalobca žalovaným splnomocnený. Súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 1 ods. 1 až 3, § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Medzi stranami sporu nebola sporná ich spolupráca a samotné poskytovanie služieb žalobcu pre žalovaného. Rovnako tak žalovaný nespochybnil oprávnenosť vystavených faktúr za dodanie služieb. Sporné bolo doručenie predmetných faktúr a zábezpeky žalovanému, ako aj výška pohľadávky, nakoľko žalovaný mal za to, že fakturovaná suma mala byť žalobcom znížená o vratky DPH, ktoré si mal uplatniť žalobca v zahraničí. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená nepomenovaná zmluva na základe žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal poskytovanie predmetných služieb. To, že žalobca pre žalovaného
požadované služby poskytoval, súd nepovažoval za sporné, nakoľko žalovaný poskytovanie služieb nerozporoval. Rovnako tak žalovaný nerozporoval ani jednotlivé fakturované položky. Žalovaný rozporoval doručenie samotných faktúr a výslednú nárokovanú sumu, nakoľko mal za to, že táto bola vypočítaná nesprávne, keďže od nej neboli odrátané vratky DPH uplatňované žalobcom v zahraničí. Je pravdou, že žalobca nepredložil súdu dôkaz o doručení predmetných faktúr, avšak tak z emailu zo dňa 27.04.2017, kde žalovaný uviedol, že posiela doklad o úhrade a zaviazal sa ďalšiu platbu uhradiť v budúcom týždni, ako aj z potvrdenia o zadaní prevodu zo dňa 27.04.2017 vyplýva, že žalovaný o faktúrach vystavovaných za poskytnuté služby vedel. Aj v prípade, ak by o nich nevedel, ich zoznam ako aj výška mu bola oznámená v predžalobnej výzve zo dňa 24.08.2017, ktorá mu bola doručovaná poštou, čo žalobca preukázal kópiou podacieho lístka zo dňa 25.08.2017. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by na túto výzvu reagoval a namietal u žalobcu zoznam a výšku vystavených faktúr. Súd mal za preukázané, že žalovaný o faktúrach vedel a s ich výškou súhlasil, keď aj sám v emailovej komunikácii uviedol, že platby uhradí, a to bez akýchkoľvek námietok. Zo zábezpeky predloženej žalobcom mal súd taktiež preukázané ako bola uhradená zábezpeka čiastočne započítaná na faktúru č. 5908. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2018, ako aj na pojednávaní rozporoval výšku celkového nároku žalobcu, a to z dôvodu, že žalobca neodpočítal od fakturovanej sumy vratky DPH zo zahraničia, o ktoré mal v zahraničí žiadať. Žalovaný tvrdil, že žalobcu splnomocnil na podanie žiadosti o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí. Žalovaný však súdu nepredložil žiadnu plnú moc, ktorá by preukázala, že žalobca bol poverený na žiadanie vratkov DPH v zahraničí. Rovnako tak nepredložil žiadnu dohodu, z ktorej by takáto povinnosť žalobcovi vyplývala, pričom takáto povinnosť nie je ani obsahom žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016, či obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou žiadosti. Žalovaný až na pojednávaní uviedol, že plnú moc má p. K. a p. J., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov, avšak súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, a to vzhľadom na uplatnenie zásady koncentrácie konanie. Z predložených faktúr navyše vyplýva, že DPH nebola súčasťou fakturácie, keď na mieste kde je DPH uvedená je prázdna kolónka, alebo je tam uvedená suma 0,00 eur. Súd tak obranu žalovaného spočívajúcu v namietaní výšky sumy, ktorá mala byť znížená o vratky DPH v zahraničí vyhodnotil ako účelovú, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich povinností, nakoľko takéto tvrdenia neboli v konaní žalovaným preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou fakturovaných súm, súd mu uložil aj povinnosť zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a úroky z omeškania v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Žalovaný poukázal na to, že na pojednávaní a v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2018 žiadal o doloženie saldokonta zo strany žalobcu a započítania DPH, na ktoré mal žalobca od žalovaného plnú moc. Žalobca bol touto plnou mocou, ktorú žalovanému sudca neumožnil doložiť a vykonať ako dôkaz, splnomocnený na podanie žiadosti o vrátenie DPH zaplatenej v zahraničí, ktoré aj podal a DPH mu bolo vrátené. Žalovaný dal do pozornosti, že v tejto veci žiadal doložiť vyúčtovanie výšky vrátenej DPH zo zahraničia a jej následného použitia, nakoľko žalobca žiadal o vrátenie DPH za žalovaného v zahraničí a následne to započítaval s faktúrami. K vykonaniu tohto navrhovaného dôkazu vôbec nedošlo. Ďalej uviedol, že v bode 5. odôvodnenia rozsudku je uvedené, že žalovaný potvrdil svoj dlh, čo nie je pravda, na pojednávaní sudca sám povedal právnemu zástupcovi žalobcu, že to nie je riadne uznanie dlhu. Okrem toho uviedol, v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd zamietol doplnenie dokazovania výsluchom svedkov. Počas pojednávania sudca opakovane zapínal a vypínal nahrávacie zariadenie, na úvod samotného pojednávania sa vyslovil, že by mohol pojednávanie odročiť, ale že potom by sa už vrátil pôvodný sudca pán P. a že by sa musel znovu oboznamovať so spisom. Keďže konateľka žalovaného nemá právne vzdelanie, tak to v tej chvíli nevedela celkom dobre vyhodnotiť. Žalovaný mal za to, že žiada len úplne štandardnú záležitosť, a to preukázanie saldokonta, t.j. zoznam vydaných faktúr s priradením platieb, poskytnutej zábezpeky a započítanie DPH, ktorá bola vrátená zo zahraničia na účet žalobcu. Žalobca to nebol schopný žalovanému zaslať dva roky. Dodal, že sudca aj konateľka žalovaného boli naklonení k mimosúdnej dohode a pôvodne aj s právnym zástupcom žalobcu o tom telefonicky
hovorili, ale nakoniec na pojednávanie poslali inú osobu a bolo to celé neštandardné. Žalovaný záverom uviedol, že nikdy netvrdil, že žalobcovi nemá v úmysle zaplatiť, len si chcel sumu, ktorú má skutočne uhradiť, odsúhlasiť požadovaným saldokontom. Naďalej trval na tom, aby k vykonaniu vyššie uvedeného žalovaným navrhovaného dôkazu došlo, čím dôjde k preukázaniu skutočnej sumy, na ktorú má žalobca voči žalovanému nárok. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil, nakoľko súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces a tiež v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 03.06.2020. Nestotožnil sa s odôvodnením uvedeným v odvolaní žalovaného a plne sa pridržal právneho posúdenia prvostupňového súdu uvedeného v napadnutom rozsudku. Mal za to, že súd sa v rozsudku vysporiadal so všetkým nastolenými otázkami a správne posúdil a odôvodnil zamietnutie návrhov žalovaného na doplnenie dokazovania z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 ods. 1 až 3 CSP. Žalobca sa pridržal právneho posúdenia súdu, na základe ktorého súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal dostatočne za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva na základe žiadosti o využití kreditných služieb zo dňa 28.04.2016, ktorou si žalovaný u žalobcu objednal poskytovanie služieb, ktoré žalovaný v celom konaní nerozporoval. Žalovaný v konaní rozporoval iba výšku uplatňovaného nároku, nakoľko údajne žalobca pri uplatňovanej sume nezohľadnil započítanie vzájomných pohľadávok. Pohľadávka, ktorú bol údajne žalobca povinný započítať, mala vzniknúť z toho dôvodu, že žalobca mal v mene žalovaného žiadať o vratky DPH, ktoré mali byť na uplatňovaný nárok započítané. Žalovaný však žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia a súd tak správne vyhodnotil, že žalovaný v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno. Nastolil otázku, či bola žalovaným dodržaná 15-dňová lehota na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle § 386 písm. a) CSP (v prípade ak sa preukáže, že odvolanie bolo podané oneskorene), alebo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 17.07.2020. Všetky skutočnosti uvedené v odvolaní považoval za opodstatnené, odvolanie bolo podané včas. Tvrdenia žalobcu považoval za zavádzajúce a nepravdivé.
5. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. 10Cb/67/2018-177 zo dňa 22. januára 2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
7. Podľa čl. 5 druhá veta CSP, súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/67/2018-177 zo dňa 22. januára 2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
14. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 13.604,27 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia ceny za poskytnuté služby. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, žalovaného preto zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Žalovaný s uvedeným právnym záverom nesúhlasil a v odvolaní namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okrem toho namietal, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nevykonal navrhované dôkazy. Odvolací súd mal preukázané včasné podanie odvolania zo strany žalovaného, ktorému bol napadnutý rozsudok doručený dňa 16.02.2020 (č.l. 187 súdneho spisu) a odvolanie bolo na poštovú prepravu podané dňa 28.02.2020 (č.l. 194 súdneho spisu), t.j. v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote od doručenia rozhodnutia v zmysle § 362 ods. 1 CSP.
15. Odvolací súd poukazuje na to, že medzi stranami nebola sporná ich spolupráca a poskytovanie služieb pre žalovaného, pričom žalovaný nerozporoval ani jednotlivé fakturované položky. Žalovaný v konaní rozporoval doručenie samotných faktúr a výslednú nárokovanú sumu, nakoľko mal za to, že táto bola vypočítaná nesprávne, keďže od nej neboli odrátané vratky DPH uplatňované žalobcom v zahraničí. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný o faktúrach vedel a s ich výškou súhlasil (emailová komunikácia, potvrdenie o zadaní prevodu zo dňa 27.04.2017, predžalobná výzva zo dňa 24.08.2017). Zo zábezpeky predloženej žalobcom mal súd taktiež preukázané, ako bola uhradená zábezpeka čiastočne započítaná na faktúru č. 5908. Žalovaný rozporoval výšku celkového nároku žalobcu z dôvodu, že žalobca neodpočítal od fakturovanej sumy vratky DPH zo zahraničia, o ktoré mal v zahraničí žiadať. V tomto smere však žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, až na pojednávaní dňa 22.01.2020 uviedol, že plnú moc má p. K. a p. J., ktorých navrhol vypočuť ako svedkov, avšak súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, a to vzhľadom na uplatnenie zásady koncentrácie konania. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že z predložených faktúr navyše vyplýva, že DPH nebola súčasťou fakturácie, keď na mieste kde je DPH uvedená je prázdna kolónka, alebo je tam uvedená suma 0,00 eur. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval za správny právny záver súdu o dôvodnosti podanej žaloby.
16. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia
procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napr. nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.)
17. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov a dokumentmi, keď žalovaný žiadal o doloženie saldokonta zo strany žalobcu a započítania DPH, na ktoré mal od žalovaného plnú moc, resp. doloženie vyúčtovania výšky vrátenej DPH zo zahraničia a jej následného použitia. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetlil z akých dôvodov nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov p. K. a p. J.. Žalovaný výsluch týchto svedkov totiž navrhol až na pojednávaní dňa 22.01.2020, a to napriek tomu, že bol uznesením č.k. 10Cb/67/2018-72 zo dňa 11.06.207 vyzvaný na vyjadrenie sa k replike žalobcu, ako aj k predloženiu dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a zároveň bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o tom, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mohol navrhnúť výsluch týchto svedkov, ktorý je v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesnej obrany, už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, nemožno dospieť k záveru, že by žalovaný tento prostriedok procesnej obrany uplatnil včas v súlade s § 153 CSP. Súd potom žiadnym spôsobom nepochybil, keď s poukazom na ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, žalovaným navrhovaný výsluch svedkov nevykonal. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku taktiež vyjadril k žiadosti žalovaného o doloženie dokumentov, ktorá bola súčasťou podania zo dňa 16.07.2018 a prednesená tiež na pojednávaní dňa 22.01.2020. Konajúci súd mal za to, že tieto žiadosti neboli návrhom na doplnenie dokazovania, nakoľko boli žalovaným smerované priamo voči žalobcovi, a to za účelom uzatvorenia mimosúdnej dohody. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca navyše poprel, že by takéto dokumenty mal k dispozícii, preto súd správne uviedol, že by nebolo možné takéto dokazovanie vykonať, keďže ani jednou stranou sporu tieto listiny predložené neboli a ich existencia bola žalobcom popretá. Uvedené námietky žalovaného preto odvolací súd považoval za nedôvodné.
18. Žalovaný ďalej namietal, že v bode 5. odôvodnenia rozsudku je nepravdivo uvedené, že žalovaný potvrdil svoj dlh. Odvolací súd uvádza, že bod 5. odôvodnenia rozhodnutia je súčasťou tzv. konštatačnej časti rozhodnutia, v ktorej sú zhrnuté vyjadrenia a prednesy sporových strán v konaní. V tomto bode rozhodnutia je teda obsiahnuté, ako sa žalobca vyjadril na pojednávaní, nejde o skutkové zistenie alebo tvrdenie súdu. Za irelevantnú odvolací súd považoval námietku odvolateľa, že konateľka žalovaného bola naklonená k mimosúdnej dohode, vzhľadom na skutočnosť, že súd sa pokúsil a vyriešenie sporu zmierom, avšak bezúspešne a k mimosúdnej dohode medzi žalobcom a žalovaným nedošlo.
19. Odvolací súd nevzhliadol žiadne procesné pochybenie v postupe súdu prvej inštancie, ktoré by zakladalo odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom prihliadal na tie prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strany predložili včas a v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
20. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
21. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/67/2018-177 zo dňa 22. januára 2020 v zmysle § 387 ods. 2 CSP potvrdil ako vecne správny.
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
23. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).