Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-24-2020.pdf
PDF · 84.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo I. Košice, so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 31 661 734, zastúpeného: HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141 proti žalovanej: Y. K., J.. XX.X.XXXX, G. I. H.F., E. XX, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. X, nachádzajúci na X. poschodí bytového domu súp. čísla XXXX na E. W. Č.. XX I. H., zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie J. Ť., Q.: H. F., Q.: H.-N. Ť., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná nemá nárok na poskytnutie bytovej náhrady.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.8.2021 domáhal, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že je vlastníkom vyššie špecifikovaného bytu, pričom dňa 31.3.1994 ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou zmluvu o nájme, ktorú vypovedal z dôvodu nezaplatenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018; trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť dňa 1.4.2018 a skončila dňa 1.7.2018. Žalovaná byt napriek skončeniu nájmu nevypratala a napriek tomu, že byt naďalej užíva bez právneho titulu, neplatí vlastníkovi žiadne platby za užívanie ani za služby spojené s užívaním bytu.
3. Žalovaná skutkové okolnosti žaloby nepoprela. Uviedla, že dlh na nájomnom vznikol z dôvodu, že sa pre zlý zdravotný stav svojho partnera dostala do finančnej tiesne. Prisľúbila úhradu dlhu v čo najkratšom čase.
4. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dlh žalovanej predstavuje 10.050,60 EUR a v prípade, že by do termínu pojednávania došlo k úhrade dlhu, žalobu vezme späť.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami sporových strán.
6. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom a prenajímateľom vyššie špecifikovaného bytu. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z listu vlastníctva. Z písomnej zmluvy súd zistil, že dňa 31.3.1994
žalobca ako prenajímateľ a žalovaná ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú. Z písomnej výpovede z nájmu súd zistil, že žalobca dal dňa 26.2.2018 žalovanej výpoveď z nájmu s poukazom na ust. § 711 ods.1 písm.d) Občianskeho zákonníka v spojení s článkom 55 ods.2 stanov družstva z dôvodu, že žalovaná neuhradila nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Žalovaná konkrétne v čase výpovede nezaplatila nájomné a platby spojené s užívaním bytu za rok 2017 a za mesiace január a február 2018, ako aj nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2016. K 26.2.2018 jej dlh predstavoval 2.245,07 EUR s príslušenstvom. Vo výpovedi je uvedená trojmesačná výpovedná lehota, ako aj začiatok jej plynutia. V konaní nebolo sporné, a z doručenky mal súd za preukázané, že výpoveď bola žalovanej doručená dňa 26.3.2018. Žalovaná žalobu o neplatnosť výpovede na súde nepodala. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2020 súd zistil, že žalovaná za rok 2020 neuhradila žiadne platby a celkový dlh aj za minulé roky predstavuje k 30.4.2021 10.050,60 EUR. Podľa mesačného zálohového predpisu platieb platného od 1.7.2021 činí mesačný predpis sumu vo výške 165,05 EUR.
7. Podľa ustanovenia § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
8. Podľa ustanovenia § 126 ods.2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
9. Zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka poskytuje vlastníkom súdnu ochranu vlastníckeho práva k hnuteľným veciam i k nehnuteľnostiam proti tým, ktorí neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva; najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Tento druh vlastníckej žaloby sa nazýva žalobou na vydanie veci ( tzv.vindikačná žaloba).
10. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa (aktívna legitimácia). Ani preukázaním vlastníckeho práva však nemusí byť nárok navrhovateľa na súdnu ochranu opodstatnený, ak odporca má právo na užívanie veci, v danom prípade bytu, alebo na zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platného právneho titulu., napríklad zmluvy, vecného bremena alebo iných skutočností. Ďalším základným predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba na vydanie veci, v prípade, ak ide o nehnuteľnosť, môže znieť aj na vypratanie nehnuteľnosti, pokiaľ tam odporca vniesol svoje veci.
11. V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti, vypratania ktorej sa domáhal touto žalobou. Nespornou skutočnosťou taktiež bolo, že predmetný byt má vo faktickej moci žalovaná a to bez právneho titulu. V minulosti žalovaná disponovala právnym titulom na užívanie bytu, ktorým bola zmluva o nájme, uzavretá v roku 1994. Táto však zanikla výpoveďou z nájmu bytu, v dôsledku čoho žalovaná ďalším užívaním bytu bez právneho titulu neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
12. Podľa ustanovenia § 710 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, v nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (O.s.p.).
13. Žalobca preukázal, že došlo k zániku práva nájmu žalovanej daním písomnej výpovede. Predmetná výpoveď spĺňa formálne i obsahové náležitosti požadované zákonom; výpoveď bola daná v písomnej forme, výpovedný dôvod bol zrozumiteľne a s určitosťou skutkovo vymedzený tak, že ho nie je možné zameniť s iným a výpoveď bola žalovanej riadne doručená do vlastných rúk dňa 26.3.2018. Nepochybnou skutočnosťou taktiež bolo, že žalovaná neplatnosť výpovede na súde nenapadla. Keďže výpoveď z nájmu bytu bola riadne doručená, jej dôsledkom bolo, že zákonom stanovená trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej táto výpoveď doručená, t.j. dňa 1.4.2018 a uplynula dňa 1.7.2018. Uvedeného dňa, v súlade s ustanovením § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo nájmu bytu žalovanej zaniklo.
14. V konaní nebolo sporné, že od 1.7.2018, t.j. odo dňa zániku nájmu bytu, žalovaná naďalej predmetný byt užíva, pričom k obnoveniu nájmu alebo získaniu iného právneho titulu oprávňujúceho žalovanú predmetný byt užívať, nedošlo.
15. Vzhľadom k tomu, že boli preukázané základné podmienky pre úspech vlastníckej žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanej, aby predmetný byt vypratala.
16. Súd sa zaoberal aj otázkou bytovej náhrady pre žalovanú.
17. Podľa ustanovenia § 712a ods.3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.1 písmena d/, nájomca, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods.1 písmena d/ nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
18. Podľa ustanovenia § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3, nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa alebo bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu miesto náhradného ubytovania náhradný byt.
19. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 712a/ ods.3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods.1 písmena d/ Občianskeho zákonníka, teda práve z dôvodu, pre ktorý skončil nájomný pomer aj v prípade žalovanej, primárne platí, že nájomca nemá právo na bytovú náhradu. Iba v prípade, ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, mu zákon priznáva právo na prístrešie a v prípade, ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, má právo na náhradné ubytovanie. Ustanovenie § 712a ods.4 Občianskeho zákonníka vyššie špecifikované dôvody relevantné pre priznanie bytovej náhrady ešte rozširuje na možnosť priznania náhradného bytu a to pre prípady, kedy sa nájomca stará o maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré sú členmi jeho domácnosti.
20. V danom prípade súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie bytovej náhrady žalovanej a to či už z dôvodov hodných osobitného zreteľa alebo na základe hmotnej núdze založenej na objektívnych dôvodoch. Zároveň, nebolo sporné, že žalovaná nemá v starostlivosti maloleté deti alebo bezvládnu osobu, ktoré by boli členmi jej domácnosti. Žalovaná uviedla, že v byte žije s priateľom, ktorý ostal bez práce a bez príjmu. Zároveň je voči nej vedená exekúciu, kvôli ktorej sa jej nepodarilo vybaviť si pôžičku. 8 rokov je zamestnaná (G.) a jej priemerný čistý príjem činí XXX EUR mesačne. Z porovnania výšky dlhu v čase dania výpovede a v čase rozhodovania súdu je zrejmé, že zo strany žalovanej ide o dlhodobé neplnenie základných povinností sprvoti nájomkyne a neskôr osoby, ktorá bez právneho titulu (bez platenia zodpovedajúcej odplaty) požíva výhody nájomcu.
21. Súd preto rozhodol, že žalovaná nemá nárok na bytovú náhradu.
22. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
25. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).