Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-118-2020.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-3T/118/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. septembra 2021 v Košiciach takto
rozhodol:
obžalovaní :
X/ S. Č. - J.. XX.XX.XXXX I. H., Y. G. H. H. XX, Q. H. - Q.
X/ V. Č. - J.. XX.XX.XXXX I. H., Y. G. H. H. XX, Q. H. - Q.
s ú v i n n í , ž e
v obci Kecerovské Kostoľany, okres Košice - okolie dňa 19.06.2020 v čase okolo 01.00 hod. v osade v blízkosti rodinného domu s popisným číslom XX, pod vplyvom alkoholu, spoločne v úmysle zmocniť sa cudzej veci, pristúpili k poškodenému O. Ď. a žiadali od neho peniaze, a keď to odmietol po následnom konflikte obžalovaný S. Č. odbehol do dvora rodinného domu č. XX, vrátil sa so železnou lopatou, ktorou poškodeného O. Ď. dvakrát udrel do oblasti hlavy, a keď sa poškodený dal na útek, obžalovaný S. Č. M. V. Č. bežali za ním a následne ho obžalovaný S. Č. predmetnou lopatou udrel do oblasti hlavy, pričom poškodený spadol na zem, potom túto lopatu vzal do rúk obžalovaný V. Č., viackrát udrel poškodeného po chrbte a obaja obvinení ho kopali po celom tele, kričali na neho, aby im dal peniaze, pričom obžalovaný S. Č. začal poškodenému prehľadávať vrecká nohavíc a následne mu vzal finančnú hotovosť vo výške 70 Eur, a to jednu bankovku v hodnote 50 Eur a jednu bankovku v hodnote 20 Eur, pričom poškodenému spôsobili tržnú ranu vo veľkosti asi 8 cm na hlave vpravo s dobou liečenia v trvaní do 10 dní
t e d a
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali tento či závažnejším spôsobom konania - zbraňou
t ý m s p á c h a l i
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písmeno c/ Trestného zákona s použitím § 138 písm. a/ Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j ú :
obžalovaný S. Č.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 / štyri / roky
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia
obžalovaný V. Č.
Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/ Trestného zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 / štyri / roky
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa pre účely výkonu trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd vykonal hlavné pojednávanie , na ktorom obžalovaný S. Č. po poučení o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil , že je vinný zo skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba a na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Prokurátor navrhol prijať uznanie viny obžalovaným S. Č.. Súd podľa § 257 ods. 7 ods. 8 Trestného poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného S. Č.Ň., že je vinný zo skutku kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko toto vyhlásenie neodporovalo dôkazom zabezpečeným v prípravnom konaní a v ďalšom konaní vykonal dokazovanie len o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie o treste a náhrade škody.
Obžalovaný V. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení o možnosti vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba a na otázky súdu podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Trestného poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s obhajcom radiť o spôsobe obhajoby odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal áno. Na otázku podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, odpovedal áno. Prokurátor navrhol prijať uznanie viny obžalovaným V. Č..
Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného RM. Č., že je vinný zo skutku kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v ďalšom konaní vykonal dokazovanie len o skutočnostiach dôležitých pre rozhodnutie o treste a náhrade škody.
Na hlavnom pojednávaní poškodený O. Ď. vypovedal, že odcudzená suma 70 eur mu bola vrátená suma V. Č. a obaja obžalovaní mu povedali, že svoj skutok ľutujú, čo berie ako ospravedlnenie. Preto si od obžalovaných žiadnu škodu neuplatňuje.
Samosudca pri splnení podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní prečítal znalecký posudok č.323/2020 vypracovaný MUDr. Kornéliou Fabišíkovou, znalcom z odvetvia psychiatria, z ktorého záverov je zrejmé, že obžalovaný S. Č. netrpel ani netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy. Jedná sa u neho o nevyrovnanú simplexnú osobnosť s podpriemernými rozumovými schopnosťami a škodlivý konzum alkoholu bez závislosti. Chápe zmysel trestného konania. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný.
Samosudca na hlavnom pojednávaní podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy :
- odpisy z registra trestov, v ktorom obžalovaný S. Č. ani obžalovaný V. Č. nemajú zápisy.
- charakteristiku obžalovaného V. Č. z miesta bydliska, kde je jeho správanie slušné. Rovnako sa správa na verejnosti aj obžalovaný S. Č. ako to vyplýva z charakteristiky jeho osoby z miesta bydliska.
Po takto vykonanom dokazovaní a prijatí vyhlásení obžalovaných S. Č. a V. Č., že sú vinní, súd kvalifikoval ich konanie popísané vo výrokovej časti rozsudku ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého zákonné znaky obaja obžalovaní spoločným konaním naplnili ako po stránke objektívnej, tak po stránke subjektívnej, ktorú súd u oboch vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaných bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti, osoby obžalovaných, ich doterajší život ako aj možnosť ich nápravy. U oboch obžalovaných súd dospel k záveru, že spáchanie predmetného trestného činu je u nich doposiaľ ojedinelým excesom z ich riadneho spôsobu života, pričom po spáchaní trestného činu nahradili poškodenému škodu v podobe vrátenia peňazí, ktoré mu za použitia násilia odcudzili a ospravedlnili sa mu. V mieste bydliska majú slušné vystupovanie a viedli doposiaľ riadny život. Ako poľahčujúcu okolnosť súd tak vyhodnotil skutočnosť, že obžalovaní sa k trestnej činnosti priznali a túto úprimne oľutovali (§36 písm. l/ Tr. zákona ), viedli pred jej spáchaním riadny život (§36 písm. j/ Tr. zákona) a nahradili škodu, ktorú trestnou činnosťou spôsobili (§36 písm. k/ Tr. zákona) Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Osoby obžalovaných, ich kritický postoj a uvedomenie si nesprávnosti svojho konania, ako aj ich mladý vek, viedli súd k názoru, že použitie zákonnej trestnej sadzby, ktorá je pri tomto zločine 7 rokov až 12 rokov je pre oboch obžalovaných neprimerane prísne a účel trestu u oboch obžalovaných je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona obžalovaným súd trest odňatia slobody mimoriadne znížil pod dolnú hranicu trestnej sadzby a každému z obžalovaných uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov , ktorý považuje za primeraný na dosiahnutie účelu trestu tak z hľadiska individuálnej ochrany ako aj generálnej prevencie. Oboch obžalovaných súd pre účely výkonu trestu odňatia slobody podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch od spáchania predmetného skutku nebol ani jeden z nich vo výkone trestu odňatia slobody za inú jeho úmyselnú trestnú činnosť. spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali tento či závažnejším spôsobom konania - zbraňou
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Košice
- okolie. Oboznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oboznámením je až doručenie rozsudku.