Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/153/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletých detí K. P., nar. X.X.XXXX, V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti otca P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom B.C. XX, B., zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné o návrhu U.E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B. a L. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, B., obaja navrhovatelia zastúpení JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné na úpravu styku s maloletými deťmi takto

rozhodol:

Starí rodičia U. P. a L. P. sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi K. P., nar. X.X.XXXX a V. P., nar. XX.X.XXXX každú poslednú nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 16.00 hod.

Otec maloletých detí je povinný maloleté deti na styk so starými rodičmi pripraviť a odovzdať starým rodičom pri fontáne na O. F. X. B. v strede a po skončení styku si ich v stanovenom čase od starých rodičov prevziať.

Starí rodičia sú oprávnení telefonicky kontaktovať maloleté deti každú párnu stredu v čase od 18.00 hod. do 18.30 hod. Telefónne číslo, na ktorom starí rodičia môžu kontaktovať maloleté deti oznámi otec maloletých detí starým rodičom v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Starí rodičia U. P. a L.O. P. sú povinní uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 252,29 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo výške 252,29 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Starí rodičia (ďalej len navrhovatelia) s podaným návrhom domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými deťmi K. P., nar. X.X.XXXX a V. P., nar. XX.X.XXXX tak, že sú oprávnení stretávať sa s maloletými deťmi každý tretí víkend v mesiaci od soboty od 9.00 hod. do nedele do 16.00 hod a každý týždeň jeden deň podľa návrhu otca detí. Vo svojom návrhu uviedli, že ich dcéra bola matkou maloletých detí. Od smrti matky detí sa vzťahy s otcom maloletých detí narušili, pričom to došlo do takého štádia, že sa s maloletými deťmi nemôžu stretávať. Do smrti matky detí bol ich vzťah s deťmi bezproblémový, pravidelne sa stretávali aj so širšou rodinou. Po smrti matky detí sa s maloletými deťmi nemôžu stretávať, pretože im to ich otec zakazuje. Snažili sa s nimi stretávať aspoň cestou zo škôlky a školy, ale to majú zakázané. Otec maloletých detí zakázal aj učiteľom v škole a škôlke, aby im podávali informácie o vnukoch. Chlapcom sa snažili kupovať aj darčeky, ale tie ich odmietli. Navrhovatelia túžia stretávať sa s maloletými deťmi, aspoň na chvíľu sa s nimi rozprávať a vidieť ich.

2. Otec maloletých detí vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.2.2019 uviedol, že dňa 19.5.2017 zomrela jeho manželka a matka jeho detí. Príčinou smrti bola prasknutá aorta. Aj keď matka detí zomrela v dôsledku choroby, navrhovatelia to pripisujú jemu. Asi dva týždne po pohrebe ho začali napádať a to tak, že do neho strkali a to jeho švagriná U. a svokor, keď chcel zobrať syna V.R.. Otec mal pocit, že ho chcú vyprovokovať ku konaniu, ktoré by bolo vyhodnotené ako trestný čin ublíženia na zdraví, alebo výtržníctva, aby ho vykreslili ako osobu, ktorá sa nevie postarať o maloleté deti. Od pohrebu manželky bol maloletý K. u starých rodičov asi trikrát, ale od poslednej návštevy odmieta ísť k starým rodičom, nechce ani počuť o tom, že by tam išiel. Po pohrebe manželky nebránil maloletým deťom stretávať sa so starými rodičmi, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že na Vianoce v roku 2017 boli u nich, priniesli im darčeky a všetko bolo v poriadku. Svokre povedal, že nebráni deťom aby ich navštevovali, ale oni tam nechcú ísť. Myslí si, že synovia tak reagujú preto, že videli ako rodina jeho nebohej manželky sa k nemu správa, ako ho napádali, ako na neho kričali. Od Vianoc 2017 maloleté deti nechcú ani žiadne darčeky od navrhovateľov. Keď sa s nimi rozpráva o navrhovateľoch, sú rozrušení, správajú sa neobvykle, ustráchane. Sami starí rodičia svojím správaním sa prispeli k tomu, že ich deti odmietajú. Preto navrhol, aby súd styk starých rodičov s maloletými deťmi zakázal.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.2.2019 vyplýva, že maloleté deti žijú so svojim otcom v spoločnej domácnosti. Navrhovatelia pred kolíznym opatrovníkom uviedli, že im otec maloletých detí bráni stretávať sa s maloletými deťmi, aj keď pred smrťou ich dcéry boli súčasťou ich života ako iní starí rodičia. Otec maloletých detí uviedol, že nie je pravdou, že by deťom zakazoval stretávať sa so starými rodičmi, práve naopak, niekedy aj dve tri hodiny presviedčal syna, aby k nim išiel. Navrhovatelia mu vyčítali a obviňovali ho zo smrti ich dcéry. Podľa názoru otca, presne z toho dôvodu sa najmä starší syn odmieta so starými rodičmi stretávať. Otec sa snaží nevracať do minulosti, nesnaží sa matky zo života detí vymazať. Doma majú jej fotky a o mame sa snažia rozprávať v pozitívnom duchu. Pokiaľ otec vie, u starých rodičov je to naopak, neustále sa k tomu vracali, čo sa stalo matke detí, najmä stará matka sa často v prítomnosti detí rozplakala. Otec je toho názoru, že išlo o veľmi vypäté citové situácie, najmä pre deti. Otec so starými rodičmi nekomunikuje, nie je s nimi v telefonickom kontakte. Pokiaľ si ich v telefóne nezablokoval, mal niekoľko po sebe neprijatých hovorov od starej matky detí. Otec detí odmietol akékoľvek stretnutia so starými rodičmi, pretože mu veľmi ublížili a nemá si s nimi čo povedať. U kolízneho opatrovníka boli zrealizované psychologické konzultácie, pričom psychologička na základe týchto konzultácií dospela k názoru, že medzi navrhovateľmi a otcom detí panujú vysoko konfliktné, napäté a nevraživé vzťahy, ktoré pramenia z toho, že otca detí navrhovatelia obviňujú zo smrti ich dcéry a zlého správania sa k ich dcére. Maloleté deti sú po smrti matky traumatizované, čo je v ich veku pochopiteľné. Konfliktné situácie medzi navrhovateľmi a otcom detí pôsobia na deti destabilizačne. Deti zo strachu, že by mohli prísť aj o druhého rodiča, sa nadmerne naviazali na svojho otca, bránia ho a zastávajú. Maloletý V. v čase podania správy navštevoval materskú školu, pričom v škôlke spomína otca, brata mamku a starých rodičov P.. Otec škôlku požiadal, aby maloletého nenavštevovali starí rodičia P.. Raz sa stalo, že stará matka poprosila učiteľku, aby sa mohla s maloletým porozprávať, čo je bolo dovolené. Následne otec takéto návštevy zakázal. Maloletý K. navštevuje základnú školu. Navrhovatelia nosia do školy pre maloletého pohľadnice, ktoré si od nich nechcel vziať, preto sa učiteľka s otcom dohodla, že ich prevezme ona a odovzdá otcovi. Bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi. Maloletý K. uviedol, že sa nestretáva so starými rodičmi, ktorí sú rodičmi jeho matky. Nechce sa s nimi stretávať. Raz mal ocko na rukách V. a dedo do neho strčil. Hovorili mu aj, že ocko nie je dobrý, že on môže za to, že mama zomrela. Veľmi chceli, aby šiel s nimi domov, ale on nechcel, dedo bol potom veľmi nahnevaný a nútil ho ísť, ale on nechcel. Maloletý uviedol, že sa so starými rodičmi nechce stretnúť ani na pár minút, pretože oni sú zlí. Nechce ich vidieť, nechce k ním chodiť. Nosievali im aj darčeky, ale on ich od nich nepotreboval.

4. Vo svojej výpovedi stará matka maloletých detí uviedla, že s maloletým K. bola od jeho šiestich mesiacov doma, aby mohla ísť dcéra do práce a starala sa o neho do jeho dvoch rokov. Aj s maloletým V. bola od októbra do februára do jeho dvoch rokov doma. Chodili pre neho potom aj do škôlky, po škôlke ostával u nich. Teraz je pre ňu veľmi ťažké počuť, že k nej deti nechcú ísť, keď vlastne u nej vyrastali. Keď dcéra zomrela, bol to pre nich veľký šok. Musela ísť potom pre oboch do školy a do škôlky a ostali u nej cez sobotu a ona sa nemohla vyplakať, nemohla svoj smútok hneď spracovať. Potom jej už nebolo umožnené stretnúť sa s maloletými deťmi či v škole alebo v škôlke. Predtým sa maloleté deti stretávali aj so širšou rodinou. Deťom nijako neublížila, má ich rada a chce sa s nimi stretávať. Keď chcela maloletého K. k telefónu tak povedal, že ju nemá rád, že ju nenávidí a že sa s ňou nechce rozprávať.

Starý otec ešte uviedol, že deti sú vychovávané takým spôsobom, že hovoria, že sa s nimi nechcú stretávať, rozprávať, že nechcú vidieť ich rodinu. Otec maloletých detí uviedol, že nespochybňuje skutočnosti, ktoré uviedli navrhovatelia, že sa o maloleté deti starali. Všetko nastalo po smrti manželky, kedy jeho vinili z jej smrti. Už na pohrebe urazili jeho brata, ktoré volajú sektár a keď prišiel k ním s deťmi, tak svokor sa mu v byte vyhýbal a švagriná na neho kričala a nadávala. Stará matka to potom nejako ukľudnila, ale deti videli, že sa mu starý otec vyhýbal pri tejto návšteve. K. mu hovoril, že aby mu babka nerobila hanbu na ulici, pretože na ulici rozprávala a plakala za dcérou. On sa s deťmi o ich matke rozpráva. Majú doma jej fotografie, všetky predmety, ktoré im ju pripomínajú. Maloletý K. následne nechcel chodiť a rozprávať sa s babou. V škole musí jednoznačne uviesť, kto môže chodiť za deťmi. Otec v písomnom podaní uviedol ako sa k nemu správali starí rodiča: švagriná U.O.R. na neho nakričala pred deťmi, že jej rodičia sú starí, aby mu pomáhali, maloletý K. predvádzal jeho rodičom, ako sa mu dedo L. vyhýbal v byte, ako prechádzal z izby do izby, svokra plače pred deťmi pri iných ľuďoch, hovorí deťom aby si predstavovali mamku, majú z toho zmiešané pocity. Maloletý K. nechce chodiť k starým rodičom, oni majú pocit, že im to zakazuje. Starí rodičia aj ich dcéra nadávajú na neho pred deťmi, svokra sa mu do telefónu vyhráža, čo maloleté deti počujú. Po tom, čo maloletý K. povedal svokre, že sa s ňou nechce rozprávať, mal od nej veľa telefonátov, SMS správ. Posielajú pohľadnice, aby si každý mohol prečítať, K. ich nechce vidieť. Svokor a svokra ho sledujú. Darčeky pre deti nechávajú pred dvermi, maloleté deti od nich nič nechcú. Negatívny bol aj stret pred škôlkou s mamou otca pred maloletým V.. Od svokra sú to obviňovania zo smrti ich dcéry, nadávanie, vyhrážanie sa zabitím, obvinenie, že je sektár. Deti odmietli balíky na Vianoce od navrhovateľov.

5. Uznesením č. XXP XXX/XXXX zo dňa 19.3.2019 súd pribral do konania znalca z odboru psychológia a vypracovaním znaleckého posudku poveril PhDr. Danicu Korpovú. Uznesením zo dňa 28.5.2019 súd zmenil znalca z dôvodu pracovnej vyťaženosti poverenej znalkyne a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu PhDr. Janu Čorejovú. Znalkyňa dňa 4.9.2019 predložila súdu znalecký posudok č. XXX/ XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že vzájomné citové vzťahy medzi maloletými deťmi a ich otcom sú obojstranne citové intenzívne prežívané, pozitívne a vrelé. Obe deti sú na otca silno naviazané, otca zdravo rešpektujú, vnímajú ho ako svoj vzor. Citové vzťahy starých rodičov k maloletým deťom sú citovo sýtené, prirodzene vrelé, starí rodičia túžia po kontakte s deťmi, na ktoré sú naviazaní. Maloleté deti sa o starých rodičoch vyjadrujú negatívne, až posmešne, či ponižujúco, podávajú opisy situácií a skúsenosti, ktoré sú len z časti autenticky zažité a z časti sú to zážitky a interpretácie prevzaté z ich okolia, pravdepodobne od otca. Deti sa k starým rodičom v osobnom kontakte správali bez úcty a rešpektu, vyplazovali jazyk, detsky nadávali a zraňovali ich. Nejavili známky strachu, ale neistotu a následne snahu dokázať starým rodičom, že „ich nechcú lebo sú zlí“. Je možné konštatovať, že vzťah maloletých detí k starým rodičom je potlačený, aktuálne je intenzívne negatívne ladený. Je prirodzene v záujme maloletých detí rozširovať svoje sociálne kontakty v rodine i mimo nej a mať bohaté citové väzby na okolie, avšak len v prípade, že tieto väzby sú v súlade s výchovou a názorom, ku ktorým sú vedení. V opačnom prípade by deti prežívali vnútorný konflikt a stretávanie so starými rodičmi by ich stavalo do konfliktu s otcom. Znalkyňa skonštatovala, že úprava styku so starými rodičmi je vhodná len po predchádzajúcej harmonizácií vzťahov medzi starými rodičmi a otcom detí, po nevyhnutnej otcovej príprave detí na styk so starými rodičmi. V aktuálnych vzťahových pomeroch v rodine úprava styku maloletých a starých rodičov nie je v záujme maloletých detí.

6. Na pojednávaní dňa 27.5.2020 bola vypočutá znalkyňa, ktorá uviedla, že na záveroch znaleckého posudku trvá, pričom sa vie vyjadriť len k okolnostiam do vypracovania znaleckého posudku. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že kontakt starých rodičov a maloletých je prospešný pre všetky strany. Je v tomto prípade potrebné, aby sa vzťahy medzi starými rodičmi a otcom upravili, bez ohľadu na vzťahy, ktoré boli v minulosti. Maloleté deti sú nastavené a žijú v prostredí, kde sa o starých rodičoch hovorí negatívne, preto deti akúkoľvek formu kontaktu budú odmietať. U maloletých detí pri vypracovaní znaleckého posudku nebol odpozorovaný žiaden strach zo starých rodičov. Pri vyšetrení bolo správanie sa otca aj maloletých detí veľmi kultivované. Deti bolo úslužné, milé. Toto ich správanie sa bolo v silnom kontraste so správaním sa voči starým rodičom, kde sa úplne otočili o 180 stupňov. Na starých rodičov vyplazovali jazyk a správali sa úplne inak. Ich správanie sa javilo známky posmeškov až poníženia a z toho vyplýva, že deti majú dovolené správať sa takto voči starým rodičom a najpravdepodobnejšie je, že takéto správanie prijímajú zo svojho okolia. Dňa 16.6.2020 boli vypočuté maloleté deti. Maloletý K. uviedol, že naposledy bol u starých rodičov pred dvoma rokmi. Aj keď tam predtým chodili, starí rodičia sa s nimi nikdy tak nehrali ako babka s dedkom

(starí rodičia P.). Keď boli u nich dedo pozeral televízor a baba varila, alebo lúštila sudoku a krížovky. Aj prespávali u starých rodičov, dedo spal sám na posteli a oni spali na tvrdom gauči. Uviedol, že na neho aj kričali, ale dedo kričal na babu, že jej vykrúti hlavu. Keď mamka zomrela tak starí rodičia P. im hneď pomáhali, ale P. ich dali na súd a otcovi sa celá ich rodina vyhrážala. Na otázku, či aj jemu starí rodičia nejako ublížili uviedol, že vždy opakoval, že ich stojí veľa peňazí a nič im nekupovali, iba knižky. On počul ako na otca baba škaredo nadávala, aj sa mu vyhrážala, že nech sa obesí, že ona mu narobí peklo. Maloletý uviedol, že so starými rodičmi sa nechce ani rozprávať, ani stretávať. Keby mu otec povedal, že má ísť k starými rodičom, aj tak by nešiel, aj keby išiel otec s V.. Maloletý V. uviedol, že si pamätá starých rodičov P.. Keď odchádzal zo škôlky s babkou, pri bráne boli P. a on na babu P. kričal, pretože je zlá a na jeho babku kričala a pľuvala. On to videl. Ak by ho otec zobral na návštevu k starým rodičom P. tak by nešiel, lebo sú zlí, aj ocko je na nich zlý. Zároveň na otázku, čo by museli starí rodičia P. urobiť, aby šiel k nim uviedol, že by museli prísť pre neho, ale po upresnení, či by šiel k nim uviedol, že nie.

7. Kolízny opatrovník navrhol prerušenie konania a to do doby kým bude prebiehať realizácia výchovného opatrenia, ktorého predpokladaný termín ukončenia je december 2020, pričom cieľom výchovného opatrenia je úprava vzájomných vzťahov medzi otcom maloletých detí a starými rodičmi, aby následne bolo možné upraviť styk starých rodičov s deťmi. Účastníci konania s prerušením konania na pojednávaní dňa 16.6.2020 súhlasili, preto súd uznesením č. XXP XXX/XXXX zo dňa 16.6.2020 konanie do 31.12.2020 prerušil.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 3.3.2021 vyplýva, že výkon výchovného opatrenia bol realizovaný do decembra 2020. Ako vyplýva zo záverečnej správy, CDR pracovalo najmä s otcom maloletých detí a p. P., starou matkou detí. Konzultácie prebiehali individuálnou formou, k spoločnému stretnutiu otca, maloletých detí a starou matkou nedošlo, nakoľko takúto možnosť otec maloletých detí odmietal. V priebehu realizácie odborného poradenstva po vzájomnej dohode došlo aspoň k umožneniu telefonických rozhovorov medzi starou matkou a maloletými deťmi. Zo správy Centra pre deti a rodiny Snina - pracovisko Humenné zo dňa 10.12.2020 vyplýva, že ciele ktoré boli stanovené v pláne výchovného opatrenia sa nepodarilo naplniť. Počas realizácie výchovného opatrenia sa otec detí a stará matka zúčastňovali dohodnutých stretnutí pravidelne. Stretnutia prebiehali oddelene. Obsahom realizovaných psychologických intervencií bola pomoc pri získavaní nadhľadu na problémové situácie v rodinách a na poskytnutie priestoru na ventiláciu napätia a negatívnych pocitov. Stretnutia s maloletými deťmi boli zamerané na prežívanie aktuálne situácie týkajúcej sa obnovy vzťahu so starými rodičmi očami maloletých detí. Otec detí od začiatku zaujal k spolupráci s centrom postoj, ktorý nezmenil počas celej realizácie výkonu výchovného opatrenia. Podľa jeho vyjadrenia akceptuje rozhodnutie súdu o uložení výchovného opatrenia, mal. deťom nebránil a nebráni v komunikácií so starými rodičmi. K navrhovanému mediačnému stretnutiu so svokrovcami za účelom obnovy vzájomnej komunikácie zaujal odmietavý postoj. Problém vníma v tom, že maloleté deti odmietajú stretnutia a kontakt so starými rodičmi po tom, čo boli svedkami viacerých konfliktných situácií medzi ním a jeho svokrovcami. V priebehu realizácií ďalších odborných intervencií sa centru podarilo dohodnúť so starými rodičmi na pravidelných telefonátoch raz za dva týždne. Javí sa, že otec detí neuvažuje o zmene správania aj po objasnení dôsledkov a potrebe zmeny k naplneniu cieľov. Maloleté deti rezonujú s prežívaním otca, verbalizujú nezáujem nadväzovať so starými rodičmi osobný kontakt. Maloletý K. na telefonické kontaktovanie zo strany starej matky reagoval negatívnych postojom, napriek tomu, že verbalizoval, že vníma pozitívnu zmenu v komunikácií zo strany starej matky, nevníma potrebu kontaktu do budúcnosti. Stará matka hľadá cesty ako predísť starému správaniu. Na druhej strane vníma , že zmeny je možné realizovať len po zmene postoja u otca detí k obnove komunikácie a kontaktu s rodinou starých rodičov. Centrum pre deti a rodiny odporučilo pokračovať v snahe o obnovu komunikácie a nápravu vzájomných vzťahov rodiny starých rodičov a otca detí v centre.

9. Na pojednávaní dňa 9.3.2021 navrhla zástupkyňa navrhovateľov doplnenie znaleckého dokazovania o otázku, že sa nepodarilo harmonizovať vzťahy medzi starými rodičmi, otcom a maloletými deťmi a aký postup navrhuje znalkyňa. Otec maloletých detí k telefonickým rozhovorom uviedol, že mladší syn od telefónu uteká, pretože sa starých rodičov bojí a starší syn sa vyjadril, že baba je líška a niečo kuje. Zástupkyňa starých rodičov uviedla, že po skončení stretnutí v centre, už maloleté deti telefón nedvíhali.

10. Uznesením Okresného súdu Humenné č. XXP XXX/XXXX zo dňa 22.3.2021 súd uložil znalkyni PhDr. Jane Čorejovej doplniť znalecký posudok. Znalkyňa doplnenie znaleckého posudku predložila a zo záverov tohto doplnenia vyplýva, že z psychologického hľadiska je možné konštatovať, že maloleté deti naďalej odmietajú kontakt so starými rodičmi a naďalej zotrvávajú prirodzene v rovnakej odmietavej pozícií ako otec maloletých. Je prirodzené, že preberajú postoje svojho otca. Teda osoby, ktoré otec odmieta sami majú tendenciu odmietať a osoby, ktoré si otec váži či akceptuje budú mať tendenciu rovnako si vážiť a akceptovať. Starí rodičia t.č. zo svojej pozície nie sú schopní sami ovplyvňovať vzťah maloletých detí k ním v podstatnej miere. Javí sa ako vhodné pokračovať v telefonických rozhovoroch, ak už tieto boli maloleté deti schopné a ochotné podstúpiť. Spôsob kontaktu a komunikácie čo do vhodnosti je z psychologického hľadiska závislí od nastavenia otca maloletých detí, nakoľko skrz jeho osobu je prípadne možné meniť aj postoj maloletých detí k starým rodičom. V prípade, že otec nie je motivovaný podporovať vzťah maloletých detí so starými rodičmi je prakticky akékoľvek odporúčanie neúčelné. Ak sám otec nechce tento vzťah podporovať je nepravdepodobná zmena vzťahu, vytvorenie citovej väzby či realizácia bežného styku starých rodičov s maloletými deťmi.

11. Na poslednom pojednávaní dňa 22.9.2021 právna zástupkyňa otca uviedla, že otec si je vedomý toho, že starí rodičia majú právo stretávať sa s maloletými deťmi, ale jeho prvoradým záujmom je psychická pohoda detí a preto momentálne upraviť styk detí so starými rodičmi nie je v záujme maloletých detí. Otec maloletých detí uviedol, že naposledy došlo k tomu, že stará matka sa prechádzala pred bytovkou maloletých detí spolu s dcérou, pričom starší syn zavolal políciu. Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že starí rodičia majú záujem na úprave styku, podieľali sa na výchove maloletých detí od ich narodenia, ale súhlasia s akoukoľvek úpravou styku. Kolízny opatrovník uviedol, že nielen z právneho ale aj morálneho hľadiska majú maloleté detí právo stretávať sa so starými rodičmi zo strany ich zosnulej matky. Maloleté deti budú pociťovať len taký tlak, aký na nich bude zo strany účastníkov konania vyvíjaný. Kolízny opatrovník zdôraznil, že práve otec je osobou, ktorá by mala maloleté deti na styk so starými rodičmi pripraviť.

12. Podľa o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovanie bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, môže súd na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

13. Podľa blízkou osobou je príbuzný v priamo rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

14. Podľa Čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

15. Podľa Čl. 8, ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov, v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.

16. Podľa Čl. 9, ods. 3 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru uznávajú práv dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

17. Podľa článku 18, ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

18. Starí rodičia sa podaným návrhom domáhali, aby súd upravil ich styk s maloletými deťmi K. P., nar. X.X.XXXX a V. P., nar. XX.X.XXXX. Na poslednom pojednávaní uviedli, že príjmu akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave styku s maloletými deťmi. Dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že ich dcéra bola matkou maloletých detí. Od smrti matky detí sa vzťahy s otcom maloletých detí narušili, pričom do došlo do takého štádia, že sa s maloletými deťmi nemôžu stretávať. Do smrti matky detí bol ich vzťah s deťmi bezproblémový, pravidelne sa stretávali aj so širšou rodinou. Po smrti matky detí sa s maloletými deťmi nemôžu stretávať, pretože im to ich otec zakazuje. Snažili sa s nimi stretávať aspoň cestou zo škôlky a školy, ale to majú zakázané. Otec maloletých detí zakázal aj učiteľom v škole a škôlke, aby im podávali informácie o vnukoch. Chlapcom sa snažili kupovať aj darčeky, ale tie od nich odmietli. Navrhovatelia túžia stretávať sa s maloletými deťmi, aspoň na chvíľu sa s nimi rozprávať a vidieť ich.

19. Otec maloletých detí uviedol, že dňa 19.5.2017 zomrela jeho manželka a matka jeho detí. Príčinou smrti bola prasknutá aorta. Aj keď matka detí zomrela v dôsledku choroby, navrhovatelia to pripisujú jemu. Asi dva týždne po pohrebe ho začali napádať a to tak, že do neho strkali a to jeho švagriná U. a svokor, keď chcel zobrať syna V.. Otec mal pocit, že ho chcú vyprovokovať ku konaniu, ktoré by bolo vyhodnotené ako trestný čin ublíženia na zdraví, alebo výtržníctva, aby ho vykreslili ako osobu, ktorá sa nevie postarať o maloleté deti. Od pohrebu manželku bol maloletý K. u starých rodičov asi trikrát, ale od poslednej návštevy odmieta ísť k starým rodičom, nechce ani počuť o tom, že by tam išiel. Po pohrebe manželky nebránil maloletým deťom stretávať sa so starými rodičmi, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že na Vianoce v roku 2017 boli u nich, priniesli im darčeky a všetko bolo v poriadku. Svokre povedal, že nebráni deťom aby ich navštevovali, ale oni tam nechcú ísť. Myslí si, že synovia tak reagujú preto, že videli ako rodina jeho nebohej manželky sa k nemu správa, ako ho napádali, ako na neho kričali. Od Vianoc 2017 maloleté deti nechcú ani žiadne darčeky od navrhovateľov. Keď sa s nimi rozpráva o navrhovateľoch, sú rozrušení, právajú sa neobvykle, ustráchane. Sami starí rodičia svojím správaním sa prispeli k tomu, že ich deti odmietajú. Preto navrhol, aby súd styk starých rodičov s maloletými deťmi zakázal. V konaní boli vypočuté aj maloleté deti a to dňa 16.6.2020. Maloletý K. uviedol, že naposledy bol u starých rodičov pred dvoma rokmi. Aj keď tam predtým chodili, starí rodičia sa s nimi nikdy tak nehrali ako babka s dedkom (starí rodičia P.). Keď boli u nich dedo pozeral televízor a baba varila, alebo lúštila sudoku a krížovky. Aj prespávali u starých rodičov, dedo spal sám na posteli a oni spali na tvrdom gauči. Uviedol, že na neho aj kričali, ale dedo kričal na babu, že jej vykrúti hlavu. Keď mamka zomrela tak starí rodičia P. im hneď pomáhali, ale P. ich dali na súd a otcovi sa celá ich rodina vyhrážala. Na otázku, či aj jemu starí rodičia nejako ublížili uviedol, že vždy opakoval, že ich stojí veľa peňazí a nič im nekupovali, iba knižky. On počul ako na otca baba škaredo nadávala, aj sa mu vyhrážala, že nech sa obesí, že ona mu narobí peklo. Maloletý uviedol, že so starými rodičmi sa nechce ani rozprávať, ani stretávať. Keby mu otec povedal, že má ísť k starými rodičom, aj tak by nešiel, aj keby išiel otec s V.. Maloletý V. uviedol, že si pamätá starých rodičov P.. Keď odchádzal zo škôlky s babkou, pri bráne boli P. a on na babu P. kričal, pretože je zlá a na jeho babku kričala a pľuvala. On to videl. Ak by ho otec zobral na návštevu k starým rodičom P. tak by nešiel, lebo sú zlí, aj ocko je na nich zlý. Zároveň na otázku, čo by museli starí rodičia P. urobiť, aby šiel k nim uviedol, že by museli prísť pre neho, ale po upresnení, či by šiel k nim uviedol, že nie.

20. V priebehu celého konania otec maloletých detí deklaroval, že maloletým deťom nebráni stretávať sa so starými rodičmi, ale deti tieto stretnutia odmietajú. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vzájomné citové vzťahy medzi maloletými deťmi a ich otcom sú obojstranne citové intenzívne prežívané, pozitívne a vrelé. Obe deti sú na otca silno naviazané, otca zdravo rešpektujú, vnímajú ho ako svoj vzor. Citové vzťahy starých rodičov k maloletým deťom sú citovo sýtené, prirodzene vrelé, starí rodičia túžia po kontakte s deťmi, na ktoré sú naviazaní. Maloleté deti sa o starých rodičoch vyjadrujú negatívne, až posmešne, či ponižujúco, podávajú opisy situácií a skúsenosti, ktoré sú len z časti autenticky zažité a z časti sú to zážitky a interpretácie prevzaté z ich okolia, pravdepodobne od otca. Deti sa k starým rodičom v osobnom kontakte správali bez úcty a rešpektu, vyplazovali jazyk, detsky nadávali a zraňovali ich. Nejavili známky strachu, ale neistotu a

následne snahu dokázať starým rodičom, že „ich nechcú lebo sú zlí“. Je možné konštatovať, že vzťah maloletých detí starým rodičom je potlačený, aktuálne je intenzívne negatívne ladený. Je prirodzene v záujme maloletých detí rozširovať svoje sociálne kontakty v rodine i mimo nej a mať bohaté citové väzby na okolie, avšak len v prípade, že tieto väzby sú v súlade s výchovou a názorom, ku ktorým sú vedení. V opačnom prípade by deti prežívali vnútorný konflikt a stretávanie so starými rodičmi by ich stavalo do konfliktu s otcom. Znalkyňa skonštatovala, že úpravy styku so starými rodičmi je vhodná len po predchádzajúcej harmonizácií vzťahov medzi starými rodičmi a otcom detí, po nevyhnutnej otcovej príprave detí na styk so starými rodičmi. V aktuálnych vzťahových pomeroch v rodine úprava styku maloletých a starých rodičov nie je v záujme maloletých detí. Zároveň znalkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že u maloletých detí pri vypracovaní znaleckého posudku nebol odpozorovaný žiaden strach zo starých rodičov. Pri vyšetrení bolo správanie sa otca aj maloletých detí veľmi kultivované. Deti bolo úslužné, milé. Toto ich správanie sa bolo v silnom kontraste so správaním sa voči starým rodičom, kde sa úplne otočili o 180 stupňov. Na starých rodičov vyplazovali jazyk a správali sa úplne inak. Ich správanie sa javilo známky posmeškov až poníženia a z toho vyplýva, že deti majú dovolené správať sa takto voči starým rodičom a najpravdepodobnejšie je, že takéto správanie prijímajú zo svojho okolia. Z doplnenia znaleckého posudku vyplýva, že z psychologického hľadiska je možné konštatovať, že maloleté deti naďalej odmietajú kontakt so starými rodičmi a naďalej zotrvávajú prirodzene v rovnakej odmietavej pozícií ako otec maloletých. Je prirodzené, že preberajú postoje svojho otca. Teda osoby, ktoré otec odmieta sami majú tendenciu odmietať a osoby, ktoré si otec váži či akceptuje budú mať tendenciu rovnako si vážiť a akceptovať. Starí rodičia t.č. zo svojej pozície nie sú schopní sami ovplyvňovať vzťah maloletých detí k ním v podstatnej miere. Javí sa ako vhodné pokračovať v telefonických rozhovoroch, ak už tieto boli maloleté deti schopné a ochotné podstúpiť. Spôsob kontaktu a komunikácie čo do vhodnosti je z psychologického hľadiska závislí od nastavenia otca maloletých detí, nakoľko skrz jeho osobu je prípadne možné meniť aj postoj maloletých detí k starým rodičom. V prípade, že otec nie je motivovaný podporovať vzťah maloletých detí so starými rodičmi je prakticky akékoľvek odporúčanie neúčelné. Ak sám otec nechce tento vzťah podporovať je nepravdepodobná zmena vzťahu, vytvorenie citovej väzby či realizácia bežného styku starých rodičov s maloletými deťmi. Otec aj starí rodičia (stará matka) sa podrobili aj psychologickému poradenstvu v Centre pre deti a rodiny Snina, pracovisko Humenné. Otec detí od začiatku zaujal k spolupráci s centrom postoj, ktorý nezmenil počas celej realizácie výkonu výchovného opatrenia. Podľa jeho vyjadrenia akceptuje rozhodnutie súdu o uložení výchovného opatrenia, mal. deťom nebránil a nebráni v komunikácií so starými rodičmi. K navrhovanému mediačnému stretnutiu so svokrovcami za účelom obnovy vzájomnej komunikácie zaujal odmietavý postoj. Problém vníma v tom, že maloleté deti odmietajú stretnutia a kontakt so starými rodičmi po tom, čo boli svedkami viacerých konfliktných situácií medzi ním a jeho svokrovcami. V priebehu realizácií ďalších odborných intervencií sa centru podarilo dohodnúť so starými rodičmi na pravidelných telefonátoch raz za dva týždne. Javí sa, že otec detí neuvažuje o zmene správania aj po objasnení dôsledkov a potrebe zmeny k naplneniu cieľov. Maloleté deti rezonujú s prežívaním otca, verbalizujú nezáujem nadväzovať so starými rodičmi osobný kontakt. Maloletý K. na telefonické kontaktovanie zo strany starej matky reagoval negatívnych postojom, napriek tomu, že verbalizoval, že vníma pozitívnu zmenu v komunikácií zo strany starej matky, nevníma potrebu kontaktu do budúcnosti. Stará matka hľadá cesty ako predísť starému správaniu. Na druhej strane vníma , že zmeny je možné realizovať len po zmene postoja u otca detí k obnove komunikácie a kontaktu s rodinou starých rodičov.

20. Z celého konania vyplynula skutočnosť, že od začiatku konania otec maloletých detí nezmenil svoj postoj voči starým rodičov a aj keď deklaruje, že styku detí so starými rodičmi nebráni, ale detí nechcú, v priebehu celého konania nebola na jeho strane snaha o zmenu postoja maloletých detí voči starým rodičom. Je nepochybné, že keď došlo medzi otcom a starými rodičmi ku konfliktom po smrti matky maloletých detí, účastníkmi týchto konfliktov boli aj otec aj starí rodičia a každý mal nejaký podiel na vzniku týchto konfliktov. Je len v rozpore so záujmom maloletých detí, že ani starí rodičia, ani otec sa týmto konfliktom a konfrontáciám nevyhli v prítomnosti detí. Takéto konflikty sú spôsobilé zmeniť vzťahy medzi maloletými deťmi a starými rodičmi, najmä ak starí rodičia nedostali priestor, aby maloletým deťom vysvetlili svoje postoje a otec detí takýto priestor mal. Je preto logické, že deti prebrali postoj otca voči starým rodičom. Cieľom znaleckého dokazovania, ako aj psychologického poradenstva bolo zmierniť negatívne emócie medzi otcom a starými rodičmi, čo sa v priebehu konania nepodarilo, najmä pre postoj otca, ktorý svoj správanie nijakým spôsobom nezmenil a ani počas psychologických konzultácií neumožnil, aby sa za prítomnosti psychológa stretli starí rodičia s maloletými deťmi. Z celého dokazovania vyplýva, že iba zmena postoja otca voči starým rodičom, môže zmeniť aj postoj maloletých

detí voči starým rodičom. Stará matka, ako to vyplýva zo záverečnej správy CDR, hľadá cesty ako predísť starému správaniu. Na druhej strane vníma , že zmeny je možné realizovať len po zmene postoja u otca detí k obnove komunikácie a kontaktu s rodinou starých rodičov.

21. Aplikujúc primerane ustanovenia § 25 Zákona o rodine dieťa má právo nielen na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale aj právo na zachovanie svojej totožnosti a rodinných zväzkov. Dohovor o právach dieťaťa uznáva aj zodpovednosť členov širšej rodiny dieťaťa pri zabezpečovaní orientácie dieťaťa a jeho usmerňovaní v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami. Súd môže aj bez návrhu upraviť stretávanie sa blízkych osôb ( kde sa v súlade s zaraďujú aj starí rodičia) s dieťaťom a to vtedy ak je to v záujme maloletého dieťaťa, akceptujúc potrebu dieťaťa pozitívne rozvíjať rodinné vzťahy aj so širšou rodinou dieťaťa, s ktorou má citové väzby a vyžadujú to pomery v rodine. Úpravy styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami slúži na udržanie rodinných vzťahov aj s blízkymi osobami

- starými rodičmi detí. Úprava styku so starými rodičmi neobmedzuje rodičovské práva, len garantuje právo dieťaťa na styk aj s blízkymi osobami. Záujem maloletého dieťaťa nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Úprava prichádza do úvahy vtedy, ak absentuje kontakt medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa.

22. V danom prípade má súd za to, že po smrti matky maloletých detí došlo medzi otcom detí a starými rodičmi z matkinej strany ku konfliktom, ktorých svedkom boli aj maloleté deti, čo narušili podstatným spôsobom ich vzťah k starým rodičom. Na jednej strane je potrebné vnímať potrebu starých rodičov byť v kontakte s maloletými deťmi, pri výchove ktorých do smrti ich matky pomáhali, na druhej strane sú tu maloleté deti, ktoré odmietajú kontakt so starými rodičmi a ako bolo preukázané, preberajú postoje svojho otca. Súd už počas konania sa snažil napomôcť zlepšeniu kontaktov medzi otcom a maloletými deťmi, ale jediným výsledkom boli telefonické rozhovory, počas spolupráce s Centrom pre deti a rodiny Humenné, ktoré však po skončení spolupráce ustali. Preto je súd toho názoru, že poslednou možnosťou je súdne rozhodnutie, ktoré by mohlo otca motivovať v tom, aby maloleté deti pripravil na telefonické kontakty a stretnutie so starými rodičmi raz mesačne na jednu hodinu. Súd na úpravu styku volil verejné miesto, kde by sa starí rodičia a maloleté deti stretli bez vplyvu prostredia, v ktorom žijú a stanovený čas by im poskytol priestor na rozhovor. Čas stanovil na nedeľu, aby to nezasahovalo do školských povinností maloletých detí a na verejnom priestranstve, aby nedochádzal k zbytočným konfliktom medzi otcom a starými rodičmi. Ako bolo vyššie uvedené maloleté deti majú právo aj na kontakt so širšou rodinou a to najmä v prípade, ak ide o rodinu zo strany ich nebohej matky. Pre maloleté deti nejde o cudzie osoby, starých rodičov poznajú a počas života matky sa starí rodičia podieľali aj na ich výchove, riadne sa s nimi stretávali. A preto je podľa názoru súdu potrebné urobiť všetko preto, aby došlo k obnoveniu týchto vzťahov, hoci len v minimálnom rozsahu. Rozhodujúcu úlohu tu však hrá otec maloletých detí, v rukách ktorého je to, či maloleté deti pôjdu na stretnutie so starými rodičmi v psychickej pohode. Súd zároveň určil, aby starí rodičia mali s maloletými deťmi telefonický kontakt, ktorý by stretnutiu s maloletými deťmi predchádzal a mohol by byť prípravou na tieto stretnutia. Zároveň je potrebné predchádzať takému konania, aké popisoval otec detí na poslednom pojednávaní, že stará matka sa prechádzala pred bytovkou a starší syn zavolal políciu. Takéto správanie sa určite nenapomôže zmene v správaní sa starých rodičov ako aj maloletých detí. Na jednej strane však možno chápať potrebu starej matky vidieť maloleté deti, na druhej strane však jej správanie sa môže byť pre maloleté deti a ich otca obťažujúce. Dôležitým faktom je aj skutočnosť, že u podľa vyjadrenia znalkyne u maloletých detí pri vypracovaní znaleckého posudku nebol odpozorovaný žiaden strach zo starých rodičov. Pri vyšetrení bolo správanie sa otca aj maloletých detí veľmi kultivované. Deti bolo úslužné, milé. Toto ich správanie sa bolo v silnom kontraste so správaním sa voči starým rodičom, kde sa úplne otočili o 180 stupňov. Na starých rodičov vyplazovali jazyk a správali sa úplne inak. Ich správanie sa javilo známky posmeškov až poníženia a z toho vyplýva, že deti majú dovolené správať sa takto voči starým rodičom a najpravdepodobnejšie je, že takéto správanie prijímajú zo svojho okolia. Napriek všetkým skutočnostiam, ktoré otec uvádza, súd zastáva názor, že styk starých rodičov s maloletými deťmi bolo potrebné upraviť, aj keď bez aktívnej pomoci a spolupráce otca je uskutočnenie styku otázne. Všetci účastníci konania by si mali uvedomiť, že smrť matky zasiahla každého z nich iným spôsobom a táto udalosť ovplyvnila ich správanie sa po smrti matky detí, čo viedlo ku konfliktom. Ale od tejto udalosti uplynula pomerne dlhá doba a preto je potrebné pracovať na obnovení vzťahov medzi starými rodičmi a maloletými deťmi, pretože starí rodičia môže život maloletých detí obohatiť o iný rozmer, než má ich vzťah s otcom a na druhej strane po matke ostali príbuzní a maloleté deti majú právo byť v styku aj s touto rodinou. Zároveň súd uložil otcovi detí povinnosť oznámiť starým rodičom telefónne číslo, na ktorom môžu maloleté deti v stanovenom čase kontaktovať. Aj na tento telefonický

kontakt by mal otec maloleté deti pripraviť. Na základe hore uvedených skutočností súd zhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

24. Podľa o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. V danom prípade bolo vo veci nariadené znalecké dokazovania. Uznesením č. XXP XXX/XXXX zo dňa 12.9.2019 súd priznal znalkyni PhDr. Jane Čorejovej odmenu za vypracovanie znaleckého posudku vo výške 404,98 eur a uznesením č. XXP XXX/XXXX zo dňa 1.7.2021 súd priznal znalkyni odmenu za doplnenie znaleckého posudku vo výške 99,60 eur. Celkový výške odmeny tak predstavuje sumu 504,58 eur. Súd zaviazal na zaplatenie nákladov, ktoré boli vynaložené na znalecké dokazovanie zo strany štátu otca a starých rodičov, každého po jednej polovici t.j. vo výške 252,29 eur z dôvodu, že vypracovanie znaleckého posudku bolo na prospech oboch strán.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa .