Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-106-2020.pdf
PDF · 129.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/106/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Petry Vysaníkovej, v právnej veci žalobcu: J.. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., M. G. XX, právne zastúpeného: JUDr. Slavomíra Huszthyová, advokátka so sídlom v Košiciach, Za amfiteátrom 10, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 23.05.2013, doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 24.05.2013, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ- KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013 (ďalej aj napadnuté alebo preskúmavané rozhodnutie) ako aj personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011 (ďalej rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu alebo personálny rozkaz) v jeho výroku o priznaní príplatkov v chýbajúcej časti týkajúcej sa osobného príplatku a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu trov konania.
2. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011 bol žalobca ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) Obvodného oddelenia PZ Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach a podľa § 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov bol zaradený do 04. platovej triedy a bol mu priznaný rizikový príplatok vo výške 33,50 eur. V odôvodnení personálneho rozkazu bolo uvedené, že žalobcovi bol prehodnotený osobný príplatok, ktorý mu bol priznaný na predchádzajúcej funkcii a nepriznáva sa z dôvodu, že od 01.08.2011 bude žalobca vykonávať inú funkciu s inou náplňou činnosti. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. možno osobný príplatok priznať za množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť. Tieto kritéria nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca dňa 12.08.2011 odvolanie (doručené OR PZ v KE dňa 15.08.2011), o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-376-004/2011 zo dňa 10.10.2011 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu zo dňa 06.12.2011 (doručenú Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu v ten istý deň), o ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodol dňa 13.06.2012 rozsudkom č.k. 7S/152/2011-48 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 27.11.2012 sp.zn.
4Sžo/47/2012 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/152/2011-48 zo dňa 13.06.2012 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-376-004/2011 zo dňa 10.10.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené, žalovaný opätovne preskúmal a posúdil odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011, v intenciách rozsudku najvyššieho súdu, a opätovne odvolanie žalobcu zamietol a personálny rozkaz potvrdil, a to napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013.
3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013 viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uvedeným v rozsudku sp.zn. 4Sžo/47/2012 zo dňa 27.11.2012), reagoval na odvolacie námietky žalobcu a v závere konštatoval, že osobný príplatok nebol žalobcovi priznaný z dôvodu dodržania záväzných ukazovateľov rozpočtu mzdových prostriedkov a ich čerpania v rámci rozpočtovej kapitoly Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach v súlade s rozpisom záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na rok 2011, č. SE-ORF2-2011/000467-8 zo dňa 31.01.2011, podľa ktorého je stanovené nerealizovať úpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšené čerpanie platových prostriedkov v roku 2011 a v nasledujúcich rokoch, v dôsledku čoho Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach nedisponuje voľnými finančnými prostriedkami na osobné príplatky. Žalovaný pokračoval, že osobný príplatok žalobcovi nebol priznaný aj z dôvodu, že úroveň plnenia služobných úloh konštatovaná v platnom služobnom hodnotení žalobcu zo dňa 24.09.2008 nezodpovedá požiadavkám obsiahnutým vo všeobecných zásadách priznávania osobného príplatku podľa prílohy č. 2 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru v znení neskorších predpisov, teda úroveň plnenia služobných úloh neodôvodňuje osobný príplatok priznať. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 25.03.2013.
správna žaloba a vyjadrenie žalovaného k žalobe
4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013 podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, v ktorej konštatoval nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi z dôvodu, že žalobcovi boli správnymi orgánmi odňaté jeho procesné práva a zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím následne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
5. Žalobca v odôvodnení správnej žaloby uviedol, že predmetom preskúmavania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo nepriznanie osobného príplatku žalobcovi z dôvodu, že množstvo a kvalita plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť nemôže správny orgán hodnotiť pri ustanovení žalobcu do funkcie, ale až po určitom čase jej výkonu (tento postup vytkol žalovanému najvyšší súd ako nezákonný). Žalovaný následne vydal v odvolacom konaní rozhodnutie s úplne novým dôvodom, a to údajným nedostatkom finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov s poukazom na čl. 6 ods. 7 nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikázaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej len nariadenie č. 17/2008). Žalobca dodal, že táto skutočnosť nebola predmetom odvolacieho konania, a preto sa odvolací orgán nemohol touto otázkou zaoberať. Rozšírením predmetu preskúmavania a zmenou dôvodu rozhodnutia o osobnom príplatku, žalovaný odňal žalobcovi možnosť podať riadny opravný prostriedok a rozhodnutie žalovaného je tak nezákonné pre vady konania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný pred vydaním nového rozhodnutia neoboznámil žalobcu s tým, že do spisu doplnil stanovisko oddelenia miezd a platov Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len stanovisko Centra podpory Košice), na základe ktorého rozhodol o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi. Pričom bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť žalobcovi možnosť vyjadriť sa k tomuto podkladu a umožniť mu navrhnúť doplnenie dokazovania. Tým, že žalovaný neumožnil žalobcovi realizovať jeho procesné práva, odňal mu možnosť konať pred správnym orgánom. Okrem toho z uvedeného stanoviska Centra podpory Košice nevyplýva zistenie správneho orgánu o nedostatku peňažných prostriedkov v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu. Podľa vedomostí žalobcu bol v septembri 2011 na účte Krajského riaditeľstva Policajného zboru prebytok finančných prostriedkov vo výške približne 4.000 eur, a tie boli presúvané na iné podpoložky tak, aby bol
dodržaný rozpočet mzdových prostriedkov. Ďalej žalobca konštatoval, že pokyn Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach o neprijímaní opatrení s dopadom na čerpanie platových prostriedkov v roku 2011 a nasledujúcich rokoch, nebol uplatňovaný voči všetkým policajtom rovnako, čím došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch v neprospech žalobcu, pričom žalobca aj napriek tomu, že mal o týchto skutočnostiach vedomosť, nemohol na ne v správnom konaní poukázať z dôvodu odňatia jeho procesných práv zo strany žalovaného. Žalobca tiež poukázal na to, že nepriznanie osobného príplatku z dôvodu údajného nedostatku voľných peňažných prostriedkov, nebolo prerokované s príslušným odborovým orgánom (čl. 6 ods. 9 nariadenie ministra vnútra SR č. 17/2008). V zázname prvostupňového správneho orgánu obsahujúceho stanovisko odborového zväzu
- „súhlasím“ zo dňa 03.08.2011 sa ako dôvod nepriznania osobného príplatku uvádza, že kritériá podľa § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe nemožno hodnotiť pri ustanovení policajta do funkcie, ale až po určitom čase jeho výkonu. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný podporne, popri dôvode nedostatku peňažných prostriedkov poukázal aj na nedostatočnú úroveň plnenia služobných úloh žalobcom, avšak len s poukazom na jedinú časť služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008 svedčiacu v jeho neprospech. K tejto časti služobného hodnotenia sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 25.01.2013, kde okrem poukázania na svoju vysokú odbornosť, angažovanosť atď. a navrhol, aby sa žalovaný oboznámil s celým obsahom tohto služobného hodnotenia, kde sa vyzdvihujú najmä jeho znalosti právnych predpisov (dosiahnutie vysokoškolského vzdelania) a schopnosť vykonávať samostatné odborné činnosti, a navrhol aj vykonanie ďalších dôkazov vyžiadaním priebežných hodnotení za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011 a za obdobie od 01.04.2011 do 30.06.2011, ako aj prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach a prehľadu o výške osobného príplatku od jeho prijatia do polície až do času vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôkazov malo vyplývať, že žalobca dosahoval vynikajúce pracovné výsledky a opakovane mu boli udeľované disciplinárne odmeny a zvyšovaná výška osobného príplatku bez akéhokoľvek zníženia. Žalovaný tak podľa názoru žalobcu, v rozpore s názorom najvyššieho súdu a v rozpore s § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe, pri rozhodovaní o osobnom príplatku žalobcu, nezohľadnil odbornú stránku jeho práce policajta, osobné schopnosti, ako aj doterajšie výsledky jeho práce. V závere žalobca dodal, že osobný príplatok je jednou zo zložiek služobného príjmu policajta a jeho priznanie, ako aj odňatie sa musí riadiť všeobecnými zásadami a nemôže byť založené na ľubovôli služobného úradu.
6. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 28.06.2013 vyjadril žalovaný a navrhol žalobu zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, nakoľko pri prejednávaní personálnych záležitostí žalobcu si zadovážil dostatok relevantných podkladov pre vydanie rozhodnutia, vychádzal z dostatočne zisteného stavu veci, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred správnym orgánom.
7. Žalovaný uviedol, že v odvolacom konaní postupoval v intenciách rozhodnutia najvyššieho súdu. Opätovne posúdil plnenie služobných úloh žalobcom s dôrazom na charakter a úroveň ich plnenia vychádzajúc z obsahu osobného spisu, obzvlášť z platného služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008 a navyše objasnil aj finančné možnosti Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na priznanie osobného príplatku v čase ustanovenia žalobcu do funkcie, zadovážiac si vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach k otázke finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov v čase ustanovenia žalobcu do funkcie ako aj vyjadrenie Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, oddelenie miezd a platov, čím náležite zistil skutkový stav veci. Žalovaný sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k uvedeným podkladom a navrhnúť doplnenie dôkazov v predmetnom konaní, pretože listom zo dňa 21.01.2013 žalovaný v súlade s § 238 ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov vyzval žalobcu, či navrhuje nové dôkazy resp. podklady, ktoré by chcel v rámci ďalšieho konania uplatniť, na čo žalobca reagoval dňa 25.01.2013 a navrhol vykonať nasledovné dôkazy: služobné hodnotenie príslušníka policajného zboru zo dňa 24.09.2008 z jeho osobného spisu policajta, priebežné hodnotenie vykonané nadriadeným za obdobie od 01.01.2011 do 31.03.2011 a za obdobie od 01.04.2011 do 30.6.2011, prehľad o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach z jeho osobného spisu policajta a prehľad o výške osobného príplatku od jeho prijatia do polície až do času vydania napadnutého rozhodnutia z jeho osobného spisu policajta. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť, že zákonom č. 201/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnej službe boli ustanovenia o konaní doplnené v potrebnom rozsahu a v nadväznosti na to bolo zo zákona o štátnej službe vypustené ustanovenie o subsidiarite Správneho poriadku.
Žalovaný sa ďalej nestotožnil s názorom žalobcu, že základom jeho napadnutého rozhodnutia bol úplne nový dôvod a to nedostatok finančných prostriedkov na osobné príplatky policajtov, nakoľko sa jednalo len o rozšírenie nosnej argumentácie pri zdôvodňovaní svojho rozhodnutia. Bolo povinnosťou žalovaného zistiť všetky relevantné skutočnosti ovplyvňujúce otázku priznania resp. nepriznania osobného príplatku žalobcovi. Žalovaný tiež konštatoval, že nevie akým spôsobom žalobca získal informácie o prebytku finančných prostriedkoch na účte Krajského riaditeľstva Policajného zboru (4.000 eur), avšak tieto považuje za nepravdivé a preto aj za nepoužiteľné v tomto konaní, pričom opätovne poukázal na stanovisko oddelenia miezd a platov Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Rozpočet finančných prostriedkov na platy policajtov bol v roku 2011 nepostačujúci, preto bolo nutné prijímať úsporné opatrenia v priebehu celého roka tak, aby pokryli predovšetkým základné zložky platu. K námietke žalobcu týkajúcej sa ne/prerokovania s príslušným odborovým orgánom nepriznanie osobného príplatku žalobcovi nadriadeným, žalovaný odkázal na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu na str. 17, kde najvyšší súd konštatoval, že pokiaľ zákonodarca nepodmienil v zákonnej úprave týkajúcej sa povinnosti prerokovania veci služobného pomeru policajta vopred s príslušným odborovým orgánom v právnej norme § 225 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe policajtov následkom nezákonnosti, tak prerokovanie nemá za následok nezákonnosť právneho úkonu. Podotkol, že napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, vrátane vykonaného dokazovania, bolo vydané s vedomím a súhlasným stanoviskom odborového orgánu, čo potvrdzuje aj zápisnica z rokovania senátu poradnej komisie č. KRPZ-KE- VO-84-012/2013 zo dňa 13.03.2013, a preto je aj žalobcom namietaná nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu neprerokovania nepriznania osobného príplatku z nového dôvodu s odborovým orgánom neopodstatnená, pretože sa nejedná o nový dôvod nepriznania osobného príplatku žalobcovi, ale len o rozšírenie podpory argumentácie žalovaného. Žalovaný ďalej zdôraznil, že úroveň plnenia služobných úloh žalobcom nie je podporným dôvodom nepriznania osobného príplatku žalobcovi, ako to tvrdí žalobca, ale ťažiskovým dôvodom, ktorý žalovaný jasne vyjadril v závere napadnutého rozhodnutia, a to vychádzajúc zo služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008 (ku ktorému sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 25.01.2013), ktoré je vykonateľné, a teda akékoľvek námietky k jeho zneniu sú v súčasnej dobe irelevantné. Ak mal žalobca výhrady voči zneniu služobného hodnotenia mal svoje pripomienky alebo námietky predložiť v rámci jeho spracovávania tak, ako to umožňuje § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe policajtov, alebo mal podať proti služobnému hodnoteniu odvolanie podľa § 242 ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov, čo žalobca neurobil, ale naopak, po riadnom oboznámení sa so služobným hodnotením toto osobne podpísal, čím s jeho znením vyjadril súhlas. Žalovaný ďalej uviedol, že schopnosti, ktoré sa podľa žalobcu vyzdvihujú v rámci jeho posledného služobného hodnotenia sú zväčša obsiahnuté v popise služobnej činnosti policajta pre funkciu, ktorú v čase hodnotenia žalobca zastával. Dodal, že v konaní vychádzal z ustanovenia § 91 ods. 2 zákona o štátnej službe policajtov s nadväznosťou na nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 so zameraním na posúdenie skutočností relevantných pre priznanie alebo nepriznanie osobného príplatku žalobcovi. Komplexne vychádzal z platného služobného hodnotenia žalobcu, nakoľko podľa § 27 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, platné služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta sa podľa § 32 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov vykonávajú na jeho základe. Žalovaný je presvedčený, že sa v rámci ďalšieho konania vysporiadal so všetkými skutočnosťami a riadne vyhodnotil všetky dôkazy.
8. O predmetnej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/109/2013-71 zo dňa 21.05.2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku žalobca osobne podal odvolanie dňa 06.07.2015, o ktorom po vyjadrení žalovaného zo dňa 27.07.2015 rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 6Sžo/152/2015 dňa 26.04.2017 tak, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/109/2013-71 zo dňa 21.05.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení uznesenia uviedol, že krajský súd vôbec nereagoval na žalobné námietky žalobcu, nepreskúmal ich dostatočným spôsobom, postupoval tak nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti. Uvedeným postupom tak bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásada spravodlivého procesu.
9. Z uvedeného dôvodu o predmetnej žalobe opätovne rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 6S/109/2013-129 dňa 07.12.2017 tak, že rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-84-113/2013 zo dňa 18.03.2013, ako aj personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Košiciach č. 447 zo dňa 28.07.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi tiež priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej po vyjadrení žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 6Sžk/11/2018 dňa 20.05.2020 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6S/109/2013 zo dňa 07.12.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že krajský súd nerešpektoval právny názor najvyššieho súdu, keď najvyšší súd uložil krajskému súdu povinnosť zaujať stanovisko k žalobným námietkam žalobcu, čo automaticky neznamená, že tento súd týmto žalobným námietkam vyhovie. Krajský súd k nim mal zaujať relevantné právne stanovisko a svoj právny názor mal riadne odôvodniť, čo krajský súd nesplnil.
10. Po vrátení veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky, Krajský súd v Košiciach viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, po písomnom vyjadrení žalobcu doručeným súdu dňa 05.03.2021 a následne doručeným žalovanému na vedomie dňa 26.07.2021, vo veci rozhodol za prítomnosti účastníkov konania na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021. Na pojednávaní žalobca zotrval v plnom rozsahu na námietkach uvedených v správnej žalobe a vo svojich vyjadreniach. Žalovaný konštatoval, že svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a riadne uviedol dôvody, pre ktoré potvrdil a doplnil personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. 477 zo dňa 28.07.2011 a odvolanie žalobcu zamietol.
právny názor správneho súdu
11. Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdnych i administratívnych spisov, vo veci rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 23.09.2021, keď dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
13. Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj zákon o štátnej službe policajtov alebo zákon č. 73/1998 Z. z.), tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu“) a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky. Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.
14. Podľa § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
15. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., príslušníkovi Policajného zboru v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok do výšky 30 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
16. Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
17. Podľa § 238 ods. 1, 3, 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 posledná veta nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach príslušníkov Policajného zboru, prikazovaní služby nad základný čas služby v týždni a nariaďovaní služobnej pohotovosti príslušníkom Policajného zboru (ďalej aj nariadenie č. 17/2008), konkrétne zásady podľa vykonávanej služobnej činnosti na príslušných útvaroch spracuje nadriadený podľa všeobecných zásad priznania osobného príplatku.
19. Podľa čl. 6 ods. 5 nariadenia č. 17/2008, pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie nadriadený prehodnotí osobný príplatok, ktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii. V odôvodnení uvedie konkrétne dôvody priznania, nepriznania alebo zníženia osobného príplatku dňom zaradenia do novej funkcie, pričom nie je možné policajtovi priznať vyšší osobný príplatok, aký bol priznaný na predchádzajúcej funkcii.
20. Podľa čl. 6 ods. 7 nariadenia č. 17/2008, priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku je možné realizovať iba v závislosti na určených ukazovateľoch rozpočtu mzdových prostriedkov a vývoji ich čerpania.
21. Podľa čl. 6 ods. 9 nariadenia č. 17/2008, výšku osobného príplatku pred jeho priznaním, zvýšením, znížením alebo odňatím prerokuje nadriadený v súlade s osobitným predpisom s príslušným odborovým orgánom.
22. Všeobecné zásady priznávania osobného príplatku (Príl. č. 2 k nariadeniu č. 17/2008): 1. sústavné dosahovanie veľmi dobrých výsledkov a kvalitné plnenie služobných úloh, 2. úspešné riešenie náročných úloh ovplyvňujúcich ďalšie skvalitnenie výkonu štátnej služby na danom úseku služobnej činnosti, 3. plnenie náročných a naliehavých úloh nad rámec svojich služobných povinností včas a v požadovanej kvalite, 4. iniciatívny, racionálny a tvorivý prístup k riešeniu služobných úloh novým spôsobom, ktorým sa dosiahol lepší výsledok práce, 5. splnenie kvalifikačného predpokladu na funkciu, do ktorej je príslušník Policajného zboru ustanovený.
23. Podľa čl. 2 Pokynu riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach z 12. augusta 2009 o osobnom príplatku príslušníkov Policajného zboru (ďalej Pokyn riaditeľa OR PZ v KE z 12.08.2009), osobný príplatok je nenárokovou zložkou služobného platu príslušníka policajného zboru (ďalej len „policajt“).
24. Podľa čl. 4 ods. 1 písm. a/ Pokynu riaditeľa OR PZ v KE z 12.08.2009, priznaný osobný príplatok môže byť znížený alebo odňatý pri zmene podmienok, za ktorých bol priznaný najmä z dôvodu zmeny služobného zaradenia, pričom došlo zároveň k zníženiu množstva, zložitosti a náročnosti služobných úloh.
25. Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ako prvostupňový správny orgán) č. 477 zo dňa 28.07.2011.
26. Personálnym rozkazom č. 477 zo dňa 28.07.2011 bol žalobca ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) Obvodného oddelenia Policajného zboru Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a bol zaradený (§ 85 ods. 1 a 5 zákona č. 73/1998 Z. z.) do 4. platovej triedy. Týmto personálnym rozkazom zároveň žalobcovi nebol priznaný osobný príplatok z dôvodu, že od 01.08.2011 bude žalobca vykonávať inú funkciu s inou náplňou činnosti, pričom množstvo a kvalitu plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť, ako zákonné kritériá pre priznanie osobného príplatku, možno hodnotiť až po určitom čase jej výkonu, a nie pri ustanovení policajta do funkcie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí č. KRPZ-KE-VO-84-013/2013 zo dňa 18.03.2013, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz č. 477 zo dňa 28.07.2011 a zamietnuté odvolanie žalobcu proti tomuto personálnemu rozkazu, ako dôvod nepriznania osobného príplatku žalobcovi uviedol, že žalobca podľa záverov služobného hodnotenia nevykonával také činnosti, ktoré by boli nad rámec jeho služobných povinností a ktoré by podľa všeobecných zásad na priznávanie osobného príplatku uvedených v prílohe č. 2 nariadenia č. 17/2008 zakladali dôvod na priznanie osobného príplatku u žalobcu. Žalovaný sa okrem splnenia subjektívnych predpokladov na priznanie osobného príplatku vyplývajúcich z vyššie uvedených všeobecných zásad, zameral aj na zisťovanie finančných možností prvostupňového správneho orgánu priznať žalobcovi, ktorý bol ustanovený do novej funkcie, osobný príplatok a zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach v čase rozhodovania o ustanovení žalobcu do funkcie staršieho referenta, nemalo finančné prostriedky na poskytnutie osobných príplatkov.
27. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je založené na úplne inom dôvode, ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (personálneho rozkazu č. 477 zo dňa 28.07.2011), a tým bola žalobcovi odňatá možnosť podať riadny opravný prostriedok, čím tak boli žalobcovi upreté jeho procesné práva, čo spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejme, že žalovaný ako odvolací správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil len presnejšími skutkovými okolnosťami v porovnaní s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, čo nemôže spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ani nezákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa ustálenej judikatúry sa za zmenu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nepovažuje ani situácia, keď odvolací správny orgán zmení iba text odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. V prípade, ak je výrok rozhodnutia v súlade so zákonnou úpravou, avšak je potrebné iné odôvodnenie, odvolací správny orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdí a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré dôvody ho viedli k rozhodnutiu, pričom vysvetlí, s ktorými dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa nestotožňuje a prečo (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžh/4/2010 zo dňa 19.05.2011). Ďalej súd poukazuje na ustanovenie § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. podľa ktorého, na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (t.j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní [Správny poriadok]) okrem výkonu rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie ani žiadne iné ustanovenie zákona č. 73/1998 Z. z. neukladá povinnosť oprávnenému správnemu orgánu pri ustanovení policajta do funkcie, ani odvolaciemu správnemu orgánu pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu o ustanovení policajta do funkcie, oboznámiť policajta s podkladmi, ktoré si pre svoje rozhodnutie zadovážil. Navyše tiež nemožno akceptovať žalobnú námietku týkajúcu sa neumožnenia realizácie procesných práv žalobcu z dôvodu, že mu nebola daná možnosť navrhnúť doplnenie dokazovania, ako ani možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, nakoľko je nesporné vychádzajúc z administratívneho spisu, že žalobca v priebehu celého (aj odvolacieho) administratívneho konania produkoval dôkazy, čo napokon konštatoval aj najvyšší súd v poslednom zrušujúcom rozsudku (zo dňa 20.05.2020).
28. Ďalej súd uvádza, že žalobca bol personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 307 zo dňa 25.07.2011 odvolaný z predchádzajúcej funkcie a dňom 01.08.2011 bol preložený na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach a následne bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dňom 01.08.2011 ustanovený do funkcie starší referent - poverený policajt (15477) Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice- Západ odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, služobného úradu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, a teda jeho služobný pomer príslušníka policajného zboru aj naďalej trval. Žalobcovi však vzniklo nové služobné zaradenie, na ktoré sa viazal tomu zodpovedajúci služobný plat (zaradenie do 4. platovej triedy a rizikový príplatok vo výške 33,50 eur). Odvíjať preto priznanie osobného príplatku, prípadne aj jeho výšku automaticky
od osobného príplatku v predchádzajúcej funkcii tak, ako sa domnieva žalobca, je nesprávne. Z čl. 6 ods. 5 nariadenia č. 17/2008 je zrejme, že nadriadený pri každej zmene zaradenia policajta do funkcie prehodnotí osobný príplatok, ktorý mal policajt priznaný na predchádzajúcej funkcii a jeho priznanie, nepriznanie alebo zníženie odôvodní konkrétnymi skutočnosťami. Uvedené je zrejme aj z čl. 4 ods. 1 písm. a/ Pokynu riaditeľa OR PZ v KE z 12.08.2009 podľa ktorého, priznaný osobný príplatok môže byť znížený alebo odňatý pri zmene podmienok, za ktorých bol priznaný najmä z dôvodu zmeny služobného zaradenia, pričom došlo zároveň k zníženiu množstva, zložitosti a náročnosti služobných úloh. Navyše priznanie alebo zvýšenie osobného príplatku je možné realizovať len za predpokladu, že to umožňuje rozpočet mzdových prostriedkov a ich čerpanie (čl. 6 ods. 7 nariadenia č. 17/2008). Z administratívneho spisu, konkrétne z oznámenia o rozpise ukazovateľov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2011 zo dňa 31.1.2011 vyplýva okrem iného požiadavka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky adresovaná Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, aby sa v roku 2011 nerealizovali úpravy osobných príplatkov, ktoré zakladajú nárok na zvýšenie čerpania platových prostriedkov. Na základe uvedenej požiadavky rozpočtová organizácia - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, dospela k záveru neprijímať opatrenia, ktoré by mali dopad na čerpanie platových prostriedkov.
29. Námietka žalobcu, že žalovaný pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia o nepriznaní osobného príplatku žalobcovi vychádzal výlučne z časti služobného hodnotenia žalobcu zo dňa 24.09.2008 svedčiacu v žalobcov neprospech, je neopodstatnená, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa hodnotením osoby žalobcu, ako aj ním vykonávanej činnosti zaoberal komplexne. Časti služobného hodnotenia, ktoré svedčili v prospech žalobcu žalovaný vyhodnotil tak, že ich nemožno chápať ako niečo, čo by odôvodňovalo priznanie osobného príplatku podľa všeobecných zásad definovaných v prílohe č. 2 nariadenia č. 17/2008, ale len ako činnosti, ktoré bol žalobca povinný vykonávať v súlade s popisom jeho služobnej činnosti policajta. Podľa názoru súdu je napadnuté rozhodnutie aj v tejto časti dostatočne odôvodnené.
30. Tiež neobstojí argument žalobcu, že nepriznanie osobného príplatku z nového dôvodu (nedostatok voľných peňažných prostriedkov), nebolo prerokované s príslušným odborovým orgánom, pretože zo znenia čl. 6 ods. 9 nariadenia č. 17/2008 vyplýva, že povinnosť nadriadeného prerokovať výšku osobného príplatku s príslušným odborovým orgánom sa vzťahuje na moment rozhodnutia o osobnom príplatku. O osobnom príplatku žalobcu bolo rozhodnuté v personálnom rozkaze č. 477 zo dňa 28.07.2011 a tomuto rozhodnutiu predchádzal súhlas základnej organizácie č. 10-03 odborového zväzu polície v Slovenskej republiky z toho istého dňa. Žalovaný správny orgán nerozhodoval o osobnom príplatku opätovne a ani nerozhodol iným spôsobom ako prvostupňový správny orgán, ale len modifikoval dôvody nepriznania osobného príplatku žalobcovi.
31. V závere súd dodáva, že priznanie osobného príplatku je nenárokovou zložkou služobného platu policajta. Ak už bol osobný príplatok policajtovi priznaný, môže mu byť znížený alebo odňatý v prípade, že došlo k zmene predpokladov a podmienok, za ktorých bol priznaný, čo bolo v danom prípade u žalobcu nespochybniteľne preukázané zmenou služobného zaradenia.
32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov sú rozhodnutia správnych orgánov v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol aplikujúc ustanovenie § 190 SSP.
33. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.