Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: Československá obchodná banka, a. s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1./ BANGER, s. r. o., IČO: 46 413 901, so sídlom Zimná 1144/17, 040 01 Košice - Staré Mesto (ex offo výmaz od 3. novembra 2020), 2./ V.. V. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y. XX, XXX XX Y. C., 3./ V.. I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y. XX, XXX XX Y. C., žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení Mgr. Petrom Kavuličom, advokátom, IČO: 42 229 219, so sídlom Tkáčska 6507/2, 080 01 Prešov, o zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 43.520,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -60 z 22. júla 2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. výroku vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, ktorým im bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu vo výške 43.520,42 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 43.520,42 eur od 5. januára 2018 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, t. j. 145,07 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a aj vo výroku o trovách konania.

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v časti vzťahujúcej sa na žalovaného v 1. rade a konanie voči nemu zastavuje.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu vo výške 43.520,42 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 43.520,42 eur od 5. januára 2018 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, t. j. 145,07 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobkyni proti žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou doručenou mu 23. mája 2019 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť jej spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu vo výške 43.520,42 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 43.520,42 eur od 5. januára 2018 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, t. j. 145,07 eur. 2.2 Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že 25. októbra 2016 uzatvorila s právnou predchodkyňou žalovaného v 1. rade obchodnou spoločnosťou J. V., G.. M.. B.. ako dlžníčkou zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXP (ďalej len „zmluva o kontokorentnom úvere“), na základe ktorej boli dlžníčke poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 40.000,- eur. Na zabezpečenie všetkých

nárokov z tejto zmluvy vystavila dlžníčka v deň jej podpisu blankozmenku, ktorú podpísali žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti. Keďže dlžníčka neplnila zmluvné podmienky, vyhlásila predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a v blankozmenke vyplnila chýbajúce údaje: zmenková suma 43.520,42 eur a dátum splatnosti zmenky 4. január 2018. 2.3 Žalovaný v 1. rade sa k podanej žalobe nevyjadril. Žalovaní v 2. a 3. rade s podanou žalobou v časti, ktorá sa ich týkala nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť z dôvodu, že pri prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti J. V., G.. M.. B.. odovzdali nadobúdateľovi celé účtovníctvo a žalovaný v 1. rade mal celý záväzok zaplatiť. Súčasne sa domnievali, že pri podpisovaní zmenky konali ako spotrebitelia, nie ako podnikatelia, preto je ich zmenkové prehlásenie neplatné. 2.4 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že žalobkyňa ako veriteľka (banka) a právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade obchodná spoločnosť J. V., G.. M.. B.. ako dlžníčka 25. októbra 2016 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej boli dlžníčke poskytnuté peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 40.000,- eur. Úver bol poskytnutý dlžníčke ako podnikateľke na krytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov. Na zabezpečenie všetkých nárokov z tejto zmluvy vystavila dlžníčka v deň jej podpisu blankozmenku, ktorú podpísali žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti a ktorá v čase vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaný v 2. rade a žalovaná v 3. rade ako avalisti dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve udelili banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v článku II. odsek 1.. Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, žalobkyňa v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke nasledovne: zmenková suma 43.520,42 eur, dátum splatnosti zmenky 4. január 2018. Napriek výzve žalobkyne, ani jeden zo žalovaných neuhradil zmenovú sumu ani čiastočne. Obchodná spoločnosť J. V., G.. M.. B.. bola rozhodnutím spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti zrušená, v dôsledku zlúčenia zanikla a 11. júla 2017 bola vymazaná z obchodného registra. Jej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 1. rade. 2.5 Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní opieral o uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 31. júla 2012, podľa ktorého pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. 2.6 Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že pri záväzkoch zo zmenky platí, že ide o záväzky bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Práva a povinnosti zo zmenkovoprávnych vzťahov sú definované výlučne zmenkovou listinou a zápismi na nej uvedenými, pričom môžu existovať len spolu s touto listinou, ktorá je dostatočným dôvodom na platenie. Vzniku zmenky spravidla predchádza určitá konkrétna ekonomická potreba - kauza. Ak však platne vznikne zmenkový záväzkový vzťah, tento sa stáva záväzkovým vzťahom úplne samostatným, ktorý existuje, mení a vyvíja sa bez väzby na záväzkové vzťahy, ktoré existovali pri jeho vzniku. Tieto dva právne vzťahy sú právne oddelené, a preto možno hovoriť o abstraktnom charaktere zmenky. Žalobca ako majiteľ zmenky preto nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. 2.7 Súd prvej inštancie mal za preukázané, že predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky. Predložením jej prvopisu žalobkyňa zmenkové práva preukázala. Ako riadna majiteľka zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, (ak zmenka nebola zaplatená), šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom vystaviteľky zmenky. 2.8 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v plnom rozsahu dôvodná a námietky žalovaných v 2. a 3. rade nemajú pôvod v ich vlastnom vzťahu k majiteľovi zmenky, preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 43.520,42 eur, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 43.520,42 eur od 5. januára 2018 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy, t. j. 145,07 eur (žalovaní sa dostali do omeškania dňom nasledujúcim po dátume splatnosti zmenky, ktorým bol 4. január 2018). V tejto súvislosti súd uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti kauzálnych námietok, t. j. takých námietok, ktoré majú svoj pôvod v mimozmenkovom vzťahu znáša v plnom rozsahu dlžník, musí ísť navyše o také námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch dlžníka k vystaviteľovi zmenky. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, bude povinný zo zmenky plniť. Žalovaní v 2. a 3. rade v predmetnom spore dôkazné bremeno o neexistencii záväzku voči žalobcovi neuniesli, nepreukázali, že by žalobca nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou, v konaní teda nebolo preukázané, že by nemali žalovaní povinnosť tento nesporný záväzok celkom alebo sčasti splniť.

Nepreukázali ani skutočnosť, že pri podpisovaní zmenky konali ako spotrebitelia, úver čerpaný právnou predchodkyňou žalovaného v 1. rade bol poskytnutý dlžníčke ako podnikateľke na krytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov. Žalovaný v 2. rade podpisoval zmenku ako spoločník a konateľ dlžníčky, žalovaná v 3. rade ako manželka žalovaného v 2. rade. 2.9 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovení čl. I. , , , , zákon zmenkový a šekový a (ďalej len „“). 2.10 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia (ďalej len „“) a priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešným žalovaným zaviazaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v 2. a 3. rade. Namietali, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdili, že v napadnutom rozsudku bezdôvodne absentuje vysporiadanie sa s otázkou absolútnej neplatnosti právneho úkonu spočívajúceho v podpise zmenky bývalým konateľom a aj jeho manželkou, čím súd v konečnom dôsledku absolútne nerešpektoval spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazovali v konaní. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci konštatovali, že súd bral do úvahy skutočnosť, že nie sú spotrebitelia, avšak je zrejmé, že pri žalovanej v 3. rade je atribút spotrebiteľa vždy daný. Keďže súd prvej inštancie sa týmito argumentmi nezaoberal, napadnutý rozsudok sa javí ako arbitrárny a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný. V nadväznosti na to mali za to, že právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade disponovala dostatkom peňažných prostriedkov na zaplatenie požadovanej sumy a pri prevode obchodného podielu bolo žalovanému v 1. rade odovzdané celú účtovníctvo, z ktorého jednoznačne vyplývala povinnosť tejto obchodnej spoločnosti uhradiť tento dlh, ako aj príjmy právnej predchodkyne žalovaného v 1. rade, ktoré boli očakávané a z ktorých žalovaný v 1. rade mal tento záväzok zaplatiť. Domnievali sa, že zmenkové prehlásenie je možné v zmysle právnej normy považovať za neplatné a súd má možnosť z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky kauzálne súvislosti zmenky. Zdôraznili tiež, že zákonodarca zakázal veriteľom zabezpečiť spotrebiteľské úvery zmenkou, pričom abstraktný charakter zmenky bol spochybnený už v o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, keď stanovil, že veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov, len ak zmenková suma v čase vyplnenia zmenky bola maximálne vo výške nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušný súd má možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o spotrebiteľskú zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise. Ak by súd prijal záver, že pri vymáhaní dlžnej sumy zo zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a porušenie zásady efektivity. Na základe uvedených skutočností žalovaní v 2. a 3. rade navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaných v 2. a 3. rade sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo 16. septembra 2020, v ktorom uviedla, že právny vzťah medzi ňou a žalovanými založený na základe zmluvy o kontokorentnom úvere je jednoznačne vzťahom obchodnoprávnym, pretože túto zmluvu uzatvorila ona ako banka a právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade ako podnikateľka, pričom s prihliadnutím na všetky okolnosti pri uzatváraní zmluvy je zrejmé, že zmluva sa týka podnikateľskej činnosti oboch účastníkov zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenka zabezpečuje splatenie jej pohľadávky zo zmluvy, ide o akcesorický vzťah, ktorého povaha sa odvíja od hlavného vzťahu. Čo sa týka argumentácie odvolateľov, že tento záväzok mal uhradiť žalovaný v 1. rade, poukázala na skutočnosť, že avalisti (žalovaní v 2. a 3. rade) sú zaviazaní rovnako ako ten, za koho sa zaručia. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobkyne v súdom určenej lehote nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ), prejednal odvolanie podané žalovanými v 2. a 3. rade a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaných v 2. a 3. rade nie je dôvodné.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

10. Z obsahu spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa ako veriteľka a právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade ako dlžníčka 25. októbra 2016 uzatvorili zmluvu o kontokorentnom úvere. V deň podpisu tejto zmluvy vystavila právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade na zabezpečenie všetkých nárokov zo zmluvy blankozmenku, ktorú podpísali žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti. Žalovaný v 2. rade bol jediným spoločníkom a jediným konateľom právnej predchodkyne žalovaného v 1. rade a žalovaná v 3. rade bola manželkou žalovaného v 2. rade. Právna predchodkyňa žalovaného v 1. rade zanikla 11. júla 2017, a to zlúčením so žalovaným v 1. rade. Žalobkyňa potom ako vyhlásila predčasnú splatnosť predmetného úveru vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke nasledovne: zmenková suma 43.520,42 eur, dátum splatnosti zmenky 4. január 2018. Žalovaný v 1. rade zanikol bez právneho nástupcu 3. novembra 2020 (po rozhodnutí súdu prvej inštancie).

11. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalovaných, že napadnutý rozsudok sa javí ako arbitrárny a v konečnom dôsledku nepreskúmateľný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie v jeho odôvodnení zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 23. novembra 2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 8. júna 2006)

12. K žalovaným namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Čo sa týka argumentácie žalovaných, že sú spotrebiteľmi a zmluva o kontokorentnom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, odvolací súd hodnotí túto ich argumentáciu ako nesprávnu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o kontokorentnom úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia citovaného zákona spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

14. V danej veci bol kontokorentný úver poskytnutý právnej predchodkyni žalovaného v 1. rade, ktorá bola obchodnou spoločnosťou, na krytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu nesporné, že tento úver nemožno kvalifikovať ako úver spotrebiteľský. Ak teda nemožno kvalifikovať hlavný záväzkový vzťah ako vzťah spotrebiteľský, nemožno kvalifikovať ani vzťah zmenkovoprávny (akcesorický) ako vzťah spotrebiteľský a avalistom priznať postavenie spotrebiteľov. Zároveň odvolací súd dodáva, že len na základe toho, že žalovaná v 3. rade nebola v čase podpisu zmenky spoločníčkou, ani konateľkou právnej predchodkyne žalovaného v 1. rade jej nemožno priznať status spotrebiteľky.

15. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že žalovanému v 1. rade mala byť povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu veriteľke zrejmá z dokumentov, ktoré mu odovzdala jeho právna predchodkyňa a že na zaplatenie zmenkovej sumy mal k dispozícii dostatok peňažných prostriedkov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaní boli zaviazaní rovnako ako právna predchodkyňa žalovanej v 1. rade a po jej zániku zlúčením ako žalovaná v 1. rade. Preto nie je rozhodujúce, či žalovanému v 1. rade bola povinnosť splatiť kontokorentný úver poskytnutý jeho právnej predchodkyni dostatočne zrejmá, ale ani to, či tento úver mal z čoho splatiť.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovaných za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade ako vecne správny potvrdil.

17. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

18. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

19. Podľa čl. I zákon zmenkový a šekový zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

20. Podľa , ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje v celom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa .

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie najskôr rozhodol o žalobe žalobkyne platobným rozkazom, č. k. -25 z 24. októbra 2019 tak, že uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 43.520,42 eur od 5. januára 2018 do zaplatenia, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. 145,07 eur alebo v tej istej lehote podať odpor s vecným odôvodnením na tomto súde a uložil žalovaným v 1., 2. a 3. rade povinnosť spoločne a nerozdielne do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 2.611,- eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku. Proti tomuto platobnému rozkazu podali včas odpor žalovaní v 2. a 3. rade, na základe čoho súd prvej inštancie uznesením, č. k. -47 z 28. januára 2020 predmetný platobný rozkaz v časti týkajúcej sa žalovaných v 2. a 3. zrušil. V časti týkajúcej sa žalovaného v 1. rade platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 30. novembra 2019. Napriek tomu súd prvej inštancie neprihliadol na prekážku res iudicata a v napadnutom rozsudku zaviazal na plnenie a na náhradu trov žalobkyni aj žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade však po rozhodnutí súdu prvej inštancie a pred predložením spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade zanikol bez právneho nástupcu.

22. Na základe uvedených skutočností odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia a ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v časti vzťahujúcej sa na žalovaného v 1. rade zrušil a konanie voči nemu zastavil.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalovaní v 2. a 3. rade v odvolacom konaní úspech nemali a nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalobkyni v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd nárok na ich náhradu sporovým stranám nepriznal.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).