Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-21C/165/1999

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobkyne: A. B. C., D., narodená XX.XX.XXXX, bytom E. C. XX, XXX XX F., proti žalovaným 1): G. H. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., 2) L. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX K., obaja zastúpení JUDr. Tomáš Plank, advokát, so sídlom Námestie slobody 10, 811 06 Bratislava, a 3) C. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX K., o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy

rozhodol:

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaným priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu (predtým Okresný súd Bratislava I) dňa 11.05.1999 domáhala voči žalovaným v 1. a 2. rade a pôvodnému žalovanému H. I., narodenému dňa XX.XX.XXXX, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený Okresným úradom Bratislava I pod č. V-243/97 dňa 05.03.1997, a to v časti, v ktorej sa predmetom prevodu stala časť nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a to konkrétne byt na 3. poschodí a podiel 256/1000 na všetkých spoločných častiach domu, ktorý je vedený na LV č. XXXX pre N. K., obec O. A., M. P. O. A., na parcele č. XXX, súpisné číslo XXXXXX. Po smrti žalovaného H. I. súd uznesením č.k. -274 zo dňa 12.02.2024 rozhodol, že v konaní namiesto zosnulého pokračuje so žalovaným v 3. rade.

2. Dňa 26.04.2024 doručila žalobkyňa súdu podanie označené ako Späťvzatie žaloby. V podaní uviedla, že berie žalobu späť v celom rozsahu a žiadala konanie zastaviť. Zároveň žiadala, aby súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán.

3. Žalobkyňa späťvzatím žaloby v zmysle realizovala svoje procesné právo disponovať žalobou. Nakoľko sa vo veci nekonalo pojednávanie, súd nemusel v zmysle zisťovať stanovisko žalovaných k späťvzatiu žaloby. Súd tak v zmysle konanie prvým výrokom tohto uznesenia zastavil. Súd pre úplnosť uvádza, že potom, ako zaslal späťvzatie žaloby žalovaným na vedomie, právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade vyjadril s týmto späťvzatím súhlas v emaily doručenom súdu dňa 06.05.2024.

4. Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd v zmysle aj bez návrhu rozhodne o nároku na náhradu trov konania. Súd v takom prípade podľa skúma procesnú zodpovednosť za zastavenie konania, nakoľko nárok na náhradu trov konania má strana, ktorá zastavenie konania nezavinila. V danom prípade je nesporné, že zastavenie konania spôsobila žalobkyňa, nakoľko svoju žalobu vzala späť z dôvodov na jej strane. Súd tak druhým výrokom tohto uznesenia priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovaným.

5. Žiadosť žalobkyne, aby súd postupoval v zmysle a nárok na náhradu trov konania žalovaným nepriznal, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle uvedeného ustanovenia má súd týmto spôsobom postupovať len výnimočne, a to keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd dôvod na takýto postup v konaní nenašiel. Žalobkyňa uviedla, že takýmto dôvodom má byť zmena právnej úpravy, keď jej žaloba bola pôvodne prípustná podľa (ďalej len „“), pričom po prijatí sa stala neprípustnou v zmysle , nakoľko išlo o žalobu o určení právnej skutočnosti, ktorú uvedené ustanovenie pripúšťa len v prípade, ak prípustnosť žaloby vyplýva z osobitného predpisu. Súd sa však s takouto argumentáciou žalobkyne nestotožnil.

6. Podľa : „Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“

7. Podľa : „Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.“

8. Zmenou právnej úpravy nedošlo k zmene posudzovania prípustnosti žaloby, nakoľko súd by vychádzal z a právne účinky žaloby podanej podľa by pokladal za zachované. Súd by tak žalobu pokladal za prípustnú, a v konaní by skúmal, či má žalobkyňa na jej podaní naliehavý právny záujem tak, ako to vyžadovalo znenie . Takýto postup súdu je plne v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, a to napr. aj žalobkyňou citovaným rozhodnutím sp. zn. zo dňa 14.04.2021. Toto rozhodnutie ale nepotvrdzuje tvrdenia žalobkyne; naopak, v zmysle tohto rozhodnutia je potrebné pri žalobách podaných pred účinnosťou v zmysle postupovať podľa pôvodnej právnej úpravy a zaoberať sa v prípade žalôb na určenie právnej skutočnosti existenciou naliehavého právneho záujmu (odsek 18 citovaného rozhodnutia). Zmenou právnej úpravy tak nedošlo k zmene právneho postavenia žalobkyne a súd tak túto skutočnosť nepokladal za hodnú osobitného zreteľa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania.

9. Súd za dôvod hodný osobitného zreteľa nepokladal ani dĺžku konania. Konanie bolo dlhodobo prerušené z objektívnych dôvodov (rozhodovanie v inom konaní), pričom dĺžka jeho trvania zaťažovala rovnako aj žalovaných. Súd tak samotnú dĺžku trvania konania, v ktorom zároveň z dôvodu jeho prerušenia nevznikali stranám zbytočné trovy, nepokladal za dôvod hodný osobitného zreteľa.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu (, Exekučný poriadok).