Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/15/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX B., právne zastúpená: advokátom JUDr. Vladimír Cahajla, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: A. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, XXX XX B., prechodne bytom B. XX, XXX XX B., právne zastúpený: advokátom JUDr. Branislav Kahanec, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. – 63 z 27.11.2023 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

odôvodnenie:

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a II. súvisiacim výrokom o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou náhradou zaviazal žalobkyňu.

2. Po citovaní ust. , , , , , Obč. zák., svoje rozhodnutie v podstate vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 26.04.2023 proti žalovanému domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy z XX.XX.XXXX, ktorou už teraz nebohý C. D. daroval žalovanému nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žalobe s tým, že o tomto prevode sa žalobkyňa dozvedela až na dedičskom konaní po nebohom C. D. dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovaný nebol ani podielový spoluvlastník darovaných nehnuteľností a ani osobou blízkou darcu. Následne žalobu primárne zamietol po dôvodne vznesenej námietke premlčania protistranou z dôvodu, že tá bola podaná po uplynutí 3 – ročnej zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorá začala plynúť po uzavretí darovacej zmluvy (zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX, žaloba podaná na súde dňa 26.04.2023). Okrem toho mal za to, že žalovaný splnil podmienky vydržania s tým, že nebol naplnený ani okruh účastníkov sporu, ak dedičom po nebohom C. D. je aj A. E., ktorá nie je stranou tohto sporu. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu.

3. Označený rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa, súdu prvej inštancie vytýkajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci ( písm., a ). Odvolateľka poukazuje na to, že pred uzatvorením darovacej zmluvy jej nebola doručená žiadna ústna, či písomná výzva na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu od nebohého brata C. D., pričom žalovaný nebol ani podielovým spoluvlastníkom a ani blízkou osobou darcu, pričom sám žalovaný mal pochybnosti

o zákonnosti darovacej zmluvy vyjadriť na pojednávaní. Odvolateľka sa o prevode dozvedela dňa 12.04.2023 a od tohto okamihu sa mala počítať premlčacia doba. Súčasne nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie o vydržaní nehnuteľnosti žalovaným z dôvodu absencie dobromyseľnosti. A. E. za do konania nezapája zo zdravotných dôvodov. Navrhla preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil trovy konania odmietajúc odvolaciu argumentáciu žalobkyne.

5. Ďalšie vyjadrenia strany do rozhodnutia odvolacieho súdu nepodali.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (, ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výrokoch vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. ).

9. Žalobkyňa v odvolacom konaní v podstate opakuje svoju prvoinštančnú argumentáciu a prezentuje posudzovaný súdny spor cez prizmu ňou opakovane prezentovaného právneho názoru na vec. Polemizuje s prvoinštančným rozhodnutím a v reakcii naň vyvodzuje inú/odlišnú skutkovú a právnu súvislosť, na základe ktorej má za to, že jej žaloba je dôvodná.

10. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody uvedené v ust. a .

11. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia ods. písm. f/ je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktorú žalobu v celom rozsahu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované odvolateľkou, pričom odvolateľkou namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

13. Ako už bolo vyššie uvedené, súd prvej inštancie primárne žalobu zamietol po vznesenej námietke premlčania protistranou z dôvodu, že tá bola podaná po uplynutí 3 - ročnej zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorá začala plynúť po uzavretí darovacej zmluvy (zmluva uzavretá dňa XX.XX.XXXX, žaloba podaná na súde dňa 26.04.2023). Odvolateľka s týmto záverom nesúhlasí a má za to, že plynutie premlčacej doby bolo potrebné posudzovať od okamihu, ako sa ona dozvedela o darovacej zmluve, teda odo dňa 12.04.2023 s tým, že žaloba bola podaná na súde dňa 26.04.2023.

14. Je nesporné, že žalobkyňa ako podielovaná spoluvlastníčka sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Obč. zák. z dôvodu porušenia jej predkupného práva, keď jej nebolo umožnené si ho uplatniť s tým, že žalovaný ako nadobúdateľ nebol ani podielový spoluvlastník a ani darcovi osobou blízkou.

15. Vo vzťahu k počiatku premlčacej doby pri nároku dotknutého spoluvlastníka na dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy má Najvyšší súd Slovenskej republiky jasno a vo svojej ustálenej rozhodovacej praxi (napr. rozhodnutie sp. zn. zo dňa 22.11.2005 alebo rozhodnutie sp. zn. zo dňa 30.01.2008) uvádza, že všeobecná trojročná premlčacia doba v takýchto prípadoch plynie už odo dňa uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva a nie až od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľom.

16. Spoluvlastníci však objektívne nemajú možnosť dozvedieť sa o tom, že iný spoluvlastník uzatvoril k svojmu spoluvlastníckemu podielu scudzovaciu zmluvu. O tejto skutočnosti sa môžu ostatní spoluvlastníci objektívne dozvedieť práve až z príslušného listu vlastníctva založenom v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd Slovenskej republiky si je tejto skutočnosti vedomý, avšak v oboch vyššie uvedených rozhodnutiach výslovne uvádza, že právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti z porušenia zákonného predkupného práva "nie je nijako závislé od subjektívnej vedomosti oprávneného subjektu o podstate práva a o jeho výkone (uplatnení)." K rovnakému záveru o počiatku plynutia premlčacej doby tohto nároku dospela aj ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Českej republiky (viď napr. rozhodnutie sp. zn. zo dňa 15.04.2003), pričom česká právna úprava predkupného práva bola v tom čase identická ako tá súčasná slovenská.

17. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne, rozhodol vo výroku I. vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti, vrátane vecne správneho závislého výroku II. o náhrade trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nespochybneného), potvrdil.

18. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania a princípu procesnej ekonómie, odvolací súd potom nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou na ďalšiu odvolaciu argumentáciu žalobkyne.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ). Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa .

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).