Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-229-2018.pdf
PDF · 127.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/229/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Nám. M.R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovanému: Okresný úrad Pezinok, so sídlom Radničné nám. 7, 902 01 Pezinok, za účasti ďalších účastníkov konania: v 1. rade H. F., X.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., v 2. rade Z. F., K.. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX J., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného V 3596/2018 zo dňa 20.09.2018, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov.
1. Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, ako príslušný orgán na konanie v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“), svojím rozhodnutím V 3596/2018 zo dňa 20.09.2018, rozhodol podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vo veci účastníkov:
- predávajúci: G. G.,
- kupujúci: H. F. a Z. F.,
doručený dňa 07.08.2018, týkajúci sa nehnuteľností v kat. úz. J. na liste vlastníctva číslo : XXXX v celosti -byt č. XX, X. J., Y. XX, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/ XXX, so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/XXX, -spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7931/451200-in k celku k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu na liste vlastníctva číslo : XXXX -spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7931/451200-in k celku -pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 189 m2 -pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 186 m2 -pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 186 m3 -pozemok registra C KN parcelné číslo XXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 188 m2
tak, že povolil vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 24.07.2018 medzi zmluvnými stranami k uvedenej nehnuteľnosti v prospech kupujúcich, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že právne účinky vkladu vznikajú dňom 20.09.2018.
II. Žaloba.
2. Žalobou zo dňa 20.12.2018, doručenou správnemu súdu dňa 27.12.2018 sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia V XXXX/XXXX zo dňa 20.09.2018, ktoré považuje za nezákonné, nakoľko jeho vydaním došlo k porušeniu § 31 ods. 1 až 3, § 31a , § 31b zákona o katastri, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka, čl. 1, § 1, § 3 zákona č. 160/2015 Z.z..
3. Žalobca uviedol, že dňa 24.07.2018 v pozícii predávajúceho uzavrel s ďalšími účastníkmi v tomto konaní v pozícii kupujúcich, kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a vlastníctvo k pozemku, špecifikované v odseku 1. tohto rozhodnutia. Vlastníctvo k bytu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je vedené na LV č.XXXX F..Ú..J., vlastníctvo k pozemku je vedené na LV č.XXXX F..Ú..J.. Návrh na vklad vlastníckeho práva podľa uzavretej zmluvy bol podaný dňa 07.08.2018.
4. V ďalšom žalobca uviedol, že listom zo dňa 31.08.2018 voči kupujúcim uplatnil relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a, § 49a Obč. zák. z dôvodu, že pri právnom úkone bol v omyle týkajúci sa kúpnej ceny, pričom kupujúci o tomto omyle aj na základe okolností, za ktorých prebiehali predzmluvné rokovania, vedeli. Žalobca predmetný list zaslal kupujúcim doporučenou zásielkou dňa 31.08.2018, ktorú prevzali dňa 03.09.2018. Zároveň žalobca v ten istý deň samostatným listom oznámil žalovanému, že voči kupujúcim si uplatnil námietku relatívnej neplatnosti uzavretej kúpnej zmluvy, zobral späť návrh na vykonanie vkladu vlastníctva a zároveň prejavil nesúhlas s vykonaním vkladu vlastníctva podľa predloženej kúpnej zmluvy. Žalovaný na úkony žalobcu reagoval tak, že listom zo dňa 04.09.2018 vyzval kupujúcich, aby sa vyjadrili, či súhlasia s uplatnením relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy a či súhlasia so späťvzatím návrhu na vklad. Žalobca s odpoveďou kupujúcich na výzvu žalovaného nebol oboznámený, pričom následne žalovaný svojím rozhodnutím zo dňa 20.09.2018 vklad vlastníckeho práva podľa predloženej kúpnej zmluvy k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam povolil.
5. Žalobca namieta, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach a boli narušené jeho subjektívne práva. Žalobca poukázal na ust. § 40a obč. zák., ktoré zakladá v určitých, tam vymenovaných prípadoch, tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Takýto úkon sa považuje za platný až do okamihu, kým sa ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, tejto neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Akonáhle sa však tejto neplatnosti právneho úkonu dovolá, nastupujú také účinky, ako pri absolútne neplatnom právnom úkone, tzn. že na takýto právny úkon nemožno prihliadať neprivodia sa ním zamýšľané právne účinky. Jedným z prípadov relatívnej neplatnosti, v zmysle § 40a obč.zák. je aj konanie v omyle podľa § 49a obč.zák., ktorého sa domáhal žalobca listom adresovaným kupujúcim a tento úkon oznámil aj žalovanému. Z dokladov o doručení kupujúcim je nepochybné, že tento prejav vôle došiel do sféry kupujúcich a tiež je nepochybné, že o tomto úkone mal žalovaný vedomosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým vklad povolil.
6. Žalobca namieta vadu procesného postupu žalovaného, keď pred vydaním napadnutého rozhodnutia neoznámil žalobcovi obsah odpovede kupujúcich a bez ďalšieho vklad vykonal.
7. Žalobca namieta, že žalovaný bol povinný kúpnu zmluvu skúmať nielen z hľadiska, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu (nebola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, ani autorizovaná advokátom), ale aj vecne, najmä či neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a tiež musí prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nevyplýva, že by otázku platnosti/neplatnosti zmluvy a uplatnenie relatívnej neplatnosti mohol vyriešiť správny orgán sám (nemôže túto otázku riešiť ani ako predbežnú otázku), preto túto situáciu mal žalovaný posúdiť ako nedostatok návrhu a dôvod na prerušenie konania podľa § 31a písm. c) zákona o katastri.
8. Žalovaný tak vychádzal pri svojom rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovaným, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
III. Vyjadrenie žalovaného.
9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 21.03.2019, doručeným súdu dňa 02.04.2019 s tým, že s dôvodmi uvedenými v žalobe nesúhlasí a navrhol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
10. Žalovaný uviedol, že dňa 07.08.2018 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 24.07.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a ďalšími účastníkmi konania ako kupujúcimi. Dňa 31.08.2018 bolo doručené žalobcom späťvzatie návrhu na vklad a uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Dňa 04.09.2018 žalovaný vyzval kupujúcich, aby ste sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadrili, či súhlasia so späťvzatím návrhu na vklad a uplatnením relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Dňa 05.09.2018 bolo žalovanému doručené vyjadrenie kupujúcich, ktorí nesúhlasili so späťvzatím návrhu na vklad a kúpnu zmluvu považujú z právneho hľadiska za perfektnú, keďže bola uzavretá v súlade s platným zákonom a vyjadruje prejav vôle oboch zmluvných strán a žiadali o povolenie vkladu vlastníckeho práva.
11. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 84/2006 zo dňa 05.10.2006, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil právny názor, že k dovolaniu sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dôjde vtedy, ak bolo adresované všetkým účastníkom právneho úkonu a títo akceptujú relatívnu neplatnosť. V zmysle uvedeného rozhodnutia žalovaný uviedol, že je možné sa dovolať relatívnej neplatnosti aj v katastrálnom konaní, kedy je okresný úrad, katastrálny odbor povinný podanie obsahujúce takúto námietku doručiť účastníkom konania a prihliadnuť k nej za predpokladu, že všetci účastníci zmluvy s ňou vyslovili súhlas. Žalovaný však nie je oprávnený posudzovať neplatnosť kúpnej zmluvy, nakoľko to prináleží len súdu a zmluvné strany majú možnosť, avšak nie povinnosť obrátiť sa so svojím sporom na príslušný súd. Keďže ku dňu vydania rozhodnutia o povolení vkladu nebolo doručené podanie, ktoré by preukazovalo začatie súdneho konania, žalovaný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností povolil, nakoľko nevidel dôvod na prerušenie konania. Zároveň žalovaný nevidí dôvod aby oboznamoval predávajúceho s odpoveďou kupujúcich na výzvu správneho orgánu, nakoľko takúto oboznamovaciu povinnosť nemá. Ak by kupujúci súhlasili so späťvzatím návrhu na vklad, správny orgán by konanie zastavil, a ak by kupujúci súhlasili s uplatnením námietky relatívnej neplatnosti, správny orgán by návrh na vklad zamietol. Keďže kupujúci nesúhlasili so späťvzatím návrhu na vklad a ani s námietkou relatívnej neplatnosti, žalovaný vklad vlastníckeho práva povolil.
12. K námietke žalobcu, že žalovaný mal prerušiť konanie podľa § 3la písm. c) katastrálneho zákona a mal vyzvať účastníkov zmluvy na odstránenie nedostatku návrhu, žalovaný uviedol, že nebol daný dôvod na prerušenie konania podľa § 3la písm. c) katastrálneho zákona.
IV. Replika žalobcu.
13. Dňa 10.04.2019 bola súdu doručená replika žalobcu ktorý uviedol, že tvrdenie žalovaného, že nie je oprávnený posudzovať neplatnosť kúpnej zmluvy v prípade uplatnenia relatívnej neplatnosti niektorým jej účastníkov, nakoľko to prináleží len súdu a zmluvné strany majú možnosť, avšak nie povinnosť obrátiť sa na súd, je minimálne nepresné a neúplné. Žalobca súhlasí s tvrdením, že žalovaný nie je súd a neprináleží mu rozhodovať o účinnosti uplatnenia relatívnej neplatnosti, avšak žalovaný sa nevysporiadal s právnou skutočnosťou, že v prípade dôvodného uplatnenia relatívnej neplatnosti ide o správny úkon, ktorý je postihnutý rovnakou vadou, ako pri neplatnosti absolútnej. K dovolaniu sa relatívnej neplatnosti došlo pred rozhodnutím žalovaného, preto otázku platnosti/neplatnosti právneho úkonu nemal žalovaný jednoznačným spôsobom rozhodnutú a napriek tomu rozhodol o povolení vkladu, hoci podľa § 31 ods. 1 zákona o katastri má povinnosť skúmať aj také skutočnosti, ktoré zakladajú neplatnosť právneho úkonu a taktiež tie, ktoré vyšli najavo počas konania.
14. Žalobca uviedol, že žalovaný už pred rozhodnutím o vklade musel zvažovať právny stav, že v dôsledku uplatnenia relatívnej neplatnosti je právny úkon neplatný. Preto argument žalovaného, že na účinnosti uplatnenia relatívnej neplatnosti sa účastníci nezhodli, súdna žaloba o predbežnej otázke podaná nebola, a žalovaný o vklade rozhodol, je podľa názoru žalobcu nesprávny. Účinky uplatnenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú (pri dôvodnosti jeho uplatnenia) hneď, ako tento prejav vôle dôjde do sféry toho účastníka právneho úkonu, ktorému je určený (nezáleží, či adresát uplatnenej relatívnej neplatnosti túto akceptuje alebo nie). Vzhľadom na uvedené, správny orgán nemôže rozhodnúť tak, že návrh na vklad vlastníctva povolí lebo mu v tom bráni ust. § 31a ods. l zákona o katastri ale bol tu dôvod na postup podľa § 31a písm. c) zákona o katastri (išlo o vadu prílohy návrhu na vklad) a pokiaľ by vada nebola v lehote odstránená, konanie malo byť zastavené, prípadne ak by bolo začaté konanie o predbežnej otázke, konanie by bolo prerušené.
V. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania.
15. Ďalší účastníci konania v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili písomne podaním zo dňa 27.03.2019, doručené súdu dňa 01.04.2019 s tým, že dňa 24.07.2018 so žalobcom podpísali kúpnu zmluvu v súlade so zákonom na ktorej sa vopred dohodli. Následne podali návrh na vklad do katastra nehnuteľností. K späťvzatiu návrhu na vklad sa vyjadrili na výzvu žalovaného s tým, že so späťvzatím nesúhlasia, nakoľko kúpnu zmluvu z právneho hľadiska považujú za perfektnú po vecnej ako aj formálnej stránke. S rozhodnutím žalovaného, ktorým návrh na vklad povolil sa plne stotožňujú.
VI. Administratívne konanie.
16. Z administratívneho spisu súd zistil, že účastníci kúpnej zmluvy, t.j. žalobca a ďalší účastníci podali spoločne dňa 07.08.2018 na Okresný úrad Pezinok, katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva. Súčasťou návrhu bola kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.07.2018 a vyhlásenie Stavebného bytového družstva občanov so sídlom v Pezinku zo dňa 17.07.2018.
17. Dňa 31.08.2018 bol žalovanému doručený list žalobcu, ktorým oznámil uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči kupujúcim, späťvzatie návrhu na vykonanie vkladu vlastníctva a nesúhlas s vykonaním vkladu vlastníctva. Zároveň žalobca dňa 31.08.2018 doručil žalovanému list spolu s doručenkou, ktorý zaslal ďalším účastníkom ako kupujúcim, ktorým si uplatnil relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy podľa § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka.
18. Žalovaný listom pod číslom V 3596/2018 zo dňa 04.09.2018 vyzval ďalších účastníkov ako kupujúcich na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu na vklad a k uplatneniu relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
19. Ďalší účastníci sa vyjadrili listom doručeným žalovanému dňa 05.09.2018 s tým, že so späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva nesúhlasia, kúpnu zmluvu zo dňa 24.07.2018 považujú z právneho hľadiska za perfektnú, bola vypracovaná v súlade s § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a vyjadruje prejav vôle oboch zmluvných strán. Zároveň požiadali o vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva.
20. Následne žalovaný vydal rozhodnutie V 3596/2018 zo dňa 20.09.2018, ktorým návrh na vklad vlastníckeho práva povolil. Rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu.
VII. Verejné vyhlásenie rozsudku
21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci uznesením, ktoré verejne vyhlásil dňa 23.09.2021, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca, žalovaný ani ďalší účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, súdom boli poučení, ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
VIII. Právne posúdenie žaloby.
22. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
23. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
26. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
27. Podľa § 5 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv, účinný v čase podaného návrhu na vklad, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
28. Podľa § 22 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
29. Podľa § 22 ods.5 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
30. Podľa § 30 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania").
31. Podľa § 30 ods.2 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.
32. Podľa § 31 ods.1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
33. Podľa § 31 ods.3 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
34. Podľa § 31 ods.5 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania.
35. Podľa § 31 ods.6 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.
36. Podľa § 31a zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak a) sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) nebol zaplatený správny poplatok, c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh, d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní, e) bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 31b ods. 1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak a) návrh nepodal účastník konania, b) účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad, c) už bol vo veci zamietnutý návrh na vklad z dôvodu uvedeného v § 31 ods. 1, d) účastník konania vzal návrh späť a ostatní účastníci konania s tým súhlasili, e) v určenej lehote nebol zaplatený správny poplatok, f) účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh, g) vo veci koná iný príslušný okresný úrad.
38. Podľa § 32 ods. 1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, okresný úrad rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad.
39. Podľa § 36 ods. 1 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.
40. Podľa § 36 ods. 2 zákona č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.
41. Podľa § 40a zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
42. Podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
IX. Závery správneho súdu.
43. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, špecifikovaného v odseku 1. tohto rozhodnutia, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.07.2018, napriek tomu, že žalobca ako predávajúci pred vydaním predmetného rozhodnutia doručil žalovanému uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči kupujúcim a späťvzatie návrhu na vykonanie vkladu vlastníctva.
44. Hneď v úvode je potrebné uviesť, že ust. § 31 ods. 1 zákona o katastri, ukladá správe katastra preskúmavať platnosť zmluvy v rozsahu oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Skutočnosť platnosti alebo neplatnosti zmluvy nevyhodnocuje z hľadiska účinkov súkromnoprávnych ale z hľadiska vkladu schopnosti do katastra nehnuteľností.
45. Všetky námietky žalobcu uvedené v odsekoch 5. až 7. tohto rozhodnutia, že bol napadnutým rozhodnutím ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach, keď poukázal na ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré zakladá v určitých prípadoch relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú uplatnil, avšak žalovaný na túto neprihliadal a vklad povolil, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia neoznámil žalobcovi obsah odpovede kupujúcich a bez ďalšieho vklad vykonal, že zo žiadneho ustanovenia katastrálneho zákona nevyplýva, že otázku platnosti/neplatnosti zmluvy a uplatnenie relatívnej neplatnosti mohol vyriešiť správny orgán sám preto tu bol dôvod na prerušenie konania podľa § 31a písm. c) zákona o katastri, súd vyhodnotil ako nedôvodné.
46. V preskúmavanej veci je nepochybné, že žalobca, ktorý uplatnil námietku relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (čo do omylu kúpnej ceny), bol účastníkom kúpnej zmluvy ako predávajúci. Na tomto mieste správny súd uvádza, že relatívna neplatnosť právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu, čo znamená, že pokiaľ oprávnená osoba neuplatní svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Jedným z prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu v prípade kúpnej zmluvy ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľnosti, je chýbajúca dohoda, resp. určenie kúpnej ceny (§ 588 Občianskeho zákonníka). Relatívna neplatnosť právneho úkonu pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za platný so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ak sa v rámci trojročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka) oprávnený včas relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, účinky neplatnosti nastávajú ex tunc - spätne k uzavretiu zmluvy. Osobami oprávnenými dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sú dotknutí účastníci zmluvy a tiež tretie osoby, pokiaľ sú na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknuté. Oprávnená osoba sa môže v premlčacej dobe dovolať neplatnosti právneho úkonu aj mimo súdneho konania a to prejavom vôle adresovaným druhému účastníkovi právneho vzťahu. Právne účinky dovolania nastanú okamihom, keď prejav oprávnenej osoby dôjde druhému účastníkovi, resp. ostatným účastníkom právneho úkonu. V preskúmavanej veci žalobca, ako účastník kúpnej zmluvy - predávajúci, uzavrel s kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v ktorej svojim podpisom potvrdil, že zmluvu si prečítal, jej obsahu porozumel, že túto uzavrel podľa svojej slobodnej vôle určite, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, uvedomujúc si právne následky svojho konania. Na základe uvedeného, správa katastra preskúmala platnosť kúpnej zmluvy podľa § 31 ods. 1 zákona o katastri, majúc za to, že došlo k uplatneniu námietky relatívnej neplatnosti právneho úkonu bez zákonného dôvodu (kúpna zmluva nevykazuje vady), prihliadnuc na uvedenú námietku ako nedôvodnú, návrh na vklad povolila.
47. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by sa správa katastra nezaoberala uplatnenou námietkou relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko ostatným účastníkom vkladového konania adresovala vznesenú námietku na vyjadrenie, ktorí s uplatnenou námietkou nesúhlasili (písomné vyjadrenie je súčasťou administratívneho spisu odsek 19. tohto rozhodnutia). Pri vyhodnotení námietky relatívnej neplatnosti si treba uvedomiť, že v danom prípade sa relatívnej neplatnosti možno dovolávať za predpokladu, že právny úkon je vadný. V preskúmavanej veci, podľa názoru žalobcu, vadnosť kúpnej zmluvy má spočívať v kúpnej cene vo vzťahu ktorej bol žalobca ako predávajúci uvedený do omylu. Avšak správny súd má zato, že len za predpokladu, že by kúpna cena absentovala, bolo by na mieste, aby správa katastra na námietku relatívnej neplatnosti prihliadala a v konaní postupovala v zmysle § 31a a § 31b zákona o katastri nehnuteľností.
Správny súd dáva do pozornosti, že iba v prípade, pokiaľ by všetci účastníci kúpnej zmluvy akceptovali namietanú relatívnu neplatnosť, vtedy by správa katastra návrh na vklad vlastníckeho práva zamietla. Na tomto mieste správny súd poukazuje na judikát R 31/1990, v zmysle ktorého, dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti podľa § 40a OZ možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu. Správa katastra je povinná vznesenú námietku doručiť účastníkom katastrálneho konania o povolení vkladu a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž-o-KS 84/2006 zo dňa 05.10.2006 (uverejneného v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2008 pod č. 43.) dovolať sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností podľa § 40a Občianskeho zákonníka možno i námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu. Správa katastra (v súčasnosti katastrálny odbor okresného úradu) je povinná vznesenú námietku doručiť účastníkom katastrálneho konania o povolení vkladu a vysporiadať sa s ňou v odôvodnení rozhodnutia. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalovaný konal v súlade so zákonom o katastri ako aj v súlade so správnym poriadkom, keď po posúdení kúpnej zmluvy v zmysle § 31 ods. 1 zákona o katastri vyhodnotil, že kúpna zmluva nevykazuje vady, je vkladuschopná, preto svojím rozhodnutím vklad vlastníckeho práva povolil. Žalovaný pri odôvodnení svojho rozhodnutia využil ust. § 47 ods. 1 správneho poriadku a to vo vzťahu k návrhu na vklad vlastníckeho práva, ktorý účastníci kúpnej zmluvy podali spoločne na jednej listine, a to v kontexte zákona, že upustiť od odôvodnenia rozhodnutia možno, ak sa účastníkom v celom rozsahu vyhovelo. Na tomto mieste súd len okrajovo poznamenáva (nakoľko odôvodnenie rozhodnutia nebolo predmetom žiadnej námietky), že s poukazom na skutkové okolnosti administratívneho konania do vydania rozhodnutia (oznámenie uplatnenej relatívnej neplatnosti, späťvzatie návrhu na vklad vlastníckeho práva, nesúhlas účastníkov kúpnej zmluvy s námietkou relatívnej neplatnosti a nesúhlas so späťvzatím návrhu na vklad vlastníckeho práva) bolo vhodnejšie a aj pre čistotu samotného administratívneho konania, aby sa správny orgán s uvedenými skutkovými okolnosťami riadne vysporiadal, resp. aby tieto vyhodnotil v odôvodnení svojho rozhodnutia.
48. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že „spornosť“ predbežnej otázky je pre správne konanie na úseku katastra irelevantná. Právne predpisy a ani odborná literatúra neuvádzajú, že by „spornosť“ predbežnej otázky mala akýkoľvek vplyv na postup správneho orgánu v konaní o návrhu na vklad. Ak by zákonodarca chcel, aby pri riešení predbežnej otázky mal správny orgán odkázať účastníkov na všeobecný súd, tak by to v zákone explicitne uviedol ako napr. v § 137 stavebného zákona. Katastrálny zákon však takúto povinnosť správnemu orgánu neukladá, čo pravdepodobne vyplýva z možnosti poškodenia účastníkov vkladového konania (rôzne špekulácie), čím by došlo k oslabeniu právnej istoty zmluvných strán v neurčitom časovom období ešte po podpísaní zmluvy. Účastník zmluvy, ktorý dobromyseľne podpísal zmluvu a plní si všetky zmluvné povinnosti, by nemal istotu, že vklad bude v čase určený zákonom, povolený. Preto správa katastra má titul sa s predbežnou otázkou vysporiadať (okrem otázok, kde to správny poriadok vylučuje - § 40 ods. 2), nakoľko pracovníci katastra na takéto posúdenie majú odbornú spôsobilosť (§ 33 ods. 1 zákona o katastri). Pri odstúpení od zmluvy počas vkladového konania by mali pracovníci katastra zisťovať, či je odstúpenie platné (dôvod podania a jeho súlad so skutkovým stavom), či zmluvný vzťah ešte existuje, a či bolo doručené všetkým zmluvným stranám. V prípade námietky relatívnej neplatnosti by mali pracovníci katastra skúmať najmä dôvodnosť relatívnej neplatnosti a doručenie všetkým zmluvným stranám. Práve preto posúdenie predbežnej otázky sa prejavuje iba v spôsobe rozhodnutia o návrhu na vklad.
49. V preskúmavanej veci je zrejmé, že žalovaný si o predbežnej otázke spočívajúcej v posúdení námietky relatívnej neplatnosti urobil úsudok sám, čo sa prejavilo vo vydaní preskúmavaného rozhodnutia, ktorým vklad vlastníckeho práva povolil. Tento postup správneho orgánu vyplýva z už vyššie citovaných ustanovení správneho poriadku ako aj z § 31 ods. 1 zákona o katastri v zmysle ktorého, správny orgán preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci správneho orgánu v konaní o povolení vkladu okrem splnenia zákonných podmienok skúmať aj napr. námietku relatívnej neplatnosti a to v zmysle § 3 správneho poriadku v spojení s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa
vzťahujú na posúdenie námietky relatívnej neplatnosti. Preto ust. § 31a písm. a) zákona o katastri sa podľa názoru súdu vzťahuje na prejudiciálne otázky, ktoré presahujú kompetenčný rámec oprávnení správneho orgánu. Inak povedané, pokiaľ správny orgán je oprávnený priamo zo zákona (predbežne) posudzovať určitý okruh otázok (medzi ktoré patrí aj otázka relatívnej neplatnosti), potom nie je dôvod aby správny orgán postupoval podľa § 31a písm. a) zákona o katastri, a môže si o predbežnej otázke urobiť úsudok sám (§ 40 ods. 1 správneho poriadku). Okresný úrad, ako orgán štátnej správy, ktorý je súčasťou výkonnej moci štátu, má kompetenciu rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. V konaní o povolenie vkladu okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti právneho úkonu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 a ods. 2 zákona o katastri. Z uvedeného vyplýva, že katastrálne konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Preto ak správny orgán zmluvu podľa § 31 ods. 1 zákona o katastri a námietku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy posúdil sám, bol na to oprávnený.
50. Správny súd sa zaoberal i právnou otázkou pojmu „dovolať sa neplatnosti právneho úkonu“ pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, a to uviesť vecný výklad ust. § 40a prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, voči komu a akým spôsobom sa môže oprávnená osoba dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Tieto skutočnosti sú ustálené súdnou praxou, ktorá rozlišuje dovolanie sa relatívnej neplatnosti v občianskom súdnom konaní formou námietky a dovolaním sa relatívnej neplatnosti mimo súdneho konania jednostranným právnym úkonom adresovaným ostatným účastníkom zmluvy. Ak účastníci zmluvy neuznajú opodstatnenosť jednostranného právneho úkonu, ktorým sa dotknutá osoba dovolala relatívnej neplatnosti, nezostáva im nič iné, než požiadať o ochranu súd (žaloba na určenie neplatnosti právneho, žaloba na plnenie, ...). Na tomto mieste správny súd konštatuje, že správa katastra v administratívnom konaní je povinná na vznesenú námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu prihliadnuť, avšak len v rozsahu podmienok uvedených v § 31 ods. 1 zákona o katastri, pričom vyhodnotenie, či je predložená zmluva platná alebo neplatná, je úsudkom správneho orgánu prijatým v rámci inštitútu predbežnej otázky (§ 40 Správneho poriadku), a následne správa katastra túto otázku v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 zákona o katastri v svojom rozhodnutí vyhodnotí. Pritom skutočnosť platnosti alebo neplatnosti kúpnej zmluvy nevyhodnocuje správa katastra z hľadiska účinkov súkromnoprávnych ale z hľadiska vkladu schopnosti do katastra nehnuteľností. Ďalší postup správy katastra je daný situáciou, či je zistený nedostatok vkladuschopnosti odstrániteľný alebo nie.
51. Námietku, že žalovaný pred vydaním rozhodnutia neoboznámil žalobcu s vyjadrením ďalších účastníkov k doručenej námietke relatívnej neplatnosti, čo je procesnou vadou, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V zmysle § 22 ods. 5 zákona o katastri, sa správny poriadok použije subsidiárne na konanie o návrhu na vklad. Keďže zákon o katastri v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva neukladá žalovanému povinnosť oboznamovať účastníkov vkladového konania s doručenými listinami ostatných účastníkov, čo logicky možno vyvodiť i z § 32 ods. 1 zákona o katastri, ktorý ukladá žalovanému rozhodnúť o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia takého návrhu (pri doručovaní vzájomných vyjadrení by správny orgán nemohol o návrhu na vklad rozhodnúť v zákonom stanovenej lehote). Takáto povinnosť správneho orgánu nevyplýva ani zo správneho poriadku, preto nemožno z procesného postupu žalovaného (nedoručil žalobcovi vyjadrenie ďalších účastníkov k námietke relatívnej neplatnosti) vyvodiť záver, že došlo k procesnému pochybeniu ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
52. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu námietok uvedených v žalobe dospel k záveru, že orgán verejnej správy sa vecou riadne zaoberal, pred vydaním rozhodnutia si zabezpečil všetky právne relevantné podklady potrebné pre rozhodnutie. Keďže súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
X. Trovy konania.
53. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému ako i ďalším účastníkom žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnili (žalovaný je orgán štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).