Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoPr-5-2020.pdf
PDF · 82.42 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobkyne: A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P. M. F., proti žalovanému: Alpha medical, s.r.o., IČO: 31647758, so sídlom Záborského 2, Martin, zastúpený advokátom: Mgr. Rastislav Domček, so sídlom Černyševského 26, Bratislava, IČO: 30848245, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cpr/2/2020-109 z 9.7.2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru so svojím zamestnávateľom SZ Laboratories, a.s. zo dňa 14.12.2012 a s tým súvisiacej náhrady mzdy. Vykonaným dokazovaním mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa pracovala u právneho predchodcu žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi SZ Laboratories, a.s., so sídlom v Košiciach, IČO: 46 413 456, zo dňa 19.7.2012, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú. Následne žalobkyňa uzatvorila s SZ Laboratories, a.s. so sídlom v Martine, IČO: 46 413 456, dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce dňom 31.12.2012, pričom zamestnávateľ sa jej zaviazal vyplatiť odmenu vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy, čo aj učinil. Od 27.12.2012 ku dňu skončenia pracovného pomeru bola žalobkyňa práceneschopná a práceneschopnosť trvala do 28.10.2013. Ďalej mal za to, že podstatnou náležitosťou dohody o rozviazaní pracovného pomeru ako právneho úkonu je sloboda vôle, ktorej výrazom je jej prejav, pričom vôľa konajúceho subjektu musí byť daná, vážna, bez omylu a slobodná. Medzi stranami nebolo sporné, že dôvodom skončenia pracovného pomeru mali byť organizačné zmeny u zamestnávateľa, nedostatok pracovných miest, pričom aj samotná žalobkyňa potvrdila, že tento dôvod jej bol oznámený, avšak sa s ním nestotožnila. Každý zamestnanec vníma skončenie pracovného pomeru ako existenčné ohrozenie a postup zamestnávateľa môže preto vnímať ako nezákonný a navrhnutie dohody na skončenie pracovného pomeru ako nátlak. Pokiaľ však zamestnanec tento návrh (dohodu) akceptoval, je postup súladný so zákonom, a preto v danom prípade nemožno hovoriť o uzavretí dohody v tiesni, pod nátlakom tak, ako to tvrdila žalobkyňa. V konaní nebol preukázaný žiaden nátlak, nedovolené konanie zo strany zamestnávateľa, rovnako tieseň, ktoré okolnosti by spôsobovali neplatnosť dohody. Zamestnávateľ predložil žalobkyni návrh dohody o skončení pracovného pomeru, s ktorým sa mohla oboznámiť, bez akéhokoľvek nátlaku alebo tiesne vyjadriť svoju slobodnú vôľu, či súhlasí alebo nesúhlasí so skončením pracovného pomeru, čo na strane žalobkyne aj naplnené bolo, ako to vyplýva z ust. čl. 4 bod 3. a 4. dohody, ktorú žalobkyňa vlastnoručne podpísala. Dohoda súčasne vykazovala všetky ďalšie náležitosti platného právneho úkonu,
ktorých absencia by mala za následok jej neplatnosť, pretože bola uzavretá písomne, je z nej zrejmé, že ide o skončenie pracovného pomeru, ktorý bol založený pracovnou zmluvou z 19.7.2012, na základe ktorej žalobkyňa vykonávala prácu pre zamestnávateľa ako zdravotnícky laborant so špecializáciou a je z nej zrejmé, že pracovný pomer sa má na jej základe skončiť 31.12.2012. Skutočnosť, že sa z okolnosťami jej uzavretia následne osobne nestotožnila, nevyvoláva neplatnosť dohody. Zákonník práce v ust. § 77 stanovuje prekluzívnu lehotu dvoch mesiacov odo dňa, kedy mal pracovný pomer skončiť, na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou. Keďže žaloba bola podaná na súde až 5.6.2019, žaloba bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Z uvedených dôvodov žalobu žalobkyne ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Námietku žalobkyne, že pracovnú zmluvu mala uzatvorenú so zamestnávateľom so sídlom v Košiciach a tento subjekt s ňou nikdy pracovný pomer neskončil, keďže výpoveď jej bola daná subjektom so sídlom v Martine, mal za nedôvodnú, pretože ide o ten istý subjekt, pri ktorom došlo len k zmene sídla, pričom to, že ide o rovnakého zamestnávateľa, potvrdzuje rovnaké identifikačné číslo, keď súčasný žalovaný je právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa. K ďalšej námietke, že jej zamestnávateľ ukončil práceneschopnosť k 31.12.2012 napriek tomu, že táto trvala naďalej, uviedol, že zamestnávateľ práceneschopnosť neukončuje a dátum ukončenia dočasnej práceneschopnosti uviedol len v potvrdení o zamestnaní, ktoré žalobkyni vystavil, nakoľko v uvedený deň k skončeniu pracovného pomeru došlo. Práceneschopnosť, ako vyplýva z potvrdenia sociálnej poisťovne, však trvala i naďalej. Dočasná pracovná neschopnosť v danom prípade nie je prekážkou skončenia pracovného pomeru dohodou, pretože zákaz skončenia pracovného pomeru v ochrannej dobe, teda aj počas práceneschopnosti sa podľa ust. § 64 ods. 1 Zákonníka práce vzťahuje len na výpoveď. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci a ktorému by náhrada trov konania prislúchala v plnom rozsahu, túto z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal, zohľadniac sociálnu situáciu žalobkyne, pre ktorú by bolo nespravodlivé zaviazať ju na zaplatenie trov konania úspešného žalovaného, na ktorého takéto rozhodnutie nebude mať negatívny dosah, pretože nezasiahne do jeho majetkových pomerov.
2. Proti uvedenému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) CSP. Mala za to, že v dohode o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce v nej musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, pričom ona sa domáhala vysvetlenia unáhleného ukončenia pracovného pomeru, pričom argumentácia zamestnávateľa nebola pravdivá a v súlade so zákonom. Všetko sa dialo v časovej tiesni, pod tlakom. V decembri 2012 sa zúčastnila slávnostného posedenia s novým vedením spoločnosti, pričom s príchodom nového zamestnávateľa boli spojené nové analyzátory a úprava laboratórií. Nič nenasvedčovalo, že o pár dní sa dobrovoľne vzdá pracovného miesta. Je to účelové nedorozumenie, že dohode porozumela, že vie, ako ju niekto úmyselne pripraví o prácu. Pri podpisovaní dohody jej vôľa nebola daná a vážna, bez omylu a slobodná. Mala astmu, bolo jej zle, stúpol jej tlak.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže pracovný pomer žalobkyne bol ukončený v súlade so zákonom na základe platne uzatvorenej dohody o skončení pracovného pomeru, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti, je jasná a zrozumiteľná a bola uzavretá slobodne a vážne, bez akéhokoľvek nátlaku či tiesne, pri jej plnej spôsobilosti na právne úkony. Z jeho strany bol predložený návrh na uzatvorenie dohody, ktorý žalobkyňa akceptovala a na znak súhlasu ho vlastnoručne podpísala. Súčasne poukázal na zánik práva žalobkyne domáhať sa neplatnosti dohody po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa ust. § 77 vo väzbe na § 36 ods. 1,2 Zákonníka práce.
4. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného trvala na tom, že došlo k porušeniu ustanovenia Zákonníka práce, ako aj zákona o ochrane osobných údajov, keďže k ich zneužitiu došlo pri príprave dohody o rozviazaní pracovného pomeru, v ktorej navyše bolo uvedené neplatné číslo jej občianskeho preukazu a pred uzavretím dohody jej bolo zmenené bez jej súhlasu a vedomia aj osobné číslo zamestnanca. Ďalej poukázala na to, že pracovnú zmluvu uzatvorila so spoločnosťou so sídlom v Košiciach.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne zotrval na predtým uvádzaných skutočnostiach.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane nadväzujúceho výroku o nároku na náhradu trov konania.
7. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedla v rámci odvolacieho konania žalobkyňa, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. 8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd dopĺňa, že neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru sa začala domáhať po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty plynúcej odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť (§ 77 ZP v spojení s § 36 ods. 1 ZP), keď na zánik práva (preklúziu) na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou musí súd prihliadať z úradnej povinnosti, t.j. ex offo, pričom žiadna právna skutočnosť nie je spôsobilá túto prekluzívnu lehotu prerušiť ani pozastaviť.
9. Napriek uvedenému k odvolacej námietke žalobkyne, že dohoda z jej strany nebola uzavretá dobrovoľne odvolávajúc sa na svoj zlý zdravotný stav, rozrušenie v čase predloženia jej návrhu zo strany zamestnávateľa a jej neoboznámenie s dôvodmi, pre ktoré s ňou chcel ukončiť pracovný pomer, krajský súd uvádza, že z obsahu spisu, ako aj výpovede samotnej žalobkyne vyplýva, že zamestnávateľom bola vopred riadne oboznámená o okolnostiach ukončenia pracovného pomeru a mala dostatok času sa oboznámiť s návrhom jej predloženej dohody a podmienkami skončenia pracovného pomeru, ktorý slobodne a vážne akceptovala a vlastnoručne podpísala a odovzdala zamestnávateľovi. Je síce pochopiteľné, že predloženie návrhu žalobkyňu rozrušilo, avšak pre posúdenie veci je irelevantné (§ 37 ods. 1 OZ).
10. K ďalšej námietke žalobkyne týkajúcej sa neuvedenia dôvodov skončenia pracovného pomeru v dohode krajský súd dopĺňa, že v čl. III. bod 1. dohody je výslovne uvedené, že ako zamestnanec nepožaduje od zamestnávateľa uvedenie dôvodov skončenia pracovného pomeru, pričom nebola daná ani zákonná povinnosť zamestnávateľa ich uviesť, pretože dohoda bola uzavretá pred prijatím organizačných opatrení (§ 60 ods. 2 ZP).
11. K ďalšej námietke žalobkyne krajský súd uvádza, že v čase medzi uzatvorením pracovnej zmluvy žalobkyne a ukončením jej pracovného pomeru došlo iba k zmene sídla zamestnávateľa, a teda nešlo o dva rôzne subjekty, pričom tento spracuvával osobné údaje žalobkyne ako zamestnankyne bez potreby jej osobitného súhlasu s ich spracovaním na účely skončenia pracovného pomeru, pritom, ak by ho aj mal mať (čo však nemusel), nemalo by to vplyv na platnosť dohody o skončení pracovného pomeru, tak isto, ako aj uvedenie neaktuálneho čísla občianskeho preukazu žalobkyne v dohode, keďže bola dostatočne identifikovaná svojim menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom a tak isto ani osobné číslo zamestnankyne, ktoré má výlučne evidenčný charakter.
12. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalobkyne či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.
13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 257 CSP a žalovanému ako plne úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznal, majúc za to, že na jej strane existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže je na čiastočnom invalidnom dôchodku, má obmedzené možnosti sa zamestnať i napriek tomu, že sa nevyhýba pracovným možnostiam, jej príjem je minimálny a toto rozhodnutie vzhľadom na majetkové pomery nebude mať negatívny dopad ani na žalovaného.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).