Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: E.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. R., U. XXXX/XX, právne zastúpená: Mgr. Miloš Čičmanec, advokát, Štefánikova 887/53, Poprad, IČO: 42 077 206, proti žalovanému: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. A., J. č. XXX, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 32.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. - 502 zo dňa 07.08.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Odmieta odvolanie proti výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 32.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.02.2020 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu k rukám jej zástupcu, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdneho úradníka o jej výške.

2. Rozhodol tak o žalobe podanej dňa 28.11.2011, ktorou sa po jej úprave pripustenej uznesením súdu č. k. - 451 zo dňa 20.01.2020, domáhala žalobkyňa odstránenia vád diela na rodinnom dome v obci S., okres J., ktoré špecifikovala a eventuálne sa domáhala zaplatenia sumy 32.000 eur s príslušenstvom a vydania listín, ktoré konkretizovala. Uznesením zo dňa 27.02.2020 č. k. - 457 súd konanie o odstránenie vád diela a o vydanie listín zastavil. Predmetom konania tak ostal nárok žalobkyne na zaplatenie 32.000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 08.07.2010 do zaplatenia. Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že ešte žalovaná mu dlhuje 2.600 eur.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. ; , a ; ; ; ; ; ; , ; zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že začiatkom roku 2010 sa žalobkyňa a žalovaný ústne dohodli, že žalovaný pomôže žalobkyni dokončiť rodinný dom v Obci S., Okres J., ktorý v tom čase bol v štádiu ukončenia hrubej stavby vrátane zastrešenia. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 27.11.2012 uviedla, že so žalovaným sa zoznámila tak, že vozil svojho kamaráta p. C. na liečenie k nej do ambulancie v J. F. R.. Žalovaný vtedy povedal, že je stavbár, že má čas, a že jej môže pomôcť. Žalovaný vo svojej výpovedi

na pojednávaní konanom dňa 30.04.2012 potvrdil, že niekedy vo februári 2010 bol s priateľom p. C. v ambulancii žalobkyne v J. F. R., a že p. C. ho požiadal, aby žalobkyni s dokončením domu pomohol. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobkyne, že pri jednaní mu ukázala všetky doklady od stavby, povolenia a projektovú dokumentáciu vypracovanú pre účely stavebného konania s tým, že stavba rodinného domu sa bude dokončovať podľa tejto projektovej dokumentácie.

4. Medzi stranami nebola tiež sporná skutočnosť, že žalobkyňa poskytla žalovanému postupne na stavebné práce na dokončení rodinného domu zálohu v celkovej výške 57.200 eur. Táto skutočnosť vyplýva z príkazov na úhradu z účtu žalobkyne v Q. banke a.s. predložených spolu so žalobou, podľa ktorých žalobkyňa podala dňa 12.04.2010 príkaz na poukaz sumy 20.000 eur, dňa 11.05.2010 sumy 22.000 eur a dňa 14.06.2010 sumy 14.000 eur (na účet sestry žalovaného). Výška poskytnutej zálohy 57.200 eur bola ustálená aj v trestnom konaní vedenom na OR PZ, odbore poriadkovej polície, OO PZ, v J. F. R., M.: Z. -XXX/J. XXXX vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa , ktorého sa mal v súvislosti s dokončovaním rodinného domu žalobkyne žalovaný dopustiť, v ktorom uznesením zo dňa 15.04.011 bola vec odmietnutá z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania a ani na iný postup podľa .

5. Sporným medzi stranami bol rozsah dokončovacích stavebných prác na hrubej stavbe rodinného domu, na vykonaní ktorých sa dohodli. Podľa žalobkyne sa so žalovaným dohodli, že dokončí všetko, čo bolo v projektovej dokumentácii tak, aby bol rodinný dom schopný užívania. Dokončiť mal okná, všetky dvere, kompletnú elektroinštaláciu vrátane revíznej správy, vypínačov a zásuviek, kompletnú plynofikáciu vrátane revíznej správy, vodoinštaláciu, vykurovanie a kanalizáciu, ďalej dlažby a plávajúce podlahy, vrátane schodov a balkónov, zábradlie na schodoch, a sanitárnu techniku do kúpeľni a WC. Žalovaný tvrdil, že so žalobkyňou sa dohodli na uzavretí hrubej stavby, tzn. na oknách a len dvoch vonkajších dverách. Nesúhlasil so žalobkyňou, že sa dohodli aj na vnútorných dverách a zábradlí na schody. Potvrdil, že sa dohodli na plynofikácii, elektroinštalácii, zdravotechnike, vykurovaní a kanalizácií s tým, že na kanalizáciu nebol vypracovaný projekt, urobil ho sám. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že dohoda bola aj na dlažbách, podlahách, a sanite do kúpeľní a WC. Uviedol, že po následnej dohode so žalobkyňou urobil ešte 1.700 m2 vnútorných omietok.

6. Prvoinštančný súd s poukazom na žalobkyňu v predmetnom spore nepovažoval za spotrebiteľku, nakoľko podľa jej tvrdenia doklady (faktúry a príjmové pokladničné doklady) potrebovala na zaevidovanie do podnikateľských nákladov v súvislosti so zriadením lekárskej ambulancie v dome, keďže pôsobí ako lekárka - neurologička. V zmysle výpisu zo živnostenského registra žalovaný je od roku 1991 až doposiaľ držiteľom živnostenského oprávnenia, okrem iného aj na výkopové a zemné práce a prípravné práce pre stavbu. Z výpovedí žalovaného, ako aj svedkov H. Z., I. E. a E. P. vyplynulo, že žalovaný vykonával stavebné práce na viacerých stavbách. Vzťah strán sporu preto nevyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský.

7. Z vykonaného dokazovania zistil, že strany sa dohodli na dokončení prác na hrubej stavbe rodinného domu žalobkyne v celom rozsahu projektovej dokumentácie predloženej žalobkyňou žalovanému, vrátane kanalizácie, ktorá nebola medzi stranami sporná a na ktorú projekt vypracoval sám žalovaný.

8. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že po úpravách žaloby, pripustených súdom, ostal predmetom konania iba nárok žalobkyne na zaplatenie 32.000 eur s príslušenstvom, pre účely rozhodovania o ktorom považoval za rozhodujúce to, že žalobkyňa a žalovaný sa ústne dohodli na predmete diela tak, že žalovaný vykoná pre žalobkyňu stavebné práce na ukončenie hrubej stavby jej rodinného domu v Obci S., špecifikované v projektovej dokumentácií, vypracovanej pre účely stavebného povolenia, ktoré práce sa žalovaný zaviazal vykonať za odplatu. Vyvodil z toho, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli platnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce na dokončenie hrubej stavby rodinného domu špecifikované dostatočne v projektovej dokumentácií k domu. Žalovaný ako zhotoviteľ bol na základe takto platne uzavretej zmluvy o dielo povinný dohodnuté dielo vykonať. Dielo je vykonané vtedy, ak bolo objektívne ukončené, a ak predmet diela bol objednávateľovi odovzdaný. Na to, aby došlo k odovzdaniu diela, musí byť toto ukončené. Tvrdenia žalovaného, že dielo dokončil boli vyvrátené dokazovaním.

9. Vo veci bol podaný súkromný písomný znalecký posudok znalcom O. I. M., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie „Odhad hodnoty nehnuteľnosti“, „Odhad hodnoty stavebných prác“ pod č. 139/2013 zo dňa 05.09.2013, predloženého žalobkyňou, v ktorom znalec vyčíslil hodnotu stavebných

prác podľa projektovej dokumentácie na 58.519,09 eur bez DPH a 69.613,92 eur s DPH a hodnotu stavebných prác zrealizovaných ku dňu ohliadky dňa 11.08.2013 na hodnotu 16.835,23 eur bez DPH a 20.213,92 eur s DPH. Podľa jeho záveru stavebné práce boli zrealizované v rozsahu cca menej ako 1/3 oproti rozsahu projektovej dokumentácie. Znalec skonštatoval, že práce na stavbe neboli ukončené. Z dôvodu námietky žalovaného ohľadom súpisu stavebných prác, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 24.05.2016 č. k. - 298 v spojení s uznesením zo dňa 27.06.2017 č. k. - 351 nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu vykonaných stavebných prác na dome, na základe novej ohliadky domu vykonanej za prítomnosti oboch sporových strán. So súhlasom sporových strán bol poverený vypracovaním znaleckého posudku znalec O. I. M. a zároveň bol vypočutý svedok H. P., ktorý v roku 2016 začal vykonávať niektoré stavebné práce na dome a ktorý predložil fotodokumentáciu vykonanú pri začatí prác, počas nich a po ich skončení. Znalec doručil súdu písomný znalecký posudok označený ako „Dodatok č. 1 k znaleckému posudku č. XXX/XXXX, vykonaný na základe ohliadky stavby dňa 27.06.2017, v ktorom ohodnotil jednotlivé časti stavebných prác: časť 1. ústredne kúrenie so záverom, že plynový kotol a súvisiace zariadenia boli v dome inštalované a ich hodnotu vyčíslil s DPH sumou 16.205,75 eur; časť 2. plynofikácia s tým, že plynová prípojka bola schopná užívania a hodnotu prác vyčíslil sumou 898,45 eur s DPH; časť 3. zdravotechnika, ktoré vyčíslil s DPH sumou 3.475,75 eur; časť 4. elektroinštalácia, ktoré vyčíslil sumou 8,175,72 eur s DPH a časť 5. dokončovacie práce, ktoré vyčíslil sumou 425,10 eur s DPH. Hodnotu prác vyčíslil celkom na sumu 24.521,66 eur bez DPH a sumou 29.180,78 eur s DPH. Žalovaný nesúhlasil ani s týmto posudkom tvrdiac, že na stavbe vykonal väčší rozsah stavebných prác a nesúhlasil s ocenením niektorých položiek znalcom. Napriek tomu, že mu súd prvej inštancie poskytol lehotu 20 dní, nenavrhol vykonanie žiadneho iného dôkazu vo vzťahu k svojim námietkam.

10. Prvoinštančný súd vychádzajúc zo zásady zákonnej koncentrácie, poľa ktorej prostriedky procesného útoku a prostriedky obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ), v súlade so závermi vyslovenými znalcom v znaleckom posudku, ktorý korešponduje aj s listinnými dôkazmi v spise, prijal záver, že žalovaný stavebné práce na rodinnom dome neukončil, nevykonal ich v súlade so zmluvou o dielo, tzn. v rozsahu zodpovedajúcom projektovej dokumentácií k domu. Keďže dielo žalovaný neukončil, nemohol ho ani platne odovzdať.

11. Vychádzajúc z toho, že žalovaný dielo neukončil, teda ho nevykonal riadne, bol právnym zástupcom žalobkyne vyzvaný listom zo dňa 26.07.2011, aby v lehote do 30.10.2011 (teda cca do 3 mesiacov) dielo riadne vykonal a poslal žalobkyni všetky doklady a faktúry ohľadom diela a nahradil škodu. Na uvedenú výzvu žalovaný reagoval tvrdiac, že práce na dome nie sú vykonané vadne a že doklady odovzdal polícií v J. F. R.. Žalobkyňa viacerými podaniami si uplatňovala nároky voči žalovanému, keď pred poslednou úpravou žiadala o dokončenia diela a eventuálne o zaplatenie sumy 32.000 eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi zálohou, ktorú žalovanému na dielo poskytla a hodnotou stavebných prác, ktoré žalovaný na dome vykonal. Uvedená úprava petitu bola uznesením zo dňa 20.01.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2020, pripustená. Dňa 14.02.2020 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu zobrala žalobu v časti o dokončení diela späť, o čom súd konanie zastavil uznesením zo dňa 27.02.2020, a tak predmetom konania ostal iba peňažný nárok na zaplatenie sumy 32.000 eur s príslušenstvom.

12. Súd prvej inštancie s poukazom na a , úkon žalobkyne, ktorým žalobu o dokončenie diela, resp. odstránenie vád diela zobrala späť a trvala na zaplatení sumy 32.000 eur s príslušenstvom vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy o dielo majúc za to, že uvedené ustanovenie umožňuje objednávateľovi odstúpiť od zmluvy o dielo kedykoľvek až do vyhotovenia diela, teda až do dokončenia diela. Mal za to, že u žalobkyne boli naplnené dôvody pre odstúpenie od zmluvy predpokladané a v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23.09.2010 sp. zn. . Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a podľa a sú si strany povinné vrátiť, čo podľa zmluvy dostali. Poukázal na to, že právne dôsledky odstúpenia od zmluvy o dielo z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia pri odstúpení od zmluvy o dielo podľa sa líšia od právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa . Použitie ust. , podľa ktorého objednávateľ pri odstúpení od zmluvy o dielo je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu vynaložené náklady, je namieste v prípadoch, kedy treba poskytnúť ochranu zhotoviteľovi, ktorý zrušenie zmluvy nespôsobil, a preto má nárok na pomernú časť ceny diela, ktorá pripadá na vykonané práce, a na náhradu vynaložených nákladov. Ak však objednávateľ odstúpil od

zmluvy o dielo pre neplnenie zmluvných povinností zhotoviteľom, ako je to aj v danej veci, nemožno zhotoviteľovi priznať pomernú časť ceny diela, ale pre vyporiadanie strán je potrebné použiť všeobecné ustanovenia o bezdôvodnom obohatení podľa a . Na podporu svojho záveru poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 18.02.2014. Dokazovaním nebolo zistené, aby strany uzavreli platnú dohodu o výške ceny za dielo (zmluva o dielo môže byť platne uzavretá aj bez uzavretia dohody o výške ceny za dielo). Žalobkyňa od zmluvy odstúpila pre neplnenie povinnosti žalovaným, preto je povinná v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo vrátiť žalovanému to, o čo sa bezdôvodne obohatila. Za ekonomickú hodnotu bezdôvodného obohatenia na strane žalobkyne súd považoval obvyklú cenu stavebných prác vykonaných žalovaným na dome tak, ako bola stanovená znaleckým posudkom za použitia oceňovacieho štandardu fi P. a to 24.521,66 eur bez DPH, keďže nebolo preukázané, že by žalovaný bol platcom DPH.

13. Súd prvej inštancie preto skonštatoval, že žalobkyňa je v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo povinná vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo výkonov žalovaného, ktorých ekonomický ekvivalent predstavuje 24.521,66 eur. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalobkyňa poskytla žalovanému zálohu na dielo vo výške 57.200 eur. Preto žalovaný je tak v dôsledku zrušenia zmluvy povinný žalobkyni vrátiť časť zálohy na dielo, ktorá presahuje ekonomický ekvivalent bezdôvodného obohatenia získaného žalobkyňou na jeho úkor vo výške 24.521,66 eur, čo predstavuje sumu 32,678,34 eur. Preto súd žalobe žalobkyne o vrátenie časti poskytnutej zálohy na cenu diela v celej žalovanej výške 32.000 eur vyhovel.

14. Vo vzťahu k námietke žalovaného k ohodnoteniu stavebnej časti 1. Ústredné kúrenie znalcom uviedol, že žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal kúpu konkrétneho plynového kotla a zásobníka na vodu, ako aj ich príslušenstvá. Uvedené nevyplýva ani z trestného konania vedeného vo veci úmyselného prečinu krádeže, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že v čase od 15.00 hod. dňa 28.08.2010 do 8.00 hod. dňa 30.08.2010 v obci S. vnikol do novostavby a ukradol riadne namontovaný 1 kus plynového závesného kotlu značky T. A. plus G. bielej farby a 1 kus zásobníka a príslušenstvo k nim, kde neboli výrobné čísla týchto zariadení zistené. Súd preto námietky žalovaného vo vzťahu k znalcom ocenenej stavebnej časti vychádzal z cenovej ponuky „T. vykurovacia technika“. Preto nepovažoval tieto námietky žalovaného za opodstatnené.

15. Vo vzťahu k námietke premlčania vznesenej žalovaným poukázal na a so záverom, že k bezdôvodnému obohateniu došlo momentom odstúpenia žalobkyne od zmluvy, za ktorý súd považoval deň späťvzatia žaloby v časti žiadosti o dokončenie diela, resp. o odstránenie vád diela, kedy došlo do sféry žalovaného, a to pred otvorením pojednávania dňa 14.02.2020. Od tejto doby neuplynula ani dvojročná subjektívna a ani trojročná objektívna premlčacia doba stanovená na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

16. Čo sa týka tvrdeniam oboch strán, že na stavbe došlo ku krádeži, prvoinštančný súd poukázal na uznesenie o prerušení trestného stíhania vo veci, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Celková škoda spôsobená žalobkyni krádežou bola vyčíslená sumou 11.290,12 eur.

17. S poukazom na a prvoinštančný súd uzavrel, že vlastníkom zhotovenej stavby (ak nie je dohodnutá výhrada vlastníctva) je od začiatku objednávateľ, pričom jeho vlastníctvo sa v priebehu stavby mení čo do obsahu. Veci dodané zhotoviteľom postupne na stavbu v dôsledku jej zabudovania do stavby prestanú existovať ako samostatne veci a stávajú sa neoddeliteľnou súčasťou stavby, ktorej vlastníkom je objednávateľ. Ak preto došlo k strate veci dodanej zhotoviteľom na stavbu, prípadne aj zabudovaných do stavby, a tým k poškodeniu žalobkyne ako vlastníčky stavby, bolo na žalobkyni preukázať zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu na stavbe. Žalobkyňa v danej veci si uplatnila nárok vyplývajúci z vrátenia časti zálohy poskytnutej na dielo, pričom súd prijal záver, že rozdiel medzi poskytnutou zálohou na cenu diela a ekonomickým ekvivalentom bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobkyňa na úkor žalovaného získala v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo (32.678,34 eur) prevyšuje celú žalovanú istinu (32.000 eur), výškou ktorej je súd pri svojom rozhodnutí viazaný a ktorú nemôže prekročiť.

18. Podľa na veta prvá, a Nariadenia vlády SR č. prvoinštančný súd žalobkyni spolu s peňažným plnením vo výške 32.000 eur priznal aj úroky z omeškania v zákonnej

výške 5% ročne, avšak nie od 08.07.2010, ako to požadovala žalobkyňa, ale až počnúc dňom 15.02.2020. Súd vychádzal zo záveru, že k zrušeniu zmluvy o dielo došlo odstúpením žalobkyne od zmluvy s účinnosťou ku dňu 14.02.2020, kedy predmetom konania ostal len nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 32.000 eur, a kedy sa žalovaný prvý krát dostal so zaplatením tejto sumy do omeškania. V prevyšujúcej časti žalovaného príslušenstva súd žalobu zamietol.

19. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. a , . Žalobkyňa mala v konaní plný úspech. Jej neúspech predstavuje iba nepatrná časť príslušenstva žalovanej pohľadávky. Preto súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník samostatným uznesením. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia , podľa ktorého súd môže výnimočne náhradu trov konania úspešnej strane nepriznať.

20. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Dôvod odvolania konkretizoval tým, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie výlučne na tom, že žalobkyňa má nárok na zaplatenie sumy 32.000 eur z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Úkon, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu späť v časti o dokončenie diela, resp. odstránenie vád diela vyhodnotil ako odstúpenie od zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že odstúpenie od zmluvy nebolo predmetom obrany žalovaného a na takéto možné posúdenie veci neupozornil strany sporu ani súd, bolo vydané prekvapivé rozhodnutie a došlo k porušeniu práva žalovaného na súdnu ochranu. V zmysle európskej aj domácej judikatúry súd bez toho, aby upozornil strany sporu, nemôže rozhodnúť o takej skutkovej alebo právnej veci, ktorá nebola predmetom konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ak takto rozhodne, ide o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré je porušením práva na súdnu ochranu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia NS ČR sp. zn. zo dňa 28.04.2009, Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Opakom tzv. prekvapivého rozhodnutia je predvídateľné rozhodnutie, ktoré je v súlade s právom na súdnu ochranu, v súvislosti s čím poukázal na uznesenie NS SR zo 17.10.2011, sp. zn. . V danej veci došlo k vydaniu prekvapivého rozhodnutia založeného na právnom alebo skutkovom hodnotení, o ktorom v konaní „nebola reč“ a ku ktorému sa strany nemohli pred súdom vyjadriť. Úvaha súdu, na ktorej je rozsudok založený pred súdom prvej inštancie vôbec neodznela. Takáto procesná obrana nebola žalobkyňou vôbec vznesená. Rozhodnutie súdu nevychádza z predložených dôkazov, tvrdení a obrany strán sporu, ktorú uplatňovali počas konania, čo spôsobuje porušenie zásady rovnosti a kontradiktórnosti konania. V civilnom súdnom konaní nie je súd oprávnený nahrádzať argumentačnú aktivitu sporových strán a má rozhodovať medzi hmotnoprávnou argumentáciou žalobcu a žalovaného a nie pridávať vlastnú tretiu argumentáciu. Ak súd na základe vlastnej úvahy posudzuje vec inak ako obe sporové strany, je povinný na možnosť odlišného právneho posúdenia strany upozorniť. Na to je určený inštitút vyslovenia predbežného názoru súdu. Až zo samotného rozsudku sa žalovaný dozvedel o podstatnej a jedinej otázke odstúpenia od zmluvy. V priebehu konania žalovaný tento právny názor súdu nemal ako zistiť. Predmetom dokazovania nebolo to, či má žalobkyňa nárok na odstúpenie od zmluvy, resp. jeho posúdenie v súvislosti s otázkou premlčania. Namietal tiež to, že súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby už v roku 2014, hoci z rozsudku vyplýva, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni vznikol až 14.02.2020. Žalovaný trvá na vznesenej námietke premlčania. Žalobkyňa podala na súd žalobu dňa 28.11.2011, ktorou si uplatnila nárok na opravu vád diela. Až dňa 30.12.2014 rozšírila žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 32.000 eur, pritom na posúdenie nároku mala žalobkyňa informácie už odo dňa uzavretia zmluvy. Začiatok subjektívneho premlčania sa vykladá tak, že začína plynutím odvtedy, od kedy sa oprávnený môže dozvedieť o vzniku svojho nároku a môže poznať jeho podstatné parametre - právny dôvod, osobu dlžníka, výšku nároku. Zmyslom tohto inštitútu teda nie je to, aby sa oprávnený mohol sám rozhodnúť, kedy si dôvod a výšku svojho nároku zistí. Zmyslom je presný opak - poskytnúť mu minimálny potrebný čas dovtedy, kým už svoj nárok dokáže zistiť. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

21. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

22. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. , a ., vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia

rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 16.09.2021 a dospel k záveru, že odvolanie v časti je neprípustné a v časti je nedôvodné.

23. Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

24. Podľa ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

25. Podľa zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela dohodnutá technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto technickej norme.

26. Podľa až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

27. Podľa objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

28. Podľa zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.

29. Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

30. Podľa ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

32. Odvolací súd s poukazom na uvádza, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo do výroku I., ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobkyni 32.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti, ako aj odvolacím dôvodom uvádza, že napadnutý rozsudok spĺňa zákonné predpoklady riadneho odôvodnenia rozhodnutia v zmysle .

33. Základná odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie vydal prekvapivé rozhodnutie je nedôvodná. Aj odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil a právne posúdil nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 32.000 eur s príslušenstvom ako vydanie bezdôvodného obohatenia, keď posúdil, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným ústne. Správne súd prvej inštancie posúdil v predmetnej veci to, že medzi stranami sporu bola ústne uzavretá zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo realizovanie stavebných prác žalovaným v zmysle projektovej dokumentácie na dome patriacej žalobkyni. V konaní bolo preukázané, a to znaleckým dokazovaním, že žalovaný zrealizoval na dome žalobkyne stavebné práce v hodnote 24.521,66 eur, ktoré súd prvej inštancie odpočítal od poskytnutej zálohy žalovanému vo výške 57.200 eur, preto správne priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 32.000 eur, ktoré žiadala ako vydanie bezdôvodného obohatenia.

34. To, že žalobkyňa už nepožadovala od žalobcu, aby tento opravil vady diela na dome, dokončil ho a vydal jej žiadané listiny, nie je možné vyhodnotiť inak ako tak, že už nemala záujem na tom, aby žalovaný stavebné práce na jej dome v obci S., okres J. zrealizoval. Ak teda žalobkyňa trvala iba na žalobe, ktorou sa domáhala zaviazať žalovaného zaplatiť jej sumu 32.000 eur s príslušenstvom,

vychádzajúc zo znaleckého dokazovania vykonaného v konaní, ktorým bola vyčíslená suma pripadajúca na realizáciu stavebných prác žalovaným, nebolo možné inak posúdiť ako tak, že došlo zo strany žalobkyne k odstúpeniu od zmluvy o dielo. Právo žalobkyne na odstúpenie od zmluvy vyplýva z , . Žalovaný nevykonal všetky stavebné práce tak ako mal, pričom žalobkyňa poskytla žalovanému aj primeranú lehotu cca 3 mesiacov na dokončenie diela, keď ho vyzvala, aby dielo dokončil v lehote do 30.10.2011. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalovaný neurobil nápravu a nedokončil dielo ani v poskytnutej mu primeranej lehote. Žalovaný potom, čo zo stavby domu žalobkyne odišiel v roku 2010, žiadne práce už na nej nevykonal. Ak žalovaná žalobcovi nechala priestor na dokončenie diela dlhú dobu, až v roku 2020 sa rozhodla nežiadať od žalovaného, či už dokončenie diela alebo vydanie príslušných žiadaných listín, ale iba vydania sumy 32.000 eur, bolo to jej rozhodnutie, ktoré súd prvej inštancie musel rešpektovať. To, že žalovaný nepochopil konanie žalobkyne, ktorá už nežiadala dokončenie diela a vydanie listín, ale iba vydanie sumy 32.000 eur, nemôže byť posudzované ako vada konania pred súdom prvej inštancie.

35. Odvolací súd považuje za nedôvodnú námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok je prekvapivým rozhodnutím, je nepreskúmateľným rozhodnutím. Žalobca žalobou totiž nemusí presne správne kvalifikovať svoj nárok a právne ho posúdiť podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov, lebo v zmysle zásady „iura novit curia“, čo znamená, že právo pozná súd, súd má povinnosť vychádzajúc zo skutkových okolností právne posúdiť nárok uplatnený žalobou. Súd prvej inštancie práve tak postupoval v konaní. Zo skutkových zistení v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nebol možný ani iný jeho postup, aký zvolil v prejednávanej veci. Za porušenie procesných práv žalovaného nie je možné považovať ani to, že súd prvej inštancie v zmysle druhá veta neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci. Cieľom je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje strany sporu pri realizácií ich procesných práv (viď uznesenie NS SR z 28.12.2020, sp. zn. ). Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd základnú odvolaciu námietku týkajúcu sa tvrdenia, že prvoinštančný súd vydal prekvapivé rozhodnutie a nepreskúmateľné rozhodnutie, čím porušil práva na súdnu ochranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú.

36. Odvolateľ nedôvodne súdu vytýka aj to, že vykonal rozsiahle dokazovanie, a že pripúšťal zmeny žaloby. Súd totiž nemôže zasahovať do práva žalobkyne, aby si uplatňovala žalobou svoje nároky. Ak v priebehu konania sa rozhodne svoju žalobu či už zmeniť, rozšíriť alebo zúžiť, je to jej procesné právo, o ktorom súd rozhoduje. Rovnako súd nemohol ovplyvniť to, či a kedy žalobkyňa od zmluvy o dielo odstúpi. Uvedené mohol vyhodnotiť až po realizácií tohto úkonu žalobkyňou. Od uvedeného okamihu bola súdom prvej inštancie správne vyhodnotená aj námietka premlčania vznesená žalovaným. Nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že žalobkyňa mala na posúdenie svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia všetky informácie už odo dňa uzavretia zmluvy. Veď predsa v deň uzavretia zmluvy žalobkyňa nemohla predpokladať, čo z obsahu zmluvy o dielo žalovaný na jej dome zrealizuje a čo nie. Ak mala žalobkyňa záujem najprv na tom, aby žalovaný dielo dokončil a až v roku 2020 sa rozhodla, že odstúpi od zmluvy, keďže žalovaný ani do uvedeného roku nezrealizoval pôvodne dohodnuté práce, nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia jej jednoznačne vznikol až odo dňa odstúpenia od zmluvy, ktorá sa zrušila od začiatku. Zmluva o dielo je totiž synalagmatickou zmluvou čo znamená, že zmluvným stranám vznikajú voči sebe nároky na vzájomné plnenia. Záväzku zhotoviteľa vykonať určité dielo zodpovedá záväzok objednávateľa zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Od zmluvy možno odstúpiť v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva, ak si to zmluvné strany dohodli. V danom prípade zmluvné strany možnosť odstúpenia od zmluvy nedohodli, resp. nepreukázali takúto dohodu, preto nastúpil režim zákonný, vyplývajúci z ustanovenia , keďže žalovaný dielo nedokončil riadne a včas, a to ani v poskytnutej mu lehote. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené zákonné podmienky na to, aby žalobkyňa platne odstúpila od zmluvy o dielo.

37. Odvolací súd ešte dodáva, že má za to, že pri strete dvoch základných práv s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, musí súd rozhodnúť tak, aby ak je to možné, zostalo zachované z obidvoch základných práv čo najviac, a ak to možné nie je, dať prednosť tomu základnému právu, v prospech ktorého svedčí všeobecná idea spravodlivosti, prípadne iný všeobecný princíp, ako napríklad zákaz bezdôvodne sa obohacovať a podobne. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie

vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu sa riadil uvedeným. Je potrebné odvolacím súdom tiež zdôrazniť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uvádza právne dôvody, pre ktoré žalobe výrokom I. vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavné nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (viď uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 08.06.2016 sp. zn. I.ÚS/188/06. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-111; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92 Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-1: uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných v ustanovení . Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé privodiť zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku I. aj III. o trovách konania postupom podľa , potvrdil.

39. Odvolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým tento žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, postupom podľa , podľa ktorého bolo podané neoprávnenou osobou, a to v zmysle , podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, bolo odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou.

40. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa v spojení s a , tak, že v odvolaní úspešnej žalobkyni bol priznaný voči v odvolaní neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).